Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 4, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/320/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109211074
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7109211074.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Adriany

Murínovej a JUDr. Ladislava Cakociho v právnej veci žalobkyne S. A., N.. X.X.XXXX, A. M. W., Š. Č..
XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Martinom Kožiakom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Murgašova č. 3,
proti žalovanej Rapid life životnej poisťovni, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska č. 2, IČO: 31 690
904 o určenie, že poistný vzťah trvá a o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovanej proti
Okresného súdu Košice I zo dňa 2. septembra 2013 č.k. 20C/164/2009- 304 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku, že poistný vzťah trvá.

Mení rozsudokvovýrokuourčeníneplatnostioznámenížalovanejzodňa20.6.2008ozánikupoistenia
tak, že v tejto časti žalobu zamieta.

Návrh žalovanej na prerušenie konania z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že poistenie a poistný vzťah založený poistnou
zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.1.2001, uzavretou medzi žalobkyňou v zmluvnom právnom

postavení poistníka a poisteného a žalovanou v zmluvnom postavení poistiteľa na poistný produkt UDP-
K, naďalej trvá. Zároveň určil, že je neplatný právny úkon "Oznámenie o zániku poistenia s výplatou
odkupnej hodnoty" zo dňa 20.6.2008, ktorým žalovaná oznámila ukončenie poistenia žalobkyne ku
dňu 15.6.2008 a tiež právny úkon "Oznámenie o zániku poistenia" zo dňa 20.6.2008, ktorým žalovaná
oznámila, že dňa 16.5.2008 došlo na základe ustanovení Občianskeho zákonníka ku zrušeniu poistnej
zmluvy č. XXXXXXXXXX. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 290,12
eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že poistný vzťah založený
poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.1.2001 trvá a že sú neplatné oznámenia žalovanej zo
dňa 20.6.2008 o zániku poistenia.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa ako poistník (poistenec) a žalovaná ako poisťovateľ
dňa 15.1.2001 uzavreli v písomnej forme poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na poistný produkt UDP-

K, ktorej predmetom bolo životné poistenie a úrazové poistenie žalobkyne so začiatkom poistenia dňa
16.1.2001 a koncom poistenia dňa 16.1.2016. Poistenie bolo dojednané na poistnú dobu 15 rokov s
dobou platenia poistného 10 rokov. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvorili všeobecné poistné podmienky
žalovanej. Účastníci konania sa v zmluve dohodli, že poistenie môže vypovedať každý z nich dodvoch mesiacov po uzavretí zmluvy, inak môže poistenie vypovedať iba poistený, najneskôr 6 týždňov
pred koncom kalendárneho poistného obdobia. Vychádzal i z nespornej skutočnosti, že žalobkyňa si
svoje povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy riadne plnila a platila dohodnuté poistné. Pretože počas

trvania predmetného poistno-právneho vzťahu žalovaná na základe konštatovania orgánu dohľadu nad
poisťovníctvom zistila, že dohodnuté poistné nezohľadňuje niektoré budúce plnenia z poistenia, na
ktoré sa zaviazala, zaslala žalobkyni list, ktorým ju vyzvala na vyjadrenie svojho stanoviska k uvedenej
otázke, ponúkla jej tri alternatívy riešenia ďalšieho trvania poistného vzťahu s doložkou, že ak žalobkyňa
nevyjadrí svoj názor a niektorú z alternatív si nezvolí, dôjde k ukončeniu poistenia a žalobkyni bude

na jej účet poukázaná odkupná hodnota poistenia vo výške určenej žalovanou. Žalobkyňa žiadnu z
ponúknutých alternatív žalovanej neprijal a zrušenie zmluvy neakceptovala. Ďalej vychádzal zo zistenia,
že žalovaná listom zo dňa 20.6.2008 žalobkyni oznámila, že dňa 16.5.2008 došlo k zrušeniu poistnej
zmluvy č. 4048600051 na základe ustanovenia Občianskeho zákonníka, v zmysle článku 11 ods. 2
všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP Rapid a.s., a listom z rovnakého dňa
oznámila, že k zániku poistenia došlo ku dňu 15.6.2008 ku dňu a tiež právny úkon "Oznámenie o zániku

poistenia" zo dňa 20.6.2008, ktorým žalovaná oznámila, že dňa 16.5.2008 došlo na základe ustanovení
Občianskeho zákonníka ku zrušeniu poistnej zmluvy. Žalobkyňa následne neprijala od žalovanej sumu
24.137.- Sk (t.j. odkupnú hodnotu a nespotrebované poistné), ktoré jej malo byť vyplatené šekovou
poukážkou.

Po právnom posúdení veci podľa § 80 ods. 1 písm. c) O.s.p., § 3 ods. 1, § 37 ods. 1 až 3, § 39, § 575
ods. 1 a 2, § 788 ods. 1, § 800 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, § 12 ods. 1 až 3, § 14 ods. 1 a
2 zákona č. 4/1991 Zb. o poisťovníctve, § 31 a) zákona č. 39/2002 Z.z. konštatoval, že v danom prípade
žalobkyňa v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, nakoľko za stavu, keď žalovaná má za to, že táto poistná zmluva zanikla, by bez takéhoto určenia

bolo jej právne postavenie neisté. Dospel k záveru, že posudzovaná poistná zmluva existuje, účastníci
konania sú ňou viazaní a ňou založený poistný vzťah naďalej trvá, pretože k jeho zániku nedošlo
žiadnym zo spôsobov predpokladaných zákonom a ani iným spôsobom výslovne v zmluve dohodnutým.
Doplnil, že v danom prípade nejde ani o objektívnu nemožnosť plnenia, ale len o obtiažne plnenie (tzv.
hospodársku nemožnosť plnenia), ktoré žalovaná môže uskutočniť, hoci za sťažených podmienok a

s väčšími nákladmi, eventuálne aj použitím prostriedkov z rezervného fondu. Nevykonanie žalovanou
navrhovaného dôkazu pripojením spisu Ministerstva financií SR č.j. 52/1024/1095 a vypočutím Q.. Q. Š.,
generálneho riaditeľa správy poistenia, na preukázanie, že zo strany Ministerstva financií v roku 2005
došlo k schváleniu nesprávnych vzorcov, na základe ktorých bolo určené nesprávne poistné produktov
UDP-K odôvodnil tým, že sú bez právneho významu pre rozhodnutie vo veci, keďže ak by aj súd dospel

k záveru, že orgánu štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov je zodpovedný za dôsledky
spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovanú by to neznamenalo zánik nároku zo zmluvy, ktorou je
viazaný, ale vznik nároku voči štátu na náhradu škody.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov

konania, spočívajúcich v trovách jej právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm.
a), § 13 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb.

Proti všetkým výrokom tohto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná z odvolacích dôvodov podľa

§ 205 ods. 2 písm. b), c), d), e) a f) O.s.p. a navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietla predovšetkým právny
záver prvostupňového súdu o existencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom
určení v situácii, ak v priebehu konania potvrdzovala svoj záujem na zotrvaní v poistnom vzťahu so
žalobkyňoupredloženímnávrhunauzatvoreniedohodyourovnanísporu,kuzatvoreniuktorejžalobkyňa

nepristúpila. Poukazom na § 37 ods. 1 písm. a) zákona o poisťovníctve, na nález Ústavného súdu
ČR sp. zn. II. ÚS 3/06, na skutočnosť, že v čase dojednania posudzovanej poistnej zmluvy v roku
1997, bolo uzatváranie poistných zmlúv regulované štátom a podmienky vzniku a zániku poistného
vzťahu definované všeobecnými poistnými podmienkami, súdu prvého stupňa vytkol, že nepripustil ňou
navrhovaný dôkaz administratívnym spisom Ministerstva financií SR č.j. 52/1024/1095 a vypočutím

svedka Q.. Q. Š., na preukázanie jej tvrdení, že konala pod tlakom kontrolného orgánu NBS a v krajnej
núdzi bola donútená fakticky vypovedať poistný vzťah pre objektívnu nemožnosť plnenia z poistného
vzťahu, pretože nemohla predvídať nesprávnosť poistno-matematického vzorca výpočtu poistného,
schváleného štátnym orgánom, a to až do kontroly vykonanej Národnou bankou Slovenska v roku 2007- 2008. Podľa názoru žalovanej súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil skutkový stav, ak vyvodil záver,
že medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o zmene poistnej zmluvy bez toho, aby zohľadnil, že
nebyť záverov NBS o zistenom nedostatku v určení výšky poistného, nikdy by svojvoľne neprikročila

k navrhovanej zmene v poistnom vzťahu viacerými alternatívami, resp. až k ukončeniu zmluvného
vzťahu so žalobkyňou. Pokiaľ k tejto skutočnosti prvostupňový súd neprihliadol, podľa žalovanej jej tým
odňal právo na spravodlivé a vyvážené súdne rozhodnutie. Z týchto dôvodov preto žiadala prerušiť
odvolacie konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. z dôvodu, že v obsahovo totožnom spore rozhodol
Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 24.10.2012 č.k. 1Co/212/2012 o prípustnosti dovolania

pre vyriešenie otázky zásadného právneho významu, o ktorej nebolo doposiaľ rozhodované, najmä
či za novovzniknutých podmienok mohla zaniknúť poistná zmluva v dôsledku čiastočnej následnej
nemožnosti plnenia a poisťovni povinnosť poskytnúť časť poistného plnenia v nižšej výške, než bolo
dohodnuté v poistnej zmluve. Pre prípad, že sa odvolací súd stotožní s právnym posúdením veci súdom
prvého stupňa navrhla. Aby odvolací súd vo výroku potvrdzujúceho rozsudku pripustil dovolanie na z
dôvodu riešenia otázok naliehavého právneho významu, pretože doteraz riešené nie sú a môžu mať

podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie vo výške 87,90 eura.

Odvolacísúdnazákladepodanéhoodvolaniapodľaust.§214ods.2O.s.p.vecprejednalbeznariadenia
pojednávania, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených v odvolacích
dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo, za dodržania
podmienok ust. § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené
na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej

je nedôvodné sčasti.

Odvolacie námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku
v časti, ktorou súd prvého stupňa určil, že poistenie a poistný vzťah založený poistnou zmluvou
č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.1.2001, uzavretou medzi žalobkyňou v zmluvnom právnom postavení

poistníka a poisteného a žalovanou v zmluvnom postavení poistiteľa na poistný produkt UDP-K, naďalej
trvá.

Z odôvodnenia rozsudku zrejmé, že dôvodom, prečo súd prvého stupňa žalobnému návrhu vyhovel, je
jeho právny názor, že posudzovaná poistná zmluva existuje a ňou založený poistný vzťah naďalej trvá,

pretože k jeho zániku nedošlo žiadnym zo spôsobov predpokladaných zákonom a v danom prípade
nejde ani o objektívnu nemožnosť plnenia, ale len o obtiažne plnenie (tzv. hospodársku nemožnosť
plnenia), ktoré žalovaná môže uskutočniť, hoci za sťažených podmienok a s väčšími nákladmi.

Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že žalovaná správnosť tohto záveru

prvostupňového súdu namieta neopodstatnene. Argumentačné výhrady žalovanej voči právnemu
názoru vyslovenému v napadnutom rozsudku odvolací súd nezdieľa.

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa v tejto časti nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu
ani to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov

nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že
by výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust.
§ 133 až § 135 O.s.p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne interpretoval.

Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci spočívajúci v tom, že
v konaní nebola preukázaná skutočnosť spôsobujúca zánik poistnej zmluvy, ktorý následne aj správne
posúdil, ak dospel k záveru, že poistný vzťah medzi účastníkmi konania trvá. Skutkový stav veci sa
nezmenil ani v priebehu odvolacieho konania, preto na zistenia uvedené v odôvodnení rozsudku súdu

prvého stupňa a právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa, odvolací súd poukazuje a v celom
rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).Len na zdôraznenie správnosti dôvodov preskúmavaného rozsudku vo veci samej a k odvolacím
námietkam žalovanej odvolací súd považuje za potrebné dodať:

Z obsahu spisu i odôvodnenia rozsudku vyplýva, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobkyňa
ako poistník (poistenec) a žalovaná ako poisťovateľ uzavreli dňa 15.1.2001 písomnú poistnú zmluvu
č. XXXXXXXXXX na poistný produkt UDP-K, ktorej predmetom bolo poistenie žalobkyne pre prípad
poistných udalostí - smrti a dožitia za dohodnuté poistné, 16.1.2001 a koncom poistenia dňa 16.1.2016
a ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné poistné podmienky žalovanej. Nespornou bola i

skutočnosť, že hoci si žalobkyňa svoje povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy riadne plnila a
platila dohodnuté poistné, žalovaná listom zo dňa 20.6.2008 žalobkyni oznámila, že dňa 16.5.2008
došlo k zrušeniu poistnej zmluvy na základe ustanovenia Občianskeho zákonníka, v zmysle článku
11 ods. 2 všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP Rapid a.s., čo však
žalobkyňa neakceptovala a následne od žalovanej neprijala sumu 24.137,- Sk (t.j. odkupná hodnota a
nespotrebované poistné), ktoré jej malo byť vyplatené šekovou poukážkou.

Zásadnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania je to, či došlo k zániku poistného vzťahu v
dôsledku oznámenia žalovanej o zániku poistenia, resp. či poistenie zaniklo dňa 16.5.2008, alebo dňa
15.6.2008, ako to oznámila žalobkyni žalovaná písomne v oznámeniach zo dňa 20.6.2008.

Žalovaná v priebehu konania pred súdom prvého stupňa v podstate argumentovala, že k zániku
poistného vzťahu došlo z dôvodu nemožnosti plnenia podľa § 575 Občianskeho zákonníka, a to v
dôsledku zmeny právneho predpisu zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve, ktorý s účinnosťou od
1.5.2004 bol novelizovaný zákonom 186/2004 Z. z., a ktorý v § 31a určil poisťovniam povinnosť určiť
výšku poistného na základe poistných matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala

trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich
umiestnenia, pričom zotrvanie v spornom poistnom vzťahu za pôvodných podmienok by pre žalovanú
znamenalo riziko vzniku sankcií, vyplývajúcich zo zákona č. 8/2008 Z.z. a z opatrenia Národnej
banky Slovenska, ako orgánu dohľadu, na odstránenie nedostatkov. Z týchto záverov potom žalovaná
vyvodzuje svoje právo jednostranne zmeniť zmluvný vzťah. Skutkové okolnosti prípadu spočívajúce

v podstatnej zmene prostredia, v ktorom bolo poistenie poskytované, považuje za také špecifické a
nepredvídateľné, že je na nich potrebné prihliadnuť ako na právnu nemožnosť plnenia. Potreba odstrániť
rozpormedziobsahompoistnejzmluvyavšeobecnezáväznýmprávnympredpisomužalovanejvyvolala
snahu o zosúladenie obsahu poistnej zmluvy s právnym predpisom z oblasti verejného práva, preto bola
žalovaná nútená nepokračovať v poistnom vzťahu.

Odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvého stupňa o tom, že k ukončeniu poistnej zmluvy riadnym
a zákonným spôsobom nedošlo a že poistný vzťah aj po oznámení zániku poistenia trvá, je správny.

Vzťah z poistnej zmluvy je vzťahom súkromnoprávnym aj upravenými predpismi súkromného

práva, predovšetkým Občianskym zákonníkom. Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je poistná platiť poistné (§ 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Vzťahy v poisťovníctve sú okrem toho upravené predpismi verejného práva, predovšetkým zákonom č.
8/2008 Z.z. o poisťovníctve, ktorý upravuje predovšetkým vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou,

riadením, vykonávaním činnosti a zánikom poisťovní a zaisťovní, ako aj výkon dohľadu. Tento zákon je
účinný od 15.2.2008. Predtým upravoval verejnoprávnu stránku poisťovníctva zákon č. 95/2002 Z.z. o
poisťovníctve, v znení neskorších predpisov. Aj tento zákon upravoval predovšetkým vzťahy upravujúce
vznik, organizáciu, riadenie, vykonávanie činnosti a zánik poisťovní a zaisťovní. vzťahy súvisiace s
pôsobením poisťovní z iných členských štátov a zahraničných poisťovní a ich pobočiek na území SR a

výkon dohľadu nad poisťovníctvom (§ 1 ods. 1 uvedeného zákona).

Právny názor žalovanej, že ak jej bola rozhodnutím štátneho orgánu, ktorý vykonával a právomoc
podľa predpisov verejného práva uložená povinnosť, môže ovplyvniť existujúce občianskoprávne
vzťahy, je nesprávny. Zmena obsahu občianskoprávneho vzťahu môže byť vykonaná výlučne na

základe predpisov občianskeho práva a spôsobom, ktoré si účastníci dohodli, alebo ktoré upravuje
zákon. Odvolací súd preto konštatuje, že ak štátny orgán v rámci výkonu oprávnení vyplývajúci z
verejnoprávnych predpisov uložil žalovanej povinnosť zosúladiť kalkulačné vzorce tak, aby zohľadnili
všetky záväzky voči poisteným, nemá to bez ďalšieho vplyv na už uzavreté poistné zmluvy.Odvolacísúdjevzhodesnázoromsúduprvéhostupňa,žepouzavretípoistnejzmluvynedošlokdohode
o zmene poistnej zmluvy, keďže žalobkyňa bezpochyby s predčasným zánikom poistenia nesúhlasila

a nepristúpila na uzavretie dohody o zrušení poistnej zmluvy v zákonom stanovenej písomnej forme, a
nedošlo ani k inej právnej skutočnosti, ktorá by znamenala zánik poistného vzťahu. Neprijatie návrhu
na zmenu poistných podmienok nie je a nemôže byť okolnosťou, ktorá by spôsobila právo jednostranne
ukončiť poistný vzťah. Rovnako odvolací súd nepovažuje za relevantnú námietku žalovanej, že došlo
ku vzniku právnej nemožnosti plnenia. V prejednávanej veci nemožno hovoriť o nemožnosti plnenia.

Samotná okolnosť, či došlo k prípadnému pochybeniu dozorného orgánu nad poisťovníctvom pri
schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej činnosti žalovanej, ktorého súčasťou boli aj kalkulácie a
charakteristika poistenia sadzby UDP-K, nie je podľa názoru odvolacieho súdu pre posúdenie nárokov
žalobkyne významná. Je tomu tak preto, že ani prípadný nesprávny postup dozorného orgánu nad
poisťovníctvom pri schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej činnosti žalovanej, by nemal za následok
nemožnosť plnenia žalovanej podľa § 575 Občianskeho zákonníka. Obsahom záväzku zo strany

žalovanej je peňažné plnenie, preto ako také ho nemožno považovať za objektívne nemožné, lebo ako
vyplýva z ust. § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, plnenie nie je nemožné, ak ho možno uskutočniť
aj za sťažených podmienok a s väčšími nákladmi.

Odvolací súd sa preto stotožňuje i s názorom súdu prvého stupňa, že k zániku poistného vzťahu z

dôvodunemožnostiplneniazostranyžalovanejpodľa§575Občianskehozákonníkanedošlo.Vzhľadom
na uvedené neobstojí preto ani odvolacia námietka žalovanej, že žalobe bolo vyhovené z dôvodu, že
súd prvého stupňa nepripustil dôkaz administratívnym spisom Ministerstva financií SR č.j. 52/1024/1095
a vypočutím svedka Q.. Q. Š., na preukázanie jej tvrdení, že konala pod tlakom kontrolného orgánu
NBS a v krajnej núdzi bola donútená fakticky vypovedať poistný vzťah pre objektívnu nemožnosť

plnenia z poistného vzťahu. Za správny preto považuje odvolací súd postup súdu prvého stupňa, ak
nevyhovel návrhu žalovanej vykonať tieto dôkazy, pretože aj podľa názoru odvolacieho súdu nemajú
právny význam vo vzťahu k posúdeniu nároku žalobkyne.

Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom

určení, táto jej odvolacia námietka je sčasti dôvodná.

Prvostupňový súd túto otázku v preskúmavanom rozsudku vyriešil tak, že žalobkyňa osvedčila
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že trvá poistný vzťah založený poistnou zmluvou
č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.1.2001, ako i na určení, že je neplatný právny úkon "Oznámenie o

zániku poistenia s výplatou odkupnej hodnoty" zo dňa 20.6.2008, ktorým žalovaná oznámila ukončenie
poistenia žalobkyne ku dňu 15.6.2008 a tiež právny úkon "Oznámenie o zániku poistenia" zo dňa
20.6.2008, ktorým žalovaná oznámila, že dňa 16.5.2008 došlo na základe ustanovení Občianskeho
zákonníka ku zrušeniu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem
na požadovanom určení, že trvá poistný vzťah založený poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa
15.1.2001 podľa § 80 písm. c) O.s.p., ktoré stanovuje, že návrhom na začatie konania (žalobou) možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.

Totiž vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto
určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu
neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možno žalovať na splnenie
povinnosti.

V predmetnej veci požadovaným určením sa odstráni stav právnej neistoty žalobkyne ohľadom jej
právneho postavenia voči žalovanej, pretože spornou otázkou v tomto konaní bolo, či poistný vzťah
trvá, a či účastníci konania sú viazaní poistnou zmluvou. Samotná žalovaná tvrdí, že poistný vzťah
medzi účastníkmi konania z označenej poistnej zmluvy zanikol, prehliadajúc ale pritom, že existencia

zmluvného vzťahu nemá vplyv len na povinnosť poisteného platiť poistné, ale dotýka sa aj ďalších jeho
práv a povinností vyplývajúcich z poistnej zmluvy, z poistných podmienok, ale aj zo zákona (§ 799
Občianskeho zákonníka). Preto zodpovedanie otázky, či poistný vzťah trvá, a či účastníci konania sú
zmluvou viazaní za situácie, keď jeho existenciu žalovaná popiera, zakladá opodstatnenosť predmetnejžaloby v tejto časti. Na uvedenom nič nemení ani námietka žalovanej, že naliehavý právny záujem na
tomto požadovanom určení žalobkyňa stratila v situácii, ak odmietla prijať jeho ponuku na uzatvorenie
dohody o urovnaní sporu. Uzavretie (žalovanou bližšie nešpecifikovanej) dohody o urovnaní je totiž

vecou zmluvnej voľnosti oboch zmluvných strán a neakceptovanie predloženého návrhu takej dohody
nemôže znamenať zánik naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení, že poistný vzťah medzi
účastníkmi konania trvá.

Ak však súd prvého stupňa posudzoval naliehavý právny záujem i tam, kde žalobkyňa sa domáhala

určenia neplatnosti oznámení žalovanej zo dňa 20.6.2008, t.j. tam, kde nešlo o existenciu právneho
vzťahu alebo práva, jeho rozhodnutie v tejto časti pre nesprávnu aplikáciu ust. § 80 písm. c) O.s.p.
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Za nesprávny preto treba považovať záver súdu prvého stupňa o tom, že je dôvodný aj nárok
žalobkyne na určenie, že je neplatné "Oznámenie o zániku poistenia s výplatou odkupnej hodnoty"

zo dňa 20.6.2008, ktorým žalovaná oznámila ukončenie poistenia žalobkyne ku dňu 15.6.2008 a tiež
"Oznámenie o zániku poistenia" zo dňa 20.6.2008, ktorým žalovaná oznámila, že dňa 16.5.2008 došlo
na základe ustanovení Občianskeho zákonníka ku zrušeniu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Takéto
žalobkyňou požadované určenie samo o sebe nedeklaruje žiaden právny vzťah či právo, takáto žaloba
preto nespĺňa náležitosti žaloby na určenie podľa § 80 písm. c) O.s.p. a žalobkyňa na takomto určení

naliehavý právny záujem nemá, keďže posúdenie účinkov označených oznámení je (bolo) predbežnou
otázkou vo vzťahu k rozhodovaniu o žalobkyňou požadovanom určení trvania poistného vzťahu.

Za vyššie uvedeného stavu podaná určovacia žaloba v tejto časti (o určenie neplatnosti oznámení zo
dňa20.6.2008)nemôžebyťprocesneprípustnýmnástrojomochranyprávažalobkyne,nakoľkospornosť

neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom aj tak nasledovalo konanie o určenie, že
poistný vzťah trvá. Za takejto situácie možno konštatovať, že žalovanou uplatnený odvolací dôvod
spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvého stupňa vo vzťahu k nároku žalobkyne
na určenie neplatnosti oznámení žalovanej zo dňa 20.6.2008 je daný.

Nazákladeuvedenéhopretoodvolacísúdrozsudokvjehonapadnutomvýroku,ktorýmsúdurčilzrušenie
zmluvy na základe oznámenia žalovanej zo dňa 20.6.2008 za neplatné zmenil tak, že žalobu v tejto časti
podľa ust. § 220 O.s.p. zamietol.

Žalovaná sa súbežne s odvolaním domáhala zároveň prerušenia konania v štádiu pred odvolacím

súdom s poukazom na ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. z dôvodu, že v inom obsahovo totožnom spore
rozhodol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 24.10.2012 č.k. 1Co/212/2012
o prípustnosti dovolania pre vyriešenie otázky zásadného právneho významu, o ktorej doposiaľ nebolo
rozhodované a jej vyriešenie bude mať podstatný vplyv aj na toto prebiehajúce konanie.

Podľa § 211 ods. 2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia
primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak

dal súd na také konanie podnet. Uvedené ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania,
to znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Súd môže konanie prerušiť, no
nemusí tak urobiť, keďže tu ide len o procesnú možnosť súdu, nie však jeho povinnosť. Z uvedeného
vyplýva, že súd nie je povinný konanie prerušiť ani vtedy, ak prebieha iné (občianske súdne) konanie,
kde sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre výsledok jeho konania. Pri svojej úvahe o prerušení

konania podľa uvedeného ustanovenia musí prihliadať na princíp hospodárnosti konania, lebo práve
hľadisko hospodárnosti konania je pri rozhodovaní o prerušení konania podľa § 109 ods. 2 písm. c)
O.s.p. rozhodujúcim hľadiskom.

V danom prípade odvolací súd uzavrel, že konanie vedené pred Krajským súdom v Košiciach pod

sp. zn. 1Co/212/12 nie je konaním, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie v
posudzovanej veci.Uvedený záver vyplýva predovšetkým z tej skutočnosti, že Krajský súd v Košiciach rozhodnutím sp.
zn. 1Co/212/2012 rozhodol vo veci iných účastníkov o nároku, ktorý s posudzovanou vecou nesúvisí (o
peňažnom nároku z titulu kúpnej zmluvy) a to tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Nemožno preto prisvedčiť žalovanej, že Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 1Co/212/2012
rozhodol o prípustnosti dovolania pre vyriešenie otázky zásadného právneho významu, o ktorej doposiaľ
rozhodnuté nebolo, a ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Žalovaná vo svojom

návrhu žiadne iné skutočnosti, ktorými by odôvodňovala návrh na prerušenie konania, neuviedla.

Odvolací súd preto návrh žalovanej na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

Napokon pokiaľ ide o návrh žalovanej, aby odvolací súd pripustil v prípade svojho potvrdzujúceho
rozsudku dovolanie k posúdeniu ňou vymedzených otázok zásadného právneho významu, odvolací súd

má za to, že v posudzovanej veci sa nejedná o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
t.j. o také rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach
prezentovanú a právne riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej
činnosti vôbec, t.j. má všeobecný dopad na prípady podobnej povahy. Posudzovaný prípad totiž nie
je takým, kde neexistuje predošlá judikatúra, alebo je táto nejednotná, resp. ide o aplikáciu nového

právneho predpisu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na viaceré rozhodnutia v skutkovo i právne
obdobných veciach (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29. októbra 2013 sp. zn.
6Co/248/2013, zo dňa 23. apríla 2013 sp. zn. 1Co/371/2011).

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaust.§142ods.2O.s.p.vspojenísust.§224

ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že V danom prípade mala žalobkyňa v konaní čiastočný úspech, odvolací súd
preto vyslovil, žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení

neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.