Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 18, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 24C/79/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410202536
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Oswaldová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1410202536.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIVvBratislavevkonanípredsamosudkyňouJUDr.MiriamOswaldovouvprávnej

veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35
724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti odporkyni: D. U.,
Q.. XX.XX.XXXX, U. H. X, XXX XX U., zastúpená: JUDr. Viera Klíčová, Budovateľská 27, Bratislava, o
zaplatenie 3.285,17 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 3.204,45 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.064,50 eur od 29.8.2008 do 16.03.2011, vo výške 9% ročne zo
sumy 1.998,78 eur od 17.03.2011 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 1.205,67 eur od 17.10.2008 do

zaplatenia, na účet navrhovateľa, a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 197,-eur a trov právneho zastúpenia vo výške 2.051,88,- eur na účet právneho
zástupcu navrhovateľa Z.: Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX T. T. I. U. Y., G..Y.. U., T.: XXXXXXXXXX,
a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný navrhovateľ, Slovenský plynárenský priemysel a.s. so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy
44/A (ďalej len „SPP“) sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.03.2010 domáhal, aby súd
zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 3.285,17 eura s prísl. z dôvodu, že faktúrou č. XXXXXXXXXX

zo dňa 25.07.2008 za obdobie od 09.10.2007 do 18.07.2008 na sumu 2.072,50 eura a faktúrou č.
XXXXXXXXXX zo dňa 02.10.2008 za obdobie od 19.07.2008 do 28.09.2008 na sumu 1.212,67 eura
fakturoval odporkyni dodávky zemného plynu na odbernom mieste H. X, XXX XX U., pričom táto
uvedené faktúry neuhradila.
Okresný súd Bratislava IV pod sp. zn. 30Ro/474/2010-12 zo dňa 26.11.2010 vydal platobný rozkaz, v
ktorom odporkyňu zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy v zmysle žalobného návrhu navrhovateľa. Proti
uvedenému platobnému rozkazu podala odporkyňa riadne a včas odpor a požiadala, aby súd návrh ako

nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 24C/79/2011-113 zo dňa 01.03.2013 súd konanie v
časti o zaplatenie istiny 65,72 eura spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % od 17.03.2011
do zaplatenia zastavil a zároveň zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 3.204,45 eura spolu s ročným
úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 2.064,50 eura od 29.08.2008 do 16.03.2011, ďalej ročný
úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1.998,78 eura od 17.03.2011 do zaplatenia a ročný úrok z
omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 1.205,67 eura od 17.10.2008 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov

konania.
Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 6Co/618/2013-146 zo dňa 25.11.2013 rozsudok súdu 1.
stupňa v napadnutej časti a v časti trov konania zrušil a vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.01.2014. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd 1.stupňanevysporiadal s tvrdením žalovanej a svedka Z.. F., že odporkyňa po 01.04.2008 plyn neodberala,
nakoľko došlo k faktickému odpojeniu od dodávky plynu - k odpojeniu od centrálneho vykurovania.
Odvolací súd poukázal, že nie je možné od odporkyni spravodlivo požadovať, aby zaplatila za dodávku

plynu dodávaného po 01.04.2008 v prípade, že jej samej plyn po 01.04.2008, príp. od 11.04.2008 nebol
dodávaný. S poukazom na uvedené odvolací súd zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.
rozsudok súdu 1. stupňa, ktorému zároveň uložil povinnosť zadovážiť zápisnicu zo schôdze vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome, na ktorej sa vlastníci rozhodli, že sa odpoja od centrálneho
vykurovania a zároveň uložil povinnosť vypočuť ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov a

zistiť, ktorý z nich po 01.04.2008 reálne odoberal plyn.
Súd nariadil pojednávanie na deň 16.04.2014, na ktorom odporkyňa uviedla, že v predmetnom bytovom
domebolikrozhodnémuobdobiucelkovo4bytya4nadzemnépodlažia,ktorévšetkyvlastnilZ..Ľ.F..Išlo
o malé pivničné priestory, ktoré sú zapísané ako nadzemné podlažia aj na liste vlastníctva. Odporkyňa
ďalej uviedla, že zo štyroch bytov vlastnila dva ona a to byt č. 6 a byt č. 7. Byt číslo 5 vlastnila Z.. G. F.
a byt č. 8 vlastnil pán H. U., ktorý je občanom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a v Bratislave sa už

nezdržiava. Odporkyňa uviedla, že plyn od 01.04.2008 reálne neodoberala a zároveň potvrdila, že pri
zmene výkonu správy bytového domu na DOMBYT s.r.o. dňa 29.09.2008 odsúhlasila stav plynomeru
ku dňu 29.09.2008 vo výške 7.801 m3, čo potvrdila svojim podpisom.
Na pojednávaní dňa 02.07.2014 vypovedala svedkyňa Z.. G. X. - F., ktorá uviedla, že je vlastníčkou bytu
č. 5 na H. X T. U., ale v uvedenom byte má nájomníkov - rodinu Č.. Správu bytového domu vedie pán F.

ako tzv. samozvaný správca, nakoľko nikto z vlastníkov nevie ako a čo robí, a nedá sa mu dôverovať.
Svedkyňa vypovedala, že v rozhodnom období v r. 2007 bola možno zástupcom vlastníkov v bytovom
dome odporkyňa, a preto aj uzatvorila zmluvu s SPP. Svedkyňa ďalej uviedla, že nevie potvrdiť súdu,
či bytový dom bol vykurovaný centrálne, nakoľko v jej byte sú inštalované radiátory, ktoré ale podľa
jej vedomostí nefungovali. Jej nájomcovia si kúria elektrickými ohrievačmi a varia propán-butánovou

bombou.
Na pojednávaní dňa 18.02.2016 sa odporkyňa nedostavila, ani jej právna zástupkyňa a svoju neúčasť
neospravedlnila. Súd pojednával v neprítomnosti odporkyne a jej zástupcu v zmysle ust. § 101 ods. 2
O.s.p.
Navrhovateľ uviedol, že trvá na písomne podanom návrhu, ako aj na všetkých svojich písomných

vyjadreniach z ktorých vyplýva, že postupca uzatvoril s odporkyňou dňa 01.10.2007 Zmluvu o dodávke
plynu pre odberné miesto špecifikované v zmluve, na základe ktorého postupca dodával na dané
odberné miesto pravidelné dodávky plynu, ktoré sa odporkyňa zaviazala pravidelne uhrádzať. Vzhľadom
k tomu, že odporkyňa neuhradila poplatky za dodávky plynu riadne a včas, postupca pristúpil v zmysle
svojich obchodných podmienok k odstúpeniu od zmluvy. Následne vyslal technika k zabezpečeniu

mechanického prerušenia dodávky plynu, avšak vzhľadom na to, že plynomer nebol sprístupnený,
neudialo sa tak, a na dané odberné miesto postupca poskytoval aj naďalej pravidelné dodávky plynu.
Tieto boli postupcom riadne vyúčtované v predložených faktúrach. Tvrdenia odporkyne, že na danom
odbernom mieste bol jeden plynomer pre viac bytových jednotiek je pravdivý, ale odporkyňa bola
v zmluvnom vzťahu s postupcom a zaviazala sa tieto dodávky platiť. Tvrdenia odporkyne, že došlo

k rekonštrukcii vykurovania na odbernom mieste, resp. k inému odpojeniu od vykurovania neboli
v konaní preukázané, ani predložené žiadne listinné dôkazy. Dňa 29.09.2008 podpísala odporkyňa
s postupcom žiadosť o zmenu odberateľa na danom odbernom mieste, na ktorom uviedla stav na
plynomery vo výške 7801 m3, ktorý aj písomne odsúhlasila svojim podpisom. Tento stav plynomeru
sa uvádza aj na poslednej vyúčtovacej faktúre za obdobie od 19.07.2008 do 28.09.2009, v zmysle

ktorého boli odporkyni vyúčtované dodávky plynu, čím odporkyňa odsúhlasila dodané množstvo plynu
na dané odberné miesto a neskoršie rozpory s dodávaním plynu na odberné miesto sú neodôvodnené a
nepreukázané. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v prípade, ak aj na odbernom mieste odoberali plyn viaceré
domácnosti, navrhovateľ nie je povinný označiť všetkých odberateľov v rámci solidárnej zodpovednosti,
postačujeaknavrhovateľoznačíjedného odberateľaplynu,ktorýsipotomnáslednevočisebemôžetúto

škodu vymáhať. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ požiadal, aby súd zaviazal odporkyňu na úhradu
celej sumy v zmysle žalobného návrhu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: návrh navrhovateľa zo dňa 02.03.2010
doručený súdu 05.03.2010; Vyúčtovacia faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.07.2008 za fakturačné

obdobie od 09.10.2007 do 18.07.2008; Vyúčtovacia faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.10.2008
za fakturačné obdobie od 19.07.2008 do 28.09.2008; Zmluva o dodávke plynu zo dňa 01.10.2007,
Obchodné podmienky SPP; Predžalobná upomienka zo dňa 10.02.2010; Platobný rozkaz sp. zn.
30Ro/474/2010-12 zo dňa 26.11.2010; Výpis z LV č. 949; Žiadosť odporkyne o doloženie oprávnenostinároku zo dňa 01.03.2010; Predžalobná upomienka - Odpoveď zo dňa 23.03.2010; Odpor proti
platobnému rozkazu doručený súdu dňa 23.03.2011, podaný na poštu 21.03.2011; Žiadosť o zmenu
odberateľa na odbernom mieste zo dňa 29.09.2008; Odstúpenie od zmluvy zo dňa 08.04.2008;

Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 25.10.2011; Cenník SPP za dodávku plynu pre odberateľov
kategórie domácnosť, ktorých odberné miesta sú pripojené do distribučnej siete SPP - distribúcia
a.s., evidenčné číslo D/1/2008 platný od 01.01.2008; Zápisnicami z pojednávaní výsluchmi svedkov,
rozsudkom OS BAIV sp. zn. 24C/79/2011-113 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 6Co/618/2013-146 zo dňa 25.11.2013, právoplatné dňa 07.01.2014; urgencia zaslania vyúčtovania

od 01.01.2008 do 30.09.2010 zo dňa 18.09.2013 a zistil nasledovný skutkový stav:
Pôvodný navrhovateľ - SPP sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.03.2010 domáhal, aby súd
zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 3.285,17 eura s prísl. z dôvodu, že faktúrou č. XXXXXXXXXX
zo dňa 25.07.2008 za obdobie od 09.10.2007 do 18.07.2008 na sumu 2.072,50 eura a faktúrou č.
XXXXXXXXXX zo dňa 02.10.2008 za obdobie od 19.07.2008 do 28.09.2008 na sumu 1.212,67 eura
fakturoval odporkyni dodávky zemného plynu na odbernom mieste H. X, XXX XX U., pričom táto

uvedené faktúry neuhradila.
Na základe zmluvy o dodávke plynu zo dňa 01.10.2007 odoberala odporkyňa ako odberateľ od SPP,
ako dodávateľa plynu plyn na odberné miesto H.X. X T. U.. Súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky
za opakované dodávky plynu pre odberateľa plynu v domácnosti (ďalej len „obchodné podmienky“). Dňa
11.04.2008 bolo odporkyni doručené podanie SPP, označenie ako „odstúpenie od zmluvy“, v ktorom

SPP odstúpil od zmluvy.

Podľa bodu 2.8 písm. b) Obchodných podmienok, zmluva zaniká aj odstúpením od zmluvy zo strany
dodávateľa pri zistení neoprávneného odberu. V takom prípade zmluva zaniká doručením odstúpenia
druhej zmluvnej strane v zmysle čl. 9 Obchodných podmienok.

Podľa bodu 3. 4 Obchodných podmienok, odberateľ je povinný platiť v priebehu roka za opakované
dodávky plynu platby formou preddavkov podľa priemerného odberu plynu. Ich výšku určí dodávateľ
na základe fakturácie za porovnateľné obdobie. Dodávateľ je oprávnený zmeniť výšku preddavkov pri
zmene výšky odberu oproti predchádzajúcemu porovnateľnému obdobiu, ako aj pri zmene ceny plynu.

Podľa bodu 3.8 Obchodných podmienok, po zistení skutočného odberu plynu za príslušné fakturačné
obdobie, stanoveného v zmysle bodu 3.1, sa vypočíta rozdiel medzi cenou stanovenou na základe
skutočného odberu plynu a súčtom prijatých platieb s preddavkov za celé obdobie od začiatku
fakturačného obdobia do dňa odpočtu skutočného odberu plynu. Tento rozdiel bude fakturovaný

odberateľovi vo vyúčtovacej faktúre v cenách platných pre obdobie dodávky plynu ako preplatok, resp.
nedoplatok.

Podľa bodu. 7.1 Obchodných podmienok, neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy,
v rozpore s uzavretou zmluvou, v prípade nedodržania zmluvne dohodnutých platobných podmienok

ako aj iný odber, ktorý je za neoprávnený považovaný podľa všeobecne záväzných právnych predpisov.

Podľa bodu 7.2 Obchodných podmienok, je pri neoprávnenom odbere plynu odberateľ povinný uhradiť
dodávateľovi a PDS škodu, ktorá im neoprávneným odberom vznikla. Výška škody sa určí všeobecne
záväzným právnym predpisom.

Podľa bodu 8 Obchodných podmienok, každá zo zmluvných strán zodpovedá druhej strane za škody,
ktoré spôsobila jej spôsobila porušením svojich povinností v rozsahu stanovenom všeobecne záväznými
právnymi predpismi, touto zmluvou a obchodnými podmienkami.

Dňa 11.04.2008 bolo odporkyni doručené podanie SPP označené ako "odstúpenie od zmluvy" v ktorom
SPP odstúpil od vyššie uvedenej zmluvy s odporkyňou, nakoľko si táto ani v dodatočne poskytnutej
lehote voči SPP nesplnila zmluvne dohodnuté platobné podmienky (vyúčtovacie faktúry a preddavky
za opakované dodávky zemného plynu). Doručením odstúpenia Zmluva v zmysle bodu 2.8 písm. b)
Obchodných podmienok zanikla. Po zániku zmluvného vzťahu medzi SPP a odporkyňu dochádzalo

naďalej (až do 29.09.2008) na odbernom mieste H. X k odberu zemného plynu, pričom tento odber SPP
fakturoval faktúrami č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.07.2008 za obdobie od 09.10.2007 do 18.07.2008 na
sumu 2.072,50 Eur (súčasťou tejto faktúry je aj cena zemného plynu odoberaného do dňa 11.04.2008,
teda za obdobie trvania zmluvného vzťahu medzi SPP a odporkyňou) a faktúrou č. XXXXXXXXXX zodňa 02.10.2008 za obdobie od 19.07.2008 do 28.09.2008 na sumu 1.212,67 Eur. Zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 22.06.2011 nadobudol navrhovateľ v súlade s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka
od SPP vymáhanú pohľadávku, pričom odporkyňa platbami v dňoch 01.03.2010 (v celkovej výške 15,-

Eur ) a 16.03.2011 vo výške 65,72 Eur započítanou na faktúru XXXXXXXXXX svoj dlh čiastočne splnila.

Súd pri hodnotení nároku navrhovateľa vychádzal z vyššie uvedených dôkazov, pričom obligatórne
hodnotilkaždýdôkazjednotlivoavšetkyvichvzájomnejsúvislosti.Poichstarostlivomzhodnotenídospel
k záveru, že podaný návrh je dôvodný.

Podľa § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov,
neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou.

Podľa § 59 ods. 2, 3 cit . zákona , odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,

prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu
na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá

ministerstvo.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka /OZ/, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa§524ods.1OZ,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou
inému.

Podľa § 438 ods. 1 OZ, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

Právny vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou súd v zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení posúdil ako zodpovednostný vzťah z náhrady škody. Predpoklady vzniku
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu tradične predstavujú štyri základné prvky, ktoré musia byť
v tom- ktorom prípade splnené a ktorými sú: 1/ protiprávne konanie škodcu (resp. právne relevantná
škodná udalosť), 2/ škoda, 3/ príčinná súvislosť medzi bodmi 1/ a 2/, 4/ zavinenie.

Ad 1/ Podstata porušenia právnej povinnosti (protiprávny úkon škodcu) spočíva v rozpore úkonu -
správania sa fyzickej osoby s právom. Pritom nie je rozhodujúce, či právna povinnosť vyplýva z právneho
predpisu, alebo zo záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý zaviazaný subjekt prevzal zmluvou, alebo
jednostranným právnym úkonom. V prejednávanom prípade možno protiprávne konanie odporkyne

zahrnúť tak pod porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej zo záväzkovoprávneho vzťahu, ako aj
pod porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu. Pokiaľ odporkyňa ako účastníčka
záväzkovoprávneho vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa počas jeho trvania (do 11.04.2008)
neplnila povinnosti vyplývajúce jej z bodu 3.4 a 3.8 Obchodných podmienok ide o porušenie právnych
povinnosti vyplývajúcich zo záväzkovoprávneho vzťahu. Po zániku zmluvného vzťahu medzi právnym

predchodcom navrhovateľa a odporkyňou dochádza v dôsledku pokračujúceho odberu zemného plynu
k porušeniu právnej vyplývajúcej z právneho predpisu / § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 656/2004
Z.z. o energetike/. Obrana odporkyne založená na skutočnosti, že po vypovedaní Zmluvy právnym
predchodcom navrhovateľa odoberali zemný plyn na odbernom mieste Jedlíkova 7 aj iné fyzické
osoby (vlastníci bytov v predmetnom bytovom dome) je právne irelevantná, nakoľko účastníčkou

zmluvného vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa (odberateľom) bola odporkyňa, preto je
potrebné považovať ju v zmysle § 59 ods. 1 písm. a) a § 59 ods. 2 a 3 zákona o energetike, ako aj
bodu 7.2 Obchodných podmienok za subjekt zodpovedný za spôsobenú škodu. Samotná odporkyňa na
pojednávaní konanom dňa 16.04.2014 opakovane potvrdila skutočnosť, že dňa 29.09.2008 pri zmene
výkonu správy bytového domu na DOMBYT s.r.o. odsúhlasila stav plynomeru k 29.09.2008 vo výške

7.801 m3, čo potvrdila svojim podpisom.

Rovnako tak nie je obrana odporkyne dôvodná ani v prípade, že by sa súd s vyššie uvedeným
právnym posúdením veci nestotožnil. V tomto prípade totiž nastupuje tzv. solidárna zodpovednosť zaškodu vyjadrená v zákonnej rovine v ustanovení § 438 ods. 1 OZ. Podstata solidárnej zodpovednosti
spočíva v tom, že každý škodca zodpovedá za ostatných a všetci zodpovedajú za každého jednotlivého
škodcu. Jej zmyslom je prehĺbiť zodpovednosť škodcov za spôsobenú škodu a dôsledne zabezpečiť

ochranu práv poškodeného. Právna úprava umožňuje poškodenému domáhať sa náhrady škody na
ktoromkoľvek z povinných, pretože funkciou pasívnej solidarity je uľahčenie pozície poškodeného.
Poškodený môže požadovať náhradu škody od jedného škodcu ktorý sa nemôže brániť tým, aby
poškodený požadoval náhradu aj od ostatných škodcov. Pri škode spôsobenej viacerými subjektmi dáva
teda zákon prednosť pravidlu spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti voči poškodenému s tým, že vo

vzájomnom pomere sa škodcovia vysporiadajú podľa účasti na spôsobenej škode ( § 439 OZ). Ak by
súd v prejednávanom prípade aj pripustil záver, že odporkyňa nie je za škodu vzniknutú odberom plynu
bez platne uzavretej zmluvy zodpovedná ako účastník pôvodne uzavretej zmluvy (odberateľ) podľa cit.
ustanovení zákona o energetike, musel by nevyhnutne prijať záver o zodpovednosti odporkyne podľa
ustanovenia § 420 ods. 1 v spojení s § 438 ods. 1 OZ. Odporkyňa ako aj ostatní vlastníci bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome na Jedlíkovej 7 (odberné miesto) v takomto prípade zodpovedajú

za škodu spôsobenú neoprávneným odberom ako solidárni dlžníci (škodcovia). V tejto súvislosti je
potrebné poukázať na to, že aj keď sa na vzniku škody skutočne podieľalo viacero škodcov, pričom
žaloba je podaná len voči jednému z nich, neznižuje sa jeho povinnosť na náhradu škody o podiely
pripadajúce na ostatných škodcov. Ak sa teda pôvodný navrhovateľ rozhodol uplatniť svoje právo v
súdnom konaní len voči odporkyni ako jednej z viacerých škodcov, musí súd (za podmienky, že súd

splnené aj všetky ostatné kvalifikačné znaky škody) zaviazať túto na jej náhradu v celom žalovanom,
resp.vkonanípreukázanomrozsahu.Odporkynivtakomtoprípadezostávazachovanéprávopožadovať
náhradu škody od ostatných škodcov (regres), a to podľa miery ich účasti na spôsobenej škode.
Konštatácia odvolacieho súdu v uznesení sp. zn. 6Co/618/2013-146 zo dňa 25.11.2013, že
neoprávneným odberateľom plynu v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z.

z. v platnom znení od 01.09.2012 môže byť iba ten subjekt, ktorý plyn reálne odoberal bez uzavretej
zmluvy o dodávke plynu, sa nepreukázala, nakoľko tvrdenie odporkyne, že došlo k odpojeniu dodávky
plynu od centrálneho vykurovania nebolo v konaní preukázané a prívod plynu do bytového domu
nebol zamedzený, tzn. že okrem kúrenia mohol byť dodávaný plyn používaný aj na ohrev, príp.
varenie. V konaní bolo ďalej preukázané, že nakoľko odporkyňa neplatila za dodávky plynu riadne

a včas, pristúpil právny predchodca navrhovateľa v zmysle obchodných podmienok k odstúpeniu od
zmluvy a vyslal technika k zabezpečeniu mechanického prerušenia dodávky plynu. Nakoľko plynomer
nebol sprístupnený, nebolo možné dodávky plynu prerušiť a na odberné miesto právny predchodca
navrhovateľaposkytovalnaďalejpravidelnédodávkyplynu.Tvrdenieodporkyne,žedošlokrekonštrukcii
vykurovania na odbernom mieste, resp. k inému odpojeniu od vykurovania nemal súd v konaní

preukázané žiadnymi listinnými a ani inými dôkazmi.

Ad 2/ Škodou sa podľa výkladu súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú možno
objektívne vyjadriť v peniazoch (R 55/1971). Škoda sa prejavuje buď ako skutočná škoda, alebo ušlý
zisk. Za skutočnú škodu možno podľa ustálenej judikatúry považovať ujmu spočívajúcu v zmenšení

majetkového stavu poškodeného a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu (R 55/1971, R 27/1997). V prejednávanom prípade prichádza
do úvahy náhrada tzv. skutočnej škody spočívajúcej v zmenšení majetkového stavu poškodeného -
pôvodného navrhovateľa. K zmenšeniu tohto majetkového stavu dochádza neoprávneným odberom
zemného plynu (ktorý možno v zmysle tradičného občianskoprávneho chápania zaradiť pod pojem "vec"

akospôsobilýpredmetprávnehovzťahu)beztomuprináležiacehoprotiplnenia.Pokiaľideovýškuškody,
táto korešponduje s cenou plynu podľa reálneho odpočtu na plynomery, pričom výpočet ceny plynu tak
ako je uvedený na jednotlivých faktúrach zodpovedá výpočtu podľa vyhlášok Ministerstva hospodárstva
č. 155/2005 Z.z. a 559/2007 Z.z. Súd preto výšku ceny za odobratý plyn a tým aj výšku spôsobenej
škody považoval za nespornú.

Ad 3/ Existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej súvislosti a vznikom škody vychádza z
toho, že protiprávnosť musí byť jednou z hlavných príčin vzniku škody, nemôže byť príčinou vedľajšou.
Ak by teda došlo k vzniku škody aj bez porušenia právnej povinnosti , zodpovednosť za škodu nevzniká.
Na základe logického posúdenia a zhodnotenia všetkých okolností i povahy posudzovaného prípadu

možno prijať jednoznačný záver, že hlavnou príčinou vzniku škody bolo protiprávne konanie odporkyne
tak, ako je rozobraté vyššie. Inak povedané, bez odberu plynu v rozpore zo zmluvou, resp. bez platne
uzavretej zmluvy by k vzniku škody na strane právneho predchodcu navrhovateľa nedošlo.Ad 4/ Vzhľadom k tomu, že koncepcia občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je koncipovaná na
princípe tzv. subjektívnej zodpovednosti, t.j. zodpovednosti za zavinenie, je potrebné pri posudzovaní
predpokladov vzniku zodpovednostného vzťahu skúmať aj existenciu zavinenia povinného subjektu.

V prejednávanom prípade ide na strane odporkyne o tzv. všeobecnú zodpovednosť podľa § 420 ods. 1
OZ, t.j. zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Fyzická osoba tu zodpovedá
za svoje vlastné zavinenie, ktoré sa predpokladá (prezumuje). Pre svoju úspešnú obranu v spore by
tak odporkyňa musela preukázať, že nevedela, že svojim konaním môže spôsobiť škodu, a vzhľadom
na okolnosti a svoje osobné pomery o tom vedieť nemala a ani nemohla. Takéto závery však v konaní

preukázané neboli. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporkyňa ako odberateľ v období
do 11.04.2008 (odstúpenie od zmluvy) odoberala od SPP plyn, za tento však v zmysle bodov 3.4 a 3.8
Obchodných podmienok riadne neplatila. Odporkyňa teda mala a mohla vedieť, že takýmto jej konaním
môže SPP spôsobiť škodu. Rovnako tak po ukončení vzájomného právneho vzťahu s SPP odporkyňa
akovlastníčkadvochbytovvpredmetnombytovomdome,ktoránaďalejmalaprístupkplynomeru malaa
mohla vzhľadom na tieto okolnosti vedieť, že plyn sa na odbernom mieste napriek ukončeniu zmluvného

vzťahu naďalej odoberá, čím SPP opätovne vzniká škoda.

Keďže súd mal z opätovného vykonaného dokazovania za preukázané naplnenie zákonných podmienok
pre vznik zodpovednosti za škodu, zaviazal odporkyňu na jej úhradu tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.

Rovnako tak mal za preukázané, že v zmysle § 534 ods. 1 OZ došlo po podaní žalobného
návrhu k účinnému postúpeniu vymáhanej pohľadávky medzi právnym predchodcom navrhovateľa
a navrhovateľom. Tento záver dostatočne preukazujú priložené listiny - "oznámenie o postúpení
pohľadávky" (č.l. 47) v ktorom pôvodný navrhovateľ - SPP oznámil odporkyni postúpenie vymáhanej
pohľadávky a poštový podací hárok /č.l. 48/ preukazujúci zaslanie tohto oznámenia v súlade s bodom

9 Obchodných podmienok.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Pretože odporkyňa mala škodu spôsobenú neoprávneným odberom v zmysle predložených faktúr
zaplatiť do 22.08.2008, resp. 16.10.2008, dostala sa dňa 23.08.2008, resp. 17.10.2008 so splnením
peňažného dlhu do omeškania; súd zároveň odporkyňu v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.064,50 eur od 29.08.2008

do 16.03.2011, vo výške 9% ročne zo sumy 1.998,78 eur od 17.3.2011 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo
sumy 1.205,67 eur od 17.10.2008 do zaplatenia.

Výškauplatnenýchúrokovzomeškanianeprevyšujeúrokovúsadzbustanovenúv§3nariadeniavládyč.

87/1995 Z.z., v znení novely č. 586/2008 Z.z. t.j. o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia

záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Citovanéustanoveniezákonaumožňujesúdupriznaťplnúnáhradutrovkonaniaúčastníkoviajvprípade,
že mal tento vo veci len čiastočný úspech, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti. Z jazykového a

logického výkladu tohto ustanovenia jednoznačne nevyplýva, akými úvahami sa má súd spravovať pri
svojom rozhodovaní. Miera úvahy súdu je zúžená na univerzálnu danosť takejto možnosti ak je miera
neúspechuvočiúspechunepatrná.Akýjepomerneúspechuvovzťahukúspechu,ktorýtrebapovažovať
za nepatrný však zákon nezakotvuje a právo súdu o ňom rozhodnúť je ponechané na úvahe súdu.

Hoci sa pôvodný navrhovateľ -SPP domáhal žalobným návrhom zaplatenia celkovej sumy (čo do
istiny) vo výške 3.285,17 Eur, súd mu vo výroku tohto rozsudku priznal istinu vo výške 3 204,45 Eur.
Rozdiel medzi požadovaným a priznaným plnením teda predstavuje sumu 80,72 Eur. Od tejto sumy
je potrebné ďalej odpočítať sumu 65,72 Eur, ktoré odporkyňa uhradila po podaní žalobného návrhu.Návrh navrhovateľa tak bol nedôvodný len v rozsahu 15,- Eur (ide o sumy, ktoré odporkyňa na úhradu
žalovaného dlhu uhradila ešte pred začatím konania), pričom takýto pomer neúspechu navrhovateľa vo
vzťahu k priznanému úspechu podľa názoru súdu spĺňa kritéria pre jeho subsumáciu pod ustanovenie

§ 142 ods. 3 O.s.p.

Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 197,- Eur a trov právneho
zastúpenia, ktoré pozostávajú zo sumy 2.051,88 euro. Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil podľa
vyhl. č. 655/2004 Z.z. Za jeden úkon právnej pomoci priznal 121,17 Eur. Odmena bola v plnej výške (§

14 ods. 1 vyhlášky v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky) priznaná za nasledujúce úkony:

- Prevzatie veci a príprava právneho zastúpenia 121,17 eura
- Návrh na zmenu účastníka konania 121,17 eura

- 4x Účasť na pojednávaní (1 hodnoty úkonu právnej služby) 121,16 eura
- 8x Účasť na pojednávaní 969,36 eura
- Vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 17.06.2013 121,17 eura
- Vyjadrenie zo dňa 11.12.2015 121,17 eura
Úkony právnej služby spolu: 1.575,21 eura

DPH 20 % 314,99 eura
Tarifná odmena spolu s DPH 1.890,20 eura

- 2x Režijný paušál vo výške 8,89 eura za rok 2011 17,78 eura
- 5x Režijný paušál vo výške 9,16 eura za rok 2012 45,80 eura

- 2x Režijný paušál vo výške 9,37 eura za rok 2013 18,74 eura
- 4x Režijný paušál vo výške 9,65 eura za rok 2014 38,60 eura
- 2x Režijný paušál vo výške 10,07 eura za rok 2015 20,14 eura
- 1x Režijný paušál vo výške 10,30 eura za rok 2016 20,60 eura
Trovy právneho zastúpenia spolu: 2.051,88 eura

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O. s. p.)
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.