Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 19, 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212200021
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8212200021.9

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobcu APOS, s.r.o.,
086 22 Kľušov 268, IČO: 317 245 31, zast. JUDr. Stanislav Súlety, advokát, Nám. SNP 1, 085 01
Bardejov, proti žalovaným 1. U. S., K.. XX.XX.XXXX, 2. A. S., K.. XX.XX.XXXX, obaja bytom XXX XX S.
XXX, obaja zast. JUDr. Ivana Kirešová, advokátka, Zombova 9, 040 23 Košice, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 3 511,24 € na účet
ich právnej zástupkyne JUDr. Ivana Kirešová, advokátka, Zombova 9, 040 23 Košice, v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v žalobe doručenej tunajšiemu súdu dňa 03.01.2012 uviedol, že je výlučným vlastníkom

nehnuteľností v k. ú. Kľušov, zapísaných na LV č. XXXX, okrem iného aj administratívnej budovy súp.
č. XXX, postavenej na parcele CKN č. XXX/XX a parciel CKN č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2, XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, XXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaní sú výlučnými bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností v k. ú. S., zapísaných na LV č. XXXX, okrem iného aj parcely CKN č. XXX/
XX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 221 m2. Žalobca poukázal na to, že parcela žalovaných

CKN č. XXX/XX bezprostredne susedí s parcelou v jeho vlastníctve CKN č. XXX/XX. Žalobca ďalej
argumentoval tým, že v roku 2005, keď ešte žalovaní neboli vlastníkmi parcely CKN č. XXX/XX, v
rámci svojich podnikateľských aktivít zriadil k stavbe súp. č. XXX železnú rampu slúžiacu k nákladu
tovarov skladovaných v tejto budove. Predmetná rampa čiastočne zasahovala aj do označenej parcely
žalovaných. Žalobca poukázal na to, že v septembri 2011 žalovaní bez akéhokoľvek právneho titulu
odstránili železnú rampu a plynovú prípojku na parcele CKN č. XXX/XX, na ktorú bola z dôvodu odberu

plynu napojená aj budova súp. č. XXX. Pritom v čase plynofikácie žalovaná v 2. rade udelila žalobcovi
písomný súhlas na pripojenie sa k tejto plynovej prípojke. Následne žalovaní postavili na hranici parciel
CKN č. XXX/XX a XXX/XX betónové oplotenie, ktoré je postavené od stavby žalobcu vo vzdialenosti
cca 50 cm. Keďže žalovaní bez právneho dôvodu odstránili železnú rampu a plynovú prípojku, spôsobili
žalobcovi škodu, ktorá podľa znaleckého posudku č. 82/2011 na železnej rampe činí 7 151 € a na
odstránenej plynovej prípojke predstavuje škodu vo výške 300 €. Celková škoda, ktorú si žalobca voči

žalovaným uplatňuje, predstavuje 7 451 €, pričom žalobca si uplatňuje aj 9 % ročný úrok z omeškania
z dlžnej sumy 7 451 € od 03.01.2012 do zaplatenia a trovy konania.

Zároveň dňa 04.01.2012 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobcu na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd žalovaným uložil povinnosť strpieť napojenie administratívnej
budovy vo vlastníctve žalobcu súp. č. XXX na plynovú prípojku nachádzajúcu sa na parcele žalovaných

CKN č. XXX/XX. Uznesením č. k. 5C 1/2012-18 z 03.02.2012 súd návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2012.Prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca v podaní doručenom súdu 06.05.2015
argumentoval aj tým, že administratívnu budovu súp. č. XXX zapísanú na LV č. XXXX, k. ú. S. nadobudol

v roku 2004. Vyslovil názor, že na zriadenie rampy nebolo potrebné stavebné povolenie, pretože rampu
nemožno považovať za stavbu v zmysle § 43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon). Podľa neho stavba bola postavená za účelom plnenia podnikateľských
aktivít žalobcu a jej realizácia bola odporúčaná aj Regionálnym úradom verejného zdravotníctva. Bola
postavená svojpomocne v roku 2005, pričom na jej realizáciu boli zakúpené komponenty a materiál a

bola riadne zaúčtovaná v účtovníctve, o čom svedčia predložené listinné dôkazy. V čase, keď žalovaní
pozemokkupovali,malivedomosťotom,žejenaňomosadenárampa.Podľanázoruprávnehozástupcu
žalobcu právna úprava - § 415 a § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka neumožňovala žalovaným konať
spôsobom akým konali, pretože mali požiadať o príslušnú právnu ochranu.

V podaní doručenom súdu 18.05.2015 žalobca špecifikoval nakúpený materiál na zmontovanie kovovej

rampy, ktorý vyčíslil celkovou sumou 23 550,80 Sk. Zároveň súdu predložil listinné dôkazy preukazujúce
nákup tohto materiálu.

K žalobe žalobcu sa vyjadrili žalovaní prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v podaní doručenom
súdu 15.06.2012. Vo vyjadrení uviedli, že nárok žalobcu považujú za neopodstatnený a dodali, že

žalobca umiestnil kovovú konštrukciu rampy na cudzom pozemku bez súhlasu vlastníka, pričom táto
rampa postavená aj na ich pozemku ohrozovala život a zdravie maloletých detí - vnúčat žalovaných, a
tým, že zasahovala do predmetu ich vlastníctva, žalovaní nemohli riadne držať a užívať svoj majetku.
Ďalej uviedli, že Oznámením stavebného úradu S. č. XX/XXXX-Fá/87 zo dňa 04.06.2007 im bol
udelený súhlas na realizáciu oplotenia pozemkov v ich vlastníctve. Keďže realizácii tohto oplotenia

bránila železná konštrukcia umiestnená na ich pozemku, viackrát kontaktovali žalobcu za účelom
jej odstránenia. Vzhľadom na to, že žalobca na ich výzvy nereagoval, oznámili mu, že budú nútení
železnú rampu odstrániť na jeho náklady. Podľa ich názoru neodstránením rampy žalobca porušil právnu
povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí.
Žalovaní sa vyjadrili aj k dôkazu predloženému žalobcom o tom, že žalovaná v 2. rade mu mala dať

písomný súhlas na pripojenie k plynovej prípojke. Podľa žalovanej v 2. rade ide o podvrh, pretože podpis
na tejto listine jej nepatrí a taktiež je tam uvedený nesprávny údaj o tom, že je konateľkou spoločnosti,
pričom ona konateľkou žiadnej obchodnej spoločnosti nikdy nebola. Na základe toho žalovaní navrhli,
aby súd žalobu zamietol a priznal im náhradu trov konania.

Právna zástupkyňa žalovaných podala vo veci vyjadrenia zo dňa 12.02.2015, 10.03.2015 a 02.06.2015,
pričom vo vyjadrení zo dňa 10.03.2015 doručenom súdu 16.03.2015 zotrvala na doterajších
argumentoch a dodala, že žalobca nepreukázal vlastníctvo rampy. Tiež uviedla, že rampa bola
neustálym zdrojom ohrozenia života, zdravia a bezpečnosti osôb, najmä vnúčat žalovaných. Okrem
toho argumentovala § 415 a § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedla, že žalovaní neporušili

žiadnu právnu povinnosť zakladajúcu ich zodpovednosť za spôsobenú škodu. Navrhla žalobu zamietnuť
a žalovaným priznať náhradu trov konania.

Na pojednávaní dňa 18.10.2012 súd na základe návrhu právneho zástupcu žalobcu a so súhlasom
právnej zástupkyne žalovaných vyhlásil uznesenie, ktorým konanie v časti o sumu 300 € spolu s 9 %

ročným úrokom z omeškania zo sumy 300 € od 03.01.2012 do zaplatenia, zastavil. V danej veci právny
zástupca žalobcu vzal späť časť žaloby o náhradu škody týkajúcu sa odstránenej plynovej prípojky v
sume 300 € s prísl.

Súdvdanejvecinariadilpojednávania,ktorésauskutočnilivdňoch18.10.2012,11.12.2013,19.11.2014,

17.02.2015, 07.05.2015 a 19.06.2015, pričom na poslednom z uvedených súd vyhlásil vo veci samej
rozsudok. Na tomto pojednávaní bol prítomný zástupca žalobcu, jeho právny zástupca, žalovaná v
2. rade a právna zástupkyňa žalovaných. Nebol prítomný žalovaný v 1. rade, ktorého o termíne
pojednávania informovala jeho právna zástupkyňa. Na základe toho súd v súlade s § 101 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného v 1. rade.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, výpismi z LV č. XXXX, k. ú.
S. a LV č. XXXX, k. ú. S., výpisom z OR SR žalobcu, výzvami žalovaných adresovaných žalobcovi
na odstránenie rampy, ohlásením drobnej stavby zo dňa 07.03.2007, oznámením Obce S. o tom,že nemá námietky s realizovaním stavebných prác zo dňa 04.06.2007, znaleckým posudkom č.
82/2011 predloženým v konaní žalobcom, listinnými dôkazmi o nadobudnutí vlastníctva žalobcu k
nehnuteľnostiam, medzi inými aj k administratívnej budove súp. č. 268 a parcele č. 828/51, podnetmi

žalobcu adresovanými obci S. a Okresnej prokuratúre Bardejov z roku 2011 a 2012, listinnými dôkazmi,
ktorými žalobca preukazoval vlastníctvo k rampe, výsluchmi žalovanej v 2. rade, výsluchmi zástupcu
žalobcu, ohliadkou na mieste samom, prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania, písomnými
vyjadreniami účastníkov konania, ako aj ďalšími s vecou súvisiacimi listinnými dôkazmi.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že zotrvávajú na podanej žalobe, avšak pokiaľ ide
o žalobu v časti náhrady škody týkajúcej sa odstránenej plynovej prípojky v sume 300 € spolu s 9 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 300 € od 03.01.2012 do zaplatenia, v tejto časti vzal žalobu
späť, s čím súhlasila právna zástupkyňa žalovaných. Právny zástupca ďalej argumentoval tým, že
ak žalovaní mali pocit, že žalobca postavením rampy zasiahol do ich práv, mali požiadať o ochranu
príslušný orgán alebo sa mali domáhať súdnej ochrany. Nemali konať svojpomocne, pretože nebolo

preukázané, aby v tomto prípade priamo hrozila škoda. Keďže tak neučinili, pri odstránení rampy
postupovali bez právneho titulu a škoda, ktorá tým žalobcovi vznikla, vznikla ich zavinením. Podľa
jeho názoru porušenie právnej povinnosti žalovaných spočíva v tom, že odstránili rampu bez právneho
dôvodu, bez akéhokoľvek rozhodnutia, pričom v čase, keď žalovaní kupovali parcelu č. XXX/XX, tak mali
vedomosť o tom, že sa na tomto pozemku čiastočne nachádza rampa. Tiež uviedol, že hoci stavebné

povolenie na výstavbu oplotenia žalovaných bolo vydané v roku 2007, realizácia oplotenia sa začala
až v roku 2011, keď už žalobca bol vlastníkom parcely č. XXX/XX. Zároveň súdu predložil dôkazy o
tom, že žalobca sa bránil voči výstavbe oplotenia žalovanými, a to podnetmi podanými Obci S. zo dňa
30.09.2001a20.12.2011.Tiežuviedol,žežalobcasabránilajtakýmspôsobom,žeOkresnejprokuratúre
Bardejov podal podnet na preskúmanie zákonnosti postupu orgánu územnej samosprávy, pričom tento

podnet a vybavenie podnetu súdu predložil. Rozporoval tvrdenia žalovaných, že prenikanie hlodavcov
na pozemok žalovaných nebol preukázaný a taktiež z lekárskej správy, ktorú predložili žalovaní nie je
zrejmé, či vnuk žalovaných spadol z rebríka na pozemku žalovaných alebo to bolo z iného rebríka.
Tiež argumentoval tým, že k tomuto úrazu malo dôjsť 05.10.2010, ale k odstráneniu rampy došlo
až v septembri 2011, čo nepreukazuje naliehavosť riešenia danej situácie. Podľa neho mali žalovaní

realizovať provizórne oplotenie rampy a následne sa domáhať právnej ochrany. Tvrdil, že rampa bola
postavená ako príslušenstvo budovy, ktorá je vo vlastníctve žalobcu.

Štatutárny zástupca žalobcu X. S. na pojednávaní uviedol, že k vlastníctvu budovy a vlastníctvu
pozemku, na ktorom bola čiastočne postavená rampa, sa vie bližšie vyjadriť jeho zástupca. Dodal

však, že v čase, keď sa železná rampa stavala, žalovaní ešte neboli vlastníkmi pozemku, tými sa stali
až neskôr. V čase, keď sa kupovala budova, bola tam už betónová plocha a železnú rampu potom
postavil žalobca svojpomocne bez toho, aby bola uzavretá nejaká zmluva o dielo. Tiež uviedol, že si
nepamätá, či k stavbe rampy bolo vydané stavebné povolenie alebo či došlo k oznámeniu tejto stavby.
Totiž železná rampa bola postavená na betónovej platni takým spôsobom, že išlo o kovové platne,

na ktoré sa konštrukcia postavila, aby sa netlačila do zeme. Podľa neho rampa nebola spojená so
zemou pevným základom. Trval na tom, že rampa je vlastníctvom žalobcu a že tú rampu stavali pre
spoločnosť BCK a bola stavaná za účelom využitia stavby na účel, pre ktorý slúžila - pre skladové
hospodárstvo. Keďže rampa bola postavená nad pozemkami viacerých vlastníkov, neriešili to, oni nič
nikomu za to neplatili, len sa snažili o odkúpenie pozemku, ktorý bol však predaný žalovaným. Súčasne

uviedol, že administratívnu budovu nadobudli v konkurze od JRD, ale netýkalo sa to pozemkov. Budova
sa využívala jednak na účely skladového hospodárstva a v druhej časti je archív. Táto budova bola v
prenájme spoločnosti BCK, s.r.o., pričom v tejto súvislosti poukázal na stanovisko Regionálneho úradu
verejného zdravotníctva z 01.03.2004 adresované spoločnosti BCK, s.r.o., z ktorého vyplýva, že pokiaľ
išlo o dispozičné riešenie výrobne, je tam uvádzaná aj rampa. Tiež uviedol, že pozemok, na ktorý siahala

železná rampa, užívali žalovaní, ale nevedel uviesť, či v tom čase už boli vlastníkmi tohto pozemku. V
čase, keď sa rampa stavala, pozemky ešte neboli vysporiadané a to, že tento pozemok patrí žalovaným,
sa žalobca dozvedel až potom, čo začali prichádzať výzvy od žalovaných. Na výzvy nereagovali z
dôvodu, že si mysleli, že sa nejako so žalovanými dohodnú. Okrem toho uviedol, že odstránením tejto
rampy prestala fungovať prevádzka, ktorá bola v administratívnej budove. Súčasne uviedol, že v čase,

keď sa rampa stavala, vlastníkmi pozemku boli X. Q. U. E. Q.. Od týchto osôb žalobca chcel odkúpiť
pozemok, na ktorom je čiastočne rampa postavená, ale ten bol napokon predaný žalovaným, pričom
vklad do katastra bol povolený dňa 04.10.2006. Zástupca žalobcu potvrdil, že v roku 2007, keď žalovaní
ohlásilistavebnémuúradudrobnústavbu-oplotenie,žalobcaeštenebolvlastníkompozemku,naktorombola rampa postavená. Oplotenie sa začalo realizovať v roku 2011, ale vtedy už žalobca bol vlastníkom
daného pozemku, ale od kedy je vlastníkom parcely č. XXX/XX, uviesť nevedel. Na pojednávaní v
decembri 2013 dodal, že v súčasnej dobe nie je oplotenie zrealizované okolo celého pozemku žalobcov

a že stále môže na ich pozemok hocikto prejsť cez nedokončené oplotenie. Poukázal aj na to, že z
lekárskej správy o úraze vnuka žalovaných vyplýva, že tento spadol na hlinenú plochu a pritom pod
rampou bola betónová plocha. Potvrdil, že v čase, keď sa rampa stavala, neboli ani žalovaní, ani žalobca
vlastníkmi susediacich pozemkov, pričom žalovaní sa stali vlastníkmi parcely č. XXX/XX v roku 2006 a
žalobca sa stal vlastníkom parcely č. XXX/XX v roku 2010.

Splnomocnený zástupca žalobcu Ing. Š. S. (plnomocenstvo č. l. 177 spisu) na pojednávaní uviedol, že
rampa nie je premietnutá v hmotnom investičnom majetku žalobcu, pretože ide o vlastnú výstavbu, ktorú
realizovali podľa zákona č. 50/1976 Zb. Dodal, že k tomu nemali stavebné povolenie. Tiež uviedol, že
rampa je príslušenstvom a zhodnotením budovy, a preto nie je súčasťou hmotného investičného majetku
spoločnosti. K sume 23 550,80 Sk, ktorá bola použitá na nákup materiálu na výstavbu rampy, o čom

žalobca predložil dôkaz (č. l. 218 spisu, aj podanie PZ žalobcu č. l. 192-193), zástupca žalobcu uviedol,
že táto suma je v rámci inventárnej karty zobrazená pod sumou 40 619 Sk pod položkou č. 4 (č. l. 150,
resp. 194 spisu), pričom táto celková suma zahŕňa aj náklady na kúrenie, vodu a všetko, čo sa vnútri
robilo.

Právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní namietala relevanciu dôkazu - žalobcom predloženého
znaleckého posudku č. 82/2011 vypracovaného znalcom Ing. Miroslavom Lissým a poukázala na to,
že znalecký posudok bol vypracovaný dňa 08.11.2011, ale krycí list, na ktorý sa znalecký posudok
odvolával, bol ako listina datovaný dňa 09.11.2011, z čoho podľa nej vyplýva, že tento dôkaz znalec
nemal pri vypracovaní posudku k dispozícii. Okrem toho poukázala aj na to, že znalec sa v posudku

odvolával na projektovú dokumentáciu z roku 2005, ale na prílohách znaleckého posudku - výkresoch č.
2 a 3 je dátum január 2004. Tiež namietala tvrdenia štatutárneho zástupcu žalobcu o tom, že v čase, keď
sa rampa stavala, pozemky ešte neboli vysporiadané. Okrem toho poukázala na to, že žalovaní stavali
oplotenie na základe riadneho ohlásenia stavby a v čase, keď stavebný úrad rozhodoval o tejto otázke,
žalobca nebol vlastníkom parcely č. XXX/XX. Pritom žalovaní nemohli dlhodobo pristúpiť k výstavbe

oplotenia, keďže im v tom bránila rampa, a preto niekoľkokrát vyzvali žalobcu, aby rampu odstránil. Ten
na výzvy žalovaných nereagoval, na základe čoho sa potom žalovaní domnievali, že žalobca možno
ani nie je vlastníkom rampy, keďže nebolo vydané stavebné povolenie a nebolo možné zistiť vlastníctvo
k tejto nepovolenej stavbe. Tiež poukázala na to, že potreba oplotenia bola nevyhnutná, pretože tam
došlo k úrazu vnuka žalovaných a zároveň bolo potrebné chrániť cukrárenskú výrobňu žalovaných pred

prenikaním hlodavcov. Okrem toho namietala, že v konaní nebolo preukázané vlastníctvo žalobcu k
predmetnej rampe, keďže žalobca v priebehu konania predložil len účtenky a pokladničné doklady, čo
nepreukazuje vlastníctvo rampy. Tiež tvrdila, že tieto doklady preukazujú len vlastníctvo k nakúpenému
materiálu, ale nie k predmetnej rampe, pretože tento materiál mohol byť použitý na čokoľvek iné, a to s
poukazom na to, že žalobca má v predmete podnikania stavebné práce, lešenárske práce a podobne.

Podľa nej žalobca nepreukázal vlastníctvo k rampe ani predložením inventárnej karty, pretože faktúry
v nej uvedené sa nezhodujú s tými, ktoré žalobca predložil v konaní a preukazoval nimi vlastníctvo k
rampe. Poukázala aj na to, že výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu X. S. bolo preukázané, že
rampa sa stavala na cudzom pozemku a že žalovaní kupovali pozemok ako bezbremenný.

Žalovaná v 2. rade na pojednávaní vypovedala, že v roku 1999 odkúpili od družstva mliečnicu,
ktorú postupne začali rekonštruovať a neskôr tam zriadili cukrárenskú výrobňu. Následne, ako im to
umožňovali finančné možnosti, začali odkupovať aj pozemky popri nej. Pozemok od X. Q. U. E. Q.
odkúpili 26.09.2006. Ide o parcelu č. XXX/XX. O kúpe pozemku s Q. U. Q. jednali už skôr a o tom, že
je tam postavená rampa, sa dozvedela až potom, čo geodet prišiel zamerať pozemok. Následne ten

pozemok kúpili. Výhrady voči rampe začali mať až potom, keď tam začali bývať a v noci sa vozil k nej
tovar. Následne vyzývali žalobcu, aby rampu odstránil. Snažili sa o to 5 rokov a nikto ich neupozornil na
to, že majú požiadať o súdnu ochranu. Obrátili sa aj na obec, ale tá im odpísala, že nebudú zasahovať do
susedských sporov. Na súd sa neobrátili z dôvodu, že ona nie je právnik a mali aj iné povinnosti. Oplotiť
pozemok sa rozhodli z dôvodu, že rampa bola v dezolátnom stave, oni tam bývajú a majú vnúčatá.

Stavebné povolenie na oplotenie celého areálu dostali až v roku 2012. Poukázala na to, že rampa mala
výšku cca 4m a že stačí moment, aby trojročné dieťa vybehlo na rampu a spadlo dole na betónový
podklad. Poukázala na to, že v prípade rampy išlo o kovovú konštrukciu s kovovými schodmi, pričom od
žalobcu nepožadovali žiadnu finančnú náhradu za to, že rampa je postavená aj na ich pozemku. Tiežuviedla, že došlo aj k úrazu na rampe - rozbité koleno a taktiež z dôvodu, že administratívna budova
žalobcu nie je ničím oplotená, nie je užívaná, deti tam behajú a jej vnuk tam tiež prišiel k úrazu, keď
spadol z rebríka na budove žalobcu, pričom v tejto súvislosti predložila súdu dôkaz - lekársku správu

- nález zo dňa 05.10.2010. Žalovaná v 2. rade potvrdila, že v čase, keď sa rampa stavala, neboli ani
oni, ani žalobca vlastníkmi susediacich pozemkov, pričom oni sa stali vlastníkmi parcely č. XXX/XX v
roku 2006 a žalobca sa stal vlastníkom parcely č. XXX/XX v roku 2010. Uviedla, že pri ohlásení drobnej
stavby - oplotenia nebol žalobca vlastníkom susediaceho pozemku, a preto mu nič nebolo oznamované.
Pri nahliadnutí do vytyčovacieho náčrtu (č. l. 105 spisu) uviedla, že pokiaľ ide o stavbu na pozemku

XXX/XX a v časti od parcely XXX/XX, nachádza sa tam rampa. Starosta obce sa však o to nezaujímal.
Okrem toho uviedla, že pokiaľ ide o administratívnu budovu žalobcu, všetky vstupy do nej má riešené
z opačnej strany ako bola pristavaná rampa.

Súd ďalej zistil tento skutkový stav:

Žalobca je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. S., obec S., okres Bardejov, okrem
iného aj parcely registra „C“ č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcely registra
„C“ č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 292 m2 a administratívnej budovy súpisné číslo
XXX na parcele č. XXX/XX. Žalobca ako obdarovaný nadobudol vlastnícke právo k administratívnej
budove na základe darovacej zmluvy zo dňa 22.07.2004 od X. S.. Vlastnícke právo k parcele C KN

č. XXX/XX nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 09.11.2009 od predávajúcej Q. V.. Napokon
vlastnícke právo k parcele C KN č. XXX/XX nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 09.11.2009
od predávajúcich E. Q. U. X. Q..

Podľa výpisu z obchodného registra má žalobca okrem iného v predmete podnikateľskej činnosti

uvedené: lešenárske práce, demolácia a zemné práce (od 29.03.1996), staviteľ - vykonávanie
jednoduchých stavieb a poddodávok a uskladňovanie spisov (dokumentov) nearchívnej povahy (od
14.06.2000).

Žalovaní sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. S., obec S., okres

Bardejov, okrem iného aj parcely registra „C“ č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 221 m2.

Účastníci konania na pojednávaní dňa 11.12.2013 prehlásili, že medzi nimi nie je sporné, že v čase, keď
sa komponovala železná rampa, neboli vlastníkmi pozemkov nachádzajúcich sa pod rampou. Nebolo
medzi nimi sporné, že žalovaní nadobudli vlastníctvo k parcele C KN č. XXX/XX v roku 2006 a žalobca

nadobudol vlastnícke právo k parcelám C KN č. XXX/XX a XXX/XX niekedy v roku 2010. Žalobca sa
stal vlastníkom administratívnej budovy na základe darovacej zmluvy zo dňa 22.07.2004.

Oznámením číslo: XX/XXXX-E. zo dňa 04.06.2007 Obec S. oznámila žalovaným v 1. a 2. rade ako
stavebníkom, že nemá námietky proti uskutočneniu drobnej stavby - oplotenia, ktoré žalovaní ohlásili

stavebnému úradu podaním zo dňa 12.04.2007. Išlo o stavebné práce na parcele č. XXX/XX, XXX/XX,
XXX/XX U. XXX/XX, ktoré boli vo vlastníctve žalovaných.

Listom zo dňa 20.03.2007 (č. l. 96 spisu) žalovaní prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyzvali
žalobcu k odstráneniu stavby, ktorá zasahuje do ich nehnuteľnosti, pričom poukázali na to, že ide

o administratívnu budovu žalobcu zapísanú na LV č. XXXX, parcela C KN č. XXX/XX, ktorá podľa
vytyčovacieho náčrtu zo dňa 06.03.2007 zasahuje do pozemku žalovaných.

Listom zo dňa 02.08.2007 (č. l. 98 spisu) žalovaní prostredníctvom svojej právnej zástupkyne požiadali
Obvodný úrad životného prostredia v Bardejove o pomoc pri riešení tejto veci, keďže žalobca nereagoval

na ich výzvu na odstránenie stavby. Z dôvodu vecnej príslušnosti obvodný úrad odstúpil podanie
žalovaných Obci S., ktorá listom sp. zn. XX/X-XXXX zo dňa 26.10.2007 (č. l. 108 spisu) oznámila
žalovaným, že administratívna budova žalobcu slúži ako archív pre účtovnú a ekonomickú agendu
zlikvidovaných organizácií, podnikov a inštitúcií v okrese Bardejov. Okrem toho obec konštatovala,
„že sa jedná o neoprávnenú stavbu - na cudzom pozemku, kde vlastník pozemku sa môže proti

neoprávnenému stavebníkovi domáhať ochrany na súde“.

Podaniami zo dňa 20.05.2010, 20.08.2010 a 26.09.2011 (č. l. 36 - 38 spisu) žalovaní prostredníctvom
svojho právneho zástupcu žiadali žalobcu o jednanie ohľadom realizácie oplotenia na pozemkužalovaných, ktorý susedí s pozemkom žalobcu, ako aj o odstránenie kovovej konštrukcie, ktorá zasahuje
do parcely žalovaných C KN č. XXX/XX. Žalovaní zároveň žalobcovi oznámili, že s realizáciou oplotenia
začnú 15.09.2010 a do tej doby ho žiadajú o odstránenie kovovej konštrukcie. Keďže žalobca na výzvy

žalovaných nereagoval, oznámili mu, že dňa 27.09.2011 pristúpia k odstráneniu kovovej rampy na jeho
náklady.

Podaniami zo dňa 30.09.2011 a 20.12.2011 (č. l. 131 - 132 spisu) žalobca požiadal Obec S. o
preskúmanie zákonnosti výstavby oplotenia realizovaného žalovanými na hranici parciel C KN č. XXX/

XX U. XXX/XX. Žalobca požiadal aj Okresnú prokuratúru Bardejov o preskúmanie zákonnosti postupu
orgánu územnej samosprávy, a to podnetom zo dňa 03.01.2012 (č. l. 129 spisu). Okresná prokuratúra
vybavila podnet žalobcu listom č. k. Pd 5/12-12 zo dňa 09.03.2012 (č. l. 133 spisu). V upovedomení
o vybavení podnetu uviedla, že Obec S. ako príslušný stavebný úrad dňa 04.06.2007 oznámila
stavebníkom - žalovaným, že nemá námietky proti uskutočneniu drobnej stavby - oplotenia na parcelách
č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX U. XXX/XX vo vlastníctve žalovaných. Okrem toho okresná prokuratúra

konštatovala, že vzhľadom na uplynutie lehoty troch rokov od vydania predmetného opatrenia obce
neprichádza do úvahy podanie protestu. Následne na podania žalobcu reagovala Obec Kľušov listom N.
zn. 37-1/2012 zo dňa 19.03.2012 tak, že žalobcovi oznámila, že k výstavbe oplotenia zaujal stanovisko
bývalý starosta obce, pričom s jeho stanoviskom sa stotožňujú a k veci nemajú viac čo dodať.

Žalobca v konaní predložil znalecký posudok č. 82/2011 zo dňa 08.11.2011 vypracovaný znalcom
Ing. Miroslavom Lissým, znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie - pozmené stavby, odhad hodnoty
nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác. V bode 5.2. Úvodnej časti znaleckého posudku
znalec uviedol, že vychádzal aj zo zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon). Ako vyplýva z bodu II.
Znaleckého posudku nazvaného Posudok, úlohou znalca bolo stanovenie majetkovej škody vzniknutej

zdemontovaním oceľovej rampy pri budove spoločnosti APOS s.r.o. v S. č. 268 v roku 2011. Znalec
ďalej konštatoval, že oceľová rampa pozostávala z vlastnej rampy s oceľovými schodmi a prestrešením
rampy. V Krycom liste rozpočtu v EUR, ktorý je súčasťou znaleckého posudku znalec nazval oceľovú
rampu stavbou. V bode III. Znaleckého posudku (Záver) znalec vyslovil, že výška majetkovej škody -
zdemontovanie oceľovej rampy predstavuje sumu 7 151 €.

Zlistinnéhodôkazu„Technickézhodnoteniebudovy,Hmotnýinvestičnýmajetok“(č.l.150spisu)vyplýva,
že v rámčeku označenom ako „Názov - popis - výr. č.“ je uvedené: Administratívna budova S. Č.. XXX,
„Inventárne číslo“: 021/2, „Nadobúdacia cena celkom Sk“: 946 226,- „Iné záznamy“: darovacia listina
22.07.2004. V rámčeku označenom rukou písaným „T.Z.“ je uvedené: VD/181, Techn. zhodnotenie Fa

č. 05/002 - 46 640,- a VD/167 - 8 027,- , Fa č. 2005/045 - 40 609,70. V tabuľke ročných odpisov pod
poradovým číslom 4., na ktorý sa odvolal zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 19.06.2015 je uvedené:
TZ. 2005/DF 45/2005 a ako zostatková cena na začiatku nadobudnutia je uvedená suma 40 619,-. Táto
suma podľa vyjadrenia zástupcu žalobcu zahŕňa náklady na konštrukciu (výstavbu) kovovej rampy, ktoré
predstavujú celkovú sumu 23 550,80 Sk (č. l. 192 a č. l. 218 spisu).

Podľa vyjadrenia žalobcu suma 23 550,80 Sk pozostáva z jednotlivých súm, ktoré zaplatil dodávateľom
za materiál potrebný na výstavbu kovovej rampy: VPD č. 68 zo dňa 30.03.2005 na sumu 3 395 Sk, účel:
stav. materiál - archív (č. l. 195 spisu), podľa žalobcu išlo o nákup železa, VPD č. 77 zo dňa 07.04.2005
na sumu 554,60 Sk, účel: materiál „APOS“ (č. l. 196 spisu), podľa žalobcu išlo o nákup železa, VPD č.

82 zo dňa 14.04.2005 na sumu 1 311,90 Sk, účel: stav. materiál (č. l. 197 spisu), podľa žalobcu išlo o
nákup železa, VPD č. 94 zo dňa 27.04.2005 na sumu 10 880,20 Sk, účel: stav. materiál (č. l. 198 spisu),
podľa žalobcu išlo o nákup plechu, ocele, brúsnych kotúčov, elektród, VPD č. 109 zo dňa 06.05.2005
na sumu 297,50 Sk, účel: materiál - archív (č. l. 198 spisu), podľa žalobcu išlo o nákup vrtákov, ocele,
matíc,podložiek,VPDč.146zodňa14.07.2005nasumu630,20Sk,účel:zapož.náradia,sekáč,kladivo

(č. l. 199 spisu), VPD č. 156 zo dňa 26.07.2005 na sumu 260,50 Sk, účel: materiál (č. l. 199 spisu),
podľa žalobcu išlo o nákup brúsnych kotúčov, VPD č. 187 zo dňa 25.08.2005 na sumu 1 941,90 Sk,
účel: materiál (č. l. 200 spisu), podľa žalobcu išlo o pletivo, vrátky, nity, šruby, drôb, VPD č. 204 zo dňa
23.09.2005 na sumu 956,30 Sk, účel: materiál (č. l. 201 spisu), podľa žalobcu išlo o montážnu penu,
VPD č. 249 zo dňa 10.11.2005 na sumu 235,30 Sk, účel výplaty: materiál (č. l. 202 spisu), podľa žalobcu

išlo o pletivo, VPD č. 250 zo dňa 11.11.2005 na sumu 499,20 Sk, účel výplaty: materiál, z toho len skrutky
v hodnote 37,80 Sk (č. l. 203 spisu), VPD č. 286 zo dňa 16.12.2005 na sumu 2 760,90 Sk, účel: materiál
- roštová podlaha (č. l. 204 spisu) a VPD č. 291 zo dňa 28.12.2005 na sumu 288,70 Sk, účel: materiál
(č. l. 205 spisu), podľa žalobcu išlo o brúsny kotúč a šruby.Celková suma, ktorá podľa žalobcu bola použitá na nákup materiálu potrebného na výstavbu kovovej
rampy predstavuje celkovo 23 550,80 Sk, čo je 781,82 €.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť

spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné,
uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ
to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

Podľa § 119 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami

sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej
veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

Podľa § 43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
účinného v čase začatia stavby, resp. realizácie kovovej rampy - prvý VPD z 30.03.2005 (ďalej
len „stavebný zákon“) stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných
výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným
spojením so zemou sa rozumie

a) spojenie pevným základom
b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu
c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe
d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia
e) umiestnenie pod zemou.

Podľa § 43a ods. 1 stavebného zákona stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia
na pozemné stavby a inžinierske stavby.

Podľa § 43a ods. 2 stavebného zákona pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy

vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat
alebo vecí, nemusia mať steny, ale musia mať strechu.

Podľa § 54 stavebného zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať
iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

Podľa§55ods.1stavebnéhozákonastavebnépovoleniesavyžaduje,pokiaľtentozákonavykonávacie
predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa
na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene
stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

Podľa § 55 ods. 2 stavebného zákona ohlásenie stavebnému úradu postačí
a) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne
ovplyvniť životné prostredie;b) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných
konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti;

Podľa § 56 stavebného zákona stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje
a) pri banských dielach, banských stavbách pod povrchom a pri stavbách v povrchových lomoch a
skrývkach, pokiaľ podliehajú schvaľovaniu a dozoru orgánov štátnej banskej správy podľa banských
predpisov,
b) pri nadzemných a podzemných vedeniach verejných telekomunikačných sietí, vrátane oporných a

vytyčovacích bodov,
c) pri krátkodobých prenosných zariadeniach, ako sú predajné stánky, konštrukcie a zariadenia na
slávnostnú výzdobu a osvetlenie budov,
d) pri scénických stavbách pre film a televíziu,
e) pri geodetických drevených a prenosných meračských vežiach, signáloch a pyramídach,
f) pri konštrukciách chmeľníc a vinohradov,

g) pri stavebných úpravách elektrických vedení bez obmedzenia napätia, pokiaľ sa nemení ich trasa,
h) pri udržiavacích prácach, pri ktorých nie je predpísané ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. c) ,
i) pri nadzemných a podzemných vedeniach neverejných telekomunikačných sietí vrátane oporných a
vytyčovacích bodov,

j) pri rozvodoch telekomunikačných sietí a zvodoch antén, ktoré sú umiestňované v uzavretých
priestoroch stavieb.

Škoda je podľa výkladu súdnej praxe ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorú je možné objektívne
vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obe tieto formy sú rovnocenné.

V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá
spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba
vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky
vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Ušlý
zisk je majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu

majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnene očakávať so zreteľom na obvyklý
chod vecí. Predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia
právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a následkom
(vzniknutou škodou).

Predtým, než by súd pristúpil k skúmaniu základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu,
musel v prvom rade skúmať, či v danom prípade došlo k ujme v majetkovej sfére poškodeného, keďže
žalovaní namietali, že vlastníctvo žalobcu k rampe nebolo preukázané. Na tomto mieste je potrebné
zdôrazniť, že žalobca sa v konaní odvolával na závery Znaleckého posudku č. 82/2011 a v konaní
si uplatňoval nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla odstránením rampy zo strany žalovaných.

Túto škodu vyčíslil sumou 7 151 €, ktorá podľa predloženého znaleckého posudku bola totálnou
škodou vypočítanou ako rozdiel medzi cenou veci pred poškodením so zohľadnením opotrebenia a
cenou využiteľných zbytkov. Znalecký posudok bol vypracovaný znalcom z odboru stavebníctvo, ktorý
v posudku konštatoval, že vychádzal aj zo stavebného zákona a oceľovú rampu, ktorá bola predmetom
jeho skúmania, nazval stavbou.

Žalobca vlastníctvo k predmetnej kovovej rampe preukazoval technickým zhodnotením administratívnej
budovy súp. č. 268, ako aj výdavkovými pokladničnými dokladmi z roku 2005 na celkovú sumu 23 550,80
Sk, čo je 781,82 €. Pritom v čase, keď rampu montoval, nebol vlastníkom pozemku nad ktorým bola
rampa zmontovaná, keďže parcely C KN č. XXX/XX U. XXX/XX nadobudol až na základe kúpnych zmlúv

z 09.11.2009. Z uvedeného teda vyplýva, že rampa bola osadená na pozemku, ktorý žalobcovi nepatril.
Podľa vyjadrenia zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 18.10.2012 rampa bola komponovaná takým
spôsobom, že pod ňou sa nachádzala betónová plocha, na ktorú sa rampa postavila prostredníctvom
kovových „pätiek“, kovových platní. V čase, keď žalobca rampu mal montovať, teda v roku 2005, bol už
vlastníkom administratívnej budovy, ku ktorej bola rampa namontovaná, pretože túto budovu nadobudol

na základe darovacej zmluvy z 22.07.2004. Žalobca v priebehu celého konania tvrdil, že na stavbu
kovovej rampy nemal stavebné povolenie, pretože ho nepotreboval, keďže táto nebola spojená so
zemou pevným základom. Rampu montoval svojpomocne, teda nemal uzavretú žiadnu zmluvu o dielo.Na pojednávaní dňa 19.06.2015 zástupca žalobcu tvrdil, že rampu stavali ako vlastnú investičnú
výstavbu podľa stavebného zákona. V nadväznosti na uvedené súd poukazuje na listinný dôkaz
predložený žalobcom - znalecký posudok č. 82/2011, v ktorom znalec nazval oceľovú rampu stavbou a

v tejto súvislosti poukazuje na § 54 stavebného zákona, podľa ktorého stavby, ich zmeny a udržiavacie
práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia
stavebnému úradu. Vzhľadom na to, že išlo o kovovú rampu, ktorá bola osadená na betónovej ploche
pod ňou nemožno v danej veci aplikovať § 56 stavebného zákona, ktorý taxatívne vymenúva prípady, pri
ktorých nie je potrebné ani stavebné povolenie, ani ohlásenie stavebnému úradu. Súd teda konštatuje,

že žalobca na jednej strane tvrdí, že pri výstavbe rampy postupovali podľa stavebného zákona, že išlo
o ich vlastnú investičnú výstavbu, argumentoval znaleckým posudkom, ktorý rampu nazval stavbou, ale
v konaní nepredložil žiadne rozhodnutie stavebného úradu povoľujúceho jej realizáciu. Z uvedeného
možno vyvodiť záver, že žalobca nedisponuje žiadnym úradným rozhodnutím, ktoré by preukazovalo,
že je stavebníkom, vlastníkom konkrétneho diela, v danom prípade kovovej rampy.

V súvislosti s vyššie uvedeným súd skúmal, či kovovú rampu bolo možné v okolnostiach tohto prípadu
považovať za príslušenstvo veci - administratívnej budovy podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Medzi základné znaky príslušenstva veci patrí, že musí existovať popri hlavnej veci a musí byť s ňou
viazané hospodárskym účelom pri zachovaní charakteru samostatnej veci. S hlavnou vecou musí mať
spoločného vlastníka a tento vlastník ho musí určiť na trvalé užívanie s hlavnou vecou. Je nepochybné,

že v čase, o ktorom žalobca tvrdí, že došlo k montovaniu, resp. stavbe kovovej rampy (rok 2005), už
žalobca bol vlastníkom administratívnej budovy súp. č. XXX, pričom podľa vyjadrenia zástupcu žalobcu
na pojednávaní dňa 11.12.2013, sa rampa stavala za účelom využitia tej časti budovy, ktorá bola určená
naskladovéhospodárstvo.Včasemontovaniarampyžalobcanebolvlastníkompriľahléhopozemku,nad
ktorým bola kovová rampa namontovaná. Ak teda žalobca bol vlastníkom hlavnej veci - administratívnej

budovy, bolo jeho dôkaznou povinnosťou preukázať, že kovová rampa mu patrí. Z darovacej zmluvy
zo dňa 22.07.2004, na základe ktorej žalobca nadobudol vlastníctvo k administratívnej budove vyplýva,
že túto nehnuteľnosť nadobudol od fyzickej osoby X. S.. Zástupca žalobcu na pojednávaní konanom
11.12.2013 uviedol, že rampa sa stavala (v roku 2005, pozn. súdu) pre spoločnosť BCK, pričom
vlastníkom prevádzky hospodárstva, teda boxov, ktoré boli v budove, bola v tom čase spoločnosť BCK

s.r.o. To znamená, že žalobca nenadobudol vlastníctvo k administratívnej budove od osoby, pre ktorú
by kovovú rampu staval.

Ako dôkaz o vlastníctve kovovej rampy žalobca súdu predložil pokladničné doklady z roku 2005. Z
týchto pokladničných dokladov, ako aj priložených daňových dokladov vyplýva, že za celkovú sumu 23

550,80 Sk, čo je 781,82 €, bol nakúpený, prípadne zapožičaný stavebný materiál (železo, skrutky, plech,
brúsne kotúče a podobne). Tieto doklady podľa názoru súdu hodnoverne nepreukazujú vlastníctvo k
rampe. Preukazujú len to, že došlo k zakúpeniu materiálu, ktorý žalobca ako obchodná spoločnosť
podnikajúca aj v oblasti či lešenárskych prác alebo realizácie jednoduchých stavieb, mohol použiť aj
na iný účel. Žalobca sa snažil vlastníctvo k predmetnej rampe preukázať aj technickým zhodnotením

budovy (inventárnou kartou), pričom poukázal na položku č. 4., kde je uvedená suma 40 619 Sk a údaj
o technickom zhodnotení budovy 2005/DF 45/2005. Táto suma podľa žalobcu zahŕňala aj technické
zhodnoteniebudovyvpodobeinvestíciídorampyvsume23550,80Sk,pričomzvyšokmalipredstavovať
náklady na kúrenie, vodu a podobne. Pritom v tejto kolónke (položka 4) nie je žiadna zmienka o ani
jednom z dokladov, ktoré žalobca predložil na preukázanie nákupu materiálu na stavbu rampy (napr.

VPD č. 68, 77, 82, etc.), ktorú realizoval ako vlastnú investičnú výstavbu. Aj tieto zistenia podľa názoru
súdu do značnej miery zoslabujú tvrdenia žalobcu o vlastníctve kovovej rampy.

Súd považuje za potrebné zhrnúť, že kovová rampa bola postavená, resp. osadená na cudzom pozemku
a mala slúžiť na využitie budovy vo vlastníctve žalobcu. Žalobca tvrdil, že túto rampu staval pre iný

subjekt (pre spoločnosť BCK s.r.o.), pričom súdu nepredložil žiadne úradné rozhodnutie o povolení
realizácie tohto projektu, hoci tvrdil, že pri výstavbe rampy ako vlastnej investičnej výstavby postupoval
podľa stavebného zákona a navyše aj zo znaleckého posudku predloženého žalobcom je zrejmé, že v
prípade rampy išlo o stavbu. V konaní nepredložil žiadnu projektovú dokumentáciu, ani zmluvu o dielo,
pretože tvrdil, že kovovú rampu realizoval svojpomocne. Vlastníctvo k rampe ako podnikateľ podnikajúci

aj v oblasti lešenárskych, či stavebných prác preukazoval pokladničnými dokladmi znejúcim všeobecne
len na nákup materiálu. Suma 23 550,80 Sk, o ktorej žalobca tvrdil, že bola použitá na výstavbu kovovej
rampy, nebola hodnoverne zobrazená v doklade o technickom zhodnotení budovy, a to ani číselne, ani
konkretizáciou daňových dokladov, ktoré podľa žalobcu mali svedčiť o nákupe materiálu na jej výstavbu.Marginálne súd poznamenáva, že žalovaní viackrát kontaktovali žalobcu za účelom odstránenia kovovej
rampy z ich pozemku a oznámili mu, že v prípade, ak ju neodstráni on, pristúpia k tomuto úkonu oni

na jeho náklady. Keďže žalobca ani na jednu z výziev žalovaných nereagoval, títo nadobudli pocit, že
rampa asi ani nie je majetkom žalobcu. Podľa názoru súdu aj táto skutočnosť naznačuje, že vlastníctvo
žalobcu ku kovovej rampe sa javí ako neisté.

Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal vlastníctvo ku kovovej

rampe, ktorú žalovaní odstránili zo svojho pozemku. Z tohto dôvodu žalobca nepreukázal zásah
žalovaných do jeho majetkovej sféry a z tohto pohľadu mu potom nemôže svedčať ani aktívna vecná
legitimácia pre podanie žaloby o náhradu škody. Z tohto dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP zohľadňujúc zásadu úspechu
účastníka v konaní. Keďže v celom rozsahu úspešní žalovaní si trovy konania uplatnili, súd im náhradu

trov konania priznal.

Právna zástupkyňa žalovaných vyčíslila trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 3 511,24 € v
podaní doručenom súdu 22.06.2015 za 12 úkonov právnej služby po 237,34 € za jeden úkon takto:
Prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 09.05.2012, Vyjadrenie k žalobe zo dňa 14.06.2012, Účasť na

pojednávaniach v dňoch 18.10.2012, 11.12.2013, 19.11.2014, 17.02.2015, 07.05.2015 a 19.06.2015,
Účasť na ohliadke na mieste samom dňa 24.11.2014, Písomné podania na súd vo veci samej zo dňa
12.02.2015, 10.03.2015 a 02.06.2015. Súčasne si uplatnila aj 3 x režijný paušál po 7,63 € za rok 2012,
1 x režijný paušál po 7,81 € za rok 2013, 2 x režijný paušál po 8,04 € za rok 2014 a 6 x režijný paušál
po 8,39 € za rok 2015. Tiež si uplatnila náhradu za stratu času v celkovej výške 566,04 €, ktorý strávila

cestou z Košíc do Bardejova a späť na pojednávania a na ohliadku na mieste samom, čo pri jednej ceste
tam a späť v trvaní 180 min. (jedna cesta 90 min.) predstavuje 6 polhodín za účasť na každom úkone
(6 pojednávaní a 1 ohliadka na mieste samom). Náhradu za stratu času vyčíslila ako 1/60 výpočtového
základu, teda za rok 2012 každá aj začatá polhodina predstavuje 12,71 €, 1 úkon (t. j. 6 x 12,71 €), za
rok 2013 každá aj začatá polhodina predstavuje 13,01 €, 1 úkon (t. j. 6 x 13,01 €), za rok 2014 každá

aj začatá polhodina predstavuje 13,40 €, 2 úkony (t. j. 12 x 13,40 €) a za rok 2015 každá aj začatá
polhodina predstavuje 13,98 €, 3 úkony (t. j. 18 x 13,98 €).

Súd o trovách konania rozhodol podľa § 1 ods. 3, § 9 ods.1, § 10 ods.1, § 14 ods. 1 písm. a), b) a c) (v
znení účinnom do 30.06.2013), § 13a ods. 1 písm. c) a d) (v znení účinnom od 01.07.2013), § 13 ods.

2, § 15, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb.

Na základe uvedeného súd priznal žalovaným náhradu trov právneho zastúpenia v takej výške a za
také úkony ako ich vyčíslila právna zástupkyňa, t. j. 12 úkonov právnej služby po 237,34 €, k tomu

režijný paušál ku každému úkonu (v celkovej sume 97,12 €), ako aj náhradu za stratu času v sume
566,04 €, ktorý pri jednej ceste z Košíc do Bardejova a späť predstavuje 6 polhodín za jeden úkon. V
danom prípade išlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch účastníkov konania - žalovaných. Právna
zástupkyňa však každý úkon vyčíslila jedenkrát, akoby pre jedného účastníka konania, čo pri aplikácii
§ 13 ods. 2 citovanej vyhlášky znamená rovnakú sumu, akoby tieto úkony vypočítala dvakrát a potom

ich znížila o 50 %.

Na základe uvedeného súd uložil žalobcovi zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania (trovy
právneho zastúpenia) v celkovej výške 3 511,24 € na účet ich právnej zástupkyne vedený v Tatra banka,
a.s., č. ú. 261 803 8288/1100, IBAN: SK31 1100 0000 0026 1803 8288 (§ 149 ods.1 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.