Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 15, 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/58/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813205413
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5813205413.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobkyne: W. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom N., S. XXX/XX, zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Martin Priecel,
advokát, Bratislava, Mickieviczova 6, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Košice,
Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpený splnomocneným zástupcom: MST PARTNERS, s.r.o.,
Bratislava, Laurinskej 3, IČO: 36 861 545, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vo veci sp. zn. 3C/997/2012
zo dňa 19.01.2012, vydaného rozhodcom JUDr. Michalom Škriabom.

II/ Súd o d k l a d ávykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice vo veci sp.
zn. 3C/997/2012 zo dňa 19.01.2012, vydaného rozhodcom JUDr. Michalom Škriabom do právoplatného
skončenia tohto konania.

III/ Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy konania546,46 EUR , na účet jej právneho
zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou súdu 28. 07. 2013 žalobkyňa žiadala, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti rozsudku. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 4. júla 2013 jej bol doručený rozhodcovský
rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, sp.zn. 3C/997/2012 zo dňa 19. 01. 2012, vydaný rozhodcom
JUDr. Michalom Škriabom, ktorým jej rozhodcovský súd uložil povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 102,90

EUR a trovy konania 276 EUR. Zároveň jej bolo doručené aj upovedomenie o začatí konania pred
rozhodcovským súdom zo dňa 09. 01. 2012 a návrh na začatie konania o zaplatenie 102,90 EUR zo
dňa 02. 01. 2012. So žalovanou uzatvorila poistnú zmluvu č. 4453290009. Táto poistná zmluva bola
zrušená na základe jej odstúpenia od zmluvy. Po ukončení poistného vzťahu mala všetky záväzky
voči žalovanej zaplatené. Nie je jej známe, že by bola žalovanej dlžná sumu 102,90 EUR. Pred
doručením zásielky od Arbitrážneho súdu Košice, v ktorej okrem rozsudku bol priložený aj návrh
na začatie konania a upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom nebola nijakým

spôsobom informovaná o priebehu rozhodcovského konania a o predmete sporu. Rozhodcovská
doložka nachádzajúca sa ako zmluvná podmienka v poistnej zmluve a vo všeobecných poistných
podmienkach časť XV je neprijateľná pre rozpor s ust. čl. 3 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 smernice Rady
93/13 EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a tiež podľa ust.
§ 53 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu smernicou sledovanej
rovnováhy medzi zmluvnými stranami v jej neprospech. Žalovaná od začiatku sledovala v súvislosti

s koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy
riešené na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie žalovaná. Rozhodcovská doložka, ktorá sa nachádza
v XV. časti všeobecných poistných podmienok nebola ňou osobitne dojednaná. Praktickým dôsledkomtejto doložky je to, že jej bola odňatá faktická možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Z
poistnej zmluvy vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi ňou a žalovanou dohodnutá už podpisom
zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádza, že jej súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky, ktoré

obsahujú rozhodcovskú doložku. Rozhodcovský súd mal byť v zmysle XV. časti bod 2 všeobecných
poistných podmienok vytvorený od prípadu k prípadu tromi fyzickými osobami, poverenými žalovanou,
pokiaľ žalovaná nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho
rozhodcovského súdu, resp. pokiaľ sama žalovaná nezriadi stály rozhodcovský súd. Vo svojom prípade
si tiež osobitne nedojednala rozhodcu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že má

vážne pochybnosti o predvídateľnosti, objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského konania. Žalovaná
si opakovane vyberá jediného rozhodcu, ktorý šablónovito rozhoduje o jej návrhoch. Už len takáto voľba
je markantným porušením práva na spravodlivý proces a spravodlivý súd. Ďalším príkladom porušenia
práva na spravodlivý proces je aj geografická vzdialenosť rozhodcu oproti miestne príslušnému
súdu spotrebiteľa. Miesto rozhodcovského konania si jednostranne stanovila žalovaná. Tým sú na
úkor žalobkyne minimalizované náklady žalovanej a sťažené uplatnenie jej práv. Procesné pravidlá

rozhodcovského súdu ju ako spotrebiteľa podstatným spôsobom znevýhodňujú a dosahujú intenzitu
hrubého nepomeru práv a povinností v neprospech spotrebiteľa . Taktiež pravidlá rozhodcovského
konania sú pre ňu ako osobu bez právnického vzdelania nedostatočne transparentné a nemala možnosť
sa s nimi oboznámiť. Z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok je podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní ( ďalej len „ zákon „ ) právoplatný a teda je exekučným titulom, hrozí jej

už teraz exekučné konanie na základe ničotného exekučného titulu. Keďže v exekučnom konaní nie je
možné navrátenie do predošlého stavu, hrozí jej nenapraviteľná ujma na jej právach a majetku. Preto
žiada, aby súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

K žalobe sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že s ňou nesúhlasí. Za podstatnú považuje skutočnosť, že

žalobkyňa podpísala nielen poistnú zmluvu, ale osobitne aj všeobecné poistné podmienky a osobitné
zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve. Osobitné zmluvné dojednania pritom žalobkyňa
podpísať nemusela a to bez toho, aby to malo vplyv na jej práva a povinnosti vyplývajúce z poistnej
zmluvy resp. všeobecných poistných podmienok. V prípade nepodpísania týchto osobitných zmluvných
dojednaní by rozhodcovská doložka vôbec nevznikla. Osobitné dojednania č. 01/2007 obsahujú

len dva stručné, jasné a zrozumiteľné body, pričom sú formálne odčlenené od ostatného obsahu
všeobecných poistných podmienok. Rozhodujúce je, že žalobkyňa mala možnosť vylúčiť aplikáciu danej
zmluvnej podmienky a tým sa dosiahla podstata individuálnosti tohto dojednania smerujúca k ochrane
spotrebiteľa. Dôsledkom opačného výkladu by bolo, že každá rozhodcovská doložka uzatvorená v
spotrebiteľskej zmluve by bola neprípustná, čo nepochybne zámerom zákonodarcu nebolo. Čo sa týka

výhrad žalobkyne k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania tým, že v konaní pred rozhodcovským
súdom nebola vypočutá, že bolo rozhodnuté len na základe listinných dôkazov predložených žalovaným
a že namieta geografickú polohu rozhodcovského súdu, tak žalovaná uviedla, že rozhodcovský súd
nebol vytvorený žalovaným. Žalovaný v súlade s rozhodcovskou doložkou poveril osobitnú právnickú
osobu ako zriaďovateľa rozhodcovského súdu podaním návrhu na začatie konania a rozhodnúť spor

medzi účastníkmi. Rozhodcovské konanie bolo výlučne písomné s tým, že obe strany mali rovnaký
prístup k rozhodcovskému súdu, a to prostredníctvom písomných podaní. Žalobkyni nebola odopretá
možnosť brániť svoje práva. Miesto rozhodcovského konania neurčil žalovaný, ale stály Arbitrážny súd
Košice v súlade s ust. § 23 ods. 1 zákona. Žalovaný nemal žiadnu možnosť ovplyvniť vnútorné predpisy
nezávislého stáleho rozhodcovského súdu, a to ani poplatkovú povinnosť. Žalobkyňa mala možnosť si

vybrať miesto rozhodcovského konania podľa § 29b ods. 3 Rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu
Košice, zatiaľ čo žalovaná nemala žiadnu procesnú možnosť ovplyvniť miesto rozhodcovského konania.
Žalobkyňa mala možnosť podať voči rozhodcovskému rozsudku odpor do piatich dní odo dňa jeho
doručenia s tým, že rozhodcovský rozsudok by bol príslušným rozhodcom zrušený a nenadobudol
by právoplatnosť. Tvrdenie žalobkyne, že nemala možnosť sa v rozhodcovskom konaní brániť teda

neobstojí.Postuprozhodcovskéhosúdu,ktorývskrátenomkonaníuskutočnenombezvypočutiažalobcu
v súlade s rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu je v súlade so zásadou rovnosti účastníkov
konania,pretožebyboluplatniteľnýajvprípade,akbyžalobupodalanarozhodcovskomsúdežalobkyňa
a naplno sa využíva aj v konaniach pred všeobecnými súdmi. Pokiaľ má žalobkyňa výhrady, že pri
rozhodovaní rozhodcovského súdu boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv

spotrebiteľa, tieto nijako nešpecifikovala. Žalobkyňa ich neuviedla v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku a preto v budúcnosti nemožno prihliadať na prípadné nové skutočnosti
uvedené žalobkyňou po tejto lehote. Čo sa týka návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku, odloženie vykonateľnosti predstavuje vážne narušenie vlastností právoplatného rozhodnutiasúdu, ktorými sú nezmeniteľnosť a záväznosť a nimi založené právne istoty. Dôvody, vedúce k povoleniu
odkladu vykonateľnosti rozhodnutia by mal mať súd dostatočne preukázané a mali by byť dostatočne
závažné, pretože ide o vážny zásah do záväznosti právoplatného rozhodnutia.

Súd vo veci uskutočnil pojednávanie dňa 15. 04. 2015, na ktorom vykonal dokazovanie vyjadrením
žalobkyne a oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka:

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka:

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníkaneprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov:

(1) Tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby
účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak
a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že
1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s

právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva
uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,

alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru
o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo
veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,
ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým
účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto

zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo

b)súdzistí,žesúdôvody,prektorébyboliodopretéuznanieavýkoncudziehorozhodcovskéhorozsudku
aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

Podľa § 54b ods. 1 zákona ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom
2015.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobkyňa sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku,
opísaného vo výrokovej časti rozsudku, na tom skutkovom základe, že rozhodcovská doložka, na
základe ktorej došlo k začatiu rozhodcovského konania je neplatná pre jej neprijateľnosť z dôvodu,

že spôsobuje hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami jej ako spotrebiteľa žalovanej ako
dodávateľa, v jej neprospech ako spotrebiteľa. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 30. 12. 2007
uzavreli účastníci poistnú zmluvu, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Medzi účastníkmi nebolo
sporné ani to, že v súvislosti s tým, že žalovaná si voči žalobkyni uplatnila peňažnú pohľadávku
z tejto poistnej zmluvy, bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa v tomto konaní

žalobkyňa domáha. Medzi účastníkmi ostalo sporné, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej došlo
k začatiu rozhodcovského konania a vydaniu rozhodcovského rozsudku, je platná, pretože žalovaná
argumentovala, že táto rozhodcovská doložka bola dohodnutá individuálne a je teda platná. Z poistnej
zmluvy, ktorej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky a osobitné dojednania č. 01/2007 súd
zistil, že rozhodcovská doložka je formulovaná vo všeobecných poistných podmienkach - časti XV.

Samotné všeobecné poistné podmienky sú rozsiahlym textom, písaným malými písmenami. Podľa
časti XV., bod 1. všeobecných poistných podmienok poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky
vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským
súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto

článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Podľa bodu 2. tejto časti
všeobecných poistných podmienok pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením
alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský
súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami
poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas

s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť
plnoletý, spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu
a musí byť bezúhonný. Poisťovňa vydá štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý
zverejní na svojej internetovej stránke. Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba,
jeho štatút i rokovací poriadok vydá táto soba a zverejní ho postupom podľa § 12 ods. 3 zákona č.

244/2002 Z.z. uverejnením v Obchodnom vestníku. Podľa bodu 8. tejto časti všeobecných poistných
podmienok dojednanie tohto článku má univerzálnu povahu a zaväzuje bezvýhradne všetkých právnych
nástupcov zmluvných strán. S prechodom alebo prevodom pohľadávky ( vrátane nároku na úhradu
nákladov spojených s uplatnením tejto pohľadávky pred rozhodcovským súdom, ktorý mu bude v
prípade úspechu v spore rozhodcovským súdom priznaný ), všetky hmotné práva, iné práva a procesné

práva, ktoré sú s postúpenou pohľadávkou spojené vrátane práva ustanovovať rozhodcu dojednaným
spôsobompodľaods.2tohtočlánku.Všeobecnépoistnépodmienkypokračujúdoosobitnýchzmluvných
dojednaní č. 01/2007, podľa ktorých poistník ( poistený ) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne
a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi
zmluvnými stranami , že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti

podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto všeobecných poistných podmienok. Toto
ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Zo všeobecných poistných podmienok
nevyplýva, že by žalobkyňa bola poučená o práve domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku.
Z právnych záverov NS SR, konkrétne z rozhodnutia sp.zn. 6Mcdo/9/2012 vyplýva, že : „ Návrh
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho

bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie
prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo zrejmé, že mu boli poskytnuté aj
jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejavzmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne
znamená. „ Vychádzajúc z týchto záverov súd dospel k názoru, že uvedené požiadavky pri dojednaní

rozhodcovskej doložky neboli splnené, pretože tá bola dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy,
keďže sa v nej výslovne uvádza, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár všeobecné poistné
podmienky pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti, a to bez
ohľadu na to, či účastníci podpísali osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú
doložku uvedenú v poistných podmienkach. Súd tiež zistil, že aj keby žalobkyňa mala pred podpisom

poistnej zmluvy možnosť oboznámiť sa so všeobecnými poistnými podmienkam, resp. osobitnými
zmluvnými dojednaniami, nemohla ovplyvniť obsah týchto zmluvných dojednaní a preto rozhodcovskú
doložku nemožno považovať za individuálne dojednanú, pričom žalovaný ako dodávateľ nepreukázal
opak. Súd zároveň dospel k záveru, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach spotrebiteľa a dodávateľa, pretože rozhodcovské konanie musí zaručovať
procesné práva porovnateľné s konaním, ktoré by bolo v prípade, ak by spotrebiteľ rozhodcovskú

doložku neuzavrel. Rokovací poriadok rozhodcovského súdu takéto procesné práva negarantuje. Z
rokovacieho poriadku vyplýva znevýhodnené postavenie spotrebiteľa oproti konaniu na všeobecnom
súde, napr. nie je rešpektovaná zásada ústnosti súdneho konania, pretože spotrebiteľ síce môže žiadať
nariadiť pojednávanie, ale je povinný zložiť preddavok na všetky vecné náklady, ktoré budú s takýmto
ústnym prejednaním veci súvisieť. Tiež musí platiť paušál na správne náklady. Podanie odporu proti

rozhodcovskému rozsudku je obmedzené len 5-dňovou lehotou, oproti 15-dňovej lehote na podanie
odporu proti platobnému rozkazu podľa Občianskeho súdneho poriadku. Nie je upravená možnosť
oslobodenia od platenia poplatkov v prípade materiálnej núdze spotrebiteľa. Keďže súd dospel k záveru,
že rozhodcovská doložka, ktorá bola dojednaná v spotrebiteľskej zmluve, nebola individuálne dojednaná
a spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami účastníkov, konštatuje zároveň, že

rozhodcovská doložka, resp. rozhodcovská zmluva nebola uzavretá, pretože rozhodcovská doložka
je neprijateľná a teda neplatná. Súd preto v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona zrušil
rozhodcovský rozsudok.

Pokiaľ žalovaný navrhol výsluch svedka - zamestnanca žalovanej JUDr. Škapinca, ktorého navrhol

vypočuť na tú skutočnosť, že existuje množstvo poistencov, ktorí nepodpísali osobitné zmluvné
dojednania, ale poistnú zmluvu áno, súd tento návrh na vykonanie dôkazu zamietol ako nadbytočný.
Tento dôkaz by podľa názoru súdu nepriniesol žiadnu podstatnú vedomosť o predmete sporu, keď, ako
už bolo uvedené, podľa názoru súdu k uzavretiu rozhodcovskej doložky došlo už podpisom poistnej
zmluvy a nie až podpisom osobitných zmluvných dojednaní.

Súd ešte poznamenáva k výhrade žalovaného, že postupom súdu na pojednávaní dňa 15. 04. 2015 mu
bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože priamo na pojednávaní mu bolo doručené obsiahle
písomné vyjadrenie žalobkyne vo veci, kvôli čomu žiadal o odročenie pojednávania dôvodiac, že
jeho klient ho poveril, aby s ním konzultoval procesný postup vo veci. Súd zástupcovi žalovaného

na pojednávaní dňa 15. 04. 2015 poskytol 15-minútovú prestávku za účelom oboznámenia sa so
stanoviskom žalobkyne a túto prestávku považoval za postačujúcu na to, aby si zástupca žalovaného
toto stanovisko preštudoval. Súd je názoru, že prestávka v pojednávaní 15 minút, počas ktorej zástupca
žalovaného mal možnosť preštudovať si písomné vyjadrenie žalobkyne, bola dostatočným časovým
priestorom vzhľadom na to, že samotné stanovisko žalobkyne má rozsah štyroch strán a prakticky v ňom

žalobkyňa neuvádza žiadne nové skutočnosti okrem tých, ktoré uviedla už v žalobe. Súd nepovažoval za
potrebné odročiť pojednávanie na základe tejto žiadosti zástupcu žalovaného, aby konzultoval procesný
postup so žalovaným, pretože žalovaný má v konaní zástupcu - advokáta, ktorému udelil splnomocnenie
na zastupovanie v tomto konaní v plnom rozsahu.. Nie je povinnosťou súdu odročiť pojednávanie za
účelom konzultácie procesného postupu zástupcu s jeho klientom - účastníkom, pretože je bežné, že

účastníci počas pojednávania robia podania, navrhujú dôkazy a podobne a je úlohou zástupcu účastníka
na tieto situácie reagovať v rámci svojho splnomocnenia zastupovať klienta. Inými slovami, rovnako tak
by mohol účastník podanie, ktoré urobil písomne, urobiť aj ústne na pojednávaní a je nepochybné, že
by to nebol dôvod na odročenie pojednávania. Súd je názoru, že pojednávanie môže byť odročené len
z vážneho dôvodu, a dôvod, že zástupca má od klienta poverenie konzultovať procesný postup vo veci,

medzi tieto vážne dôvody nepatrí.

Súd zároveň rozhodol o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 2 zákona,
pretože právoplatný rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom a v prípade exekúcie na majetokžalobkyne by mohlo dôjsť k nenapraviteľnej ujme na jej právach, pretože, ako uviedla žalobkyňa, v
exekučnom konaní nie je možné navrátenie do predošlého stavu

Keďže žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd jej priznal náhradu trov konania, v súlade s ust. § 142
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Náhrada trov konania žalobkyne pozostáva z trov právneho
zastúpenia advokátom, vyčíslených podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov nasledovne:
- tarifná odmena za úkon prevzatie a príprava zastúpenia, dňa 22. 07. 2013...60,07 EUR

- režijný paušál...7,81 EUR
- tarifná odmena za úkon spísanie a podanie žaloby, dňa 29. 07. 2013...60,07 EUR
- režijný paušál...7,81 EUR
- tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 15. 04. 2015...60,07 EUR
- režijný paušál....8,39 EUR
- spotreba PHM na ceste Bratislava- Námestovo a späť, dňa 15. 04. 2015, vozidlom ev. číslo: A. s

priemernou spotrebou 6,5l/100 km, pri cene motorovej nafty 1,210 EUR za liter....44,04 EUR
- náhrada za použitie motorového vozidla....0,183 EUR x 560...102,48 EUR
- náhrada za stratu času na ceste na pojednávanie a späť, za 14 začatých polhodín...14 x 13,98
EUR...195,72 EUR
Spolu: 546,46 EUR .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo ( § 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2
O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).