Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 3, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/7/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112201192
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112201192.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou, v právnej veci žalobcu: SVIBIT, s.r.o.,

Kuzmányho č. 57, Košice, IČO: 36589730, v konaní zastúpený JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom
so sídlom Prešov, Hlavná 111, proti žalovaným : 1./ Obec Záborské, Záborské 39, IČO : 00328014,
zastúpená JUDr. Janom Brandtom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova č. 2, 2./ Futbalový klub
Záborské, Záborské č. 41, IČO: 31304702, v konaní zastúpený JUDr. Martinom Staroňom, advokátom
so sídlom v Prešove, Hlavná č. 89, 3./ František Kozák - GASKOMPLET, Ľubochnianska č. 18, Prešov,
IČO: 10740163, zastúpený JUDr. Jánom Brandtom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova č. 2,
o zaplatenie 104.000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. žalobu vo vzťahu ku žalovanému 1. a 3.rade z a m i e t a,

II. zodpovednosť žalovaného v 2.rade za zásah do vlastníckeho práva žalobcu k poľnému hnojisku j
e d a n á,

III. žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 1. a 3. rade trovy konania na účet ich právneho
zástupcu vo výške 7.689,59 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

IV. o trovách konania žalobcu a žalovaného v 2.rade súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.01.2012 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol o uložení
povinnosti žalovaným v 1. až 3.rade spoločne a nerozdielne dať do pôvodného stavu poľné hnojisko
patriace žalobcovi, prípadne zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 104.000,- eur spolu s 9,25 %
ročným úrokom z omeškania odo dňa podania žaloby do zaplatenia a náhrady trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy z roku 2006 získal do svojho vlastníctva poľné
hnojisko ležiace v k. ú. X., postavené z kusov pospájaných panelov na pevnom podloží a v plnom
rozsahu funkčné. V roku 2010 zistil, že 200 kusov panelov bolo odvezených k. ú. X. do obce I., kde tieto
boli uskladnené v intraviláne obce a časť bola použitá na spevnenie nestabilného svahu. Uviedol, že
žalovanýv1.až3.radedemontovali200kusovpanelov neodborne,bolipoškodené,pričomv súčasnosti
nie sú použiteľné. Okrem znehodnotenia betónových panelov pri demontáži sa poškodilo aj pôvodné
podložie pod nimi až tak, že nie je možné ho použiť na pôvodné poľné hnojisko t. j. účel, na ktorý pôvodne

boli určené. Znalec z odboru stavebníctva vyčíslil škodu, ktorá vznikla na poľnom hnojisku, vo výške
104.000,- eur, ktorá predstavuje reálnu hodnotu hnojiska, ktorú by malo, ak by ostalo v pôvodnom stave.K žalobe sa vyjadrili prostredníctvom právneho zástupcu žalovaní v 1. a 3.rade, ktorý so žalobou
nesúhlasili poukázali na to, že žalobca nepreukázal, že by žalovaný v 3.rade spôsobil škodu. Do podania
žaloby si neuplatnil u žalovaného v 3. rade žiadny nárok na náhradu škody. Namietal nedostatok jeho

pasívnej legitimácie. Uviedol, že žalovaný v 1.rade nezabezpečoval odvoz panelov z predmetného
hnojiská, ani prevoz týchto panelov a ani nepoužil tieto panely pre potreby obce. Poukázal na to, že
zástupcovia žalovaného v 2.rade objednali u žalovaného v 3.rade výpomoc pri vyberaní panelov jeho
stavebnými mechanizmami a odvoz na dohodnuté miesto a o tejto skutočnosti sa žalobca dozvedel už
pri ústnych rokovaniach zástupcov sporových strán ešte v roku 2010.

Žalovaný v 2.rade vo svojom vyjadrení namietal, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal
svoje vlastnícke právo k predmetným panelom, ktoré mali byť z hnojiska odvezené, čím mala byť
žalobcovi spôsobená škoda. Z kópie katastrálnej mapy je pritom zrejmé, že stavba hnojiska nie je
zakreslená v katastri nehnuteľnosti a ani nie je zapísaná. Vlastníkmi pozemkov, na ktorých sa poľné
hnojisko nachádza, sú obyvatelia obce Záborské, resp. Petrovany. Namietal, že samotná kúpna zmluva

nepreukazuje vlastnícke právo žalobcu a navrhol, ako prejudiciálnu otázku riešiť, či vôbec poľné
hnojisko, ako právny pojem nachádzajúce sa v k. ú. X. existuje a ak áno, komu patrí, aj na akých
pozemkoch sa nachádza. Poukázal na to, že nemá vedomosť o tom, že by sa jednalo o hnojisko,
a to vzhľadom na to, že v podstate išlo o zarastené pozemky, bez akejkoľvek údržby, ako aj na to,
že rozhodnutiami Krajského úradu životného prostredia v Prešove č. 1/2007/00878 - 003EJ zo dňa

14.06.2007 a č. 2007/00759 - 005/ EJ zo dňa 09.07.2007 boli zrušené príslušné rozhodnutia Obvodného
úradu životného prostredia v Prešove, ktorým nebol udelený súhlas na prevádzkovanie zariadenia a
zhodnocovanie odpadov a na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov. Žalovaný 2.rade poukázal na
to, že neboli splnené základné predpoklady zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti,
škoda, príčinná súvislosť a zavinenie. Taktiež namietal uplatnenú výšku škody.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi z účastníkov konania a svedkov D.. P. E., F. L., F. H.,
P. B., G.A. O., a listinnými dôkazmi: návrhom, kúpnou zmluvou zo dňa 30.05.2006, záznamom zo
zápisnice obecného zastupiteľstva I., výzvou na rokovanie zo dňa 26.08.2010, vyčíslením škody zo
dňa 11.05.2011, výzvou na odstránenie protiprávneho stavu zo dňa 21.12.2010, fotodokumentáciou,

uznesením Krajského súdu v Košiciach o vyhlásení konkurzu č.k. 1 K 277/99 - 15 zo dňa 09.10.2011,
vyhlásením vlastníkom pozemkov k. ú. X. zo dňa 03.08.2010, oznámením správcu konkurznej podstaty
poľnohospodárskeho družstva „Zlatý klas“ zo dňa 30.06.2006, rozhodnutím Krajského úradu životného
prostredia v Prešove zo dňa 14.06.2007, informatívnou kópiou katastrálnej mapy, výpismi z katastra
nehnuteľností dotknutých parciel, odpoveďou obvodného úradu životného prostredia zo dňa 14.11.2011,

s rozhodnutím obvodného úradu životného prostredia zo dňa 10.07.2006, kúpnou zmluvou uzatvorenou
medzi správcom konkurznej podstaty a spoločnosťou Mäsoprodukt, akciovou spoločnosťou zo dňa
22.05.2002, opatrením Krajského súdu v Košiciach č. k.1 K 277/99 - 36, stanovami futbalového klubu
I.B., nájomnou zmluvou medzi spoločnosťou SVIBIT, s.r.o. a spoločnosťou EKOSERVIS, s.r.o. zo dňa
01.06.2006, fotodokumentáciou, výpisom z listu vlastníctva č. XXX, k.ú. I., znaleckým posudkom č.

X/XXXX D.. D. L., prílohami k znaleckému posudku, znaleckým posudkom č. XX/XXXX, s nájomnou
zmluvou zo dňa 01.06.2006, výpoveďou z nájomnej zmluvy v zo dňa 07.02.2008, výpisom z obchodného
registra spoločnosti Mäsoprodukt, a.s. Prešov, kúpnou zmluvou zo dňa 22.05.2002 uzatvorenou medzi
správcom konkurznej podstaty Poľnohospodárske družstvo " Zlatý klas " a spoločnosťou Mäsoprodukt,
a.s. a ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci :

Žalobca v roku 2010 zistil, že bola vykonaná demontáž panelov, ktoré do toho času boli označované a
mali slúžiť ako poľné hnojisko. Predmetné hnojisko sa nachádzalo v k. ú. obce X..

Žalobca svoje vlastnícke právo preukazoval kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 30.05.2006 medzi

spoločnosťou PIGSERVICE, s.r.o. a žalobcom, ktorej predmetom bol predaj poľného hnojiska s
príslušenstvom, nezapísaného v príslušnom katastri nehnuteľností.

Hnojisko bolo zriadené, ako vyplynulo zo znaleckého posudku D.. D. L. č. X/XXXX, Poľnohospodárskym
družstvom " Zlatý klas " v Petrovanoch - postavené mimo areálu poľnohospodárskeho družstva v

roku 1987, pričom znalec konštatoval, že ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku nebolo využívané,
vybudované zo železobetónových panelov o rozmeroch 2,30 x 1,50 m. Spodok hnojiska vyložený
z cestných panelov. Celkový rozmer hnojiska bol 90 x 25,5 m. Uzavreté z troch strán a k objektu
bola vybudovaná betónová močovková jamka o rozmere 17 x 8,30 x 2 m. Pre výpočet hodnoty kudňu 20.12.2001 znalec stanovil životnosť 30 rokov a koeficient vybavenosti 0,2 oproti vybranému
reprezentantovi. Objekt zatriedil podľa vyhlášky č. 255/2000 Zb. - pozemné nádrže a zásobníky.
Všeobecná hodnota hnojiska bola znalcom stanovená na sumu 95.510,- Sk.

Predmetné hnojisko bolo správcom konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárskeho družstva " Zlatý
klas " predané kupujúcemu spoločnosti Mäsoprodukt, a.s. Prešov, kúpnou zmluvou zo dňa 22.05.2002.
Pričom podľa článku IV. predmetnej kúpnej zmluvy vlastnícke právo k predávanej nehnuteľnosti malo
prejsť na kupujúceho dňom uvedeným v rozhodnutí o povolení vkladu vlastníckeho práva Katastrálnym

úradom v Prešove.

Z opatrenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 1 K 277/99 - 36 zo dňa 09.05.2002 mal súd zistené, že v
konkurznej veci úpadcu Poľnohospodárske družstvo "Zlatý klas" Petrovany v likvidácii bol daný súhlas
s predajom majetku úpadcu patriaceho do konkurznej podstaty pre Mäsoprodukt, a.s. Prešov, - poľné
hnojisko za kúpnu cenu 97.000, - Sk.

Štatutárna zástupkyňa žalovaného v 1. rade vo veci uviedla, že ju oslovili zástupcovia žalovaného
v 2.rade s požiadavkou o zabezpečenie informácie od starostu obce X., nakoľko predtým ohliadkou
v teréne mali zistené, že futbalový klub by mohol použiť panely na rozšírenie futbalovej plochy, ktoré
sa nachádzali v k.ú. obce X. v silážnych jamách ktoré neboli nikým užívané. Starosta obce X. jej v

telefonickom rozhovore potvrdil, že v silážnych jamách sa nachádzajú betónové kusy panelov a tieto
si členovia futbalového klubu mohli zobrať. Taktiež jej oznámil, že vedľa silážnych jám sa nachádza
poľné hnojisko, ktoré však nie je vlastníctvom obce a tieto panely použité nemôžu byť. Lokalizáciu
týchto panelov mal vykonať starosta obce X. s p. O. - pracovníkom žalovaného v 3.rade. O týchto
skutočnostiach sa dozvedela od p. O., ktorý jej oznámil, že čakal na dohodnutom mieste, avšak starosta

obce X. neprišiel. Ďalší možný termín bol neskôr o týždeň. Keďže členovia futbalového klubu súrili, od
starostu obce X. odznel súhlas, pokiaľ niekto z miestnych má vedomosť, kde sú tieto silážne jamy, aby
začalivyberaťpanely.Následnep.K.ap.B.,zabezpečovalizafutbalovýklublokalizáciuavýberpanelov.
Až s odstupom času sa dozvedela, že panely pochádzajú z poľného hnojiska, o čom sama informovala
starostu obce X., ktorý jej poskytol kontakt na žalobcu. Čo sa týka konania na Obecnom úrade v

X., na riešenie celej situácie, uviedla, že toto stretnutie bolo zvolané z iniciatívy žalobcu. Uviedla, že
panely neboli určené pre obec, zabezpečované boli futbalovým klubom a pre potreby futbalového klubu.
Poukázala na to, že pozemky pod futbalovým ihriskom sú vlastníctvom obce a ihrisko vo vlastníctve
futbalového klubu.

Štatutárny zástupca žalovaného v 2.rade vo veci uviedol, že nastala situácia, kedy nebol stabilný svah
nad futbalovým ihriskom, ako futbalový klub chceli zabezpečiť tento svah tak, aby nemuseli vynášať
každý rok zosunutú pôdu z ihriska. Na stretnutí niektorí z členov futbalového klubu navrhli, že by vhodné
boli panely. Vedeli o paneloch pri Poľnohospodárskom družstve v X., keďže terén dobre poznal p. B., bol
situáciuprezrieťsinýmčlenomfutbalovéhoklubu.Našlilokalituzatrávnenú,kdesanachádzalizarastené

betónové panely. Následne sám požiadal člena futbalového klubu p. H., aby požiadal starostku obce,
či by neponúkla obec nejaké riešenie. Starostka obce sa informovala u starostu obce X., či môžu použiť
tieto panely. Súhlas bol zabezpečený. Následne výbor futbalového klubu sa rozhodol, požiadať o pomoc
spoločnosť žalovaného v 3.rade, ako - sponzorské, prípadne len, že budú uhradené náklady, nakoľko
tento disponoval mechanizmami. Štatutárny zástupca žalovaného súhlasil a poveril zamestnanca, ktorý

uvedené činnosti mal koordinovať, pričom mal informáciu, že starostka obce dohodla stretnutie so
starostom obce X., ktorý mal lokalizovať predmetné panely. Následne začali vyberať panely, pričom
miesto označil člen futbalového klubu. Panely sa uskladňovali na prístupovej ceste k ihrisku, kde stoja
dodnes, dovoz týchto panelov bol zastavený na základe, pokynu starostky po prejednaní na obecnom
zastupiteľstve, z čoho je vyhotovená zápisnica.

Štatutárny zástupca žalovaného 3.rade uviedol, že k výberu panelov došlo na základe objednávky
žalovaného 2. rade, kde mali vykonať výber a prevoz panelov na určené miesto, uvedené koordinoval za
žalovaného 2.rade - p. B.. Uviedol, že nemal vedomosti o dohovore medzi starostkou obce I. a starostom
obce X., ani o dohovoroch medzi členmi futbalového klubu a starostom obce X., v danom prípade bola

zadaná objednávka na výber panelov - prevoz a na základe toho, boli tieto práce vykonávané, následne
boli pozastavené z toho dôvodu, že panely boli vyberané z poľného hnojiska, nie zo silážnych jám,
ako bolo dojednané. Čo sa týka odmeny za vykonané práce, dohoda bola s členmi futbalového klubu,
avšak keď vyšlo najavo, že ide o väčší objem panelov, oslovil starostku, či by tento výber panelovnemohla finančne podporiť zo svojho rozpočtu aj obec, starostka obce mu oznámila, že na takéto výkony
finančné prostriedky obec nemá, finančne podporuje futbalový klub. Po stretnutí s viceprezidentom
futbalového klubu sa dohodli, že finančné prostriedky zaplatené nebudú, súhlasil, že čiastočne náklady

na túto zákazku budú pokryté ponechaním bližšie neurčitého počtu panelov pre potreby žalovaného v
3.rade.

Vyslúchnutý bol svedok F. H., ktorý potvrdil, že členovia futbalového klubu mali záujem rozšíriť futbalové
ihrisko v obci I., k čomu potrebovali panely. Po týždni odznela informácia, kde bolo potvrdené, že takéto

panely sú k dispozícii sa katastrálnom územie obce X.. Následne sa dohodli, že požiadajú obec I. o
súhlas alebo sprostredkovanie, či je možné tieto panely použiť. Súčasne oslovili štatutárneho zástupcu
žalovaného v 3.rade, nakoľko vedeli, že tento má potrebné mechanizmy. Za futbalový klub uvedené
zabezpečovalp.B.,ktorýukázalmiesto,odkiaľtietopanelysamalivyvážaťzamestnancomžalovanéhov
3.rade.StarostkouobceI.všakbolvýberpanelovzastavený,ktoráichinformovalaotom,žesúvyvážané
panely, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu a nejde o panely zo silážnych jám k použitiu, ktorých dal súhlas

starosta obce X..

Svedok G. O., uviedol, že zamestnávateľ mu oznámil, že budú zvážať betónové panely, miesto mal
označiť starosta obce X., s ktorým bolo dohodnuté stretnutie, na ktoré neprišiel. Po telefonickom
rozhovore s p. A. - žalovaným v 3.rade, sa dozvedel, že miesto bude lokalizované niektorým z členov

futbalového klubu. Miesto bolo lokalizované p. B.. Vybralo sa približne 300 panelov. Po desiatich dňoch
mu žalovaný v 3.rade oznámil, že panely sa vyberajú z nesprávneho miesta.

Člen futbalového klubu žalovaného v 2.rade p. B., vo veci uviedol, že bol štatutárnym zástupcom
predsedom futbalového klubu požiadaný, aby lokalizoval miesto výberu panelov, nakoľko predtým

pracoval na poľnohospodárskom družstve v X.. Bolo mu oznámené p. K., že panely sa majú vyberať z
hnojiska. Uviedol, že sa nemohlo jednať o silážne žľaby, nakoľko tieto už boli dávno rozobraté a bolo
tam len niekoľko panelov. Potvrdil, že rozdiel medzi silážnou jamou a hnojiskom je veľký a tieto strážne
žľaby v tom čase už neexistovali. Uviedol, že nik mu neupresnil informáciu, že sa nesmie rozoberať
poľné hnojisko.

V zápisnici z rokovania obecného zastupiteľstva obce I. zo dňa 16.07.2010 bodu č. 8, je zaznamenané,
že p. J. (zrejme člen futbalového klubu) na tomto rokovaní argumentoval, že starostka obce I. nemala
viesť jednania s vlastníkom poľného hnojiska (už po zistení, že boli demontované panely z poľného
hnojiska). Naopak sami žiadali sa zúčastniť rokovania a viesť dohovory s týmto vlastníkom a žiadali o

kontakt na majiteľa hnojiska, ktorý im bol aj poskytnutý.

V konaní súd vypočul, ako svedka starostu obce X. D.. P. E., ktorý uviedol, že bol oslovený starostkou
obce I., ktorá ho informovala, že by potrebovali na spevnenie svahu za ihriskom panely. Súhlasil s tým,
že je možné použiť panely so silážnych jám nachádzajúcich sa v katastrálnom území obce X. a osobne

mal lokalizovať miesto. Následne sa stretnutia nemohol zúčastniť a s odstupom času mu starostka
obce X. oznámila, že začali rozoberať panely z poľného hnojiska. Uviedol, že rozoberanie panelov
organizovala "telovýchovná jednota " (správne futbalový klub) a vedel, že starostka obce I. vystupovala
ako sprostredkovateľ.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 118 ods. 1 zák. č 40/1964 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych
predpisov(ďalejlenOZ)predmetomobčianskoprávnychvzťahovsúveci,apokiaľtoichpovahapripúšťa,
podľa alebo iné majetkové hodnoty.

Podľa § 119 ods. 1, 2 OZ veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné, nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby
spojené so zemou pevným základom.

Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí.Podľa § 420 ods. 1,2, 3 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri

ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 442 ods. 1,3 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda
sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda

uvedením do predošlého stavu.
V danej právnej veci je potrebné uviesť, že zákon zabezpečuje ochranu vlastníckeho práva, ktorého
zásahom je oprávnenie vlastníka predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a
nakladať s ním, pomocou vlastníckych žalôb. Podľa ustanovenia § 126 ods. 1 OZ sú typické dve žaloby
a to žaloba o stanovenie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva a žaloba vindikačná
žaloba o vydanie veci.

Aktívnu legitimáciu na podanie vlastníckej žaloby má nielen vlastník, ale aj oprávnený držiteľ. V danom
prípade žalovaní okrem iného namietali aktívnu legitimáciu žalobcu poukazujúc na ustanovenia kúpnej
zmluvy zo dňa 22.05.2002, ktorou jeho právny predchodca ako kupujúci nadobudol do vlastníctva
predmetné poľnohospodárske hnojisko s tým, že vlastnícke právo k tejto predávanej v zmluve označenej
"nehnuteľnosti", malo prejsť na kupujúceho až dňom uvedeným v rozhodnutí o povolení vkladu

vlastníckeho práva.
Tu je potrebné uviesť, že neplatnosť právneho úkonu rozlišuje náš Občiansky zákonník úplnú alebo len
čiastočnú, podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou
len táto časť, pokiaľ by z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k
nemu došlo nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Zákon ďalej nepredpisuje na vznik kúpnej zmluvy osobitnú právnu formu, na vznik kúpnej zmluvy zákon
vyžaduje, aby sa jej účastníci dohodli na predmete kúpy a kúpnej cene, predmetom kúpnej zmluvy
môže byť všetko, čo môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov (§ 118 OZ), pokiaľ to občiansky
zákonník alebo iný právny predpis nevylučuje. predmetom kúpy teda môže byť akákoľvek hnuteľná vec
a teda aj poľné hnojisko. Vlastnícke právo k predávanej hnuteľnej veci sa nadobúda prevzatím veci. Len

v prípade, keď je predmetom kúpnej zmluvy nehnuteľná vec, nadobúda sa vlastníctvo k nej vkladom do
katastra nehnuteľností podľa zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam.
V danej právnej veci súd mal za to, že nebola predmetom kúpy nehnuteľnosť. Ako vyplynulo zo
znaleckého posudku D.. D. L., predmetné poľné hnojisko bolo zatriedené ako objekt podľa vyhlášky

č. 255/2000 Zb. - medzi pozemné nádrže a zásobníky. Poľné hnojisko, možno teda zaradiť medzi
veci, ktoré majú síce charakter nehnuteľnosti (stavby), ale ktoré sa neevidujú v katastri nehnuteľnosti
(napríklad dočasné stavby), nespadajú pod právny režim nehnuteľnosti a možno s nimi nakladať ako s
hnuteľnými vecami. V tejto súvislosti je potrebné poukázať nato, že občiansky zákonník pojem hnuteľná
vec nevymedzuje, vymedzuje len nehnuteľné veci. To znamená, že všetky veci, ktoré nie sú vecami

nehnuteľnými, sú hnuteľnými vecami. Z tohto dôvodu súd mal za to, že žalobca má aktívnu legitimáciu
domáhať sa ochrany vlastníckeho práva, nakoľko preukázal reťazec svojich právnych predchodcov
od ktorých je možné odvodiť jeho legitímne vlastnícke právo k predmetnej hnuteľnej veci - poľnému
hnojisku.
Žalobcasatoutožaloboudomáhalnažalovanýchv1.až3.rade,abyimbolauloženápovinnosťspoločne

a nerozdielne dať do pôvodného stavu poľné hnojisko patriace žalobcovi, prípade zaplatiť žalobcovi
náhradu škody vo výške 104.000,- eur spolu s príslušným úrokom z omeškania tzv. eventuálny petit.
Podľa súdnej praxe podmienky úspešnosti v indikačnej žaloby sú vtedy, ak žalovaný má vec u seba,
a preto má možnosť vec vydať vlastníkovi a ak by vec bola spotrebovaná, zničená alebo scudzená,
prichádza do úvahy už len žaloba o náhradu škody, podľa ustanovení § 420 OZ. V danom prípade

žalobca v priebehu konania uzatváral, že nie je možné a ani účelné poľné hnojisko dať do pôvodného
stavu a uprednostnil, aby bola žalovaným uložená povinnosť peňažnej náhrady. V takom prípade, tak
ako u žaloby o náhradu škody, je treba vždy zisťovať, či sú splnené podmienky zodpovednosti za škodu.
V priebehu konania nebolo sporné medzi účastníkmi konania, že predmetné poľné hnojisko sa
nachádzalonapozemkochnachádzajúcisavkatastrálnomúzemíX.ku,ktorýmvlastníckeprávožalobca

nemá. Vyhlásením zo dňa 03.08.2010 (č. listu spisu 45) vlastníci pozemkov prejavili vôľu ochrany svojho
vlastníckeho práva tým, že namietali, aby sa na ich pozemkoch vykonávala akákoľvek stavebná činnosť,
alebo dovoz akéhokoľvek materiálu, z tohto dôvodu uvedenie do pôvodného stavu poľného hnojiska nie
je možné a pripadá do úvahy teda, iba peňažná náhrada za zásah do vlastníckeho práva žalobcu.Čo sa týka žalovaných v 1. a 3.rade, vo vzťahu k týmto súd žalobu zamietol a to z toho dôvodu, že
žalobcom v konaní nebolo preukázané, že by k zásahu do jeho vlastníckeho práva došlo zo strany
žalovaného v 1.rade alebo žalovaného v 3.rade, aj keď nesporne bolo preukázané, že žalovaný v 3.rade,

vykonával prostredníctvom svojich zamestnancov výber betónových panelov, konal však na základe
objednávky žalovaného v 2. rade.
Výsluchmi svedkov bolo zistené, že starostka obce I. bola požiadaná o sprostredkovanie informácie a
povolenia s použitím panelov u starostu obce X.. V tomto smere logicky vyúsťuje aj samotné vyjadrenie
žalovaného v 3.rade, ktorý neočakával odmenu od obce I., ale jednal o odmene za vykonané práce a

mechanizmy s členmi futbalového klubu.
Žalobca žiadnym z vykonaných dôkazov nepreukázal tvrdený skutkový stav, vo vzťahu k žalovanému
v 1.rade alebo žalovanému v 3.rade, ktorým by mohlo byť pripísané, že sú nositeľmi hmotnoprávnej
povinnosti, ktorej uloženia sa v tomto súdnom konaní vo vzťahu k ním domáhal. Naopak bolo
preukázané, že iniciatíva, zaobstaranie ako aj samotný výber betónových panelov, bol organizovaný
žalovaným v 2.rade. Svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že žalovaný v 2.rade od počiatku bol

informovaný o možnosti použiť panely, avšak mimo poľného hnojiska, ktoré je vo vlastníctve žalobcu,
napriek tomu výber panelov označil člen žalovaného v 2. rade, z nesprávneho miesta.
Naviac ani v časti eventuálneho petitu uplatňovaného titulom náhrady škody - vo vzťahu k žalovanému
v 1. a v 3. rade neboli splnené základné predpoklady a to porušenie právnej povinnosti, škoda, najmä
príčinná súvislosť a zavinenie.

Z týchto dôvodov súd žalobu vo vzťahu k žalovaným v 1. rade a 3. rade zamietol.
Vo vzťahu k výške spôsobenej škody žalovaným v 2.rade, keďže súd posúdil, že zodpovednosť
žalovanéhov2.radejedaná,jepotrebnévykonaťrozsiahlejšiedokazovanie,súdrozhodolmedzitýmnym
rozsudkom a po právoplatnosti tohto medzitýmneho rozsudku súd rozhodne po ďalšom dokazovaní o
výške uplatneného nároku a o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, ak nedôjde k

iným procesným úkonom zo strany žalobcu.
Pretože žalovaní v 1. a v 3.rade mali v konaní plný úspech, za podmienok podľa ust. § 142 ods.1,
O.s.p. im súd proti neúspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške súdom zistených
preukázane a účelne vynaložených trov; naopak neúspešný žalobca musí prípadné vlastné trovy v plnej
výške znášať sám.

Trovy žalovaných v 1. a v 3.rade pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré vo svojom návrhu v
tejto veci postupom podľa ust. § 151 ods.1 O.s.p. právny zástupca žalovaných v 1. a v 3.rade vyčíslil
z hodnoty sporu na 104.000,- eur za 1 úkon právnej pomoci 632,37 eur podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č.
655/2004 Z.z. za tieto úkony právnej služby:

prevzatie a príprava zastúpenia žalovaného 1.rade - 632,37 eur
vyhotovenie vyjadrenia vo veci samej za žalovaného v 1.rade zo dňa 02.02.2012 - 632,37 eur
prevzatie a príprava zastúpenia žalovaného v 3.rade - 632,37 eur
vyhotovenie vyjadrenia vo veci samej za žalovaného v 3.rade zo dňa 01.02.2012 - 632,37 eur
účasť na pojednávaní dňa 22.05.2012 za žalovaných v 1. a 3.rade po 50 % za zastupovanie viacerých

účastníkov v konaní podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - 632,37 eur
vyjadrenie vo veci samej za žalovaných v 1. a 3.rade zo dňa 04.06.2012 - 632,37 eur
účasť na pojednávaní dňa 11.09.2002 na za žalovaných v 1. a 3.rade - 632,37 eur
vyjadrenie za žalovaného v 3.rade zo dňa 05.10.2012 - 316,15 eur
vyjadrenie za žalovaného v 1.rade zo dňa 05.10.2012 - 316,15 eur

účasť na pojednávaní dňa 23.04.2013 za žalovaných v 1. a 3.rade - 632,37 eur
účasť na pojednávaní dňa 03.09.2013 za žalovaných v 1. a 3.rade - 632,37 eur

Paušálna náhrada režijnými výdavkov 7 x 7,63 eur a 2 x 7,81 eur.

Súd priznal náhradu trov konania právnemu zástupcovi v spojení s ust. § 22 ods.1, 2 zákona č.
222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov) v sadzbách vyčíslených právnym
zástupcom žalovaných v 1. a v 3.rade, vrátane DPH (ktorej je podľa predloženého osvedčenia o
registrácii právny zástupca žalovaných v 1. a v 3.rade platiteľom).

Spolu tak súdom zistené a priznané trovy právneho zastúpenia žalovaných v 1. a 2.rade vrátane DPH
predstavujú sumu 7.689,59 eur.Pretože žalovaný v 1. a 3.rade ktorým súd priznal náhradu trov konania, boli v konaní právne zastúpení,
platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov a to v celom rozsahu je v zmysle
ust. § 149 ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) ich právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.