Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Marta Polyaková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/729/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211201278
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyaková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4211201278.4
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Stavebné bytové družstvo Komárno, so sídlom
Komárno, Zimná 16, IČO: 00 170 984, zastúpený JUDr. Matejom Pekarikom, advokátom so sídlom Nové
Zámky, Petöfiho 1, proti odporcovi: N. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. F. u. XX I., štátny občan K. W.,
zdržujúci sa na adrese: J., B. XXXX/X, zastúpený Mgr. Danielou Oravczovou, advokátkou so sídlom
Komárno, Nám. M. R. Štefánika 6, o zaplatenie 1.042,77 eura s príslušenstvom, na odvolanie odporcu
proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 7. novembra 2014 č. k. 6C/27/2011-164 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov
konania v sume 409,11 eura k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Mateja Pekarika. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že navrhovateľ sa domáhal od odporcu zaplatenia 1.042,77 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne ako aj zaplatenia zmluvnej pokuty za každý deň omeškania vo výške
0,05 % denne. V priebehu konania návrh v časti o zaplatenie 1.042,77 eura zobral späť z dôvodu, že
odporca žalovanú istinu uhradil. Následne aj v časti uplatnených úrokov zobral návrh späť a súd prvého
stupňa rozhodoval rozsudkom zo dňa 05. 11. 2013 č. k. 6C/27/2011-136 v časti uplatnenej zmluvnej
pokuty, kde návrhu vyhovel a tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa
30. 04. 2014 č. k. 6Co/91/2014-154. Predmetom konania zostala náhrada trov konania účastníkov
konania. Právne návrh odôvodnil ust. § 146 ods. 2 a § 142 ods. 1 OSP. Konanie o zaplatenie istiny bolo
zastavené pre správanie sa odporcu, pretože tento zaplatil žalovanú istinu a z toho dôvodu bol návrh
vzatý späť, preto je jeho povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania. Navrhovateľovi vznikli trovy konania
za zaplatený súdny poplatok v sume 73,50 eura a trovy za právne zastúpenie advokátom podľa vyhl. č.
655/2004 Z. z. pri predmete sporu 1.042,77 eura podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, základná sadzba tarifnej
odmeny za 1 úkon právnej služby je 61,41 eura. Navrhovateľovi preto vznikla odmena za prípravu a
prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd zo dňa 24. 01. 2011, písomné podanie na súd zo 16.
06. 2011. Ku každému tomuto úkonu prináleží režijný paušál vo výške 7,41 eura. Po späťvzatí návrhu v
časti o zaplatenie 1.402,77 eura predmetom sporu zostala hodnota 194,48 eura. Pri takomto predmete
sporu je odmena za 1 úkon právnej služby 18,36 eura. Odmena v tejto výške vznikla navrhovateľovi za
právne úkony: účasť na pojednávaní dňa 28. 06. 2011, 13. 09. 2011 a 05. 11. 2013, písomné podanie
navrhovateľa zo 17. 08. 2011 a z 29. 04. 2013. Ku každému úkonu prináleží režijný paušál pre rok 2011
vo výške 7,41 eura a za rok 2013 7,81 eura. Navrhovateľ si uplatnil trovy konania v sume zaplateného
súdneho poplatku 73,50 eura a trovy právneho zastúpenia 335,61 eura. Súd preto zaviazal odporcu na
úhradu trov konania v sume 409,11 eura.
Uznesenie súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca a domáhal sa jeho zmeny
tak, že odvolací súd prizná náhradu trov konania odporcovi v súlade s jeho písomným vyčíslením zo dňa
05. 11. 2013. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že súdny poplatok z návrhu na začatie konania v
sume 73,50 eura mal byť z dôvodu späťvzatia návrhu pred prvým pojednávaním navrhovateľovi vrátený
a nie priznaná mu jeho náhrada ako súčasť trov konania. Okrem toho je nesprávne určená výškasúdneho poplatku, pretože pri istine 1.042,77 eura súdny poplatok činí 62,50 eura a rozdiel mal byť
navrhovateľovi vrátený. Po čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 16. 06. 2011 nezostala hodnota sporu
194,48 eura ako udáva súd prvého stupňa, ale hodnota 291,19 eura ako súčet položiek predstavujúcich
zmluvnú pokutu 195,01 eura a úrok z omeškania 96,18 eura. Suma 194,48 eura, z ktorej vychádza súd,
nikdy predmet sporu netvorila. Po ďalšom späťvzatí žaloby hodnota sporu sa znížila na 198,35 eura
a to zmluvná pokuta 194,48 eura a úrok z omeškania 3,87 eura. Právoplatným rozhodnutím vo vecí
samej bol navrhovateľ úspešný v časti 194,48 eura, v ktorej bol odporca zaviazaný zaplatiť mu zmluvnú
pokutu. Pri vyčíslení trov právneho zastupovania a priznaní nároku na ich náhradu v čase po prvom
a pred druhým čiastočným späťvzatím žaloby mal súd vychádzať z toho, že druhé späťvzatie zavinil
navrhovateľ, preto v tejto časti mal jednoznačne úspech odporca. Následne po druhom čiastočnom
späťvzatí žaloby mal rovnako úspech odporca v sume 3,87 eura, ako rozdiel medzi hodnotou sporu
po druhom čiastočnom späťvzatí v sume 198,35 eura a právoplatne priznanou sumou 194,48 eura.
V závere poukázal, že je nespravodlivé, aby bol zaviazaný platiť navrhovateľovi trovy konania hoci aj
v prípade jeho úspechu, pretože navrhovateľ mimosúdne požaduje niekoľkonásobne neopodstatnené
vyššie sumy úrokov z omeškania a zmluvných pokút, ako má odvahu žiadať v súdnom konaní, čím tlačí
vlastníkov bytov do toho, aby vec nechali na rozhodnutie súdu.
Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého
stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.
V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa svojim návrhom na začatie konania
domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu istinu 1.042,77 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ako aj zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo súm tak, ako uviedol v petite návrhu.
Odporca istinu 1.042,77 eura zaplatil dňa 23. 05. 2011 a z týchto dôvodov vzal navrhovateľ v tejto časti
žalobuspäť.Vpriebehukonaniadošlokďalšiemuspäťvzatiužalobyvčastiúrokovzomeškaniavovýške
96,18 eura a konečným rozsudkom bola navrhovateľovi priznaná zmluvná pokuta vo výške 194,48 eura.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť 26. 06. 2014. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa priznal
navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce z odmeny za právne zastúpenie a zo zaplateného súdneho
poplatku. Takéto rozhodnutie odvolací súd považuje za predčasné.
V prvom rade treba prisvedčiť námietke odporcu, že konanie bolo zastavené pred začatím pojednávania,
a preto bolo povinnosťou súdu prvého stupňa vrátiť navrhovateľovi zaplatený súdny poplatok v súlade
s ust. § 11 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších právnych predpisov. Preto v ďalšej časti nemohol navrhovateľovi priznať v trovách konania i
sumu, ktorá spočívala v zaplatenom súdnom poplatku. Preto bude v ďalšom konaní povinnosťou súdu
prvého stupňa vrátiť navrhovateľovi zaplatený súdny poplatok a pri rozhodovaní o trovách konania mu
priznať len odmenu za právne zastúpenie.
Ako už bolo vyššie uvedené, konanie bolo v časti 1.042,77 eura (istina) a 96,18 eura (úroky) zastavené
a v časti 194,48 eura bolo návrhu vyhovené (zmluvná pokuta). Keďže konanie bolo v časti zastavené,
o trovách zastaveného konania môže súd rozhodnúť podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP alebo podľa
ust. § 146 ods. 2 OSP. Ak súd zastavuje konanie a rozhoduje o trovách konania predovšetkým skúma,
či niektorý z účastníkov procesne nezavinil, že konanie muselo byť zastavené. Len v prípade, že nie
je daný dôvod na aplikáciu ust. § 146 ods. 2 platí, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené. Podľa § 146 ods. 2 OSP je možné
uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť náklady zastaveného konania a to podľa prvej vety
tohto ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Druhá veta tohto
ustanovenia ukladá možnosť uložiť náhradu trov konania odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie
bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. Ustanovenie § 146 ods. 2 vyžaduje zodpovednosť
za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia
podľa prvej vety uvedeného ustanovenia sa však hodnotí iba podľa procesného výsledku. Nerozhoduje,
aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, že odporca splní to, čoho sa
navrhovateľ domáhal a len preto navrhovateľ vezme návrh späť alebo to, že navrhovateľ vzal návrh späť
bez toho, aby odporca splnil to, čoho sa petitom domáhal.V danej veci navrhovateľ zobral návrh späť potom, čo odporca žalovanú istinu zaplatil, a preto v tejto
časti správne konštatoval súd prvého stupňa, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu
trov konania. Nemožno sa stotožniť s názorom súdu prvého stupňa, že po späťvzatí návrhu v časti
o zaplatenie 1.042,77 eura predmetom sporu zostala hodnota 194,48 eura, pretože okrem priznanej
zmluvnej pokuty, ktorá predstavovala uvedenú sumu, bol predmetom žaloby ešte i úrok z omeškania,
ktorý v tejto časti zobral navrhovateľ návrh späť až podaním zo dňa 30. 04. 2013. Po späťvzatí žaloby
v časti 1.042,77 eura predmetom žaloby boli úroky z omeškania ako aj zmluvná pokuta, preto pri
rozhodovaní o náhrade trov konania bolo potrebné vychádzať pri výpočte jedného úkonu právnej pomoci
z uvedených súm. Až po späťvzatí žaloby v časti úrokov z omeškania zostala predmetom žaloby
hodnota sporu, priznanej zmluvnej pokuty, t. j. 194,48 eura. Navrhovateľ zobral žalobu v časti úrokov z
omeškania späť bez toho, aby uviedol, z akých dôvodov v tejto časti berie žalobu späť. Z jeho podania
nachádzajúceho sa na čl. 103 spisu nevyplýva, že by odporca úroky z omeškania uhradil, a preto v tejto
časti treba mať za to, že navrhovateľ spôsobil zastavenie konania, preto v tejto časti by mal nárok na
trovy konania odporca. V ďalšej časti, ktorou bola navrhovateľovi priznaná zmluvná pokuta mu vzniklo
právo na náhradu trov konania v súlade s ust. § 142 ods. 1 OSP, keďže v tejto časti bol plne úspešný.
Keďže súd prvého stupňa takto nepostupoval, jeho rozhodnutie nie je správne, preto ho odvolací súd v
zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa postupovať vo vyššie naznačenom smere a pri rozhodovaní
o trovách konania rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.