Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 7, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 17C/173/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215225058
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1215225058.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou v právnej veci

žalobcu: SPP - distribúcia a.s., IČO: 35 910 739, so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, proti
žalovanému: V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. X/A, Bratislava, zastúpený advokátom Mgr. Martinom
Majerčíkom, so sídlom Krajinská 30, Bratislava o zaplatenie 17 882,96 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Žalovanému súd priznáva právo na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 05.11.2015 domáhal, aby súd žalovaného zaviazal
na zaplatenie sumy 17 882,96 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody. V žalobe uviedol, že na
odbernommiestežalovaného-Ž.Č.X/A,Bratislava,č.J.R.,dochádzalovobdobíodpresnenezisteného

času do 08.01.2014 k odberu nemeraného plynu, t.j. k neoprávnenému odberu zemného plynu podľa §
82 ods. 1 písm. b) zák.č. 251/2012 o energetike. Žalovaný odoberal zemný plyn na odbernom mieste
na základe zmluvy o dodávke zemného plynu uzavretej s dodávateľom zemného plynu, pričom žalobca
nie je dodávateľom zemného plynu ale prevádzkovateľom distribučnej siete plynovodov. Poverení
zamestnanci žalobcu pri kontrole odberného miesta dňa 08.01.2014 zistili, že žalovaný časť celkového
množstva odobratého plynu odoberal určeným meradlom a časť plynu odoberal prostredníctvom tzv.
obtoku, t.j. vetvy, ktorá bola nainštalovaná na odberné plynové zariadenie v stene nehnuteľnosti ešte

pred plynomerom a cez ktorú prúdil zemný plyn do odberného miesta mimo plynomeru - teda išlo o
nemeraný
2
17C/173/2015
plyn. Uvedenú skutočnosť preukazuje aj fakt, že po uzavretí plynového uzáveru pred plynomerom plyn
naďalej prúdil do nehnuteľnosti a po demontáži plynomeru plyn unikal z výstupného potrubia, t.j. z
časti za plynomerom, napriek tomu, že plynové uzávery boli uzavreté, a teda plyn sa v potrubiach

vôbec nemal nachádzať. Na preukázanie uvedených tvrdení žalobca založil do spisu videozáznam,
na ktorom je zaznamenané, že keď zamestnanec žalobcu namontoval meradlo opačne, t.j. tak,
že vstupné hrdlo plynomera namontoval na výstupné potrubie, cez meradlo pretekal plyn, ktorého
množstvo sa zaznamenávalo na počítadle plynomera. Poverení zamestnanci žalobcu rovnako zistili,
že napriek uzavretým plynovým uzáverom plynové spotrebiče v nehnuteľnosti fungovali a boli pod
tlakom. Predmetný obtok je zriadený v stavebnej konštrukcii nehnuteľnosti, pričom na chodbe na
prízemí sa v stene nachádzajú uzávery, ktorými je možné regulovať, či plyn bude prechádzať cez

plynomeraspotrebasabudezaznamenávaťnapočítadleplynomeraalebočibudeplyndonehnuteľnosti
odoberaný neoprávnene cez "obtok" a množstvo takto odobratého plynu nebude nikde zaznamenávané.
Táto technická úprava umožnila reguláciu množstva plynu, ktorý mal pretiecť cez plynomer a teda
umožnila ovplyvňovať množstvo meraného plynu. Žalobca vyčíslil výšku škody za uvedené obdobieod 08.07.2011 do 08.01.2014, t.j. za 2,5 roka spätne od zistenia neoprávneného odberu spôsobom
stanoveným zákonom o energetike na sumu 19 254,29 € od ktorej sumy bola odpočítaná suma 1 371,33
€, ktorá predstavuje sumu vyfakturovanú dodávateľom zemného plynu, s ktorým mal žalovaný uzavretú

zmluvu o dodávke plynu, za ním dodané množstvo plynu, pričom toto množstvo vychádzalo zo stavu
na číselníku meradla. Súčasťou vyčíslenej škody 17 882,96 € sú aj náklady žalobcu, ktoré mu vznikli v
súvislosti so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu vo výške 131,20 €.
2/ Právny zástupca žalovaného navrhoval konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania
vedeného pred tunajším súdom sp. zn. 58C/424/2015, predmetom ktorého je obdobná právna vec,

kde žalobca žaluje matku žalovaného pani Ľ. Z. taktiež na náhradu škody za neoprávnený odber
zemného plynu v tej istej nehnuteľnosti. V konaní bol ustanovený znalec na vypracovanie znaleckého
posudku. Uznesením zo dňa 30.06.2016, č.k. 17C/173/2015-75 súd konanie podľa § 109 ods. 2 O. s.
p. prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava II, pod sp.
zn. 58C/424/2015.
3/ Z obsahu spisu 58C/424/2015 súd v ďalšom zistil, že uznesením zo dňa 29.06.2016 súd ustanovil

znalca z odboru energetika, odvetvie plynárenstvo, vykurovanie a vykurovacie zariadenia A.. E. L.,
J.., zapísaného v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republike, ktorého úlohou
okrem iných bolo uviesť, či mohlo dôjsť na odbernom mieste - Ž. X/A, Bratislava J. R., kde bola Ľ. Z.
odberateľkou zemného plynu, vzhľadom na žalobcom zistený "obtok" k odberu nemeraného plynu a
taktiež uviesť do ktorej bytovej jednotky prúdil zemný plyn z uvedeného odberného miesta, resp. či sa

jednalo len o bytovú jednotku p. Z. alebo aj o inú bytovú jednotku. Ďalej bolo úlohou znalca ustáliť, či na
základe zisteného "obtoku" bolo možné, že by dochádzalo k odberu nemeraného plynu aj na vedľajšom
odbernom mieste, kde je odberateľom plynu jej syn V. Z..
4/ Znalec A. E. L., J.. vo svojom znaleckom posudku č. 04/2016 konštatoval, že žiaden obtok aj napriek
akejkoľvek snahe na odbernom mieste Ľ. Z. neobjavil. Keďže úlohou znalca bolo zistiť, či mohlo dôjsť

k neoprávnenému odberu plynu aj v inom byte v danej nehnuteľnosti a osobitne bol upriamený na byt
3
17C/173/2015
V. Z., znalec uviedol, že keďže neobjavil žiaden "obtok" nemohlo dôjsť ani k nemeranému odberu,
kde je odberateľom syn Ľ. Z. V. Z.. Znalec konštatoval, že neboli poškodené plomby plynomera,

manipulácia s plynomerom a nebol zistený ani žiaden "obtok", z ktorého dôvodu nemôže byť táto
skutočnosť definovaná a zdokumentovaná ako neoprávnený odber, preto vyčíslenú škodu považuje za
neopodstatnenú. Ani výpovede svedkov - zamestnancov žalobcu, vypočutých v konaní 58C/424/2015
nepreukázali jednoznačne tvrdenia žalobcu o tom, že do bytu žalovaného bol neoprávnene dodávaný
plyn. Samotné zistenie , ktoré prezentoval svedok E. P., o tom, že na schodišti našiel skrinku a dva

plynové uzávery, z čoho mu bolo jasné, že na odberných miestach bolo technické zariadenie, ktoré
umožňovalo bez merania odoberanie plynu do štyroch bytových jednotiek, neznamená, že k takémuto
odberu jednoznačne dochádzalo. Okrem uvedeného súd poukazuje aj na to, že žalobca bol upozornený
na problém s plynomerom práve od Ľ. Z., ktorá si všimla, že na druhom odbernom mieste, kde je
odberateľom jej syn (žalovaný v tomto konaní) sa netočil plynomer. Preto zavolala svojmu synovi a on

jej povedal, aby zavolala plynárov a dala to do poriadku. Teda sama pani Z. volala plynárov na pokyn
syna. Po príchode pracovníkov a následne privolanej polície bolo potom konštatované, že na druhom
odbernom mieste dochádza k neoprávnenému odberu zmenného plynu.
5/ Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber
a) bez uzavretej zmluvy o

1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti,
2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo
3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu,

b) nemeraného plynu,

c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu,
d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete,
e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa

za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,
f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,
prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete,
g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky,h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to
prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ
potvrdil.

4
17C/173/2015
Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je
povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej

siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
Podľa § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú
škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa

§ 95 ods. 1 písm. l).
Podľa § 82 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike ak ide o prvý neoprávnený odber plynu
odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva

plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším
takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.
Podľa § 82 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený
vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu.
6/ Nárok žalobcu na náhradu škody vyplýva z ustanovenia § 82 citovaného zákona o energetike,

v zmysle ktorého odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi
plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi
zásobníka, skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Žalobca v konaní navrhoval vypracovať nový znalecký
posudok, ktorý sa bude zaoberať iba odberný miestom V. Z., nakoľko v znaleckom posudku A.. L. tento
konštatoval, že byt V. Z. mu sprístupnený nebol, považoval ho z toho dôvodu za nepreskúmateľný

a nedôveryhodný vo vzťahu k prejedávanej veci. Mal za to, že po 2,5 roka znalec nemôže spoľahlivo
posúdiť stav nehnuteľnosti ku dňu 08.01.2014, nakoľko od tohto obdobia mohlo dôjsť k rôznym zásahom
do plynových inštalácií. Inými metódami by sa ale podľa žalobcu dali ním tvrdené skutočnosti ohľadne
existencie obtoku ku dňu 08.01.2014 zistiť, ako príklad uviedol naplnenie systému farebným plynom.
Z obsahu videozáznamu, ktorý bol zhotovený dňa 08.01.2014 je podľa žalobcu jednoznačné, že vo

vzťahu k bytu obývaného žalovaným došlo k prúdeniu plynu z výstupného potrubia. Tieto videozáznamy
žalobcapredložilsvojmurevíznemutechnikovi,ktorýnaichzákladepotvrdil,žedňa08.01.2014existoval
prívod zemného plynu aj inou cestou ako cez meradlo. Znalec v znaleckom posudku vôbec nevyjadroval
k obsahu videozáznamu. K namietaným okolnostiam súd uvádza, že znalec A.. L. síce vo svojom
znaleckom posudku uvádza, že mu nebol sprístupnený vedľajší objekt (byt žalovaného) ale ani to podľa

znalca "nemôže mať vplyv na vstupy do plynomerov a teda meranie pretečeného množstva plynu" (bod
11 znaleckého posudku). Z obsahu projektu plynofikácie zistil, že boli naprojektované tri plynomery
avšak v skutočnosti boli zrealizované len dva. Z toho vyplýva, že realizácia pravdepodobne nebola v
súlade s odsúhlasenou dokumentáciou. Montáž plynomerov a ich uvedenie do prevádzky pritom bola
v kompetencii dodávateľa zemného plynu a to SPP a.s. Bratislava. Vzhľadom na to, že znalec nezistil

žiaden otvor ani inú pozoruhodnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že v rodinnom dome bol vytvorený
obtok, nepovažoval súd za potrebné
5
17C/173/2015
a hospodárne nariaďovať ďalšie znalecké dokazovanie. Znalec mal k dispozícii aj videozáznam ,

čo vyplýva z návrhu na začatie konania 58C/424/2015, zaoberal aj riešením plynových rozvodov
v stavebnej konštrukcii nehnuteľnosti pričom uviedol, že skrinka nachádzajúca sa na schodisku
vedľajšieho vchodu slúži pre dodávku plynu pre obe bytové jednotky. Vodorovný uzáver slúži pre
odstavenie celého prívodu. Prvé zvislé potrubie s uzáverom slúži pre vedľajšiu bytovú jednotku a druhé
potrubiebezuzáveruslúžipreprívodplynuprebytovújednotkunaposchodínadbytovoujednotkouĽ.Z..

7/ Súdboltohonázoru,ževprejednávanejvecibolomožnévychádzaťzobsahuznaleckéhoposudkuA..
E. L., č. 04/2016, keď skúmal celú nehnuteľnosť na Ž.U. N..Č.. X/A v Bratislave a okrem toho mu súd v
uznesení zo dňa 26.04.2016, č.k. 58C/424/2015-60 uložil zistiť, či na základe žalobcom konštatovaného
"obtoku" mohlo dôjsť k odberu nemeraného plynu na odbernom mieste, kde je odberateľom zemnéhoplynu V. Z.. Poukazujúc na jednoznačné závery znalca a nepresvedčivé výpovede svedkov P. C. Š.,
prihliadnuc na to, že žalobca bol upozornený na problém s plynomerom samotnou odberateľkou Ľ.
Z., súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Napokon ani v trestnom konaní vedenom

pred OR PZ Bratislava I, ČVS: S.-XX/X-Y.-L.-XXXX zo dňa 14.01.2015 neboli zistené také skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali pokračovať v trestnom konaní voči neznámemu páchateľovi pre podozrenie vo
veci zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe, že
doposiaľ neznámy páchateľ v neznámom čase od 13.07.2011 do 13.01.2014 v obytnom dome na Ž.
N. Č.. X/A v Bratislave vykonával neoprávnený odber zemného plynu, z ktorého dôvodu bolo trestné

stíhanie prerušené. Do pozornosti žalobcovi súd dáva aj právne zdôvodnenie nároku na náhradu škody
v spojení so základnými zodpovednostnými predpokladmi podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ktorými
sú: a) porušenie právnej povinnosti, b)vznik škody, c) zavinenie, d) príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a vznikom škody. Týmito aspektmi sa žalobca v podanej žalobe vôbec nezaoberal.
8/ O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP a priznal úspešnému žalovanému právo
na plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

6

17C/173/2015
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku

1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).