Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 38Sp/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200006
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200006.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,

s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Senica,
katastrálny odbor,Hollého 1596/18A, Senica o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. V-
2503/14-2 zo dňa 11.11.2014, za účasti účastníčky správneho konania O. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom
L. G. Z. XX, takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor, č. V-2503/14-2 zo dňa
11.11.2014 p o t v r d z u j e .

Odporcovi a účastníčke konania O. Z. sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 35 eur do troch dní
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca svojim rozhodnutím č. V- 2503/14-2 zo dňa 11.11.2014 podľa § 31 ods. 3 zákona č.
162/1995 Z.z zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podaný navrhovateľom
dňa 22.8.2014 pod číslom konania V- 2503/14 spolu so zmluvou o zriadení záložného práva č.
336/2014-RAČ uzavretou dňa 18.7.2014 na základe zmluvy o úvere zo dňa 27.3.2013. Podľa

odôvodnenia rozhodnutia záložnú zmluvu za záložcu podpísal splnomocnenec - ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave na základe dohody o splnomocnení, ktorá bola
dlžníkom /záložcom/podpísaná v ten istý deň ako zmluva o úvere č. 201801272. Podľa odporcu
bola dohoda o splnomocnení napísaná na štandardnom zmluvnom formulári, čím sú dané dôvodné
pochybnosti, či dlžník mal reálnu možnosť sám si zvoliť zástupcu a či mu zástupca ProHelp nebol vopred
určený navrhovateľom. Taktiež bezodplatnosť zastupovania podľa odporcu vzbudzuje pochybnosti, či
zástupca dlžníka mal skutočne hájiť záujmy dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru alebo či primárnym

účelom nebolo uzatvorenie záložnej zmluvy. Odporca v obsahu rozhodnutia vyslovil pochybnosti aj
o tom, či prejav vôle splnomocniteľa bol vôbec adresovaný splnomocnencovi alebo či dohoda o
splnomocnení nebola vyhotovená priamo pri uzatváraní zmluvy o úvere. Vzhľadom na zrejmý rozpor
záujmov dlžníka a zástupcu odporca dohodu o splnomocnení posudzoval ako neplatný právny úkon,
pričom poukazoval na ustanovenia §§ 22 ods.2 a 37 ods.1 Obč.zák. Posudzujúc zmluvu o úvere, dohodu
o splnomocnení a záložnú zmluvu v ich vzájomnej súvislosti odporca vyslovil domnienku, že ich účelom
mohlo byť nielen zabezpečenie návratnosti úveru, ale aj prechod dlžníkovho vlastníctva v nepomerne

väčšej hodnote, ako je výška plnenia podľa zmluvy o úvere.Zmluvu o zriadení záložného práva preto
vyhodnotil ako nie vkladuschopnú.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, prejednanie ktorého spadá do
právomoci tunajšieho súdu.Namietal, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Záložca sa sám rozhodol

zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere, a preto združeniu ProHelp udelil plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy. Nesúhlasí s tvrdením správneho orgánu, podľa ktorého navrhovateľ
vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka a dlžník nemal možnosť sám rozhodnúť,
kto ho bude zastupovať. Podľa odvolateľa ide o ničím nepoložené predpoklady správneho orgánu,
ktorý si nesplnil svoju povinnosť spoľahlivo zistiť skutkový stav veci (§ 3 ods. 5 a § 46 Správneho

poriadku). Úvaha odporcu o tom, že záložca nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, nespĺňa kritériá
odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
V súvislosti s konštatovanou neprípustnosťou plnomocenstva z dôvodov uvedených v § 22 ods.2
Občianskeho zákonníka odvolateľ namietal, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí iba
potenciálnamožnosťtakéhotorozporu,pričompodľaobsahudohodyosplnomocnení,tátobolauzavretá
práve za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa. Dohoda je samostatne existujúcim

dvojstranným právnym úkonom, účastníkom ktorého veriteľ nebol, zo spisu nevyplýva, že by veriteľ
takéto zastúpenie od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu navrhoval, sám dlžník obsah
udeleného splnomocnenia nenamietal, ani nevyjadril svoj nesúhlas s ním, napríklad formou odvolania
plnomocenstva. Správny orgán nepreukázal, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so
záložným veriteľom, pričom samotné uzavretie záložnej zmluvy nevzbudzuje pochybnosti o konflikte

záujmov, zo spisu nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie od dlžníka vyžadoval alebo mu osobu zástupcu
dokonca navrhoval , dohoda spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu a nemožno pochybovať
o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle záložcu.

Odvolateľ uvádzal, že k využitiu inštitúcie zabezpečenia pohľadávky záložným právom pristupuje iba

v prípadoch, keď je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku alebo je evidentné,
že záložca od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré nemieni vrátiť. V danom prípade
dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti a neplatil dlh tak, ako bolo zmluvne dohodnuté, preto veriteľ
iba využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva, pričom však
doposiaľ v žiadnom prípade k realizácii záložného práva predajom nehnuteľností nedošlo. Rozhodnutie

odporcu o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva navrhol odvolateľ ako nezákonné
zrušiť.

Súd prejednal vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov, z ktorých navrhovateľ a odporca
svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a s procesným postupom súdu vyslovili súhlas, oboznámil

sa s celým obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu odporcu, a dospel k záveru
o nedôvodnosti odvolania navrhovateľa.

Predložená zmluva o úvere zo dňa 27.3.2013, rovnako ako všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, ktoré sú jej súčasťou, neobsahuje zmienku o zabezpečení úveru zriadením záložného práva

k nehnuteľnostiam, v súvislosti s čím tvrdenie o využití zmluvne dohodnutej možnosti zabezpečenia
úverunemáakékoľvekopodstatnenie.Tvrdenienavrhovateľanadruhejstranepotvrdzujedomnienku,že
uzatvorenie dohody o splnomocnení, ktorou dlžník splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka za účelom zabezpečenia
svojho záväzku zo zmluvy o úvere č. 201801272, bolo skrytou podmienkou poskytnutia úveru.

Skutočnosť, že splnomocnenec po uplynutí doby viac ako jedného roka od poskytnutia úveru i
udelenia plnomocenstva v mene dlžníka uzavrel s veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva,
bez akýchkoľvek logických pochybností svedčí o inom jeho záujme, ako je deklarovaný v obsahu
splnomocnenia - naplnenie a hájenie záujmov splnomocniteľa. Zabezpečenie pohľadávky zriadením

záložného práva k nehnuteľnostiam je bez pochybností úkonom v prospech veriteľa a v neprospech
dlžníka vystaveného hrozbe straty vlastníckeho práva, pričom súčasne veriteľom realizovaný spôsob
dodatočného zabezpečenia pohľadávky napriek jeho tvrdeniu o neúčasti na právnom vzťahu
splnomocniteľa a splnomocnenca, ako aj o neexistencii jeho vzťahu so splnomocnencom, naopak
dokladuje spoluprácu veriteľa a zástupcu dlžníka. Ide o skutočnosť logicky vyplývajúcu z obsahu

predložených listín, ktorú nebolo potrebné dokazovať inými dôkaznými prostriedkami.

Z vyššie uvádzaných dôvodov sa súd stotožnil s konštatovaním správneho orgánu o neplatnosti
dohody o splnomocnení a v súvislosti s tým aj zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 18.7.2014,jasne a zrozumiteľne ozrejmeným v obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pre nedodržanie
podmienok zastúpenia vyplývajúcich z ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zastupovať iného
nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmy zastúpeného).

Súd preto odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému odporcovi
a zúčastnenej osobe O. Z. žiadne trovy nevznikli.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za konanie o jeho opravnom prostriedku rozhodol súd
podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. a položky 10 písm. e) Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.