Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 7, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/73/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114225147
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7114225147.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu UK Profit, spol. s r. o.,
Nitra, Hornočermánska 797/59, IČO: 35 937 815, zastúpeného JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátkou,
Advokátska kancelária ZMEKOVÁ & PARTNERS, Bratislava, Zámocká 18, IČO: 42 254 396, proti
žalovanej P. J., O., O. XX, o zaplatenie 899,62 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
17C/70/2015-111 z 10.12.2015 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žalobca nemá právo
na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca žalobou, doručenou mu 4.9.2012, domáhal, a
čím ju odôvodnil (reprodukoval jej obsah), že vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom
listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav veci, konkrétne čo zistil zo Zmluvy o bežnom
účte č.XXXXXXXXXX/XXXX uzatvorenej 9.8.2005 žalovanou ako majiteľkou účtu so Slovenskou
sporiteľňou, a. s. (ďalej len SLSP), ako bankou, z listu banky z 5.5.2006 a 11.10.2011, zo zmluvy

o postúpení pohľadávok č.0935/2013/CE uzavretej 27.9.2013 medzi SLSP ako postupcom a DPS
financial consulting, s. r. o., ako postupníkom, z listu SLSP z 11.10.2013, zo Zmluvy o postúpení
pohľadávok č.2/2014 uzavretej 8.9.2014 medzi postupníkom - DPS financial consulting, s. r. o., ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom, z listu DPS financial consulting, s. r. o. z 25.9.2014 a z
histórie účtu žalovanej v SLSP za obdobie od 1.1.2009 do 15.10.2011. Citujúc znenie § 708,§ 710,§
497 Obch. zák.,§ 1 ods.3 zák.č.258/01 Z. z., platného do 30.6.2006,§ 524,§ 121 ods.3,§ 52 ods.2
O. z., účinného od 1.4.2015,§ 100 ods.1 a § 101 O. z., ďalej uviedol: Vykonaným dokazovaním mal

za preukázané, že 9.8.2005 uzatvorila žalovaná ako majiteľ účtu so SLSP, ako bankou Zmluvu o
bežnom účte č.XXXXXXXXXX/XXXX podľa § 708-715 Obch. zák. Banka listom z 5.5.2006 oznámila
žalovanej poskytnutie povoleného prečerpania jej bežnému účtu vo výške 24 000 Sk, a aktuálnu
úrokovú sadzbu 15 % p. a., typ premenlivá. Banka listom z 11.10.2011 oznámila žalovanej odstúpenie
od zmluvy o sporožírovom účte č.XXXXXXXXXX/XXXX a zmluvy, na základe ktorej bolo poskytnuté
povolené prečerpanie. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č.0935/2013/CE uzavretej 27.9.2013
medzi SLSP ako postupcom a DPS financial consulting, s. r. o., ako postupníkom, postúpil postupca

postupníkovi pohľadávky vyplývajúce z uvedenej zmluvy a SLSP listom z 11.10.2013 oznámila žalovanej
postúpenie pohľadávky 1 025,57 € na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 27.9.2013 na DPS
financial consulting, s. r. o. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č.2/2014 uzavretej 8.9.2014
medzi postupníkom - DPS financial consulting, s. r. o., ako postupcom a žalobcom ako postupníkompostúpil postupca postupníkovi predmetnú pohľadávku. DPS financial consulting, s. r. o., listom z
25.9.2014 oznámila žalovanej postúpenie pohľadávky 1 068,54 € (z toho istina 898,70 €, úrok 1,82 €,
zmluvný úrok z omeškania 0,20 €, zákonný úrok z omeškania 167,62 € a poplatky 0,20 €) na základe

zmluvy o postúpení pohľadávok z 27.9.2013 na žalobcu. Z uvedeného je zrejmá aktívna legitimácia
žalobcu. V prejednávanom prípade ide o zmluvu spotrebiteľskú (citoval znenie § 52 ods.1,3 a 4 O. z.) a
zároveň ide o spotrebiteľský úver osobitne upravený zák. o spotrebiteľských úveroch. Novelizovaný §
52 ods.2 tretej vety O. z. (citoval jeho znenie) a citoval z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
3MCdo 14/2014 z 21.4.2015. Ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy musí vziať na

zreteľ § 5b zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať
plnenie požadované žalobou, tiež zohľadniť § 52 ods.2 vetu tretiu O. z. (citoval jej znenie). Obe tieto ust.
nadobudli účinnosť 1.5.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ust. Tzn., že
od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Vzhľadom na uvedené je
potrebné na právny vzťah, ktorý bol založený na základe predmetnej zmluvy, aplikovať právnu úpravu
O. z. upravujúce spotrebiteľské zmluvy, teda aj pokiaľ ide o premlčanie. Podľa § 101 O. z. „je“ premlčacia

doba „je“ 3 ročná. A na túto musel ex offo podľa § 5b zák.č.250/07 Z. z. prihliadať. A keďže žaloba bola
podaná 6.10.2014 a podľa histórie účtu bol uplatnený nárok splatný k 30.9.2011 v sume istiny 898,70 €,
následne do 14.10.2011 bol žalovanej vyúčtovaný už len úrok 4,26 € + 0,5 €, zmluvné úroky z omeškania
0,13 € + 0,4 € a za účtovné obdobie 15.10.2011-24.8.2015 úrok 1,82 € a zmluvné úroky z omeškania
0,20 € a zákonné úroky z omeškania 124,65 €. Z uvedeného jasne vyplýva, že 3 ročná premlčacia doba,

pokiaľ ide o uplatnenú istinu, uplynula ešte pred uplatnením nároku na súde, teda že nárok žalobcu je
premlčaný, preto mu ho nemohol priznať a to ani pokiaľ ide o úroky a úroky z omeškania, ktoré ako
prísl. pohľadávky, vedľajší záväzok, sledujú osud pohľadávky, hlavného záväzku. Vzhľadom na uvedené
žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s § 142 ods.1 a § 151 ods.1
O. s. p. (ich znenie citoval) tak, že neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaná

nežiadala rozhodnúť o povinnosti nahradiť jej trovy konania, preto o jej trovách nerozhodoval.
3. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v plnom rozsahu podľa § 205 ods.2 písm. c/,d/,f/ O. s.
p. odvolanie a žiadal rozsudok zmeniť tak, že žalovanej sa uloží povinnosť zaplatiť mu uplatňovanú
pohľadávku, alebo rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu na ďalšie konanie. Odôvodnenie: Rozsudok
považuje za nesprávny. Z odôvodnenia súdu je zrejmé, že žaloba bola zamietnutá z dôvodu premlčania.

Jeho právo na zaplatenie pohľadávky voči žalovanej ku dňu podania žalobného návrhu, však, premlčané
nebolo. V danom prípade došlo k odstúpeniu od Zmluvy listom z 11.10.2011, od Zmluvy nebolo
odstúpené a premlčanie istiny nie je od 30.9.2011 ako uvádza súd. List bol doručený žalovanej
14.10.2011, ako vyplýva z výpisu z účtu. Má za to, že súd nesprávne vyhodnotil dôkaz Odstúpenie
od zmluvy a nesprávne posúdil začiatok plynutia premlčacej doby. Premlčacia doba začala plynúť

15.10.2011. Vzhľadom na to, že žalobný návrh bol na súd podaný 6.10.2014 bol podaný včas. Vzhľadom
na uvedené navrhol rozsudok zmeniť tak, že žalovanej sa uloží povinnosť zaplatiť mu 898,70 € spolu s
úrokom 1,82 €, poplatkami 0,20 €, úrokom z omeškania 164,86 € a úrokom z omeškania 5,15 % ročne zo
sumy 898,70 € od 9.9.2014 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku, ktorého
výšku určí súd a trovy právneho zast. 142,98 € (za 2 úkony právnych služieb 1 úkon po 51,45 €, 2 x

režijný paušál 8,04 € + 20 % DPH) alebo rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu na ďalšie konanie.
4. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku.
6. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
7. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie

dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.
8. Podľa § 221 ods.1 O. s. p. (teraz § 389 ods.1 CSP) odvolací súd rozhodnutie zrušil (o. i.), len ak súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav [písm. h) - teraz § 389 ods.1 písm. b) CSP].
9.Neúplnosťzisteniaskutkovéhostavu[§205ods.2písm.c)O.s.p.,teraz§365ods.1písm.e)CSP]jev

sporovomkonaníodvolacímdôvodomlenzapredpokladu,žepríčinouneúplnýchskutkovýchzisteníbola
okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne
významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná
okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami sporu navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilýmodvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací
dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne
významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich

nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v
konaní pred súdom prvej inštancie.
10. Žalobca v odvolaní neoznačuje nijaký dôkaz, ktorý navrhoval už v konaní na súde prvej inštancie,
ale nebol vykonaný.
11. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. [teraz § 365 ods.1 písm. f) CSP] sa týka chyby

v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré
bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe
ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka
vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže
byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam

prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p. (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), teraz § 191 ods.1 CSP (Dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;

pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi

porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré
vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z §
132-§135O.s.p.(teraz§185-§211CSP).Prihodnotenídôkazovjepotrebnézohľadniťajinéokolnosti,
ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu

vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 132 (teraz § 191 ods.1 CSP), lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.

12. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke sú
správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
13. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

14. Súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho
i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o
právach a povinnostiach strán sporu.
15. Na vecnú správnosť napadnutého rozsudku nemá vplyv ani odvolanie, v ktorom sa tvrdí, že v danom
prípade došlo k odstúpeniu od Zmluvy listom z 11.10.2011, a vzápäť, že od Zmluvy nebolo odstúpené.

16. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
17. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.18. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech vo veci, preto nemá právo na náhradu jeho trov a
žalovanej žiadne trovy nevznikli.
19. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.