Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 19, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/355/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616206866
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1616206866.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobcu: Häusler & Häusler
s.r.o., Záhradnícka 83, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou ECKER - KÁN & PARTNERS
s.r.o., Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti žalovanej: F. M., X. X, K., o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k.

27C/85/2016-84, zo dňa 2.9.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného

opatrenia a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal uložiť
žalovanej, aby žiadnym spôsobom nenakladala s nehnuteľnosťou zapísanou ako rozostavaný rodinný
dom na pozemku parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 88 m2, parcela registra „C“
evidovaná na katastrálnej mape, na LV č. XXXX pre okres Malacky, obec Stupava, katastrálne územie

Stupava, vedenom Okresným úradom Malacky, a to najmä, avšak nie výlučne, aby ju neodstránila,
nepoškodila či inak neznehodnotila, tiež aby vo výstavbe nepokračovala či iným spôsobom nemenila
technický stav diela alebo jeho častí, a to všetko až do právoplatného skončenia konania vo veci
samej, ktorým sa mieni domáhať zaplatenia istiny vo výške 19.756,20 eura s príslušenstvom titulom
neuhradenej ceny vykonaných stavebných prác. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že žalovaná ako
objednávateľ si u neho objednala ako u zhotoviteľa výstavbu rodinného domu „na kľúč“. Medzi stranami

došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo. Žalovanú v prevažnej miere vo veci diela zastupoval a konal za
ňu jej druh K. M.. Celková cena diela bola dohodnutá podľa rozpočtu vo výške 160.000 eur s DPH. Dielo
malo byť vykonané v etapách s tým, že po ukončení každej etapy mal objednávateľ žalobcovi zaplatiť
cenu za dodávky a práce podľa predloženého súpisu prác. Keďže komunikácia medzi stranami bola
prevažne ústna, žalobca nedisponuje písomnými prejavmi vôle objednávateľa. Celkovo žalobca vystavil
6 faktúr, z ktorých žalovaná ani jednu nevrátila, nereklamovala a ani iným spôsobom nespochybnila.

Uhradená bola ale len čiastočná dlžná suma. V priebehu výstavby došlo k dvom zmenám v cene diela.
Prvá zmena rozpočtu bola spôsobená požiadavkou objednávateľa na použitie tzv. zateplenej tehly, t.j.
iného stavebného materiálu, než z ktorého vychádzal prvý rozpočet. Uvedené potvrdzuje mail žalobcu
objednávateľovi zo dňa 6.10.2015, kde zasiela porovnanie ceny tehly hrúbky 30 cm, 30 cm zateplenej
tehly a 38 cm zateplenej tehly. Podľa objednávky objednávateľa, zo dňa 19.10.2015, sa objednávateľ
rozhodol pre drahší variant. Druhá zmena v cene diela bola spôsobená požiadavkou objednávateľa

na dispozičné zmeny stavby, ktoré si vyžiadali zásadné zmeny v celkovej statike. Obidve zmeny s
upravenými cenami boli stranami riadne odkomunikované a objednávateľ s úpravami ceny súhlasil,čo podľa žalobcu potvrdzuje aj fakt, že spočiatku, i keď s omeškaním, objednávateľ faktúry uhrádzal.
Podľa žalobcu objednávateľ na osobnom stretnutí uznal dohodu o zmene v cene diela na základe ním
vyžiadaných úprav projektovej dokumentácie. So stavbou sa začalo 20.10.2015 a až do 18.2.2016 sa

na stavbe aktívne pracovalo. K tomuto dňu boli práce na stavenisku z dôvodov na strane objednávateľa
ukončené a ku dňu 30.3.2016 bolo stavenisko vypratané a opustené. V súčasnosti nemá žalobca k
stavbe prístup. Žalobca ku dňu podania návrhu evidoval neuhradenú faktúru č. 18/2015 v časti 3.985
eur, č. 1/2016 vo výške 10.251,70 eura, č. 3/2016 vo výške 2.630,43 eura, č. 4/2016 vo výške 1.659,24
eura a č. 5/2016 vo výške 1.229,83 eura.

3. Vzhľadom na vyhrážky objednávateľa o tom, že dá celú rozostavanú stavbu zbúrať, ako aj
vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nemá prístup na stavenisko, je podľa neho odôvodnená obava, že
objednávateľ bude zasahovať do diela a meniť jeho pôvodný stav, čím žalobcovi absolútne znemožní
úspešné uplatnenie jeho práv z neuhradenej ceny diela v súdnom konaní. V prípade, že objednávateľ
zrealizuje svoju hrozbu hrozí, že sa bude snažiť nezákonne vymáhať fiktívnu škodu voči žalobcovi tak,

ako sa na osobnom stretnutí vyhrážal. Žalobca ďalej uviedol, že keďže stavba predstavuje podstatnú
časť majetku objednávateľa, jej zbúraním bude ohrozená budúca exekúcia pohľadávky žalobcu voči
objednávateľovi. Žalobca tiež vyslovil obavu, že objednávateľ bude ako doteraz účelovo meniť svoju
argumentáciu a v priebehu súdneho konania bude podľa potreby a stavu konania spochybňovať
práce žalobcom vykonané, prípadne bude úmyselne vytvárať na diele nové vady, za ktoré žalobca

nezodpovedá. Navrhovateľ má preto imanentný záujem na tom, aby dom zostal v pôvodnom stave.

4. S poukazom na § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1. § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1
C.s.p. súd prvej inštancie uviedol, že ak má súd nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým obmedzuje
vlastníka v nakladaní s jeho majetkom, mal by pred nariadením neodkladného opatrenia venovať

zvýšenú pozornosť tomu, či nenakladaním s vecami alebo právami nedochádza k zásahu do
vlastníckych práv nad nevyhnutnú mieru. Účinky neodkladného opatrenia nesmú neprimerane
zasahovať do právnych vzťahov. Vychádzal z toho, že obmedzenie ústavného vlastníckeho práva
neodkladným opatrením je potrebné riadne zvažovať. Zabezpečenie práva neodkladným opatrením je
mimoriadne opatrenie, pretože v štádiu jeho vydania je nárok žalobcu len v osvedčenej rovine a naopak,

akdôjdekukonaniuvovecisamej,vôbecnemusídôjsťkúspešnémuukončeniusporuzostranyžalobcu.
Preto nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým sa zasahuje do vlastníckeho práva žalovanej, s cieľom
zabezpečiť prípadnú exekúciu, je mimoriadne. Neodkladné opatrenie, ktorým sa zakazuje nakladať s
majetkom alebo jeho časťou, môže súd nariadiť len v takom rozsahu, aby neodkladné opatrenie bolo
primerané právu, ktorého budúca exekúcia je ohrozená.

5. V prejednávanej veci po preskúmaní návrhu žalobcu súd prvej inštancie však dospel k záveru,
že mu nie je možné vyhovieť. Žalobca žiadal nariadiť neodkladné opatrenie z dôvodu, že budúca
exekúcia na pohľadávku, ktorá bude predmetom konania vo veci samej, je ohrozená a z dôvodu, že
je potrebné neodkladne upraviť pomery medzi stranami, aby bolo možné nerušené judikovanie vo veci

samej. Pohľadávkou žalobcu vo veci samej je pohľadávka spočívajúca v zaplatení ceny vykonaných
stavebných prác v hodnote 19.756,20 eura s príslušenstvom. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou
vyplýva z ústnej zmluvy o dielo. Podľa žalobcu žalovaná nezaplatila ním vykonané stavebné práce v
hodnote 19.756,20 eura. Na osvedčenie dôvodnosti svojho nároku doložil návrh zmluvy o dielo, ktorý aj
podľa jeho tvrdení napokon zo strany žalovanej nebol akceptovaný a došlo len k ústnej dohode. Ďalej

doložil emailovú komunikáciu so zástupcom žalovanej, pričom však žalobca doložil len správy od neho
samotného a nie odpovede od zástupcu žalovanej. Skutočnosť, že žalovaná stavbu (1. a 2. nadzemného
podlažia) skutočne objednala, žalobca osvedčil predložením objednávok č. 1/2015 a 2/2015. To, že
práce boli skutočne vykonávané, žalobca osvedčil priložením stavebného denníka. Uzavretie zmluvy
o dielo súd prvej inštancie nepovažoval za sporné. V uvedenej právnej veci však aj podľa vyjadrenia

žalobcu ostala sporná jednak výška odmeny za vykonané práce a jednak kvalita vykonaných prác -
uvedené vyplýva aj z tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaná (hoci podľa žalobcu neoprávnene) namieta,
že cena diela bola jednostranne navyšovaná a jednak namieta, že vykonané práce vykazujú vady. Na
osvedčenie dôvodnosti svojho nároku na zaplatenie sumy 19.756,20 eura s príslušenstvom žalobca
nepriložil žiadny doklad, z ktorého by vyplývalo, že došlo k odsúhlaseniu zvýšenia ceny diela. Použitie

zateplenej tehly žalobca osvedčil len odoslaným emailom o cenách tejto tehly bez doloženia potvrdenia
žalovanej, resp. jej zástupcu, o akceptácii takéhoto postupu. Zvýšenie ceny diela o „dispozičné zmeny
stavy“ žalobca nijak neosvedčil. Podľa súdu prvej inštancie neosvedčenie týchto skutočností nemusí
znamenať, že k nim skutočne nedošlo, avšak bez ďalšieho dokazovania nemožno prijať jednoznačnýzáveroopodstatnenostitýchtotvrdení.Pokiaľideoúdajnévadyvykonanýchprác,ajsúduprvejinštancie
sa javila argumentácia žalovanej, resp. jej zástupcu, vágna, ale bez vyjadrenia žalovanej a prípadného
ďalšieho dokazovania nie je možné toto jednoznačne vylúčiť.

6. S poukazom na uvedené bol súd prvej inštancie toho názoru, že výška pohľadávky žalobcu môže
byť sporná a na jej preukázanie je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Takejto pohľadávke súd zatiaľ
nemôže poskytnúť ochranu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Ochrana spornej pohľadávky
tým, že bude zabezpečená možnosť jej prípadnej exekúcie, za súčasných skutkových okolností nie je

možná.

7. Pokiaľ ide o obavu žalobcu, že žalovaná dá stavbu zbúrať, alebo bude úmyselne vytvárať vady, aby
znemožnila preukázanie žalobcovej pohľadávky, tú žalobca osvedčil len čestným prehlásením žalobcu
a jeho právneho zástupcu o tom, že na osobnom stretnutí dňa 15.6.2016 zástupca žalovanej vyhlásil,
že zabezpečí zbúranie nehnuteľnosti. Uvedené na nariadenie neodkladného opatrenia a na neodkladnú

úpravu pomerov strán nepostačuje, nakoľko ide o zatiaľ ničím nepodložené tvrdenie a navyše tvrdenie
strany, ktorá sa snaží neodkladné opatrenie dosiahnuť. S ohľadom na to, že žalobca žiadal obmedziť
vlastníka nehnuteľnosti v možnosti s predmetom jeho vlastníckeho práva nakladať, teda s poukazom na
to, že žiadal zasiahnuť do Ústavou SR chráneného práva vlastníka veci, považoval súd prvej inštancie
osvedčenie hrozby za nedostatočné a v neposlednom rade za neprimerané. Zásahy do vlastníckeho

práva by sa mali diať len výnimočne a vtedy, ak je to primerané vzhľadom na právo, ktorému sa
má ochrana poskytnúť. Žalobca žiadal poskytnúť ochranu v súvislosti s jeho pohľadávkou vo výške
19.756,20 eura s príslušenstvom a pritom žiadal zakázať vlastníkovi nehnuteľnosti (stavby s dvoma
nadzemnými podlažiami!) s ňou žiadnym spôsobom nenakladať, nepokračovať vo výstavbe alebo meniť
technický stav stavby alebo jej častí. Požadované neodkladného opatrenia bolo podľa názoru súdu prvej

inštancie neprimerané.

8. Nakoľko žalobca neosvedčil potrebu neodkladne upraviť pomery alebo potrebu zabezpečiť ohrozenú
exekúciu a žalobcom žiadané neodkladné opatrenie sa javilo súdu prvej inštancie ako neprimerané,
návrh na jeho nariadenie zamietol.

9. Podľa § 262 ods. 1, 255 ods. 1, § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodol súd prvej inštancie o nároku na náhradu
trov konania vychádzajúc z toho, že žalovaný so svojim návrhom na neodkladné opatrenie úspešný
nebol. Nárok na náhradu trov konania tak vznikol úspešnej žalovanej. Keďže však v súvislosti s konaním
o neodkladnom opatrení žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, súd prvej inštancie jej ich náhradu z

hľadiska hospodárnosti konania nepriznal.

10. Proti uzneseniu podal odvolanie žalobca, žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť
a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že
požadované neodkladné opatrenie je neprimerané. Poukázal na to, že celé dielo realizoval žalobca
ako zhotoviteľ sám. Celková cena za vykonanú časť diela predstavuje sumu vo výške 42.855,53
eura, pričom pohľadávka žalobcu voči žalovanej je 19.756 eura, čo predstavuje takmer polovicu
ceny zrealizovaného diela, ktorá mu nebola vyplatená. Pre úplnosť uviedol, že ide o hrubú stavbu

dvojpodlažného rodinného domu, pričom cenu výstavby celého druhého podlažia žalovaná neuhradila.
Na základe týchto skutočností mal za to, že vzájomný pomer celkovej hodnoty hrubej stavby a výšky
neuhradenej pohľadávky nespôsobuje neprimeranosť neodkladného opatrenia k pohľadávke, ktorej
exekúciu má zabezpečovať. Žalobca si bude žalobou vo veci samej voči žalovanému uplatňovať okrem
neuhradených faktúr aj cenu celého diela (v zmysle rozpočtu 160.000 eur) zníženú o náklady, ktoré by s

jeho vykonaním mal. Vzhľadom k celkovej dohodnutej cene diela bude táto suma s istotou presahovať
hodnotu dvojpodlažnej hrubej stavby, t.j. stavu, v ktorom sa dielo v súčasnosti nachádza. Aj vzhľadom k
tejto skutočnosti nie je požadované neodkladné opatrenie neprimerané k nároku, ktorý žalobca má voči
žalovanému v zmysle právneho poriadku.
11. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že odsúhlasenie navýšenia ceny diela je spornou skutočnosťou, sa

podľa neho javí ako nepodložené, pričom súd predmetné tvrdenie náležité neodôvodnil a neuviedol
rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých dospel k takémuto záveru. Ako žalobca uviedol, jediné
zmeny v cene diela oproti pôvodnému rozpočtu boli spôsobené objednávkou drahšej zateplenej tehly
- Porotherm a dispozičnými zmenami 1. nadzemného podlažia, ktoré si počas výstavby vyžiadalažalovaná. Uvedenými skutočnosťami sa žalobca v návrhu zaoberal iba preto, že žalovaná vo svojej
odpovedi na výzvu na zaplatenie spočiatku rozporovala jednostranné navyšovanie ceny a žalobca
považoval za potrebné objasniť, prečo nejde o pravdivé tvrdenie.

12. Žalobca dal ďalej do pozornosti odvolacieho súdu, že faktúrou č. 9/2015 zo dňa 20.11.2015,
objednávkouč.2/2015astavebnýmdenníkom(stranaXXXXXXX)preukázal,žedvezmenyvpôvodnom
rozpočte boli medzi stranami odsúhlasené a súd prvej inštancie zistil skutkový stav nedostatočne, keď
dospel k opačnému záveru. Neobstojí preto argumentácia súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil a

nepredložildôkazyotom,žežalovanáneodsúhlasilanavýšeniecenydielaozateplenútehluadispozičné
zmeny stavby, resp. nemala o takýchto úpravách na diele počas jeho realizácie vedomosť.

13. Žalobca tiež nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, že bez preukázania, či dielo trpí vadami,
nemožno uložiť neodkladné opatrenie. V prvom rade žalovaná nikdy jednotlivé vady žalobcovi nevytkla,
išlo len o nekonkrétnu vágnu argumentáciu po tom, čo si uvedomila, že jej pôvodný argument o

neoprávnenom navyšovaní rozpočtu neobstojí. Vady diela žalovaná nikdy nevytkla ani v stavebnom
denníku.

14. Z uvedených dôvodov podľa žalovaného mohol súd prvej inštancie dospieť jedine k záveru, že
dielo je bez vád, resp. že nikdy nebola zodpovednosť z vád uplatnená v lehote a spôsobom, ktorý

ustanovuje pre úspešné uplatnenie vád právny poriadok. Zároveň poukázal na to, že ani prípadný výskyt
vád by automaticky neoprávňoval objednávateľa na zľavu z ceny diela. Podľa § 648 ods. 2 Občianskeho
zákonníka by totiž muselo ísť o vady neodstrániteľné, ktoré nebránia riadnemu užívaniu diela.

15. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

16. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

19. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

20. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku je možné,

ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom
neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie
je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá
podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia.
V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver

o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že
je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby
bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych
úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku
ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej

alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno
vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej
miery,žemožnodôvodnenadobudnúťpresvedčenieoichpravdivosti;keďprinariaďovaníneodkladného
opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

21. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu, so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom
spisu, dospel odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, k záveru, že žalobca neosvedčil také
skutočnosti, ktoré by v danej veci umožňovali nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ žalobca
osvedčoval svoje právo, ktoré malo byť konaním žalovanej porušené tým, že mu nezaplatila za prácena výstavbe rodinného domu na základe vystavených faktúr (19.756,20 eura), súd prvej inštancie
konštatoval, že tieto dôvody nemožno prijať bez dôvodných pochybností. Aj keď podľa názoru
odvolacieho súdu predložené doklady mohli osvedčovať žalobcom tvrdený nárok, plne sa stotožnil so

záverom súdu prvej inštancie o neprimeranosti požadovaného neodkladného opatrenia. Pokiaľ suma,
ktorú mieni vymáhať v konaní vo veci samej, je 19.756,20 eura ako uviedol žalobca v návrhu na
nariadenieneodkladnéhoopatrenia(anie160.000eurbezušetrenýchnákladovakouvádzalvodvolaní),
aj pri tvrdení žalobcu, že rozostavaná stavba je podstatnou časťou majetku žalovanej, nepostačuje pre
konštatovanie,žebeznariadeniapredmetnéhoneodkladnéhoopatreniabybolavážneohrozenábudúca

exekúcia; pričom treba zohľadniť aj tú skutočnosť, že táto výška je podľa žalovanej sporná. Žalobca
odôvodňoval potrebu predbežného opatrenia vyhlásením zástupcu žalovanej K.. M., že predmetnú
stavbu dá zbúrať. Túto hrozbu odvolací súd nepovažoval za tak reálnu, že by mohla byť dôvodom pre
nariadenie neodkladného opatrenia. K návrhu žalobcu zakázať žalovanej pokračovať v stavbe až do
skončenia konania vo veci samej s odôvodnením, že žalovaná bude spochybňovať rozsah vykonaných
prác a vytvárať ďalšie vady, odvolací súd poukazuje na to, že nariadenie neodkladného opatrenia v tejto

súvislosti okrem neprimeranosti nie je ani potrebné pre uplatnenie práva žalobcu zo zmluvy o dielo.
Pokiaľ mal žalobca záujem pre účely prípadného ďalšieho konania zadokumentovať stav predmetnej
stavby,zákonmudávamožnosťinéhoopatreniasúdu,ktorýmjemožnézabezpečiťdôkazalebodôkazný
prostriedok, ak je obava že neskôr ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami
(§ 345 ods. 1 C.s.p.)

22. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe obsahu spisu dospel preto
odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných
predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1 a nasl. C.s.p., a napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).