Decision was made at the court Okresný súd Stará Ľubovňa
Judgement was issued by JUDr. Miriam Szárazová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Csp/1/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202615
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8516202615.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu Orange Slovensko,
a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený Bobák, Bollová a spol. s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanej E.
V., nar. X.X.XXXX, R. XXX, v konaní o zaplatenie 120,- eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 12 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 12,- eur od 26.12.2014 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 8. 7. 2016 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy vo výške 120,-
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 26.12.2014 do zaplatenia
a náhrady trov konania vo výške 76,93 eur pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a trov
právneho zastúpenia.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril zmluvu č. E na základe ktorej vypožičal
žalovanej SIM kartu a umožnil jej využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalobou sa
domáha žalobca nároku vo výške škody voči žalovanej, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón
Prestigio MultiPad 7.0 Prime Duo 3G, a to vo
výške 108,- eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou a teda predstavuje škodu, ktorú žalovaná
spôsobila tým, že získala mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene
trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazala používať služby a platiť za ne po dobu viazanosti
a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv.
doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, ktorá jej bola za obdobie 08/2017
a 09/2014 vyfakturovaná vo výške 17,- eur. Žalovaná si bola v zmysle dodatku vedomá, že mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie je jej predávané za cenu uvedenú v článku 1 bod 1.2 Dodatku,
ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou poskytnutou zľavou len z toho
dôvodu,žesažalovanázaviazalaužívaťslužbypodobudohodnutúvDodatku,pričomnedodržanietohto
záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny
mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca
zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia
zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej. Pokusom o pokonávku zo dňa 11. 12. 2014 žalobca oznámil
žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačnézariadenie a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Po zaslaní Pokusu o pokonávku bola časť
pohľadávky vo výške 5,- eur odpísaná a preto si ju žalobca v tomto konaní neuplatňoval. Žalovaná na
pokus o pokonávku nereagovala žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky.
3. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola spolu s prílohami doručená do vlastných rúk dňa 12. 9. 2016,
písomne nevyjadrila.
4. Podľa § 297 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd na
prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci
rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1.000,- eur.
5. Nakoľko predmetom sporu je zaplatenie sumy 120,- eur, ide iba o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, pojednávanie nebolo potrebné podľa § 177 ods.
2 písm. a) CSP nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 3. 2. 2017, že dňa 16. 3. 2017 o 13.30 hod.
bude vo veci účastníkov konania bez nariadenia pojednávania verejne vyhlásený rozsudok.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov - Zmluvou
o poskytovaní verejných služieb č. E zo dňa 8. 4. 2014, Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných
služieb č, E zo dňa 8. 4. 2014, faktúrami č. 5266708664 a č. 526282229, Všeobecnými podmienkami
poskytovaných telekomunikačných služieb a Pokusom o pokonávku zo dňa 11. 12. 2014, na základe
čoho ustálil tento skutkový stav:
7. Strany sporu uzatvorili zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. E ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických telekomunikačných služieb
prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange
Slovensko a.s. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanej jeden kus SIM karty s
priradením účastníckeho telefónneho čísla XXXXXXXXXX, ktorá umožňovala žalovanej využívať
telekomunikačné služby poskytované žalobcom.
8. Dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. E zo dňa 8. 4. 2014 bol žalovanej dodaný
telefón Prestigio MultiPad 7.0 Prime Duo 3G za cenu 1,- euro. Touto zmluvou v znení jej dodatku sa
žalovaná zaviazala v bode 2.3. (súd uvádza skrátene)
a) že zotrváva v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov a že po celú dobu bude tieto služby využívať bez
porušenia a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého
by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred lehotou viazanosti
b) nepožiada o vypojenie z prevádzky alebo dočasnú deaktiváciu SIM karty
c) sa nedopustí žiadneho takého konania alebo nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani
neuskutoční také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo od zmluvy odstúpiť alebo právo
zmluvu vypovedať z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinnosti zo strany účastníka, ku ktorým sa
zaviazal v tomto dodatku a) alebo v zmluve alebo na základe, ktorých by podnik bol oprávnený dočasne
obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb
d) bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program alebo takú kombináciu účastníckych
programov v bode 2.2. písm. b) uvedených kategórii služieb, že nedôjde k prerušeniu záväzku účastníka
uvedeného v bode 2.2. tohto článku
e) bude včas a riadne uhrádzať cenu za Služby a iné svoje peňažné záväzky voči Podniku a súčasne
bude včas a riadne uhrádzať Podniku iné platby, ktoré je povinný platiť Podniku, a to aj v prípade,
ak sa nejedná o peňažné záväzky voči Podniku, avšak Účastník je povinný ich uhradiť Podniku alebo
prostredníctvom Podniku tretej osobe.
9. Podľa článku 2.5. Dodatku sa účastníci dohodli, že v prípade porušenia povinnosti a) včas a riadne
uhrádzať cenu za Služby a iné svoje peňažné záväzky voči Podniku a b) zotrvať v zmluvnom vzťahu
počas doby viazanosti a po celú dobu tieto služby využívať bez prerušenia a zároveň neuskutočniť
žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti
zmluvy alebo dodatku pred lehotou viazanosti, je účastník povinný podniku uhradiť zmluvnú pokutu vo
výške 144,- eur.10. Žalovaná neuhradila poskytnuté služby vyúčtované žalobcom faktúrou č. 5266708664
splatnú 6. 10. 2014 vo výške 5,- eur a faktúru č. 5262822293 splatnú 5. 9. 2014 vo výške 12,-
eur, a to ani po výzve žalobcu pokusom o pokonávku.
11. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
12. Podľa § 43 ods. 1 písm. a), b) ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách, podnik - žalobca má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu, na náhradu škody
spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení. Účastník je povinný platiť
za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb a ak to povaha služby
umožňuje až na základe predloženej faktúry.
13. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
14. Podľa čl. 6 bod 6.2 písm. b) Všeobecný podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. je
účastník povinný platiť cenu za poskytnuté služby.
16. Posudzovaný právny vzťah strán sporu je právnym vzťahom založeným štandardizovanou
spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaná okrem výberu programu a svojho podpisu žiadnym spôsobom
neparticipovala na koncipovaní zmluvy. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
teda neprijateľné podmienky, pod sankciou neplatnosti. Nevyhnutnosť tak výraznej právnej ochrany
spotrebiteľov vyplýva z faktickej nerovnosti medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri uzatváraní zmluvy.
Dôsledné aplikovanie všetkých európskych režimov a opatrení určených na ochranu spotrebiteľov je
potrebné na udržanie dôvery spotrebiteľov k štandardizovaným produktom aj na slovenskom trhu.
17. Podľa článku 2.1 všeobecných podmienok spoločnosť Orange poskytuje služby na základe zmluvy
uzatvorenej v písomnej podobe.
18. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomné uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť
iba písomne.
19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ a spotrebiteľ.
20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
21. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
24. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
26. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.
27. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
28. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
29. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
30. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.
31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
32. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
33. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
34. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
35. Vychádzajúc z dôkazov predložených žalobcom súd považuje za dostatočne preukázané, že medzí
stranami konania došlo k uzavretiu platnej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanej možnosť využívať telekomunikačné služby a žalovaná sa zaviazala za tieto
poskytnuté služby zaplatiť. Na základe týchto skutočností súd žalobe v časti zaplatenia ceny 12,- eur
za dodané služby vyhovel.
36. Je nepochybné, že sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 12,-
eur, a preto má žalobca nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi v zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení úrok z omeškania.37. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu.
Tento skutkovo vymedzený nárok je potrebné posudzovať podľa citovaného ustanovenia § 420 ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkon a
škodou a zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je potrebné kumulatívne splnenie všetkých
zákonom stanovených predpokladov, pričom absencia čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu
vylučuje.
38. V predmetnej veci nebolo zo strany žalobcu žiadnym spôsobom preukázané splnenie podmienky
existencie protiprávneho úkonu. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu žalobca nepreukázal,
že žalovaná v zmluvnom vzťahu nezotrváva po dobu viazanosti. Na základe článku 2.1. všeobecných
obchodnýchpodmienokspolus§40ods.2Občianskehozákonníkanebolasúdupreukázanáskutočnosť
zrušenia písomnej zmluvy uzavretej medzi stranami konania písomnou formou. Keďže platné ukončenie
zmluvy nebolo preukázané, a teda žalovaná svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu neporušila, nie
je preto daný predpoklad vzniku škody protiprávnym úkonom.
39. Samotný vznik a výška škody sa spravuje ustanovením citovaného § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda predstavuje
ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.
peniazmi, a tým pádom je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, najmä poskytnutím peňazí.
Skutočná škoda teda predstavuje ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu poškodeného a
reprezentuje majetkové hodnoty. Podľa žalobcu mu vznikla škoda vo výške 108,- eur ako rozdiel
medzi trhovou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Podľa názoru súdu by
ani v prípade, keby bol u žalovanej splnený predpoklad protiprávneho úkonu, nedošlo k vzniku
uvedenej škody. Za škodu nemožno považovať výsledky obchodných praktík žalobcu, ktorými ponúka
telekomunikačné zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi akciovou a reálnou cenou nie
je výsledkom protiprávneho úkonu žalovanej, ale práve naopak, zmluvným
konsenzommedzižalovanouažalovaným,ktorýjezaloženýDodatkomkZmluveopripojení,ktorýmedzi
sebou uzavreli strany konania.
40. Súd je toho názoru, že žalobca týmto nárokom, ale len iným spôsobom, modifikuje predtým
uplatňovanúzmluvnúpokutuakopaušalizovanúnáhraduškodynaskutočnúškodu,ktorábolavyhlásená
viacerými súdmi za neprijateľnú (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011) a
žalobca má podľa § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na
zaplatenie týchto zmluvných pokút. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, aká skutočná škoda mu
vznikla, a preto nie je naplnená ani príčinná súvislosť ako ďalší predpoklad zodpovednosti za škodu.
41. Z vyššie vedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
42. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
44. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
45. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. Žalobca mal v konaní úspech len čiastočný, pretože súd žalobe vyhovel len v časti zaplatenia sumy
12,- eur (10 %), čo je neúspechom žalovanej. V časti o zaplatenie 108,- eur (90 %) však súd žalobu
zamietol, čo je úspechom žalovanej. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bola v konaní
úspešnejšia žalovaná (80 %), ktorej však súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov
konania žalovaná neuplatnila a zo spisu vyplýva, že jej ani žiadne trovy nevznikli.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.