Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/378/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216202560
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4216202560.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu
JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: OTP Banka Slovensko,
a.s., Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, proti povinnej: O. D., nar. XX. XX. XXXX, K. XXXX/XX, J.,
o vymoženie sumy 401,49 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno
pod sp. zn. 10Er/197/2016 a u súdneho exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru, Š. Rosívala 2, Bratislava

pod sp. zn. EX 651/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k.
10Er/197/2016-51 zo dňa 11. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Patriciusa
Baďuru o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 19. 02. 2016.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 44
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ustanovení § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, ustanovenia § 23a ods. 1 zákona č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom a účinnom v čase podpísania predmetnej zmluvy,

ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ustanovení § 39 ods. 3, §
52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 54 ods. 1, 2, § 879j zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr.
Jozefom Humenským dňa 30. 12. 2014 pod sp. zn. II/2014-7291.

4. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 č. k. 3Cdo 146/2011
a zo dňa 18. 01. 2012 č. k. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd SR konštatoval, že pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či

rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 ex.
poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia
neprípustný (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. 10. 2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011).

5. Súd prvej inštancie skúmal či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky kzmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu inak je neplatná,
pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou

iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli.

6. Za týmto účelom súd prvej inštancie preskúmal aj Zmluvu o OTP konte zo dňa 02. 07. 2010,
uzatvorenú na báze bežného účtu, kde v bode 4. bola obsiahnutá Rozhodcovská zmluva.

7. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy súd prvej inštancie zistil, že povinný vyjadril svoj súhlas s tým,
že spory z obchodov vyplývajúcich zo zmluvy o bežnom účte vrátane sporov z platobného styku,
ktoré medzi nimi vzniknú najmä z dôvodu neplnenia zmluvných povinností, náhrady škody alebo pri
vykonávaní prevodov peňažných prostriedkov pri vydávaní a používaní elektronických platobných
prostriedkov, budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej

bankovej asociácie so sídlom v Bratislave. Rozhodcovská zmluva je súčasťou zmluvy o bežnom
účte a je súčasťou formulárovej zmluvy, do ktorej predtlače sa dopisujú údaje povinného, údaje o
bežnom účte, vrátane vyjadrenia majiteľa účtu - povinného, či s dohodnutou rozhodcovskou zmluvou
uvedenou v bode 4., ktorá je pretlačená a je súčasťou zmluvy o bežnom účte, súhlasí, resp. či ju
prijíma. Konštatoval, že rozhodcovská zmluva v bode 4. zmluvy o bežnom účte nebola medzi bankou

a dlžníkom individuálne dojednaná, bola súčasťou pretlače formulárovej zmluvy o bežnom účte. Mal za
to, že rozhodcovská doložka okrem toho, že nebola individuálne dojednaná, bola aj neurčitá, nakoľko
neurčuje povinnému podmienky, za ktorých môžu byť prípadné spory z predmetnej zmluvy o bežnom
účte rozhodované rozhodcami v dohodnutom rozhodcovskom konaní. Takto koncipovaná rozhodcovská
zmluva je neprijateľnou podmienkou.

8. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou
osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská
zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v
štandardnejzmluve.Veriteľmôženazákladetakejtorozhodcovskejdoložkyvecpredložiťnaprejednanie

rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte
pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v
mieste svojho bydliska. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v
predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva z obsahu zmluvy o bežnom účte zo dňa
02. 07. 2010 a tento právny vzťah, teória i prax považujú za nerovnovážny.

9. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie
je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený
výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho či je preložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom

sa súd zameral najmä na zistenie či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho
vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné
po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie zistil, že
rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného
rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to

je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným
titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod
na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následné
zastavenie exekučného konania.

10. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

11. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

12. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, skutočnosť, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že mu bola
odňatá možnosť konať pred súdom. Vzhľadom na formuláciu rozhodcovskej zmluvy, mal oprávnený
za to, že povinný sa mohol rozhodnúť, či s jej uzatvorením súhlasí alebo nie a zvolením možnosti„súhlasím“ bola táto rozhodcovská doložka individuálne dojednaná. Nesúhlasil s názorom súdu prvej
inštancie o neurčitosti rozhodcovskej doložky a o nútení spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu. Rozhodcovský súd sa v konaní vo veci samej so sp. zn. II/2014-7291zaoberal skúmaním

právomoci a v Rozhodcovskom rozsudku zaujal stanovisko, že právomoc rozhodcovského súdu je
daná. Rozhodcovská doložka v Zmluvách predstavuje písomnú rozhodcovskú zmluvu v zmysle § 4
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014. Oprávnený pri
uzatváraní Zmlúv postupoval voči povinnému v zmysle § 93b/ zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách,
ktoré je transpozíciou európskeho práva. Povinný návrh oprávneného na uzatvorenie rozhodcovskej

zmluvy neodmietol, oprávnený ani povinný od platnej rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej
doložky obsiahnutej v Zmluvách neodstúpili ani ju nijako nezmenili. Mal za to, že rozhodcovská doložka
spĺňa aj formálne podmienky podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Poznamenal, že prípustnosť
rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách pred 01. 01. 2008, ktoré nie sú v rozpore s
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva z dostupnej odbornej literatúry ako aj z
rozhodovacej praxe všeobecných súdov. Rovnako pri prieskume dojednanej rozhodcovskej doložky

z hľadiska jej prípustnosti v zmysle generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
je podľa názoru oprávneného potrebné dospieť k záveru, že samotné dojednanie rozhodcovskej
doložky nespôsobuje značnú nerovnováhu práv a povinností v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa pri rozhodovaní v rozhodcovskom konaní nedostáva do nevýhodnejšej pozície ako v rámci
konania pred súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku. Zákon o rozhodcovskom konaní dáva

jednoznačne záruky, že práva spotrebiteľa ako účastníka konania budú rešpektované v plnej miere. Z
originálnehozneniaSmerniceRady93/14/EHz05.04.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľských
zmluvách, ktorej transpozíciou bol do Občianskeho zákonníka § 53 ods. 4 písm. r/ je zrejmé, že
Smernica nezakazuje v spotrebiteľských vzťahoch akékoľvek rozhodcovské konanie, ale zakázaný je
výlučne taký druh arbitráže, na ktorú by sa nevzťahovali ustanovenia právnych predpisov. Namietal

nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia z toho dôvodu, že súd prvej inštancie nevysvetlil a
neodôvodnil z akého dôvodu nepovažuje rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú.

13. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že
exekútorovi vydá poverenie alebo napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie.

14. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi ako i zisteným skutkovým
stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 11. 04. 2016 podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne
správne, pričom sa stotožnil i odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 26. 03.

2015, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej
asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2014-7291 zo dňa 30. 12. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 14. 04. 2015 a vykonateľnosť dňa 17. 04. 2015. Následne súdny exekútor JUDr. Patricius Baďura
podaním zo dňa 19. 02. 2016 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na

základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 11. 04. 2016 súd prvej inštancie, obsadený vyšším
súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Patriciusa Baďuru o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov uvedených v odôvodnení
tohto uznesenia.

16. Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

17. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinnom v čase začatia exekučného konania, súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanieexekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

18. Podľa § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti

tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.
Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky
podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné

do 31. decembra 2014.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

20. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

21. V predmetnej veci súd prvej inštancie pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne
preskúmal podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva,
že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku teda ukladá exekučnému
súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom
exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu,

ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by
bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcieoznačízaexekučnýtitulrozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveň
povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré

medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní.

22. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je

zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju
dohodli. Ak v určitej veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd

akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,
akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského
konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom
konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a

nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom
súde, je tu irelevantná.

23. Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného
súdu, ktorý skúmal, či bola v danej veci medzi účastníkmi konania platne uzavretá rozhodcovská zmluva.

Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského
súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia. Exekučný súd v súlade so zákonom skúmal,
či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho
vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučnýsúd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd. Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného
exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní
akoexekučnýtitulztohohľadiska,činejdeorozhodnutieničotné,ktorénevyvolávažiadneprávneúčinky.

24. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 03. 2012 v konaní pod sp. zn. 6
Cdo1/2012).Ajvprípade,žespotrebiteľnevyužijeprávnumožnosťspochybniťexistenciualeboplatnosť
rozhodcovskej zmluvy, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
a prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť takéhoto rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. 09. 2012 v

konaní pod sp. zn. 5Cdo 230/2011).

25. Odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v danej veci je potrebné za
neprimeranú považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným a povinnou, ktorá bola
súčasťou Zmluvy o OTP Konte. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá v typizovanej formulárovej

podobe, oprávnený ju predkladal povinnému v predtlači, dopĺňali sa len údaje o povinnej osobe ako
meno, bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ (oprávnený) potom mohol na základe tejto rozhodcovskej
zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý
by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom
súde v mieste svojho bydliska. Odvolací súd v tomto smere zastáva názor, že o nekalú zmluvnú

podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym
všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh
dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Sám veriteľ
(oprávnený), ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy v jej vopred pripravenej formulárovej podobe,
jednostranne určil rozhodcovské súdy, ktorým v prípade sporu bude vec predložená.

26. Odvolací súd k tomu ešte uvádza, že vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie
spotrebiteľa a jeho slobodnú voľbu o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne.
Dlžník, ktorému je predložená typová spotrebiteľská zmluva v predtlači, nemá vzhľadom na takúto
podobu zmluvy v zásade reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Odvolací súd uvádza, že spotrebiteľ

(povinný) ako slabšia zmluvná strana, neprofesionál, nie je často schopný v danom momente pochopiť
a zvážiť všetky dôsledky predložených dokumentov obsahujúcich terminologicky náročný a rozsiahly
neprehľadne štruktúrovaný text a v časovej a finančnej tiesni, v ktorej sa nachádza, neraz pristúpi aj na
také podmienky zmluvy, na ktoré by za iných okolností nikdy nepristúpil.

27. Z predložených listín nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takomto znení
výslovne vymienil povinný a vzhľadom na charakter zmluvy nemožno dospieť k záveru, že by povinný
mal možnosť do obsahu zmluvy akýmkoľvek spôsobom zasahovať, teda že by povinný napríklad
mohol ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, miesto rozhodcovského konania, spôsob konania (s
pojednávaním, bez pojednávania) a podobne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne

vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné
meniť ich obsah, čo je daný prípad podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na
vyššie uvedené okolnosti a argumenty tunajší krajský súd považoval námietky oprávneného vznesené
v odvolaní za nedôvodné. Povinný sa v posudzovanej veci reálne vopred vzdal svojho práva na účinnú
ochranu v konaní pred všeobecným súdom, a to v pozícii a situácii, v ktorej vystupoval ako spotrebiteľ,

teda ako slabšia zmluvná strana a pri nemožnosti reálne vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach
právneho štátu podľa názoru odvolacieho súdu neprijateľné.

28. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v
celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa, teda povinného, a to podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
príslušnom znení. Rozhodcovskú zmluvu preto odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou
absolútnej neplatnosti v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v čase jej
uzavretia.29. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý

vzťah teória aj prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je

takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, ide
o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 24. 02. 2011 v konaní
pod sp. zn. IV. ÚS 55/2011).

30. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva,
ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť

ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v
úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nič nemení
na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi
v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých
prípadoch,akdodávateľpodávočinemužalobunarozhodcovskomsúde.Odvolacísúdzároveňdodáva,

že kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto jeho mlčanie považovať ani za
súhlas ani za nesúhlas. Dodávateľ núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou ku konaniu, ktoré nie je
povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred rozhodcovským súdom a obchádzania
ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí
odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby

predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. O obchádzanie zákona ide vtedy, ak
je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi
dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu SR zo dňa 24. 05. 1995 v
konaní pod sp. zn. PL. ÚS 16/95).

31. S poukazom na uvedené zistenia odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie v danom prípade
správne právne posúdil, že rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy, nie je spôsobilým exekučným titulom podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku a správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol
(§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

33. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo

v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí,

ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak
je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa
druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu
spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a oochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za
ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.