Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 7, 2015

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/124/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912214513
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7912214513.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci navrhovateľky: S. E., nar.

XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX H., prechodne bytom L. E. XXX, L. J. I. - Ú., zast. JUDr. Silvia
Sovová, advokátka, Advokátska kancelária Diamantová 10, Košice, proti odporcom: X. F.. V..M. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, N., zast. JUDr. Viktória Hajduová, advokátka, Advokátska kancelária
Trebišov, M.R.Štefánika 9, X. N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X K., X. M. N..V..Q.., E. XXX, XXX
XX Ú. J. Ž., F.: XXXXXXXX, o neplatnosť právnych úkonov t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u je, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom v 1. rade, odporcom v 3. rade údajne dňa
XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bol predaj motorového vozidla zn. U. Z. X.Xl Z. D.: Y. je n e p l a t n á .

II. Súd u r č u je, že zmluva o prevode vlastníctva motorového vozidla zn. U. Z. X.Xl Z. D.: Y. uzavretá
medzi odporcom v 3. rade a odporkyňou v 2. rade presne nezistený deň je n e p l a t n á.

III. Odporcovia v 1., 2. a 3. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke trovy
konania vo výške 1013,05 €, na účet JUDr. Silvie Sovovej vedený v N. M..N.. č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil neplatnosť právneho úkonu- kúpnej

zmluvyuzavretejmedziodporcomv1.radea3.rade,nazákladektorejboloodpredanéspornémotorové
vozidlo citované vo výroku rozsudku patriace do BSM navrhovateľky a odporcu v 1. rade napriek tomu,
že na jeho odpredaj súhlas nedala, o predaji auta odporcom v 1. rade vedomosti nemala, preto sa
domáhala vyslovenia relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu.

V priebehu konania vyšlo najavo, že sporné motorové vozidlo toho času vlastní odporkyňa v 2. rade,
ktorá ho získala zrejme od odporcu v 3. rade a keďže odporca v 3. rade nemohol získať vlastníctvo k

tejto hnuteľnej veci, nemohol platne previesť vlastnícke právo k nej na odporkyňu v 2. rade, preto v tejto
súvislosti žiadala vysloviť absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu.

Navrhovateľkanatomtonávrhutrvalaztohtodôvodu,žeporozvodemanželstvasasbývalýmmanželom
na vyporiadaní spoločne nadobudnutého majetku dohodnúť nedokázala, prebieha súdne konanie o
vyporiadanie BSM a chce, aby sporné motorové vozidlo bolo prinavrátené do BSM a bolo predmetom
vyporiadania, má záujem vozidlo užívať, na jeho zakúpenie dostala značnú finančnú hotovosť od svojho

otca, preto chce vec získať do svojho výlučného vlastníctva ona.
Odporca v 1. rade žiadal návrh zamietnuť. Návrh navrhovateľky považoval za neopodstatnený s
poukazom na tom, že v konaní o vyporiadaní BSM vedenom na Okresnom súde Trebišov pod č.k. XXC/XX/XXXX sa s navrhovateľkou dohodli na hodnote vozidla, z ktorej sa pri vyporiadani bude vychádzať
lebo auto už predal.

Odporkyňa v 2. rade s návrhom nesúhlasila. Bránila sa tým, že auto nekúpila od odporcu v 3. rade ale
ho dostala do daru od svojho priateľa, preto neskúmala kto bol vlastníkom auta v minulosti. Tvrdila, že
auto bolo riadne nahlásené do evidencie na dopravnom inšpektoráte, bolo prepísané na ňu, a preto
bola presvedčená o tom, že ho získala legitímnym spôsobom.

Odporca v 3. rade s návrhom nesúhlasím, bránil sa tým, že postupoval v súlade so zákonom. Sporné
motorové vozidlo kúpili ako vrak po dopravnej nehode od odporcu v 1. rade za 1100,-- €, následne bolo
motorové vozidlo odhlásené na dopravnom inšpektoráte a ako sprostredkovateľ vystupovali v ďalšom
zmluvnom vzťahu, na základe ktorého bolo auto prepísané na odporkyňu v 2. rade. O aký zmluvný vzťah
a medzi kým išlo, bližšie nešpecifikoval.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav
veci:

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu č.kj. XX U. súd konštatuje, že navrhovateľka a odporca v 1.
rade boli manželia. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Súd zistil, že na tunajšom súde sa vedie konanie o vyporiadanie BSM
účastníkov konania pod č.k. XXC/XX/XXXX, ktoré doposiaľ ukončené nie je.

Výsluchom navrhovateľky súd zistil, že po rozvode manželstva sa na vyporiadaní spoločne
nadobudnutého majetku s bývalým manželom dohodnúť nevedela, preto sa obrátila s návrhom na súd

a žiada vyporiadanie BSM súd. V čase podania návrhu nemala vedomosti o tom, že jej bývalý manžel
predal ich spoločné motorové vozidlo, preto už aj v návrhu na vyporiadanie BSM túto hnuteľnú vec
uvádza a žiadala, aby bola predmetom vyporiadania. Pokiaľ sa v priebehu dokazovania v konaní o
vyporiadaní BSM vyjadrila tak, že súhlasí pre účely vyporiadania, aby sa vychádzalo zo sumy 3000 €
ako hodnoty sporného motorového vozidla, pravdepodobne nesprávne pochopila konajúcu sudkyňu,

lebo v tom čase nemala vedomosti o tom, že odporca v 1. rade auto už nemá, že ho predal. Zdôraznila,
že na kúpu tejto veci získala peňažné prostriedky od svojho otca, preto trvá na tom, aby po vyporiadani
BSM bola jej táto vec prikázaná do výlučného vlastníctva a žiada, aby bola prinavrátená do majetku
patriaceho do BSM, o ktorom súd v konaní bude rozhodovať.

Medzi navrhovateľkou a bývalým manželom počas trvania manželstva existovala dohoda, na základe
ktorej veci do BSM boli kupované na základe ich spoločného rozhodnutia, pokiaľ ich hodnota
presahovala cca 300 €. Išlo hlavne o zakúpenie elektronických spotrebičov vyššej hodnoty. Pokiaľ
sporné motorové vozidlo malo v čase predaja hodnotu cca 3.340 €, nešlo o bežnú vec, o ktorej mohol
rozhodnúť sám odporca v 1. rade bez súhlasu navrhovateľky a keď tak urobil, jeho konanie zakladá

dôvod na relatívnu neplatnosť tohto právneho úkonu.

Právna zástupkyňa navrhovateľky zdôraznila, že navrhovateľka sa až v konaní o vyporiadanie BSM
dozvedela o tom, že jej bývalý manžel motorové vozidlo bez jej súhlasu a vedomia predal, nesúhlasila
so žiadnou hodnotou, z ktorej by mal súd pri vyporiadaní BSM pri tejto veci vychádzať a má záujem

na tom, aby veci bola ohodnotená znalcom, ktorý určí jej hodnotu, na základe ktorej sa ustáli výplatná
povinnosť toho z manželov, ktorý ju získa do výlučného vlastníctva. Zdôraznila, že majetok patriaci do
BSM majú právo užívať obaja bývali manželia, kým nie je vysporiadaný. Pokiaľ teda odporca v 1. rade
s touto vecou naložil tak, že ju predal, jeho právny úkon je relatívne neplatný a tejto neplatnosti sa pred
podaním návrhu na súd písomne dovolávali, s čím však odporca v 1. rade nesúhlasil, preto boli nútení

podať návrh na súd.
V čase podania návrhu o neplatnosť kúpnej zmluvy nevedeli komu odporca v 1. rade sporné motorové
vozidlo odpredal a až v priebehu konania zistili, že ho predal odporcovi v 3. rade, preto rozšírili okruh
účastníkov konania a následne aj menili návrh, keďže až po podaní návrhu na súd vyšlo najavo,
že sporné motorové vozidlo bolo predmetom dvoch samostatných prevodov , ktoré celkom presne

špecifikovať nedokázali lebo odporcovia vo svojich tvrdeniach sa rozchádzali alebo záhadne klamali
resp. uvádzali neúplne informácie, čo malo za následok to, že nebolo možné jednoznačne určiť či v
prípade prevodu vlastníckeho práva z odporcu v 3. rade na odporkyňu v 2. rade išlo o kúpnu resp.
darovaciu zmluvu alebo v tomto zmluvnom vzťahu vystupoval ďalší subjekt čo však v konečnomdôsledku nemení nič na tej skutočnosti, že odporkyňa v 2. rade získala vlastníctvo k hnuteľnej veci, na
základe absolútne neplatného úkonu, preto sa tejto neplatnosti voči nej dovolávali.

Výsluchom odporcu v 1. rade súd zistil, že sporným motorovým vozidlom havaroval v novembri 2010
nie z vlastného zavinenia. Auto bolo havarijne poistené v poisťovni M. N. M..N.. a keďže škodca nemal
svoje motorové vozidlo poistené, poistné plnenie sa realizovalo z jeho havarijnej poistky. Auto na vlastné
náklady odtiahol do N., kam prišiel likvidátor poisťovne vozidlo ohliadnuť a po súčinnosti s likvidátorom
sa našiel kupec, ktorý by auto kúpil aj v havarovanom stave. Bol to odporca v 3. rade, ktorý poslal

svoju odťahovú službu, dohodli sa na kúpe, vyhotovili písomnú kúpnu zmluvu, ktorú súdu predložil, na
základe nej vozidlo predal odporcovi v 3. rade za 1180,-- €. Peniaze mu boli vyplatené v hotovosti, o
čom mu vystavili aj pokladničný doklad. Na dátum kúpnej zmluvy sa nepamätal. Nevedel súdu vysvetliť
prečo bolo vozidlo odhlásené na dopravnom inšpektoráte až po polroku od jeho predaja odporkyňu v
2. rade. Nevedel vysvetliť prečo nahlásil na dopravnom inšpektoráte ako nového držiteľa motorového
vozidla odporkyňu v 2. rade a nie odporcu v 3. rade, ktorému podľa jeho tvrdenia vozidlo odpredal.

Tvrdil, že tak konal na základe príkazu odporcu v 3. rade, ktorý ho o tom informoval SMS správou a
nemal záujem preverovať túto skutočnosť, konal na základe príkazu a motorové vozidlo odhlásil s tým,
že za nového vlastníka označil N. I.. Konal tak bez toho, žeby sa s odporkyňou v 2. rade kedykoľvek
stretol. Tvrdil, že medzi ním a odporkyňou v 2. rade nebol žiaden zmluvný vzťah. Žiaden právny úkon
medzi sebou neuzatvorili. Jediný právny úkon, ktorý urobil je kúpna zmluva, na základe ktorej motorové

vozidlo odpredal odporcovi v 3. rade. Po nahliadnutí do príjmového pokladničného dokladu vystaveného
XX.XX.XXXX uviedol, že tento doklad bol vystavený v ten istý deň ale svoje tvrdenie v konaní inak
preukázať nevedel. Tvrdil, že kúpnu cenu motorového vozidla prevzal dňa XX.XX.XXXX, viac sa s ním
nestretol čo len preukazuje, že k podpísaniu kúpnej zmluvy muselo dôjsť v ten istý deň.

Výsluchom odporkyne v 2. rade súd zistil, že sporné motorové vozidlo kúpil od odporcu v 1. rade
jej priateľ S. Š., no kúpnu zmluvu nikdy nevidela ani ňou nedisponovala. Nevedela ani uviesť na
akej kúpnej cene sa dohodli. Následne auto opravil a daroval jej, bez písomnej darovacej zmluvy,
o ostatné záležitosti týkajúce sa vozidla sa nestarala. Potvrdila , že vozidlo bolo na dopravnom
inšpektoráte prepísané z odporcu v 1. rade na ňu dňa XX.X.XXXX. Na svoje tvrdenia nevedela predložiť

žiadne hodnoverné dôkazy ani ich v konaní nenavrhla vykonať. Tvrdila, že pred prepísaním vozidla sa
telefonicky skontaktovala s odporcom v 1. rade, ten ju informoval o tom, že jeho bývalá manželka s
predajom súhlasí a požaduje za auto 1.500 €, neskôr však zmenila postoj a podala žalobu na súd.
Potvrdila, že s odporcom v 1. rade nikdy žiadnu zmluvu ohľadom sporného vozidla neuzavrela. nebola
s ním v žiadnom právnom vzťahu.

Výsluchom konateľa odporcu v 3. rade Z. O. súd zistil, že spoločnosť M. N..V..Q.. je znaleckou
spoločnosťou, ktorá určuje cenu motorového vozidla po havárii pre poisťovne. Po dopravnej nehode
odporcu v 1. rade kúpili od neho vrak motorového vozidla za 1180,-- € a zvyšok z titulu poistného plnenia
mu vyplatila poisťovňa. Auto bolo v dezolátnom stave. Po havarijné vozidlo prišla ich odťahová služba,

vyplatili odporcovi v 1. rade dohodnutú kúpnu cenu a následne bolo vozidlo odhlásené z evidencie
na dopravnom inšpektoráte. Nevedel uviesť kedy a na základe čoho bolo motorové vozidlo prihlásené
na odporkyňu v 2. rade tvrdiac, že si to všetko vybavovala K.. I. sama. Tvrdil, že odporca v 1. rade
postupoval podľa pokynov poisťovne, chcel odpredať vrak motorového vozidla lebo v stave, v akom
sa nachádzalo, by si vyžadovalo rozsiahlu opravu, o čo p. G. záujem nemal. Tvrdil, že vozidlo v tom

čase malo hodnotu 3.000 € a to, čo získal p. G. z titulu kúpnej ceny vozidla a z titulu poistného plnenia
dohromady, predstavovalo skutočnú hodnotu vozidla v tom čase.

Odporca v 3. rade na výzvu súdu písomným podaním, ktoré doručil súdu XX.XX.XXXX potvrdil, že
motorové vozidlo kúpili odpredané odporcom v 1. rade na základe tej kúpnej zmluvy, ktorú má súd k

dispozícií a je založená v súdnom spise. Potvrdil , že dôkazom o vyplatení kúpnej ceny odporcovi v 1.
rade je výdavkový pokladničný doklad zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý je tak isto súčasťou súdneho spisu.
Potvrdil, že pokladničný doklad vystavili oni a tiež to, že za vozidlo zaplatili 1.180 €. Tak isto potvrdil,
že v tomto zmluvnom vzťahu vystupoval ako kupujúci a keďže mu z obsahu kúpnej zmluvy vyplývalo,
že auto sa odhlási na kupujúceho / teda na neho/ alebo na osobu určenú kupujúcim / teda nimi/, mohli

následne dať pokyn predávajúcemu odporcovi v 1. rade, aby vozidlo prihlásil na odporkyňu v 2. rade
Následne totiž došlo k tomu, že vozidlo získala p. N. I. od konateľov odporcu v 3. rade manželov O.,
ktorí sú krstnými rodičmi jej syna. Dôkaz o tomto právnom úkone súdu nepredložil, tvrdil, že išlo len
o ústnu dohodu medzi nimi.Z kúpnej zmluvy bez uvedenia dátumu súd konštatuje, že ju uzavreli odporca v 1. rade F.. V. G. ako
predávajúci a odporca v 3. rade M. N..V..Q.. Ú. J. Ž. ako kupujúci. Predmetom kúpy bolo motorové

vozidlo Š.: Y. L.. U. číslo karosérie I. rok výroby 2003, stav na tachometri 145000 km za kúpnu cenu
1.180 €. Z obsahu kúpnej zmluvy vyplýva, že peniaze z titulu kúpnej ceny boli vyplatené predávajúcemu
v hotovosti pri odbere auta, na kúpnej zmluve dátum uvedený nie je.

Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa XX.XX.XXXX súd konštatuje, že ho vystavil odporca v 3.

rade na preukázanie tej skutočnosti, že v tento deň vyplatil odporcovi v 1. rade F.. V. G. 1180,-- €.

Z technického preukazu sporného motorového vozidla súd zisťuje, že odporkyňa v 2. rade N. I. bola
zapísaná ako vlastník/držiteľ vozidla na Q. - Q. I. A. O. XX.XX.XXXX.

Z oznámenia Poisťovne M. N. M..N.. zo dňa XX.XX.XXXX súd konštatuje, že v súvislosti s likvidáciou

škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX v dôsledku dopravnej nehody zo dňa XX.XX.XXXX, motorovým
vozidlom D.:Y. bola zistená všeobecná hodnota vozidla na 3.340 €. Hodnota použiteľných zvyškov
vozidla bola určená na 1.180 €, spoluúčasť 5 % bola určená na 108 € a poistné plnenie bolo určené na
2.052 €. Táto suma bola vyplatená odporcovi v 1. rade.

Zo správy Q. K. Y., Okresný dopravný inšpektorát súd konštatuje, že sporné motorové vozidlo bolo z
držiteľa F.. V. G. na nového držiteľa /vlastníka N. I. vykonané dňa X.X.XXXX. Táto skutočnosť vyplýva
aj z kópie technického preukazu čl. 50 spisu kde je ako dátum odhlásenia uvedený tento deň.

Z kópie technického preukazu predloženého odporkyňou v 2. rade (čl. 32 spisu) vyplýva, že vozidlo na

ňu prepísané v A. na Q. Q. dňa XX.X.XXXX.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k. XXC/XX/XXXX o vyporiadanie BSM navrhovateľky a odporcu
v 1. rade súd zistil, že na pojednávaní dňa 02.02.2012 (zápisnica z pojednávania čl. 44) pri F.. G. pri
výsluchu odhadol hodnotu auta pred haváriou na3000 €. Do zápisnice prehlásil, že motorové vozidlo

odpredal ako vrak p. O. z J. L. za 1100 € po havárii a poisťovňa mu zvyšok doplatila čo dokopy
predstavuje cca 3000 €. V konaní bola vypočutá aj navrhovateľka S. E., ktorá do zápisnice uviedla, že
so zostatkovou hodnotou sporného motorového vozidla uvedenou bývalým manželom súhlasí.

Po prevedení dokazovanie súd právne uzatvára:

Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému

z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 144 OZ veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne
uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

Podľa § 145 ods. 1 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V
ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

Podľa § 40a prvá veta OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, §

145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa
ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.

Vykonaným dokazovaním a zhodným tvrdením navrhovateľky a odporcu v 1. rade súd zistil, že sporná
hnuteľná vec, motorové vozidlo citované vo výroku tohto rozhodnutia bolo kupované nimi počas trvania

manželstva, preto patrí do BSM. Medzi týmito účastníkmi nebolo sporné ani to, že spornú hnuteľnú vec
odporca v 1. rade predal hoci išlo o vec patriacu do BSM a na jej predaj súhlas bývalej manželky nemal.Ustanovenie § 145 ods. 1 OZ dáva možnosť ktorémukoľvek z manželov namietať právny úkon druhého
manžela v prípade ak bol urobený v súvislosti s obstaraním záležitosti, ktorú nemožno považovať za
bežnú vec pri nakladaní so spoločnou vecou. Analogicky možno toto zákonné ustanovenie uplatniť aj

na právo rozvedeného manžela ohľadom majetku, ktorý po rozvode nebol ešte vyporiadaný a patrí
do zaniknutého BSM bývalých manželov. Súd bol toho názoru, že aj na tieto prípady sa analogicky
vzťahuje ust. § 145 ods. 1 OZ preto vychádzajúc z § 40a OZ pokiaľ sa jeden z manželov, v danom
prípade rozvedená manželka, domáha neplatnosti takéhoto právneho úkonu, ktorý urobil bývalý manžel
a týka sa veci patriaceho do ich zaniknutého BSM, je takýto právny úkon relatívne neplatný. Je právne

bezvýznamné to či sa počas konania o vyporiadanie BSM na súde navrhovateľka s odporcom v 1. rade
dohodla ohľadom zostatkovej hodnoty tejto veci. Navrhovateľka pri podaní návrhu o vyporiadanie BSM
nemala vedomosti o tom, že sporné motorové vozidlo v čase podania návrhu bývalý manžel predal,
zistila to až počas konania o vyporiadaní BSM. Vyplynulo to aj z pripojeného spisu č.k. XXC/XX/XXXX.
Rozvedený manžel má právo o veciach patriacich do zaniknutého BSM rozhodovať do času, kým sa
s bývalým manželom ohľadom nich majetkoprávne nevysporiada. Aj keby navrhovateľka spočiatku

súhlasila s tým, že pri vyporiadaní BSM sa uspokojí s finančnou náhradou za toto motorové vozidlo,
má právo kedykoľvek svoj názor zmeniť a požadovať, aby táto vec jej bola prikázaná do výlučného
vlastníctva, ako tomu bolo v tomto prípade aj za situácie, že sporná hnuteľná vec bola predmetom
ďalšieho prevodu na iné osoby, ktoré takýmto spôsobom nadobudli vec od nevlastníka, čo má za
následok absolútnu neplatnosť akéhokoľvek ďalšieho prevodu vlastníckeho práva k tejto veci na iný

subjekt.

V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 39 OZ, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojim
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd zdôrazňuje, že pokiaľ odporca v 1. rade odpredal spornú hnuteľnú vec odporcovi v 3. rade kúpnou
zmluvou citovanou vo výroku I. rozsudku, tento právny úkon treba považovať za relatívne neplatný,
pretože sa navrhovateľka účinne dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu, z čoho teda vyplýva, že
sa odporca v 3. rade nemohol stať právoplatným vlastníkom motorového vozidla a pokiaľ túto vec ďalej
prevádzal na iné osoby, bez ohľadu na to či to bola odporkyňa v 2. rade alebo medzi odporcom v 3. rade

a inou osobou došlo k iným, ďalším nešpecifikovaným dohodám / resp. sprostredkovateľskej činnosti/ ,
nemá to žiaden právny význam v danom prípade, lebo ako nevlastník nemohol na iného previesť viacej
práv než sám v tom čase mal.

Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 131 ods. 1 OZ ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporca v 1. rade previedol vlastníctvo k spornému
motorovému vozidlu na základe písomnej kúpnej zmluvy na odporcu v 3. rade pravdepodobne dňa
XX.XX.XXXX, čo vyplynulo nielen z výpovede týchto odporcov, ale aj z výdavkového pokladničného
dokladu, v ktorom sa ako deň prijatia kúpnej ceny uvádza XX.XX.XXXX a zo zhodných tvrdení odporcu
v 1. rade a 3. rade vyplynulo, že kúpna zmluva bola uzatvorená v ten istý deň ako došlo k odovzdaniu

jej kúpnej ceny predávajúcemu. Ak v tento deň kupujúci, teda odporca v 3. rade kupovanú hnuteľnú vec
prevzal , za vec zaplatil, za normálnych okolností by prevzatím veci na neho prešlo vlastnícke právo v
súlade s § 133 ods. 1 OZ. Takýto právny úkon by bol považovaný za platný ak by sa oprávnená osoba, v
danomprípadenavrhovateľka,nedovolávalarelatívnejneplatnostitohtoprávnehoúkonu.Navrhovateľka
relatívnu neplatnosť právneho úkonu namietala už listom zo dňa XX.X.XXXX / teda v 3 ročnej premlčacej

lehote od času kedy sa o tomto právnom úkone dozvedela/ preto treba právny úkon citovaný vo výroku
I. rozsudku považovať za relatívne neplatný / § 40a OZ/ preto súd návrhu v tejto časti vyhovel. Zobral
do úvahy ust. § 80 pís. c/ OSP a dospel k záveru, že navrhovateľka má naliehavý právny záujem na
takomto určení lebo bez neho by bolo jej právne postavenie neisté a to i napriek tomu, že už prebieha
konanie o vyporiadanie BSM ale sporná hnuteľná vec je v sfére pôsobnosti cudzej osoby, na ktorú ona

nemá vplyv a inak ako touto žalobou nevie dosiahnuť prinavrátenie pôvodného stavu / pred predajom
auta odporcovi v 3. rade./
Aj keď z vykonaného dokazovania jednoznačne nevyplynulo aké ďalšie kroky nasledovali zo strany
odporcu v 3. rade až do času prepísania sporného motorového vozidla na dopravnom inšpektorátena odporkyňu v 2. rade, nemá to zásadný význam lebo všetky následne právne úkony týkajúce sa
spornej hnuteľnej veci sú podľa § 39 OZ absolútne neplatnými právnymi úkonmi . Vlastníctvo každého
nadobúdateľa by sa odvádzalo od „nevlastníka“ - odporcu v 3-. rade, ktorý nenadobudol vlastníctvo

k veci preto nemohol na iného previesť viac práv než sám mal a potom ani táto osoba nemohla s
vecou nakladať ako vlastník, a preto ani odporkyňa v 2. rade nemohla získať vlastníctvo k spornému
motorovému vozidlu preto súd vyhovel aj v prevyšujúcej časti vyhovel návrhu a vyslovil absolútnu
neplatnosť právneho úkonu uvedeného vo výroku II. rozsudku.

Súd poznamenáva, že otázka evidencie vlastníka/držiteľa motorového vozidla na dopravnom
inšpektoráte nemá vplyv na vznik vlastníckeho práva k veci. Ide ale o taký evidenčný zápis, ktorý
pri nakladaní s vecou má zásadný význam, hoci vlastnícke právo nezakladá. To, že momentálne je
za vlastníka/ držiteľa sporného motorového vozidla na dopravnom inšpektoráte zapísaná odporkyňa
v 2. rade N. I., z hľadiska posúdenia platnosti všetkých predchádzajúcich úkonov týkajúcich sa tohto
motorového vozidla právny význam nemá. Hoci odporca v 3. rade nebol nikdy zapísaný za vlastníka/

držiteľa tohto motorového vozidla, nemalo by to vplyv na vznik jeho vlastníckeho práva k veci ale len za
predpokladu, že by sa navrhovateľka relatívnej neplatnosti právneho úkonu nedovolávala. Vlastníctvo
k hnuteľnej veci mohol nadobudnúť iba prevzatím k čomu u neho, ako to vyplynulo z vykonaného
dokazovania, v skutočnosti došlo. Napriek tomu sa vlastníkom veci nemohol stať a ako nevlastník s ňou
nemohol robiť ďalšie právne úkony, ktoré by mali za následok zmenu vlastníckych pomerov k veci.

Odporkyňa na svoje tvrdenia o tom ako a od koho vec nadobudla v konaní nenavrhla vykonať žiadne
dôkazy preto podľa § 120 ods. 1 OSP jej tvrdenia súd vyhodnotil ako nepreukázané a v ďalšom sa nimi
nezaoberal. Odporca v 3. rade rovnako ako odporkyňa v 2. rade svoje tvrdenia o tom komu, za akých
podmienok vec predal, daroval a pod. dôkazy nenavrhol , a preto aj jeho tvrdenia súd považoval za

nepreukázané / §120 ods. 1 OSP/. Odporca v 3. rade si protirečil, keď raz potvrdil, že sporné auto kúpil
od odporcu v 1. rade on a odporkyňa v 2. rade ho získal od manželov O. / neuviedol či darovaním alebo
iným spôsobom/ inokedy však tvrdil, že vystupoval len v pozícii sprostredkovateľa , ktorý dopomohol
odporkyni v 2. rade k tomu, aby získala sporné auto ale z ním predložených resp. navrhnutých dôkazov
to nevyplývalo. To, že odporca v 3. rade nebol nikdy na dopravnom inšpektoráte zapísaný za vlastníka

vozidla a auto sa z odporcu v 1. rade ihneď / aj keď až po pol roku/ nahlásilo na odporkyňu v 2. rade
k čomu odporca v 3. rade poskytol súčinnosť svedčí o tom, že odporca v 3. rade mal plniť iba úlohu
sprostredkovateľa čo však nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP. Úspešnému účastníkovi priznal právo na
náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené podľa
vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. - o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
vychádzajúc z hodnoty veci 3340,-- € (podľa vyčíslenia všeobecnej hodnoty vozidla poisťovňou M. dňa

03.12.2010) za 5 úkonov právnej služby á 131,13 € (§ 10 a násl. AT). Príprava a prevzatie zastúpenia,
účasť na pojednávaniach dňa 23.01.2013, 26.02.2014, 24.09.2014, 07.01.2015, 5 x 131,13 € = 655,65
€. 2 x RP - 7,81 € (v r. 2013), 3 x RP - 8,04 € (v r. 2014) a 1 x 8,39 € RP (r. 2015) čo spolu predstavuje
40,09 €.
Náhrada za stratu času: (§17 ods. 1AT) pri ceste na pojednávanie dňa tam a späť: vo veci sa uskutočnili

4 pojednávania, cesta na každé pojednávanie trvale 2 začaté polhodiny, cesta z pojednávania 2 začaté
polhodiny t.j. 4 začaté polhodiny na pojednávanie:
- v r. 2013 náhrada straty času - 4 x 13,01 € predstavuje 52,04 €
- v r. 2014 náhrada straty času za 2 pojednávania (8 polhodín) predstavuje 8 x 13,14 € = 107,20 €
- v r. 2015 náhrada straty času - 4 polhodiny predstavuje 13,98 € x 4 čo činí 55,92 €

Náhrada straty času spolu predstavuje 215,16 €.
Cestovné: motorovým vozidlom zn. N. N. , pri spotrebe 5 l/100 km na trase H. - Y. a späť 2 x 50 km =
100 km a pri 4 pojednávaniach náhrada za PHM predstavuje:
- dňa 23.01.2013 cena PHM 1,515 €/l pri spotrebe 5 l predstavuje 7,575 €
- dňa 26.02.2014 cena PHM 1,443 €/1 pri spotrebe 5 l predstavuje 7,215 €

- dňa 24.09.2014 cena PHM 1,494 €/1 pri spotrebe 5 l predstavuje 7,47 €
- dňa 07.01.2015 cena PHM 1,339 / l pri spotrebe 5 l predstavuje 6,695 €.
Náhrada za spotrebované pohonné hmoty spolu 28,955 €.Náhrada za 1 km jazdy v zmysle opatrenia MPSVaRS č. 632/2008 Z.z. je vo výške 0,183 €/km, náhrada
za 1 km jazdy za cesty vykonané na 4 pojednávania v celkovom rozsahu 400 km predstavuje 73,20 €.
Náhrada cestových nákladov predstavuje spolu 102,155 €.

Trovy právneho zastúpenia dohromady prestavujú 1013,05 €.

Podľa § 149 ods. 1 OSP uložil súd odporcom trovy konania zaplatiť na účet právneho zástupcu
navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Trebišov v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.