Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 16, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/298/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200960
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013200960.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci

navrhovateľa: G. Q., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom W. XXXX/XXX, proti odporkyni:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o úrazovú rentu, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. 4380-7/2013-BA zo dňa 22. júla 2013 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Opravný prostriedok navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. 4380-8/2013-BA zo dňa 22. júla 2013,

ktorý bol doručený odporkyni dňa 5. 9. 2013 o d m i e t a .

V tomto konaní žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Na tunajšom súde pod sp. zn. 25Sd/298/2013 sa vedie konanie o preskúmanie rozhodnutia odporkyne
č. 4380-7/2013-BA zo dňa 22. júla 2013, ktorým odporkyňa rozhodla, že navrhovateľ, ktorý utrpel
poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 10. marca 1988, podľa § 88 Zákona o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nemá nárok na úrazovú rentu.

Na tunajšom súde sa vedie konanie aj pod sp. zn. 25Sd/299/2013 za účelom preskúmania rozhodnutia
odporkyne č. 4380-8/2013-BA zo dňa 22. júla 2013, ktorým odporkyňa rozhodla, že navrhovateľ, ktorý
utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 16. júla 1991, podľa § 88 Zákona o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nemá nárok na úrazovú rentu.

Proti obidvom rozhodnutiam odporkyne podal navrhovateľ opravný prostriedok, v ktorom poukázal na
to, že bol vždy zdravotne postihnutý a zdravotný stav sa mu zhoršoval rapídne po 1. 1. 2004. Pred

komisiou v Martine bolo zatajené jeho ochorenie cervikálna myelopatia, ktorá sa nachádza vo všetkých
lekárskych správach. Na základe tohto stavu sa mu zdravotný stav neustále zhoršoval, aj zhoršuje.
Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností. Najvyšší súd nariadil Okresnému súdu v Martine vykonať dôkazy
a on nemohol tieto predložil zo svojej viny. Najvyšší súd SR určil Okresnému súdu v Martine konať a
tento konal, ale svojvoľne.

Vzhľadom k tomu, že súd mal preukázané, že konania vedené pod sp. zn. 25Sd/298/2013 a sp. zn.
25Sd/299/2013 spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov konania, v záujme hospodárnosti tieto
spojil na spoločné konanie, ktoré sa vedie pod spoločnou sp. zn. 25Sd/298/2013, a to v súlade s ust. §
112 ods. 1 O.s.p. (uznesením č. k. 25Sd/298/2013-10 zo dňa 13. novembra 2013).K opravnému prostriedku, ktorým sa navrhovateľ domáha preskúmania rozhodnutia odporkyne č.
4380-7/2013-BA zo dňa 22. júla 2013 odporkyňa uviedla, že zo spisovej dokumentácie vyplýva, že

navrhovateľ dňa 10. marca 1988 utrpel pracovný úraz tým, že pri prechádzaní na lešení vo výške cca 1
meter, podložka na lešení nebola uložená správne, prevrátila sa a on spadol na zem, pričom si spôsobil
odreniny ľavej ruky a nohy.

V predmetnej veci už rozhodoval Krajský súd v Žiline, ktorý rozsudkom č.

25Sd/267/2008-54 zo dňa 25. júna 2009 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.
7So/133/2009 zo dňa 25. novembra 2010, sa stal právoplatným dňa 27. decembra 2010. Uvedenými
rozsudkami bolo potvrdené rozhodnutie ústredia č. 222-53/2008 zo dňa 8. januára 2008, ktorým
odporkyňa rozhodla, že navrhovateľ nemá podľa § 88 Zákona o sociálnom poistení nárok na úrazovú
rentu z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu v súvislosti s jeho pracovným úrazom zo dňa 10. marca
1988. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ do 31. decembra 2003 nebol poberateľom

náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ktorá sa v zmysle § 272 ods.
3 Zákona o sociálnom poistení považovala za úrazovú rentu. Tiež bolo v konaní preukázané, že u
navrhovateľa nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu po 1. januári 2004 v súvislosti s pracovným úrazom
zo dňa 10. marca 1988. Navrhovateľ naposledy pracoval v Stavebnom dodávateľskom podniku Martin,
ako inštalatér - v čase od 1. februára 1985 do 31. augusta 1988 a od 1. septembra 1998 nepracoval

vôbec až do dnešnej doby. Navrhovateľovi nebol priznaný čiastočný invalidný dôchodok, hoci sa ho
opakovane domáhal. Až zmenou zákonnej úpravy od 1. augusta 2006 bol uznaný invalidným s mierou
poklesu pracovnej schopnosti 45 %, z dôvodu inej choroby a nie v dôsledku pracovného úrazu, ktorý
utrpel dňa 10. marca 1988. Od 21. septembra 2006 poberá navrhovateľ starobný dôchodok. V zmysle
§ 89a Zákona o sociálnom poistení týmto dňom navrhovateľovi zanikol nárok na úrazovú rentu, pretože

týmto dňom dovŕšil dôchodkový vek. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvod na opätovné posúdenie
poklesu pracovnej schopnosti u navrhovateľa posudkovým lekárom odporkyne nie je daný. Zároveň
poukázala na lekárske správy posudkových lekárov pobočky a ústredia, ktoré boli vyhotovené ako
dôkazy v súvislosti s predchádzajúcou žiadosťou navrhovateľa o úrazovú rentu a boli už preskúmané vo
vyššie uvedenom súdnom konaní na krajskom súde. Z predmetných lekárskych správ je zrejmé, že

u navrhovateľa ide hlavne o degeneratívne zmeny krčnej chrbtice, pričom na bolesti krčnej chrbtice sa
liečil už pred pracovným úrazom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhla, aby krajský súd na
pojednávaní vo veci preskúmania rozhodnutia nevyhovel opravnému prostriedku, potvrdil rozhodnutie
odporkyne a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.

K opravnému prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. 4380-8/2013-BA zo dňa 22. júla
2013, ktorým odporkyňa navrhovateľovi podľa § 88 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov nepriznala nárok na úrazovú rentu, odporkyňa uviedla: Záväzným podkladom pre rozhodnutie
bol rozsudok Krajského súdu v Žiline č. 25Sd/267/2008-54 zo dňa 25. júna 2009, ktorý v spojení
s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 7So/133/2009 zo dňa 25. novembra 2010, sa stal

právoplatným dňa 27. decembra 2010. Od 21. septembra 2006 poberá navrhovateľ starobný dôchodok,
preto v zmysle § 89a Zákona o sociálnom poistení týmto dňom mu zanikol nárok na úrazovú rentu,
pretože dovŕšil dôchodkový vek. Proti rozhodnutiu, ktoré bolo navrhovateľovi doručené dňa
29. júla 2013, navrhovateľ nepodal opravný prostriedok, preto predmetné rozhodnutie márnym
uplynutím zákonnej 30-dňovej lehoty na podanie opravného prostriedku nadobudlo právoplatnosť dňa

29. augusta 2013. Dňa 5. septembra 2013 bol do podateľne odporkyne doručený list navrhovateľa,
označený vo veci ako „Odvolanie“, ktoré odporkyňa posúdila podľa jeho obsahu ako opravný prostriedok
smerujúci proti rozhodnutiu odporkyne č. 4380-8/2013-BA zo dňa 22. júla 2013. Navrhovateľovi bolo
napadnuté rozhodnutie odporkyne doručené dňa 29. júla 2013. Posledný deň zákonnej 30-dňovej lehoty
na podanie opravného prostriedku v zmysle § 250m ods. 2 O.s.p. je deň 28. augusta 2013. Keďže

navrhovateľ podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu na poštovú prepravu až dňa 3. septembra 2013,
podľa názoru odporkyne tento opravný prostriedok bol podaný oneskorene, t. j. po uplynutí zákonnej
lehoty. Na základe vyššie uvedených skutočností odporkyňa navrhla, aby krajský súd po doručení
administratívneho spisu navrhovateľa a po oboznámení sa s jeho obsahom, v zmysle § 250p O.s.p.
opravný prostriedok navrhovateľa ako návrh podaný oneskorene, uznesením odmietol.

Na pojednávaní zotrval navrhovateľ na svojich opravných prostriedkoch proti obidvom rozhodnutiam
odporkyne a poukázal na to, že bol vždy zdravotne postihnutý a jeho zdravotný stav sa mu zhoršoval
rapídne po 1. 1. 2004. Navrhol, aby súd na základe fotokópii dokladov lekárskych správ, ktoré mal sosebou (aj originály), a ktoré preukazujú jeho ochorenie, ktoré bolo predmetom posúdenia úrazovej renty,
aby jeho zdravotný stav opätovne posúdil druhostupňový posudkový lekár.

Zástupca odporkyne prítomný na pojednávaní poukázal na predchádzajúce konanie vo veci vedenej na
tunajšom súde pod sp. zn. 25Sd/267/2008, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vydané v tomto
konaní č. 7So/133/2009 zo dňa 25. novembra 2010. Pokiaľ sa týka opravného prostriedku navrhovateľa
proti rozhodnutiu odporkyne č. 4380-8/2013-BA, poukázal na to, že toto bolo navrhovateľovi doručené
dňa 29. júla 2013. Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľ opravný prostriedok v 30-dňovej lehote nepodal,

z tohto dôvodu nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť dňa 29. augusta 2013. Až dňa 5. septembra 2013
bol odporkyni doručený list od navrhovateľa označený ako Odvolanie, ktoré sa týka nielen rozhodnutia č.
4380-8/2013-BA, ale aj rozhodnutia č. 4380-7/2013-BA zo dňa 22. júla 2013. Rovnako poukázal na to, že
navrhovateľ je od 21. septembra 2006 poberateľom starobného dôchodku, takže v zmysle § 89a Zákona
o sociálnom poistení týmto dňom mu zanikol nárok na úrazovú rentu, pretože dovŕšil dôchodkový vek.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne, i konanie, ktoré im predchádzalo (§ 250l a
nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 25Sd/267/2008 mal súd preukázané, že tunajší súd
rozsudkom č. k. 25Sd/267/2008-54 zo dňa 25. júna 2009 potvrdil rozhodnutia odporkyne č. 222-53/2008

a č. 222-54/2008 obidve z 8. januára 2008. Napadnutými rozhodnutiami odporkyňa rozhodla, že
navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 10. marca 1988,
podľa § 88 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. nemá nárok na úrazovú rentu
z dôvodu, že u neho nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu v porovnaní so zdravotným stavom pred 1.
januárom2004vsúvislostispracovnýmúrazomzodňa10.marca1988.Rozhodnutímč. č.222-54/2008

z 8. januára 2008 odporkyňa rozhodla podľa § 88 Zákona o sociálnom poistení, že navrhovateľ nemá
nárok na úrazovú rentu z dôvodu, že u neho nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu v porovnaní so
zdravotným stavom pred 1. januárom 2004 v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 16. júla 1991. Proti
rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 25. júna 2009 podal navrhovateľ odvolanie. Najvyšší súdu SR
ako súd odvolací rozsudkom č. k. 7So/133/2009 zo dňa 25. novembra 2010 potvrdil rozsudok Krajského

súdu v Žiline z 25. júna 2009 č. k. 25Sd/267/2008-54. V odôvodnení Najvyšší súd SR uviedol, že v
spisovom materiáli, týkajúcom sa oboch pracovných úrazov sa nachádza celý rad medicínskych záverov
podrobne chronologicky analyzujúcich vykonané vyšetrenie. Závery posudkových lekárov, uvedené v
podaných lekárskych správach, okrem iného podrobne citujú závery vyšetrení rôznych medicínskych
odborov,vktorýchbolnavrhovateľvsúvislostisutrpenýmipracovnýmiúrazmivyšetrenýapreukazujú,že

nová právna skutočnosť, a to zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa po 1. januári 2004, nenastala.
Odporkyňa preto nepochybila, keď rozhodnutiami z 8. januára 2008 č. 222-53/2008 a č. 222-54/2008
žiadostiam navrhovateľa o priznanie úrazovej renty nevyhovela a úrazovú rentu mu nepriznala.

Rovnako mal súd preukázané (aj so samotného vyjadrenia navrhovateľa), že navrhovateľ je od 21.

septembra 2006 poberateľom starobného dôchodku.

Dôvod na opätovné posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti poškodeného (navrhovateľa) nie je
daný, najmä vzhľadom k tomu, že odporkyňa právoplatne rozhodla o nároku na úrazovú rentu potom,
čo poškodený dovŕšil dôchodkový vek. Taktiež posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti vo vzťahu

k doterajšej činnosti podľa § 88 Zákona o sociálnom poistení nie je možné, nakoľko poškodený už
nevykonáva žiadnu pracovnú činnosť a navyše nespĺňa zákonnú definíciu poškodeného podľa § 83
Zákona o sociálnom poistení.

Najvyšší súd SR považoval za potrebné v rozsudku zo dňa 25. novembra 2010 uviesť, že „Podľa

vyjadrenia odporkyne, pobočky Žilina zo dňa 7. apríla 2009, odporkyňa zisťovala, či navrhovateľ ešte u
zodpovedného zamestnávateľa uplatnil svoje prípadné nároky z pracovných úrazov. Navrhovateľ však
na viaceré výzvy odporkyne nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali vznik nároku na náhradu za stratu
na zárobku v zmysle § 195 zákona č. 65/1965 Zb..“

Od 21. septembra 2006 navrhovateľ poberá starobný dôchodok, preto v zmysle § 89a Zákona o
sociálnom poistení týmto dňom mu zanikol nárok na úrazovú rentu, pretože dovŕšil dôchodkový vek.Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporkyne č. 4380-7/2013-BA zo dňa 22. júla 2013
ako správne potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.. V tejto časti konania odporkyňa nemá nárok na náhradu
trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách

konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov
konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..

Pokiaľ sa týka opravného prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. 4380-8/2013-BA
zo dňa 22. júla 2013 mal súd preukázané, že predmetné rozhodnutie odporkyne bolo navrhovateľovi

doručené dňa 29. júla 2013. Proti rozhodnutiu navrhovateľ opravný prostriedok nepodal, preto
predmetné rozhodnutie márnym uplynutím zákonnej 30-dňovej lehoty na podanie opravného prostriedku
nadobudlo právoplatnosť dňa 29. augusta 2013. Až dňa 5. septembra 2013 bolo odporkyni doručené
podanie navrhovateľa označené ako Odvolanie proti rozhodnutiu č. 4380-8/2013-BA zo dňa 22. júla
2013.

V zmysle § 250m ods. 2 O.s.p. opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporkyne sa podáva na
príslušnom súde alebo na orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal v lehote tridsiatich dní od
doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Z uvedeného vyplýva, že
navrhovateľovi bolo napadnuté rozhodnutie doručené 29.júla 2013, posledný deň zákonnej 30-dňovej
lehoty na podanie opravného prostriedku v zmysle § 250m ods. 2 O.s.p. je deň 28. augusta 2013.

Navrhovateľ však podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporkyne na poštovú prepravu až dňa 3.
septembra 2013, ktorý bol odporkyni doručený dňa 5. septembra 2013, t. j. po uplynutí zákonnej lehoty.

Podľa § 250p O.s.p. ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený,
alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil vady,

ktorých odstránenie súd nariadil, a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný
prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Na základe vyššie uvedených skutočností, mal súd preukázané, že navrhovateľ podal opravný
prostriedok proti rozhodnutiu odporkyne č. 4380-8/2013-BA zo dňa 22. júla 2013 dňa 3. septembra 2013,

preto opravný prostriedok navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne odmietol ako podaný oneskorene
v súlade s ust. § 250p O.s.p..

V tejto časti konania navrhovateľovi, ani odporkyni trovy konania nevznikli, preto o trovách konania
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia (žiaden z účastníkov nemá právo na

náhradu trov konania).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.