Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/514/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711215846
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7711215846.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a členiek senátu

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne Z.. E. G., H. XX.X.XXXX, C. N. E.,
X.X. XX/XX, zastúpenej JUDr. Martinom Kostrejom, advokátom, Michalovce, ul. Cyrila a Metoda 3, proti
žalovanému CO.BE.R. spol. s r.o., Humenné, Suchý jarok 6215, IČO: 31 704 166, zastúpenému JUDr.
Máriou Urbanovou, advokátkou, Michalovce, Okružná 112, o ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku 6C 177/2011-152 zo 7.7.2015 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalobkyni priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek
užívania jej nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. Q. H. X. tvrdiac, že ohľadom nich uzavrela s
obchodnouspoločnosťouTriospol,družstvoMichalovcenájomnúzmluvu,avšaktietopozemkyvrozpore
so zákonom užíva žalovaný.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom 6C 177/2011-66 z 30.1.2013 zaviazal žalovaného zdržať sa
akéhokoľvek užívania nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne zapísaných na LV XXXX E..Ú.. Q. H. X. a

to parc. reg. E 789 - orná pôda o výmere 6639 m2, parc. reg. E č. 801 - orná pôda o výmere 6024 m2,
parc. reg. E č. 1354 - orná pôda o výmere 1077 m2, parc. reg. E č. 1355 - orná pôda o výmere 1261
m2, parc. reg. E č. 1645 - orná pôda o výmere 1052 m2, parc. reg. E č. 1918 - orná pôda o výmere 1694
m2, parc. reg. E č. 2104 - orná pôda o výmere 1385 m2, parc. reg. E č. 2208 - orná pôda o výmere 741
m2, a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že o trovách konania
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

3. Krajský súd v Košiciach uznesením 11 Co 204/2013-94 z 19.2.2014 zrušil rozsudok súdu prvého
stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že za súčinnosti so žalobkyňou
sa nepokúsil odstrániť nedostatky žaloby v časti označenia sporných parciel, ktoré s prihliadnutím na
predmet sporu musia byť bližšie identifikované tak, aby žalobný návrh bol úplný, presný a umožňoval
v prípade nerešpektovania súdneho rozhodnutia aj jeho nútený výkon, keďže predmet konania sa týka
parciel označených v registri „E“, t.j. parciel, ku ktorým sú založené právne vzťahy a ich hranice v teréne
nie sú zreteľné (v katastrálnej mape sú zlúčené do väčších celkov alebo sú rozdelené do viacerých

parciel).

4. Súd prvej inštancie ďalším rozsudkom (teraz preskúmavaným) 6C 177/2011-152 zo 7.7.2015
uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek užívania nehnuteľností vo vlastníctve žalobkynezapísaných na LV XXXX E..Ú..Q. H. X., a to EKN parcela č. 789-orná pôda o výmere 6.639 m2, EKN
parcela č. 801-orná pôda o výmere 6.024 m2, EKN parcela č. 1354-orná pôda o výmere 1077 m2, EKN
parcela č. 1645 - orná pôda o výmere 1.052 m2, EKN parcela č. 1918 orná pôda o výmere 1694 m2,

EKN parcela č. 2104 -orná pôda o výmere 1385 m2 tak, ako sú zakreslené v grafickej identifikácii, sútlač
s ortofotomapou P.. Z. E. z 20.5.2014, ktorá je súčasťou tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku 79,60 € a trov právneho zastúpenia 1.201,42 € na účet jej právneho zástupcu, všetko v lehote
troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

5. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému uloženia povinnosti zdržať
sa akéhokoľvek užívania jej nehnuteľností (bližšie špecifikovaných) zapísaných na LV XXXX E..
Ú.. Q. H. X.. Vzal do úvahy obranu žalovaného, ktorý namietal skutočný rozsah nehnuteľností ním
užívaných a patriacich žalobkyni, keď argumentoval aj špeciálnou úpravou zákona č. 504/2003 Z.z.
na vec sa vzťahujúcou, keď sporné pozemky podľa neho môže užívať na základe podnájomnej

zmluvy uzavretej ešte so správkyňou konkurznej podstaty Roľnícke družstvo Rakovec nad Ondavou.
Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na
LV XXXX E.. Ú.. Q. H. X.. Podrobne reprodukoval obsah výpovedí žalobkyne a svedka P.. M. E. a
z nájomnej zmluvy zo dňa 2.1.2008 mu vyplynulo, že žalobkyňa uzavrela so spoločnosťou Triospol,
družstvo Michalovce nájomnú zmluvu s tým, že nájomný vzťah trvá do 30.9.2013. Z predloženej grafickej

identifikácie EKN parciel 789, 801, 1354, 1355, 1645, 1918, 2104 a 2208 E.. Ú.. Q. H. X., vyhotovenej
geodetom P.. Z. E. je podľa neho zrejmé, kde v prírode, v akých rozmeroch, v akých súradniciach a v
akých vzdialenostiach od viditeľného orientačného bodu priamo na mieste sa nachádzajú nehnuteľnosti
žalobkyne, a pre potreby možnej exekúcie sa ako najlepšie použiteľná javí grafická identifikácia v
sútlači s ortofotomapou. Z tejto grafickej identifikácie je možné identifikovať jednotlivé parcely. Citoval

ďalej § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj § 1 ods. 1, § 7 ods. 1, § 8 ods. 1, § 12 ods.
1, 3 zákona č. 504/2003 Z.z., ako aj § 1, § 3 ods. 1, 2 nariadenia vlády č. 208/1994 Z.z. a žalobu
žalobkyne pokladal za čiastočne dôvodnú. Nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného o neplatnosti
skončenia jeho podnájmu, nakoľko ak správkyňa konkurznej podstaty vypovedala v mene nájomcu
nájomnú zmluvu vo vzťahu k vlastníkom, teda prenajímateľom, zo zákona týmto došlo aj k zániku

subsidiárneho podnájomného vzťahu žalovaného a žalobkyňa ako vlastník je oprávnená domáhať sa
svojich vlastníckych nárokov voči bývalému podnájomcovi. Ak došlo k platnému ukončeniu nájomnej
zmluvy medzi správkyňou konkurznej podstaty a vlastníkmi pozemkov, teda aj žalobkyňou, znamená to,
že pre podnájomný vzťah so žalovaným nie je v žiadnom prípade aktuálna právna úprava ust. § 12 ods. 3
zákonač.504/2003Z.z.Možnosťtrvaniapodnájomnéhovzťahunadrámectrvaniavzťahunadriadeného

vylučuje aj všeobecné ustanovenie § 666 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že žalobkyňa sa domáha
ochrany svojho vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nejde tak o vrátenie
a prevzatie prenajatého pozemku v zmysle § 12 zákona č. 504/2003 Z.z. Mal za preukázané, že
žalovaný nebol nikdy v právnom vzťahu so žalobkyňou a jej pozemky využíva v rozpore so zákonom.
Podrobne argumentoval, z akých dôvodov nájom poľnohospodárskych pozemkov medzi vlastníkmi a

nájomcom Roľníckym družstvom Rakovec nad Ondavou bol ukončený 30.9.2003 a po tomto dátume
už nemohol pokračovať ani podnájomný vzťah. Predovšetkým z výpovedí žalobkyne a P.. E. - predsedu
Triospol družstva mal preukázané bezdôvodné užívanie parciel EKN 789, 801, 1354, 1645, 1918 a 2104
žalovaným a v tejto časti žalobe vyhovel. V časti týkajúcej sa parciel EKN 1355 a 2208, žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., vyčísliac úspech žalobkyne v konaní na 90%.

Priznal jej teda právo na náhradu 80% účelne vynaložených trov, čo predstavovalo pri trovách právneho
zastúpenia sumu 1.201,42 € a pri súdnom poplatku 79,60 €.

6. Rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku a v trovách konania napadol včas podaným odvolaním
žalovaný a mal za to, že konanie má vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Identifikáciu parciel, z ktorej vychádzal súd
prvéhostupňapokladalzanedostatočnú,atozvlášťvprípadevykonateľnostirozsudku.Naďalejpopieral
skutočný rozsah užívania parciel vo vlastníctve žalobkyne. Namietal, že žaloba síce znela na vypratanie
nehnuteľností, avšak súd rozhodol o ochrane vlastníckeho práva, čo je rozporuplné. Ustanovenie § 126

Občianskeho zákonníka nemôže byť uplatňované neobmedzene a je podľa neho potrebné prihliadnuť
aj na účelné využitie poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Pri nájme poľnohospodárskej pôdy platí
špeciálna úprava zákonom č. 504/2003 Z.z. a keďže po uplynutí dojednanej doby podnájmu ho nik
nevyzval ukončiť užívanie pozemkov, vznikol mu riadny nájomný vzťah bez písomnej zmluvy, čo zákonumožňoval. Uviedol, že riadne užíval a užíva pozemky v E. Ú. Q. H. X. a keďže správca konkurznej
podstaty úpadcu roľníckeho družstva po ukončení podnájmu voči nemu nepodal žalobu o vypratanie,
obnovil sa nájom za tých istých podmienok - najmenej na ďalších päť rokov. V časti rozhodnutia o trovách

konania súd prvého stupňa podľa neho nezohľadnil dostatočne jeho mieru úspešnosti v konaní pri
pomere úspechu a neúspechu a i trovy právneho zastúpenia sú vzhľadom k predmetu sporu neúmerne
vysoké.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v

napadnutom rozsahu ako vecne správny a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznila, že
sa v konaní domáhala ochrany svojho vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
keďže žalovaný užíva jej pozemky bez súhlasu a bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Rozsah parciel
užívaných žalovaných jednoznačne vyplynul z vykonaného dokazovania a je podľa nej smutné, ak
nejaký subjekt užíva pôdu, ku ktorej nemá žiadny právny titul a neplatí za to ani žiadne nájomné.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietavej časti nebol odvolaním napadnutý a v tejto časti tak
nebol ani predmetom odvolacieho prieskumu.

9. Žalovaný podával odvolanie v čase účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný
do 30.6.2016 a Krajský súd v Košiciach vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok účinný od 1.7.2016 (ďalej len CSP).

10. Podľa ust. § 470 ods.1 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

12. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach

odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi
a námietkami žalovaného uvedenými v jeho odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vo výroku vecne správny.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní pred termínom vyhlásenia na úradnej tabuli
Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 CSP).

14. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

15. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s

odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a vo vzťahu k uplatneným
odvolacím dôvodom dopĺňa nasledovné:

16. Žalovaný svoje odvolanie odôvodnil poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/ O.s.p. v spojení s
ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. účinného do 30.6.2016, ktoré dôvody odvolania zodpovedajú dôvodom

upraveným v § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP účinného od 1.7.2016, t.j. že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Nová úprava (CSP) prepracovala odvolacie dôvody v dôsledku zmeny koncepcie civilného procesu,
pričom v základných rysoch bola prebratá predchádzajúca úprava, došlo však k jej fomulačnej úprave.18. Dôvodmi odvolania podľa Civilného sporového poriadku môžu byť vady konania, ako aj vady
rozhodnutia v zmysle ust. § 365 ods.1 písm a),b),c),d) CSP ktorý zahŕňa odlišne rozšpecifikované a
formulačne upravené dôvody obsiahnuté v § 205 ods.2 písm.a/,b/ O.s.p., preto odvolací súd posudzoval

napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo vo vzťahu k všetkým uvedeným dôvodom.

19. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 písm. a/ až h/ O.s.p. (a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c)

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i)sa rozhodlo bez návrhu,

nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier).

20. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. nie je daný, pretože odvolací súd pri
preskúmaní rozhodnutia súdu a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo nezistil žiadne vady uvedené

v § 221 ods. 1 písm. a/ až h/ O.s.p.

21. Vadami konania podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú
uvedené v § 221 ods. 1 O.s.p., ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu, napr. pri dokazovaní, pri
posudzovaní procesných otázok v priebehu konania, v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších

nedostatkoch činnosti súdu, ku ktorým došlo počas konania a v súvislosti s rozhodovaním. Spôsobilým
odvolacím dôvodom tieto vady však nie sú sami osebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom
takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Typickou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také
porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu,
v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Občianskym
súdnym poriadkom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä
procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o

pojednávaní, v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu (nepredvolanie alebo oneskorené
predvolanie), neposkytnutie poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 101 ods. 1 O.s.p.) alebo poučenie o
dôkaznej povinnosti (§ 120 ods. 1 prvá veta O.s.p.), rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania,
aj keď na to neboli splnené podmienky a pod. Vadou konania môže byť aj okolnosť vzťahujúca
sa na vykonávanie dokazovania, pokiaľ pri dokazovaní nebolo postupované v súlade s príslušnými

ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, napr. ak súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní (§
122ods.1O.s.p.),svedoknebolriadnepoučený,listinnýdôkaznebolvykonanýspôsobomustanoveným
v § 129 ods.1 O.s.p., účastníkovi nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým
dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.) a pod.

22. Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom, môže dôjsť nielen
procesným postupom súdu tak ako je to vyššie uvedené, ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade,
ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

23. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. nie je daný , pretože odvolací súd pri

preskúmaní rozhodnutia súdu a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo nezistil žiadne procesné vady,
ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

24. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne procesné nedostatky, porušenia (nesprávny
procesný postup), ktorými malo byť konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia, postihnuté a

ktorýmimalodôjsťkodňatiumožnostikonaťpredsúdomvovzťahukžalovanémualeboinýmprocesným
vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.25. Rozsudok v danom prípade nie je možné vyhodnotiť ako nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov, nakoľko súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol všetky
skutočnosti požadované v § 157 ods. 2 O.s.p., pričom pri každej jednotlivej skutočnosti - skutkovom

zistení stručne a jasne uviedol ako ku svojmu záveru dospel a ako jednotlivé dôkazy v súlade s § 132
až § 135 O.s.p. hodnotil. Rovnako súd prvej inštancie jednotlivé preukázané skutkové zistenia premietol
do záverov o skutkovom stave veci - do tzv. skutkovej vety, na ktoré nadviazal právne posúdenie veci.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri
hodnotenídôkazovnajednejstraneaprávnymizáverminastranedruhej,ktorésúvovzájomnomsúlade,

pričomsúdsavyporiadalsovšetkýmiskutkovoaprávnerelevantnýmiotázkamisúvisiacimispredmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatneným nárokom a obranou proti uplatnenému nároku.

26. Aj v zmysle Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť tým, že neboli splnené
procesné podmienky. Procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré
musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania, vyplývajúci zo základných ustanovení

Civilného sporového poriadku (napr. nedostatok procesnej subjektivity). Na procesné podmienky
konania súd prihliada kedykoľvek počas konania (§ 365 ods. 1 písm. a/ CSP).

27. Ďalším dôvodom je, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento

odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov
strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá
aúčinnátak,abybolnaplnenýprincípprávnejistoty.Právnaistotajestav,vktoromkaždýmôželegitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych

autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a
právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto
odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP).

28. Dôvodom odvolania môže byť to ,že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.
Zákonustanovuje,ževprvejinštanciikonáarozhodujesudcapríslušnéhookresnéhosúdu.Nakrajskom

súde koná a rozhoduje senát. Na najvyššom súde koná a rozhoduje senát alebo veľký senát (§ 44 a
nasl. CSP). Tiež sú upravené dôvody vylúčenia sudcov a iných osôb (§ 49 a nasl. CSP) (§ 365 ods.
1 písm. c/ CSP).

29. Rovnako dôvod odvolania môže spočívať v tom, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tomto prípade ide o iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok
rozhodnutia (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP).

30. 30. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d) CSP (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/
O.s.p. účinného do 30.6.2016) nie je daný pretože odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia súdu prvej

inštancie a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo nezistil žiadne vyššie uvedené vady.

31. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. účinného
do 30.6.2016) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov
vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli

alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať
aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo
inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení
dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd
vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom,

ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 ods. 1, 2 CSP (ust. § 132 O.s.p.) alebo ak
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. §
192, 193 a 205 CSP (ust. § 133 až 135 O.s.p.), pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe
ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke.32. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že nebol naplnený ani tento odvolací
dôvod, keďže súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil

skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor.

33. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by

skutkové zistenia súdu prvého stupňa nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

34. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.
účinného do 30.6.2016) odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav,
ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

35. Súd prvého stupňa v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy

a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

36. Odvolací súd teda dospel k záveru, že postupu prvostupňového súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu
nie je možné vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatnených odvolacích
dôvodov.

37. Pokiaľ žalovaný poukazuje na nedostatočnú identifikáciu sporných parciel, táto námietka podľa
názoru odvolacieho súdu nie je dôvodná. Predmetom konania sú parcely žalobkyne zapísané v registri
„E“ (EKN parcely), teda parcely zapísané v katastri nehnuteľností, ktorých hranice v teréne nemusia
byť viditeľné. Pre účely konania ich teda bolo nevyhnutné identifikovať tak, aby boli jednoznačne

špecifikované a aj v prírode rozpoznateľné. Vzhľadom na uvedené (vychádzajúc aj z predchádzajúceho
rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach 11 Co 204/2013-94) žalobkyňa dala vyhotoviť grafickú
identifikáciu sporných parciel autorizovanému geodetovi a kartografovi, ktorý v rámci nej vyhotovil aj
sútlač predmetných parciel s ortofotomapou. Súd prvej inštancie takúto identifikáciu parciel považoval za
dostatočnú a s jeho názorom súhlasí aj odvolací súd. Žalobkyňa v rámci svojich možností v maximálnej

miere predmet sporu identifikovala a vymedzenie jej parciel aj v prírode (v prípade núteného výkonu
rozhodnutia - exekúcie), by nemalo predstavovať problém. Opačný výklad by hraničil s prílišným
formalizmom a v konečnom dôsledku by znamenal sťaženie výkonu spravodlivosti a bránenie ochrany
jej vlastníckeho práva.

38. Pokiaľ žalovaný namieta, že návrh žaloby i petitu sú rozporuplné, pretože v petite žaloby nie
je uvedené vypratanie nehnuteľnosti, ale povinnosť žalovaného zdržať sa akéhokoľvek užívania
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, a preto je táto žaloba zmätočná a súd rozhodol nad rámec návrhu,
táto odvolacia námietka neobstojí.

39. Súd prvej inštancie správne zdôraznil, že žalobkyňa sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva
podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a nie vrátenia a prevzatia prenajatého pozemku podľa §
12 zák. č. 504/2003 Z.z., na ktorý sa žalovaný odvolával. O vrátenie a prevzatie pozemku by išlo v
tom prípade, ak by žalobkyňa žiadala o vydanie nehnuteľností pre účely vlastného poľnohospodárskeho
využívaniapôdyavtomprípadebyotakomtovydanírozhodovalObvodnýpozemkovýúradpodľazák.č.

331/1991 Zb. Žalobkyňa nežiada ani vypratanie svojich pozemkov, ale žiada, aby sa žalovaný zdržal ich
užívania. Ide teda o žalobu vlastníka na ochranu vlastníckeho práva, ktorá nevylučuje okrem návrhu na
vypratanienehnuteľností,domáhaťsaochranyvlastníctvaajinýmspôsobom.Vtomtoprípadežalobkyňa
tvrdí, že žalovaný bez právneho dôvodu užíva jej nehnuteľnosti, preto žiada, aby tieto nehnuteľnosti
neužíval, resp. zdržal sa ich užívania. V tomto kontexte je irelevantná aj požiadavka žalovaného na

presné vymeranie hraníc, geometrické plány, či identifikáciu parciel. S uvedenou argumentáciou sa
odvolací súd plne stotožňuje.40. Ak žalovaný svoje užívacie právo odvodzuje od podnájomnej zmluvy s Roľníckym družstvom
Rakovec nad Ondavou, jeho argumentácia neobstojí.

41. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, a účastníci konania to ani nespochybňujú,
že žalovaný uzavrel s Roľníckym družstvom Rakovec nad Ondavou 3. januára 2002 zmluvu o podnájme,
predmetom ktorej bol podnájom pôdy vo vlastníctve známych vlastníkov pozemkov. Súd prvého stupňa
správne uzavrel, že pokiaľ ide o tvrdenú neplatnosť podnájomnej zmluvy uzavretej medzi správkyňou
konkurznej podstaty úpadcu Roľnícke družstvo Rakovec nad Ondavou a žalovaným, nariadenie vlády

č. 208/1994 Z.z. neurčovalo minimálnu dobu nájmu, iba v ustanovení § 3 ods. 1 sa uvádzalo, že
zmluva o nájme na dobu dlhšiu ako 5 rokov sa musí uzatvoriť písomne. Minimálna doba nájmu 5
rokov bola zavedená ustanovením § 8 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z., ktorý zrušil nariadenie vlády
č. 208/1994 Z.z. V čase účinnosti tohto zákona mal žalovaný podnájom ukončený uplynutím doby, a
to 30. septembra 2003. Tento termín bol dohodnutý v záujme zosúladenia trvania nájmu s vlastníkmi,
ktorý mohla správkyňa konkurznej podstaty vypovedať už iba k termínu 1. októbra 2003. Na základe

tejto skutočnosti zmluva so žalovaným zanikla uplynutím času, 30. septembra 2003. Od tohto dátumu
žalovaný nemal na podnájomné pozemky žiadny právny nárok. Nemohol si podnájom preto ani predĺžiť
tak, ako to uvádzal, to znamená 5 rokov od uzavretia zmluvy o podnájme 3. januára 2002, a následne
podľa § 12 ods. 1 zák. 504/2003 do 3. januára 2007.

42. Podľa ustanovenia § 666 ods. 1 OZ nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva
neurčuje inak.

43. Podnájomný vzťah, z ktorého žalovaný odvodzoval svoje užívanie, je odvodený od hlavného
vzťahu, ktorý bol nájomný vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Pokiaľ je nájomný pomer časovo

obmedzený, najatú vec možno dať do podnájmu inému len na dobu, na ktorú je obmedzený nájomný
pomer. Obsah a trvanie podnájmu je determinované hlavným nájomným pomerom. Zánikom (hlavného)
nájomného vzťahu zaniká aj podnájom. Podnájomný vzťah je teda iba pomerom medzi nájomcom a
podnájomníkom, z čoho je zrejmé, že podnájomník nemá žiadne práva voči prenajímateľovi (a naopak).

44. Po skončení nájmu (a tým aj podnájmu), ak podnájomník vec ďalej užíva, prenajímateľ môže
voči nemu uplatniť všetky oprávnenia vyplývajúce z jeho vlastníckeho práva, teda aj právo iné než
vyplývajúce zo samotného nájmu. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa nepochybne
vyplynulo, že správkyňa konkurznej podstaty vypovedala v mene nájomcu nájomnú zmluvu vo vzťahu k
vlastníkom,tedaprenajímateľom,atakzozákonadošloajkzánikusubsidiárnehopodnájomnéhovzťahu

žalovaného. Žalobca ako vlastník pozemkov je oprávnený domáhať sa svojich vlastníckych nárokov
voči bývalému podnájomcovi (aj nájomcovi) vrátane práva zdržať sa užívania nehnuteľností, ktoré sú
predmetom tohto konania.

45. Skutočnosť, že došlo k platnému ukončeniu nájomnej zmluvy medzi správkyňou konkurznej podstaty

a vlastníkmi pozemkov, teda aj žalobcom (resp. jeho právnou predchodkyňou) znamená, že pre
podnájomný vzťah so žalovaným nie je v žiadnom prípade aktuálna právna úprava podľa § 12 ods. 3
zákona č. 504/2003 Z.z.

46. Možnosť trvania podnájomného vzťahu nad rámec trvania nájomného vzťahu vylučuje § 666 OZ. Aj

naďalej totiž platí zásada, že nájomca nemôže na podnájomcu previesť viac práv ako má sám.

47. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne zdôvodnenie, vrátane vyčerpávajúceho
odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny. V časti skutočne užívaných parciel žalovaným odvolací

súd tiež pokladá vykonané dokazovanie za dostatočné a i v tejto časti odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie možno pokladať za vyčerpávajúce. Správne súd prvej inštancie rozhodol aj o trovách
konania, berúc do úvahy procesný výsledok sporu (žalobe v prevažnej časti bolo vyhovené), ako aj
pomerúspechuaneúspechustránsporu,aplikujúc§142ods.2O.s.p.Žalovanýpritomargumentovallen
neúmerne vysokými trovami právneho zastúpenia žalobkyne, bez bližšej konkretizácie svojich námietok.

48. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP, keďže žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný a úspešnej žalobkyni tak bol priznaný nárokna plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 CSP).

49. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).