Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/39/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214205278
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214205278.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr.
Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate, s. r. o., advokátska kancelária
so sídlom Pribinova 25, Bratislava IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V. XXX/XX, E., o vymoženie sumy 354 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Komárno č. k. 5Er/361/2014-16 zo dňa 24.06.2014, takto:

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 5Er/361/2014-16 zo dňa 24.06.2014 p o t v
r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), §
35, § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 1,
§ 2, § 3, § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný
titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Keďže rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom
osobitne vyjednaná a fakticky núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, je neprijateľná.
Spotrebiteľ nemal skutočnú možnosť ovplyvniť samotnú existenciu a znenie rozhodcovskej zmluvy,

pretože alternatíva riešenia sporov pred konkrétnym rozhodcovským súdom mu bola de facto vnútená.
Zároveň sa dá dôvodne predpokladať, že v prípade vzniku sporu medzi zmluvnými stranami, si
oprávnený zvolí riešenie sporu pred rozhodcovským súdom, ktorý si sám určil, čo je v podstate
súdu známe aj z jeho úradnej činnosti v obdobných prípadoch. Rozhodcovská zmluva umožňujúca
dodávateľovivýberrozhodcovskéhokonanianenapĺňazáujemnaochranespotrebiteľa,priečisadobrým
mravom a výkon práv a povinností z takejto zmluvy odporuje dobrým mravom.

4. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodcovská zmluva je neplatná,
exekučný titul vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný,
čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie. Súd prvej inštancie preto
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu.

5. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že

súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nakoľko prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Súd v prejednávanej veci na zistený skutkový stav aplikovalaj ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, z čoho mal oprávnený za preukázané, že
súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Dodal, že súd v rámci
preskúmavania materiálnej stránky nemôže preskúmavať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko

samotné ustanovenie, o ktoré sa súd opiera v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na
zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu
nedovolenému. Zdôraznil, že postupom súdu v tejto veci dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách
o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom
zákona o rozhodcovskom konaní. Namietal ďalej, že došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu

súdom prvej inštancie, pretože v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci
všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto
skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočného zisťovania skutkového
stavu. Namietal ďalej s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, že
za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne

v rozhodcovskom konaní, pričom cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde
si uplatnia svoje práva. V danej veci teda súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Na základe
uvedeného preto oprávnený žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal
v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie spísaným
vo forme notárskej zápisnice domáhal u súdneho exekútora voči povinnému vykonania exekúcie.
Oprávnený predložil ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadenéhopriSlovenskejrozhodcovskeja.s.,Karloveskérameno8,Bratislava,IČO:35922761vedený
pod sp. zn. SR 09937/11 zo dňa 08.03.2012. K návrhu ďalej priložil kópiu zmenky č. 409100243 a kópiu

zmluvy o úvere č. 409100243 zo dňa 11.01.2011.

8. Dňa 18.03.2014 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Komárno žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie s prílohami.

9. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

10. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.01.2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a

ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

11. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení

neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

12. Podľa ods. 3 citového ustanovenia, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem
súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie

so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľskéhorozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

13. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,17)
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

14. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví

výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

15. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný
opravný prostriedok.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

18. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na §

387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným v
podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným

je spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou štandardným formulárovým spôsobom. V § 52 ods. 1 OZ je
stanovené, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Z úverovej zmluvy a z výpisu oprávneného z obchodného registra je
zrejmé, že veriteľ (oprávnený), je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej
podnikateľskej činnosti a dlžník je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy vystupoval v pozícii spotrebiteľa,

a to i napriek tomu, že v predmetnej zmluve o úvere dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú
poskytnuté na výkon podnikania. Odvolací súd dodáva, že uvedené nepostačuje na vyvodenie záveru,
že daná zmluva nie je spotrebiteľská, keďže veriteľ musí preukázať opodstatnenosť poukazu úveru na
výkon povolania a súvis poskytovaného úveru s podnikaním povinného. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje aj na ust. § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv

platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne
posúdil povinného ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú
zmluvu a správne aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

21. Odvolací súd poznamenáva, že v danej právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na

rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na základe rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným
a povinným. S poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 122/2011 možno prijať záver, že pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, jeexekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

22. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia je potrebné v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť, nakoľko
uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy ako podmienka uzatvorenia zmluvy o úvere bolo v rozpore s dobrými
mravmi, vyššie citovanými ustanoveniami slovenského právneho poriadku, ako aj právneho poriadku
Európskeho spoločenstva, a to najmä s ustanoveniami smernice Rady č. 93/13EHS z 5.4.1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Výkon práv a povinností z takejto zmluvy
odporuje dobrým mravom, nakoľko takto dojednanou rozhodcovskou zmluvou bola odopretá ochrana
spotrebiteľa, ktorú mu poskytujú vyššie uvedené ustanovenia (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
a ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS). Dojednaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Preto súd
postupujúc podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodol o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

23. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom,
keďže celý postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv

dodávateľa, ktorý si takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek
plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej
zmluvy považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, v dôsledku
čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní už v
štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný, pričom
rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto
správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

24. V intenciách vyššie uvedených zákonných skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.