Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/641/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713204823
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7713204823.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu CD Consulting s. r. o., Praha
1, Nové Město, Politických vězňů 1272/21, IČO: 264 29 705, Česká republika, zastúpeného Fridrich
Paľko, s. r. o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej M. W., M., C. XXXX/XX,
o zaplatenie 1 999 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 12C/101/2013-108 z 28.4.2015
Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne, z r u š u j e
rozsudok v uvedenej časti a konanie z a s t a v u j e.

V ostatnej časti p o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žalobca nemá právo
na náhradu trov konania a žalovanému ich náhradu nepriznáva.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, čo žalobca návrhom, doručeným mu 28.3.2013, žiadal a, čo
v ňom uviedol, že doručil návrh „k“ vyjadreniu žalovanej a tá vo vyjadrení z 5.11.2014 oznámila,

že myslí, že pohľadávku neakceptuje, požaduje, aby sa nariadilo vo veci súdne pojednávanie a, že
vykonaným dokazovaním zistil „následovné“: 28.4.2004 uzavrela žalovaná s Pohotovosť-ou s.r.o. (ďalej
len Pohotovosť) zmluvu o úvere pod č.9032853. Na základe tejto zmluvy bolo žalovanej ako dlžníčke od
veriteľa poskytnutých 2 000 €, ktoré sa zaviazala zaplatiť o príslušný poplatok 1 732 € v 12 mesačných
splátkach po 311 €, počnúc 22.5.2010. Celkovo mala teda vrátiť 3 732 €. V ten istý deň bola vystavená
zmenka pod č.9032853 na sumu 4 104,16 €, a zmenkový úrok 0,25 % denne od 14.3.2010. Súčasťou
úverovej zmluvy bola aj dohoda o vyplnení zmenky, na základe ktorej na zabezpečenie peňažného

záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková
suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Tieto údaje mal vyplniť remitent najskôr v deň, kedy
sa stane splatný celý dlh v zmysle úverových podmienok, pričom zmenková suma má pozostávať zo
sumy všetkých nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Presne
nezistený deň bola zmenka indosovaná na žalobcu. „Jedná sa“ o zahraničnú právnickú osobu so sídlom
v ČR. Tá si uplatňuje proti žalovanej právo vyplývajúce zo zmluvy. Citoval znenie § 75,§ 76 ods.1, §
11 ods.1, § 14 ods.1, § 17 zák.č.191/50 Zb., § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,

účinného k 28.4.2009 a § 39 O. z. V konaní nik nespochybňoval, že žalobca na základe indosamentu
si uplatňuje práva vyplývajúce zo zmenky vystavenej 28.4.2009 žalovanou, a to podľa procesného
postupu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ č.861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu (ďalej len Nariadenie). V tomto konaní žalobcaargumentoval, že pokiaľ nie je vznesená námietka zo strany žalovanej ako dlžníka, tá nie je preukázaná,
neexistuje dôvod, na základe ktorého by mohol opodstatnene vykonať dokazovanie týkajúce sa obsahu
kauzálnej zmluvy predchádzajúcej vystavenej zmenky. Práve abstraktnosť záväzku zo zmenky má za

následok, že zák. neviaže vznik zmenkových nárokov na žiadne iné okolnosti než na splnenie formalít,
ktoré predpisuje. „Jedná sa“ o záväzok platobný, ktorý nie je viazaný na iné vzťahy. Je preto výlučne
„na“ dlžníkovi zo zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje námietky a
preukázal, pokiaľ podanie námietok nevylučuje § 17 zák.č.191/50 Zb. Zásada abstraktnosti sa zvyšuje
v prípade, že remitent v prípade ako prvý majiteľ zmenky indosamentom prevedie zmenku na nového

majiteľa indosatára. V súvislosti s týmto konaním je možné vykonať dokazovanie len za predpokladu,
že žalovaná v lehote do 30 dní od doručenia tlačiva na návrh na uplatnenie pohľadávky, ako aj tlačiva
na odpoveď sa vyjadrí k podanému návrhu, či už tak, že vyplní vzorovú časť tlačiva C alebo sa vyjadrí
akýmkoľvek iným spôsobom. Keďže zák. dáva dlžníkovi len možnosť podať námietku proti majiteľovi
a neupravuje, že by takáto listina bola neplatnou zmenkou, musia žalovaní ako dlžníci namietať a
preukázať, že išlo pôvodne o bianko zmenku, ktorá mala byť vyplnená inak, a teda musia preukázať

obsah vyplňovacieho práva. Žalovaná sa k návrhu nevyjadrila. Požadovala, aby vo veci bolo nariadené
pojednávanie. Predložila Zmluvu o úvere. Zmluva o úvere je uzavretá medzi Pohotovosťou a žalovanou
28.4.2009, pod č.9032853. Na základe tejto zmluvy Pohotovosť poskytla žalovanej spotrebiteľský úver 2
000 €, ktorý sa zaviazala vrátiť vo výške 3 732 € v 12 mesačných splátkach po 311 €, počnúc 22.5.2009.
Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že pojednávanie v tejto veci nie je potrebné nariaďovať. Pojednávanie

žiadala nariadiť žalovaná a sám to považoval za potrebné podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia. Je potrebné
si uvedomiť, že z rubu zmenky vyplývajú nepochybne tie skutočnosti, že pôvodným majiteľom zmenky
bola Pohotovosť. Tá na základe indosamentu previedla všetky práva zo zmenky na žalobcu. Procesná
teória a súdna prax v prevažnej miere zastavajú názor, že v spotrebiteľských veciach je zoslabená
zásada kontradiktórnosti v občiansko-súdnom konaní. „Jedná sa“ totiž o sporové konanie /napr. ako pri

uplatnených pracovnoprávnych nárokoch zamestnanca/, v ktorom sa posudzuje dôvodnosť uplatnených
práv voči spotrebiteľovi ako slabšej stránke záväzkového vzťahu. Takáto ochrana práv spotrebiteľov by
sa mala vykonávať „ex-offo“, teda i bez vznesených námietok žalovanej ako spotrebiteľa, resp. i bez jej
žiadosti vo veci nariadiť súdne pojednávanie. Ak teda z predloženej zmenky vyplynulo, že jej pôvodným
majiteľom bola Pohotovosť, nemohol opomenúť tú skutočnosť známu mu z rozhodovacej činnosti, že tá

v minulosti na OS Michalovce sa vo veľkom počte exekúcií domáhala vymoženia súm ako nevrátených
spotrebiteľských úverov s prísl., na základe exekučných titulov - rozsudkov rozhodcovských súdov. Preto
takýto spis - 18Er/569/2010 pripojil. Ten obsahuje aj úverovú zmluvu pod tým istým č. ako je vystavená
zmenka, z ktorej je preukázané, že zmenka kryla spotrebiteľský úver poskytnutý Pohotovosťou. Jeho
povinnosťou bolo teda posúdiť, či zmenka bola vystavená v súlade s § 4 ods.6 zák.č.251/01 Z. z.

Teda sa zameral „ex-offo“ na platnosť zmenky vo vzťahu k spotrebiteľovi. § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z.,
jednoznačne zakazovalo plnenie dlhu zmenkou alebo šekom. Výnimku tvorila zabezpečovacia zmenka.
V takomto prípade však nemohla zmenková suma byť vyššia ako aktuálny stav dlhu na úverovej istine
a prísl. /vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere/ vo výške
maximálne 30 % z istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ak bola zmenka vyplnená v rozpore s

týmito podmienkami, veriteľ ju nemohol od dlžníka prijať, ak ju prijal na požiadanie dlžníka ju musel
vrátiť. Z úverovej zmluvy a zmenky je nepochybné, že zmenka bola vyplnená v rozpore s § 4 ods.6
zák.č.258/01 Z. z. Úver bol poskytnutý vo výške 2 000 € a zmenková suma vrátane prísl., medzi ktoré
patria aj uplatnené zmenkové úroky presahuje dovolenú sumu. Prípustné plnenie zo zmenky by bolo vo
výške 2 600 € /2.000 € istina úveru + 30 % z istiny úveru - 600 €/. Žalobca však v zmenke požaduje viac

ako 4 104,16 €. Navyše je potrebné uviesť, že podľa všeobecných podmienok úverovej zmluvy a podľa
§ 52 a n. O. z., zmenka môže zabezpečovať, iba nároky z úverovej zmluvy. Spoločne so zmenkovou
sumou by preto žalobca nemohol požadovať i zmenkové úroky 0,25 % denne, pretože úverová zmluva
ho na takýto nárok neoprávňuje. „Jedná sa“ totiž o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá výrazne
znevýhodňuje spotrebiteľa - žalovanú. Po prepočítaní totiž ročný úrok predstavuje 91,25 %, podľa § 4

ods.6 zák.č.258/01 Z. z. takúto zmenku žalobca nesmel prijať. Tým porušil ust. zák. Keďže zo zmenky a
zo zmluvy o úvere je zrejmé, že zmenka zabezpečovala spotrebiteľský úver, žalobca si z takejto zmenky
nemoholprotižalovanejuplatňovaťžiadneprávo,pretožehozakazujespomenutý§4ods.6zák.č.258/01
Z. z. Ak
by zabezpečovacia zmenka nezabezpečovala nároky veriteľa zo spotrebiteľského úveru, argumentáciu

žalobcu, že zmenkové právo je konštruované tak, že povinnosť vyplatiť zmenkovú sumu je právne
nezávislá od záväzkového vzťahu a že nárok z splatnej zmenky by mal byť záväzkom nesporným, by
prijal a návrhu v celom rozsahu vyhovel. Ako však bolo naznačené, neplatí to v absolútne všetkých
prípadoch. Iné právne predpisy totiž zakazujú použitie zmenky, resp. ich použitie limitujú. V prípadezmenkových práv, ktoré vyplývajú z poskytnutých spotrebiteľských úverov je potrebné skúmať súlad
uplatnených nárokov s § 39 O. z. Platnosť právneho úkonu je na tomto mieste potrebné skúmať z
úradnej povinnosti a nie sú potrebné žiadne námietky žalovanej ako spotrebiteľa. Preto sa nestotožnil

s ďalšou časťou argumentácie žalobcu, že v takýchto prípadoch porušenie postupu podľa § 4 ods.6
zák.č.258/01 Z. z. nemá za následok neplatnosť zmenky, ale len zodpovednosť veriteľa za škodu
vzniknutú spotrebiteľovi porušením povinností z dôvodu, že vyplnenie zmenky v rozpore s § 4 ods.6
zák.č.258/01 Z. z. nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmenky pre rozpor so zák. Ako bolo uvedené, z
úverovej zmluvy je zrejmé, že žalovanej bol poskytnutý úver. Ten jej nebol určený na podnikanie, príp. jej

zamestnanie. „Jednalo sa“ teda o spotrebiteľský úver. Úverová zmluva však neobsahuje údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov. Citoval znenie
§ 4 ods.2 písm. j), k), ods.3 zák.č.258/01 Z. z., účinného k 25.1.2010. Ak podľa § 17 zák.č.191/50 Zb.
môžedlžník,tedavystaviteľzmenky,uplatniťnámietku,ktorábyinakpôsobilavočipôvodnémumajiteľovi
zmenky, teda remitentovi, len v prípade preukázania, že terajší majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní
konal vedome a na škodu dlžníka, takýto prípad v tomto konaní nastal. Podľa § 17 zák.č.191/50 Zb.

námietka zo strany dlžníka by mala byť vznesená a ním preukázaná, inak by nemal existovať dôvod,
na základe ktorého by mohol opodstatnene vykonať dokazovanie týkajúce obsahu kauzálnej zmluvy.
Žalobca je nepoctivým nadobúdateľom zmenky. Od remitenta nadobudol práva vyplývajúce zo zmenky,
ktoré neexistovali. Ak totiž cit. ust. zák. o spotrebiteľských úveroch v prípade porušení „čl.“ 4 ods.2
písm. j),k) predpokladajú, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, Pohotovosť už v čase

uzavretia spotrebiteľského úveru nemala nárok na vrátenie vyššej sumy ako je výška poskytnutého
úveru. Následným indosamentom prevedenie zmenky na nového majiteľa - žalobcu len obchádza zák. /
§ 39 O. z./, ak v zmenke je zmenková suma vyplnená na vyššiu sumu ako istina úveru. Za tejto
situácie, v záujme vyššej procesnej ochrany spotrebiteľa je žiaduce, aby i bez výslovného protestu
a preukázania plnenia zo strany dlžníka, sám tieto skutočnosti skúmal, teda či právo na zaplatenie

vyplývajúcej zmenky na strane žalobcu jestvuje, príp. nie, resp. aká časť zanikla čiastočným plnením.
Podľa úverovej zmluvy žalovanej bolo Pohotovosťou poskytnutých 2 000 € ako úver. Zmenková suma
preto mohla byť vyplnená len v tejto výške. Ako bolo uvedené, 0,25 % denný zmenkový úrok je vo
vzťahu k spotrebiteľovi neprípustný z dôvodu jeho neprimeranej výšky. Žalobca by mohol mať len právo
na 6% úrok podľa § 48 ods.1 bod 2 zák.č.191/50 Zb. od 12.5.2010 do zaplatenia zo sumy 2 000 €

od 12.5.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 1/3 % zo sumy 1 999 €, t.j. 6,5 €. Preto návrh podľa
čl.4 ods.4 Nariadenia ako neprípustný zamietol. Vzhľadom „k tomu“, že žalobca v konaní bol v celom
rozsahu neúspešný, podľa § 142 ods.1 O. s. p. nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaná napriek
úspechu vo veci trovy priznať nenavrhla, preto jej tieto trovy nepriznal podľa § 151 ods.1 O. s. p.
3. Proti rozhodnutiu podal žalobca v celosti v zákonnej lehote toto o d v o l a n i e z dôvodu, že a)

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods. 2 písm. b)
O. s. p.]; b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods. l písm. f) O.
s. p.]; c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods. 2 písm. f) O.
s. p.]. K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. Tvrdí, že v prejednávanej veci došlo zo strany súdu jeho

konaním, ako aj napadnutým rozhodnutím k porušeniu práva Európskej únie (ďalej len EÚ), konkrétne k
porušeniu čl.4,5 a 7 Nariadenia. Nariadenie má všeobecnú pôsobnosť a je záväzné vo všetkých svojich
častiach a priamo aplikovateľné v Slovenskej republike (ďalej len SR). V danej veci: a) Súd predvolal
strany doručením listiny Predvolanie na pojednávanie. Citoval znenie čl. 5 ods.1 Nariadenia. Tvrdí, že
súdnemoholnariadiťpojednávanie.Narozhodnutieonariadenípojednávanianebolisplnenépodmienky

Nariadenia. Výnimočná možnosť ústneho pojednávania zabezpečuje hospodárnosť a rýchlosť konania
s nízkou hodnotou sporu. Pojednávanie možno nariadiť podľa Nariadenia len vo veciach rozporných
tvrdení účastníkov konania, kde nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia účastníkov len na
základe predložených listinných alebo iných dôkazov. Pojednávanie nemožno uskutočniť za účelom: -
zisťovania doplňujúcich informácií od účastníkov konania; - doplnenia skutkových tvrdení; - doplnenia

dôkazov; pretože na tento účel slúži súdu procesný prostriedok upravený v čl. 7 ods.1 písm. a)
Nariadenia. Pojednávania nie je možné nariadiť podľa Nariadenia vtedy, ak súd hodlá vykonávať iné
právne posúdenia alebo ak súd neschvaľuje materiálne vyjadrenie práva EÚ prejavujúce sa v zostavení
prílohy č. III Nariadenia (Tlačivo C na žalobnú odpoveď). Tlačivo C svojim obsahom reflektuje na
najdôležitejšie stanoviská žalovanej v konaní. Žalovaná nie je nútená obmedziť svoje argumenty na

obsah tlačiva C, ale v zmysle čl.5 bod 3 Nariadenia môže svoje stanovisko vykonať akýmkoľvek iným
vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď. V podmienkach SR rozhoduje súd o
nariadení pojednávania formou uznesenia. Súd žiadne rozhodnutie o nariadení pojednávania nevydal
a nedoručil ho stranám v súlade s § 45 a n. O. s. p. Súd mal povinnosť podľa Nariadenia rozhodnúťo nariadení pojednávania formou uznesenia a toto uznesenie riadne odôvodniť tak, aby bolo v zmysle
čl.5 bodu 1. Nariadenia pre účastníkov poznateľné z akých dôvodov považuje za potrebné vykonať
ústne pojednávanie. Ak súd o nariadení pojednávania nerozhodol platne uznesením, toto sa nemohlo

uskutočniť a ak sa uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie súdu.
Právne účinky môžu zakladať len také procesné úkony súdu, ktoré vykonal na základe právoplatných
rozhodnutí.Konaniejepostihnutézávažnouvadou,pretožebolporušený§167an.O.s.p.,čovyvolalov
konaní zásadné právne následky (vykonanie ústneho pojednávania) a ovplyvnilo meritórne rozhodnutie
súdu v tom smere, že následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť

súdu prekročením § 5 ods.1 O. s. p., porušil ust. o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov,
prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom
konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. 2. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie, o. i., oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným
spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. On a podľa dostupných informácií ani žalovaná však dokazovanie
úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. 3. Podľa § 120 O. s.

p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza
len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Prejednacia
zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového
konania vyplývajú z § 79 ods.1 a § 101 ods.1 O. s. p. Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník
musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých okolností

účastníkovivyplývajehoprávoalebopovinnosť.Akúčastníksplnísvojupovinnosťtvrdenia,hovoríme,že
uniesol bremeno tvrdenia. 4. Predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže
táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák.č.191/50 Sb. (Zák. zmenkový a
šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej prísl. Voči
forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť,

ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov „nevyhnutých“ pre rozhodnutie vo veci. 5. § 120
ods.1 O. s. p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie,
ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie
nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci; a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť
príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť; Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného

doterajšieho dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci
súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej prísl. len z predloženej zmenky.
Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania („koncentračný“ zásada v
zmysle čl.5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán,
nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Je potrebné uviesť, že súd musí k otázke

vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu
rovnosti strán v spore. Svoj postup musí v odôvodnení rozhodnutia náležite zdôvodniť. V danom konaní
svoj postup súd vôbec nezdôvodnil. 6. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne
predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej
samo jeho právo. Vo vzťahu k nemu ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom,

ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. 7. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia
vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté,
a to „zo“ dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je
legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 veta „práva“ in fine O. s. p. vznášal námietky
voči zmenke za žalovanú. Ak tak súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a

rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. 8. Súd z vlastnej iniciatívy,
bez návrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu na jeho ťarchu vykonal dokazovanie, ktoré údajne
preukázalo jej charakter ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala,
uplatnenú pohľadávku nerozporovala, svojim konaním ju prakticky uznala. Súd iniciatívne rozširoval
okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie

návrhunauplatneniepohľadávky.Súdnevykonalžiadnedokazovanienadrámecnavrhnutýchdôkazovv
prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovanú v tomto konaní. Navyše žalovaná
o túto podporu nepreukázala žiadny záujem. Súd teda túto ochranu žalovanej prakticky nanútil, bez jej
vôle. 9. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na
spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. 10. Žalovaná nedoručila súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s
čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia! Súd bol preto povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia (citoval
jeho znenie). Čl. 7 Nariadenia upravuje procesný postupu súdu pri skončení konania a „obligátorne“
ustanovuje súdu povinnosť vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania vždy, ak sa súdunedoručila odpoveď žalovanej! V danej veci súd nariadil a vykonal pojednávanie, čo legálne nemohol
urobiť. 11. Súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Súd
za nesporné považoval to, že žalovaná s POHOTOVOSŤ-ou uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej že zmenka,

ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere
akospotrebiteľ.12.Uvedenéúdajnenespornéskutočnostivšaknebolitvrdenímanijednéhozúčastníkov
konania! Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také
skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaná a ani on sa k týmto skutočnostiam
nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností.

V zmysle § 120 ods. 3 O. s. p. súd môže pri rozhodovaní vychádzať aj zo skutočností, ktoré nie sú
medzi účastníkmi sporné. Musí však ísť o tvrdenia účastníkov konania a nie o fabulované tvrdenie
súdu, ktoré nepotvrdí žiadny účastník. Ak súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje
meritórne rozhodnutie, toto rozhodnutie nepochybne je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho
nesprávnosť. 13. Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako
aj nesprávnej „interpretácii“ príslušných právnych predpisov a práva EÚ. 14. Súd v odôvodnení rozsudku

ďalej uvádza, že je názoru, že pre rozpor so zák. spočívajúci v jeho obchádzaní je v zmysle § 39 O. z.
neplatná zmenková dohoda, na základe ktorej spotrebiteľ podpísal v prospech podnikateľa zmenku a
preto aj z tohto dôvodu návrh zamietol. 15. Uvádza, že súd zovšeobecňuje svoje tvrdenia. Súd uvádza,
že dochádza k zneužitiu postavenia voči žalovanej tým, že POHOTOVOSŤ (jeho právna predchodkyňa)
dala vystaviť predmetnú zmenku, pričom následky (právne účinky) zmenky nemohli byť vzhľadom na

náročnú právnu úpravu zmenkového a šekového práva žalovanej známe a jasné. Citoval, čo v tejto
veci Krajsky súd (ďalej len KS) v Banskej Bystrici v rozhodnutí 43CoZm/18/2013 z 28.11.2013 uviedol
(citoval z jeho odôvodnenia). 16. Uviedol, že súd pri svojom odôvodnení vychádza len zo zaužitej praxe
súdu v iných právne a skutkovo obdobných veciach. Týmto konaním nepochybne došlo k porušeniu
základného na spravodlivý súdny proces, ako aj odňatiu možnosti konať pred súdom. 17. Je majiteľom

zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka
je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným
záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než
sú na zmenke uvedené. Súd sa aplikáciou príslušných ust. o zmenke upravených v zák.č.191/50 Sb.
(ďalej aj ZŠZ; poznámka žalobcu) vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. 18. Je nevyhnutné

zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. V konaní
uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovanej, že za zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval, akoby
išlo „k“ bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. 19. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ (jeho
znenie citoval). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená
vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným

majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým menej tak môže činiť
sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu (ďalej len NS) SR 5Obo 3/2008
z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia citoval). 20. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých
okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči nemu, avšak námietka musí byť vznesená zo strany
žalovanej a predovšetkým v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie

je prípustné, aby túto úlohy a iniciatívu na seba (proti vôli žalovanej) prevzal súd a suploval jej aktivitu.
Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je
oprávnený žalovanú na nich ani upozorniť (§ 5 ods.1 O. s. p.). 21. V danom prípade následkom bolo
nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením § 5 ods. 1 O. s.
p., „sud“ porušil ust. o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti

a dôkazy na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa
Nariadenia vykonané bez návrhu. Dôkaz: Rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008. 22. Súd
vyhodnotil zmenku ako neplatný právny úkon. Uvedený záver súdu však vychádza len z kauzálnych
námietok, ktoré však nikto v konaní nevzniesol, ani ich nikto z účastníkov nepreukazoval. Kauzálne
námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi žalovanou a remitentom je po

indosovaní irelevantný. Navyše mu nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. 23. Považuje
za potrebné obiter dictum vyjadriť sa aj k záveru sudu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blanko
zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov.
V tejto súvislosti poukázal na to, že samotný zák. o spotrebiteľských úveroch č.258/01 Z. z. pripúšťal,
aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná

bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v
prostredíspotrebiteľskýchúverovmohlabyťpoužívaná.Zák.súčasnenelimitujepoužitielenistéhodruhu
zmeniek, ani nevylučuje použitie určitých doložiek a p. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek
zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode ovyplňovacom práve. Súčasne z formulácie § 4 ods. 6 a použitia spojenia v čase vyplnenia, ako aj zo
slov vyplnenú veriteľom, je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne
po vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie znenie

zo strany veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná
a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože
právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. 24. Súd zároveň dospel k záveru, že
dohodnutý zmenkový úrok 0,25 % denne je v rozpore s dobrými mravmi, a teda v tejto časti považuje
zmenku za čiastočne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. 25. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť,

že zmenku vystavila žalovan. Túto dobrovoľne podpísala pričom išlo o prejav jej slobodnej vôle. Sadzba
zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaná teda
mala vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou
zmenkového úroku jednoznačne súhlasila. 26. V tejto súvislosti je na mieste poukázať na rozsudok
NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia citoval). 27. Poukázal na rozsudok NS Českej
republiky (ďalej len ČR) 25Cdo 1839/2000 z 22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a

stanovisek č.59/2004; z jeho odôvodnenia citoval). 28. Vzhľadom na to, že NS ČR pri rozhodovaní
vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, je tento judikát aplikovateľný
na prejednávanú vec. Z uvedeného judikátu vyplýva jednoznačná nesprávnosť právneho posúdenia veci
súdom. Zmenkový záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný a samostatný záväzok,
celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. 29. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť,

nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zák. o
spotrebných úveroch a že tomuto zák. odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zák.
predpísanénáležitosti,atedaideoplatnúzmenku.Uplatnenýjehonárokjetakvcelomrozsahudôvodný.
Uvedené závery potvrdzuje uznesenie KS v Prešove 10Co/79/2013 z 5.9.2013, ktoré bolo vydané v
jeho skutkovo a právne zhodnej veci. Citoval, čo KS ako odôvodnenie svojho rozhodnutia uvádza.

A takisto uznesenie KS v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013, ktoré bolo vydané v jeho
skutkovo a právne zhodnej veci, potvrdzuje uvedené jeho závery. Citoval, čo KS ako odôvodnenie svojho
rozhodnutia uvádza. II. S poukazom na uvedenú argumentáciu žiadal zmeniť rozsudok tak, že sa návrhu
na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná sa mu náhrada trov odvolacieho konania:
91,29 € bez DPH za podané odvolanie a 8,39 € bez DPH režijný paušál. Príloha: Rozsudok NS SR

5Obo/3/2008z22.10.2008,UznesenieKSvPrešove10Co/79/2013z5.9.2013,UznesenieKSvBanskej
Bystrici 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013.
4. Žalobca podaním (č.l. 140) z 21.12.2015, označeným Vec: Čiastočné späťvzatie podanej žaloby a
s ním súvisiaca zmena petitu a došlým súdu 22.12.2015, oznámil, že podáva nasledovné čiastočné
späťvzatie žaloby. Citujúc znenie § 96 ods. 1 O. s. p. uviedol: Na základe uvedeného berie svoju žalobu

čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového
úroku 0,25 % denne, čím si uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok 0,06 % denne. Teda viac
neuplatňuje zmenkový úrok 0,25 % denne, ale žiada priznať zmenkový úrok len v časti 0,06 % denne.
Ostatné časti žaloby a petitu ponecháva bez zmeny. S poukazom na uvedené skutočnosti žiada, podľa
čl. 7 „Nariadenie“ vydať rozsudok v zmysle žaloby, v nadväznosti na ďalšie prípadné späťvzatia a v

nadväznosti na toto späťvzatie. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že zmenka je platná, uplatnený
nárok je v celom rozsahu dôvodný, žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Zosúladil svoj postup
s názorom NS SR, ktorý vyjadril v zjednocujúcom stanovisku z 20.10.2015 č:93 a keďže tak došlo
k odstráneniu týmto súdom označených hmotnoprávnych prekážok a iné v názore súd nedefinoval,
očakáva, že napriek značenému zdržaniu oproti lehote definovanej pre vydanie rozhodnutia v čl. 7

Nariadenia súd vydá rozsudok v skrátenom konaní bez ďalšieho zdržania. Zbytočné plynutie času
generuje na jeho strane majetkovú škodu vyvoditeľnú voči zodpovedným subjektom.
5. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
6. Podľa ods. 2 cit. ust. súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.
7. Podľa ods. 3 cit. ust. ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov
primerane.
8. Čiastočné späťvzatie žaloby bolo doručené žalovanej 19.9.2016 (doručenka pri č.l. 142), avšak sa k

nemu nevyjadrila, aj keď na to bola vyzvaný uznesením 5Co/641/2015-143 zo 6.9.2016, ktoré jej bolo
doručené tiež 19.9.2016 (doručenka pri č.l. 142).
9. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžadujedôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, pripustil späťvzatie
žaloby v časti zmenkového úroku 0,19 % denne, zrušil rozsudok v uvedenej časti a konanie zastavil a v
ostatnej časti rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správny, aj jeho dôvody

sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič
nemení ani odvolanie.
10. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
11. Odvolacímdôvodomupravenýmv§205ods.2O.s.p.zodpovedajú(vzákladnýchrysoch)odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP.

12. Podľa § 221 ods. 1 O. s. p. súd rozhodnutie zrušil, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci
sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez
návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali a j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
13. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumel procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v

dôsledku ktorého účastník nemohol uplatniť konkrétne procesne práva priznané mu O. s. p.
14. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci [§ 205 ods. 2 písm. b) O. s. p., teraz § 365 ods. 1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v
chybnom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok,
ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších

nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého
porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
15. Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom a, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou inou vadou postihnuté.

16. Uznesenie o nariadení pojednávania bolo uznesením o vedení konania, proti ktorému odvolanie
nebolo prípustné [§ 202 ods. 3 písm. a) O. s. p. - odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým
sa upravuje vedenie konania], preto ho nebolo potrebné účastníkom konania doručovať, keďže ani pre
vedenie konania to nebolo potrebné [§ 168 ods.2 O. s. p. - uznesenie súd doručí účastníkom, ak je
proti nemu odvolanie alebo ak to je pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa

účastníkom ukladá nejaká povinnosť].
17. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad

o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkovéhostavupodľatýchtoust.vovzťahukpredmetukonaniaprávaapovinnostiaakobolapretovec
rozhodnutá. Použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie
k zistenému skutkovému stavu.

18. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť (§ 387 ods.3 CSP): Vzhľadom na
to, že na zmenke (fotokópia na č.l.4) je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy, žalobca pri nadobudnutí

zmenky vedel, že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému
majiteľovizmenkynámietkypodľa§17ZZŠazúdajaočíslezmluvy(tzv.hodnotovádoložka,informujúca
okauzálnomvzťahuvedúcemukpoužitiuzmenkyaokolnostísvojichvzťahovkremitentovimuselvedieť,
že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu je tak v rozpore s dobrými mravmipodľa § 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi), ako aj so zák. č. 258/01 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia

zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach
prejednávanej veci - v rozpore s § 4 ods.6,7 cit. zák.č.258/01 Z. z.
20. Napadnutý rozsudok je v úplnom súlade s ustálenou rozhodovacou súdnou praxou (§ 393
ods.3 CSP) formulovanou v SPOLOČNOM STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR a
obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s

uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, uverejneným pod č.93/2015 v Zbierke
stanovísk NS a súdov SR 8/2015.
21. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
22. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

23. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech vo veci, preto nemá právo na náhradu jeho trov a
žalovanej v ňom žiadne trovy nevznikli.
25. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.