Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410212910
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4410212910.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: P. W., nar. XX. XX. XXXX,
bytom X. J. XXX, zastúpená JUDr. Ladislavom Chmelárom, advokátom so sídlom Vráble, Levická 579,
proti žalovaným: 1/ U. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX, zastúpená opatrovníčkou E. J., nar. XX.
XX. XXXX, bytom T., H. XX, 2/ E. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., H. XX, obidve zastúpené JUDr.
Karolom Pešlom, advokátom so sídlom Nové Zámky, Hlavné nám. 7, o určenie neplatnosti odstúpenia
od zmluvy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 16. septembra
2015 č. k. 9C/178/2010-227 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.
k. 9C/184/2004-251 zo dňa 06. 03. 2007 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k.
6Co/45/2010-316 zo dňa 22. 06. 2010, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09. 08. 2010 tak, že
návrh vo veci samej zamietol. Žalovanú zaviazal zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobkýň titulom
náhrady trov konania sumu 99,50 eura titulom súdneho poplatku a sumu 4.302,33 eura titulom trov

právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 22. 10. 2012 č. k.
9C/178/2010-78 v spojitosti s uznesením odvolacieho súdu zo dňa 29. 05. 2013 č. k. 8Co/78/2013-100
právoplatným dňa 30. 07. 2013 povolil obnovu konania vo veci rozsudku Okresného súdu Nové Zámky
č. k. 9C/184/2004-251 zo dňa 06. 03. 2007. Súd pokračoval druhou fázou po povolení obnovy konania
a konštatoval, že v pôvodnom rozhodnutí bolo návrhu žalobkyne v spojení s rozhodnutím odvolacieho
súdu vyhovené. V pôvodnom rozhodnutí vychádzal z obsahu kúpnej zmluvy a to článku 5 VI bod 5,

kde bolo jednoznačne preukázané a nespochybniteľné, že predávajúcimi a kupujúcou zmluvné strany
vyhlásili, že zmluvná voľnosť nie je viazaná, že si zmluvu prečítali, jej obsahu porozumeli a obsah zmluvy
zodpovedá ich skutočnej a slobodnej vôli, ju podpísali. Mal preto za to, že kúpna zmluva bola uzatvorená
platne. Po povolení obnovy konania vychádzal z právoplatného rozsudku Okresného súdu Nové Zámky
pod sp. zn. 1T/128/2010 zo dňa 10. 01. 2011, právoplatným 21. 04. 2011, ktorým bola obžalovaná Z. H.
uznaná vinnou, že po predchádzajúcej spoločnej dohode s N. H. dňa 04. 12. 2003 dal N. H. vyhotoviť
v Advokátskej kancelárii JUDr. Terézie Barákovej v Štúrove kúpnu zmluvu na predaj rodinného domu,

kde ako predávajúce boli uvedené U. N., E. J. a kupujúca P. W. a pod zámienkou získania finančnej
hotovosti z kúpnej zmluvy Z. H. jednala za stranu predávajúcich, pričom od kupujúcej P. W. po overení
podpisov oprávnených osôb prevzala v priestoroch notárskej kancelárie finančnú hotovosť vo výške
228.000,- Sk, ktoré použila pre vlastnú potrebu. Tým spáchala trestný čin spolupáchateľstva podľa §9 ods. 2 Trestného zákona k § 250 ods. 1, 3 Trestného zákona, bol jej uložený trest odňatia slobody
v trvaní 1 roka a výkon trestu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov. V tomto
konaní bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaná podviedla svojim konaním P. W., pretože táto

akonáhle požiadala o vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností, nahovorila svoju matku U. N. na
odstúpenie od kúpnej zmluvy, čo aj sama potvrdila. Obžalovaná veľmi dobre vedela, že sa ide uzatvárať
kúpna zmluva a nie zmluva o pôžičke. Z tohto konania teda vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré v plnom
rozsahu odôvodňujú nový skutkový aj právny stav prejednávanej veci, keď kúpnu zmluvu zo dňa 04. 12.
2003 je potrebné považovať za absolútne neplatnú podľa § 39 OZ, lebo za stranu predávajúcich jednala

obžalovaná Z. H., ktorá prevzala od P. W. finančnú hotovosť, pričom nemala vážny záujem o predaj
domu, potrebovala získať iba peniaze. Pokiaľ kúpna zmluva nebola platná, z toho dôvodu nemohlo dôjsť
ani k platnému odstúpeniu od takto neplatnej kúpnej zmluvy. Preto návrh nemôže byť dôvodný, a preto
zmenil pôvodné rozhodnutie tak, že návrh vo veci samej zamietol. Tieto skutočnosti, ktoré vyšli najavo
v trestnom konaní neboli známe v čase, keď súd prvej inštancie rozhodoval v pôvodnom konaní. Čo sa
týka vyhodnotenia výpovede svedkyne advokátky JUDr. Terézie Barákovej, nebolo sporné, že účastníci

kúpnu zmluvu v jej kancelárii podpísali, a že došlo k vyplateniu kúpnej ceny, ale skutočnosti, ktoré vyšli
najavo v trestnom konaní, tie ešte v čase spísania kúpnej zmluvy neboli známe, teda svedkyňa nemohla
vedieť, či kúpna cena sa dostane do rúk žalovaných alebo si ich ponechá Z. H.. To, že žalobkyňa
neobdŕžala od predávajúcich doposiaľ kúpnu cenu nie je vecou tohto konania, a v tomto konaní sa touto
vecou súd nezaoberal. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 235 ods. 3

OSP a priznal úspešným účastníčkam náhradu trov konania a to zaplatenie súdneho poplatku za návrh
v sume 99,50 eura a trovy právneho zastúpenia v sume 4.401,83 eura.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa a domáhala sa jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, prípadne jeho zmeny tak, že návrh na obnovu konania

bude zamietnutý. V prípade, ak by odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil žiadala, aby
súd vo výroku svojho potvrdzujúceho pripustil dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu. Zároveň si uplatnila trovy konania. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že
si je vedomá toho, že súd pri rozhodovaní prihliadal na rozsudok Okresného súdu Nové Zámky
sp. zn. 1T/128/2010, avšak žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s jej tvrdenými a preukázanými

skutočnosťami, keď nesprávne vyhodnotil výpoveď svedkyne JUDr. Terézie Barákovej. Svedkyňa už v
zápisnici o výsluchu dňa 13. 08. 2004 uviedla, že podnet na spísanie kúpnej zmluvy vyšiel od pána N.
H.. Kúpnu zmluvu zo dňa 04. 12. 2013 pri je spísaní vydala účastníčkam a poučila ich, že musia ich k
notárovi na overenie podpisov. Túto zmluvu prečítala a preložila do maďarského jazyka. Súd sa teda
nevysporiadal s ust. § 235 ods. 1 OSP, keď neprihliadal na dôkazy, ktoré boli preukázané pri pôvodnom

konaní. Z. H. ani N. H. nikdy nemali dispozičné právo nakladať s predmetom kúpnej zmluvy a ani na
takýto úkon neboli splnomocnení a to, či kúpnu cenu vo výške 228.000,- Sk predávajúce použili pre
vlastnú potrebu alebo niekomu odovzdali zo svojich príbuzných nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť.
Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že kúpnu zmluvu považuje za absolútne
neplatnú podľa § 39 OZ. Posúdenie otázky, či zmluva, pri uzavretí ktorej jeden z účastníkov úmyselne

predstiera určitú vôľu so zámerom, aby tým vyvolal u druhého účastníka omyl, je neplatná podľa § 37
ods. 1 OZ pre nedostatok vážnej vôle, alebo podľa ust. § 39 OZ pre rozpor so zákonom už zjednotil
Najvyšší súd ČR vo svojom rozsudku pod Rc 36/2008. V tomto rozhodnutí zaujal názor, že podvodné
konanie jedného z účastníkov zmluvy pri jej uzavieraní je dôvodom neplatnosti zmluvy podľa ust. § 49a
OZ. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, ako aj na nálezy Ústavného

súdu SR. Považovala za podstatné zdôrazniť, že z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky 1T/128/2010
je zrejmé, že ona pre žiadny takýto skutok odsúdená nebola.

4. K odvolaniu sa vyjadrili žalované, ktoré navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedli, že žalobkyňa si nesprávne vykladá aplikáciu ust. § 39 OZ.

Rozsudok súdu Najvyššieho súdu ČR, na ktorý poukazuje vo svojom odvolaní sa týka tých prípadov, keď
sa jedná o podvodné konanie jedného z účastníkov zmluvy pri jej uzavieraní, ale nie prípadu, kedy ten,
kto sa podvodu dopustí, nie je účastníkov danej zmluvy, čo je podstatný rozdiel pre právne posúdenie
veci. V danom prípade súd správne poukázal na zmenu skutkového a tým aj právneho stavu veci, keď
poukázal na zistené nové skutočnosti, ktoré vyšli najavo až v rámci trestného konania vedeného na

Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 1T/128/2010. Predmetný trestný rozsudok objektívne potvrdil
ich obranu v tom smere, že boli uvedené do omylu a zneužité k uzavretiu neplatného právneho úkonu,
preto pôvodný návrh nemôže byť opodstatnený.5. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) s účinnosťou od 01. 07.
2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa použije na všetky

konania a to na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku s výnimkami tohto
základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a
§ 380 CSP) po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech
ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) prejednal odvolanie na odvolacom pojednávaní (§ 385 ods.

1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. V preskúmavanej veci bola povolená obnova konania, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Nové Zámky
pod sp. zn. 9C/184/2004 a to uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 22. 10. 2012 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. 05. 2013 č. k. 8Co/78/2013-100 právoplatným dňa 09.
08. 2010. Po právoplatnosti rozsudku o povolení obnovy konania súd ex oficio vec znovu prejedná.
Pôjde o výnimku zo zásady formálnej právoplatnosti rozhodnutia (§ 230 CSP) v zmysle ktorej o veci
meritórne skončenej právoplatným rozhodnutím súdu nemožno rozhodovať znova. Pôvodné, obnovou
konania napadnuté rozhodnutie bude nahradené rozhodnutím novým, nie však zrušené. Obe konania,

to znamená pôvodné i obnovené konanie, ako aj pôvodné a nové rozhodnutie tu tvoria jeden celok v
zmysle princípu jednotnosti konania alebo arbitrárneho poriadku. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej
inštancie po právoplatnom povolení obnovy konania pristúpil do druhej fázy konania o povolenie obnovy
konania a to vecnému prejednaniu veci, ktorá sa pôvodne viedla na Okresnom súde Nové Zámky
pod sp. zn. 9C/184/2004. V tejto súvislosti odvolací súd odvolací súd podotýka, že súd prvej inštancie

nesprávneoznačilvzáhlavísvojhorozhodnutiastranysporu,keďvpodstatepopovoleníobnovykonania
sa opätovne prejednáva o pôvodnom návrhu, to znamená o návrhu žalobkyne P. W. proti žalovaným
v l. a 2. rade už nie o obnovu konania, ale o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy. Za tým
účelom preto odvolací súd správne označil v záhlaví rozsudku strany sporu, ako aj predmet konania o
ktoré sa malo v tomto štádiu po povolení konania o obnovu konania jednať. Keďže nešlo o takú procesnú

chybu, ktorú by nebolo možné v odvolacom konaní odstrániť, súd toto pochybenie súdu prvej inštancie
napravil a vec meritórne prejednal na odvolacom pojednávaní.

9. Odvolací súd po zmene v zložení odvolacieho senátu dospel k záveru, že na danú vec sa vzťahuje
ustanovenie všeobecne záväzného predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní vo veci nebolo použité

a pre rozhodnutie veci je rozhodujúce (§ 382 CSP), vyzval strany sporu na odvolacom pojednávaní, aby
sa vyjadrili k možnému použitiu ust. § 137 písm. c/ CSP, keď odvolací súd vyslovil názor, že je potrebné
v danej veci pri rozhodovaní o návrhu žalobkyne preukázať na požadovanom určení naliehavý právny
záujem.

10. Právny zástupca žalobkyne na odvolacom pojednávaní uviedol, že naliehavý právny záujem vidí
v tom, že bude vyriešená prejudiciálna otázka pre konanie o určenie vlastníckeho práva žalobkyne
k sporom dotknutým nehnuteľnostiam. Právny zástupca žalovaných poprel naliehavý právny záujem
žalobkyne na požadovanom určení, pretože aj v prípade, ak by žalobe bolo vyhovené, rozhodnutie by
nezakladalo titul pre zápis vlastníckeho práva pre žalobkyňu.

11. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

12. Určovacia žaloba (§ 137 písm. c/ CSP) má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť
ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva
(určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli
porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti - § 137 písm. a/ CSP). V prípade možnostižalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá
neslúžipotrebámpraktickéhoživota,spornosťnerieši(neodstraňuje)alenvedieknárastupočtusúdnych
sporov. Uvedená zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu

alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti však neplatí vtedy, ak žalobca preukáže
právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu
žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou takejto žaloby musí byť
naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť
odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa

určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom
sporuapredídesažalobenaplnenie). Trebazdôrazniť,ženejdeourčovaciužalobusamú,aleoto,čoho
(akého určenia) sa žalobca domáha, a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem
sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením
otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho
práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o neexistencii naliehavého právneho záujmu

žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom
ochrany jeho práva, a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na
ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd
dospeje k záveru, že tá ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu
bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

13. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplne vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie

má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdenie či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.

14. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy,
ktorá bola uzatvorená dňa 04. 12. 2003 medzi predávajúcimi (žalovanými v l. a 2. rade) a kupujúcou
(žalobkyňou) predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat. úz. Y.,

nehnuteľnosť označená ako dom súp. č. XXX na pozemku parc. č. 668 a zapísané na LV č. XXX
pozemky označené ako parc. č. 668 - zastavaná plocha o výmere 576 m2 a parc. č. 667 - záhrada o
výmere 237 m2. Uznesením Správy katastra Nové Zámky zo dňa 24. 06. 2004 č. k. V 1126/04-21 bolo
katastrálne konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zastavené a
to z dôvodu odstúpenia od zmluvy predávajúcich.

15. Zmluvou o prevode vlastníckeho práva sa rozumie akákoľvek zmluva, ktorou sa vlastník zaväzuje
previesť na nadobúdateľa svoje vlastníckeho právo k scudzovanej veci. Špecifická pre zmluvu o prevode
vlastníctva je otázka jej právnych účinkov. Bezpochybné je, že zmluva o prevode vlastníctva má účinok
obligačný, to znamená, že táto zmluva zaväzuje vlastníka, aby svoje právo na nadobúdateľa previedol.

Problém je však v tom, či zmluva o prevode vlastníckeho práva má zároveň účinok translačný, to
znamená, či sa ňou samou vlastnícke právo na nadobúdateľa prevádza a či sa teda nadobúdateľ stáva
vlastníckom scudzovanej veci už tým, že zmluva o prevode vlastníckeho práva bola uzatvorená (a
je teda platná a účinná) alebo či k nadobudnutiu vlastníckeho práva je potrebná ešte nejaká ďalšia
právna skutočnosť. Pri nehnuteľnostiach vlastnícke právo kogentne prechádza až vkladom do katastra

nehnuteľností (§ 28 a nasl. zák. č. 162/1995 Z. z.). Tento vklad do katastra nehnuteľností nie je
právny úkon, ale konštitutívny úradný zápis, ktorý je výsledkom správneho rozhodnutia a ktorý zároveň
časovo vždy nasleduje až po uzavretí platnej a účinnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva. To
znamená, že aj po uzavretí zmluvy o scudzení nehnuteľností zostáva scudziteľ jej vlastníkom až do
okamihu nadobudnutia vlastníckeho práva pre nadobúdateľa, t. j. dovtedy, pokiaľ príslušný správny

orgán nerozhodne o ňom kladne a tým občianskoprávnemu prevodu nedodá tzv. modus, ktorým sa tento
prevod dovršuje. Uvedená dvojfázovosť nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa potom
nutne prejavuje aj v riešení situácie po prípadnom odstúpení od zmluvy o prevode nehnuteľností.

16. Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom adresovaným druhej strane, ktorým

sa ruší záväzkovoprávny vzťah, čím obligačné účinky kúpnej zmluvy zanikajú od začiatku. V
preskúmavanom prípade však nenastali vecnoprávne účinky zmluvy, pretože nebolo vložené vlastnícke
právo do katastra pre kupujúcu vzhľadom na zastavenie katastrálneho konania, tieto zostali zachované
pre predávajúcich a v neposlednom rade toho času už len na žalovanú v 2. rade tak ako je zrejméz výpisu LV č. XXX pre kat. úz. Y., okres Q. M., kde vlastníčkou sporných nehnuteľností sa stala na
základe zaopatrovacej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena zo dňa 05. 05. 2010 žalovaná
v 2. rade v celosti. To znamená, že v prípade, ak by došlo aj k pozitívnemu rozhodnutiu v danej

veci, právny stav žalobkyne by sa nezmenil, pretože i naďalej by zostalo zapísané vlastnícke právo k
sporným nehnuteľnostiam pre žalovanú v 2. rade a to v súlade s ust. § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z.
Odstrániťneistotuvdanomprípadebybolomožnélenpodanoužalobouourčenievlastníckehopráva,na
základe ktorého by potom žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam a otázku
platnosti prípadne neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy by si súd prvej inštancie riešil ako otázku

predbežnú. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, pretože jej právne postavenie by zostalo nezmenené a i po
takomto určení by nutne nasledoval spor o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Napokon, i sám
právny zástupca žalobkyne na odvolacom pojednávaní potvrdil, že v danom prípade by bola vyriešená
prejudiciálna otázka pre konanie o určenie vlastníckeho práva žalobkyne. Za daného stavu preto bolo
potrebné rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobkyne o určenie neplatnosti odstúpenia

od kúpnej zmluvy zamietnutá ako vecne správne potvrdiť, avšak z iných právnych dôvodov. Keďže
odvolací súd potvrdil zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu nepreukázania naliehavého
právneho záujmu, nebolo potrebné potom zaoberať sa i ostatnými náležitosťami a vecným prejednaním
sporu, pretože samotný tento dôvod vylučuje, aby sa súd zaoberal meritom veci.

17. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v časti náhrady trov konania účastníkov v zmysle
ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V tejto súvislosti odvolací súd
poznamenáva, že v danom prípade prebiehal spor o určenie neplatnosti právneho úkonu, pričom pri
určení neplatnosti právneho úkonu sa vychádza z ceny hodnoty jedného právneho úkonu, nie podľa §
10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., ale podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky. Keďže súd prvej

inštancie takto pri rozhodovaní o trovách konania nepostupoval, odvolací súd rozsudok v tejto časti zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom pri rozhodovaní o trovách konania je viazaný právnym názorom
vysloveným odvolacím súdom. Súd prvej inštancie rozhodne pri rozhodovaní o trovách konania zároveň
aj o trovách odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijatí odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).