Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by JUDr. Daniel Marcián

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4Pc/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616203349
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:3616203349.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v právnej veci navrhovateľa Y. A.,

nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. XXX, proti osobe oprávnenej na výživné M.. Y. A., nar. XX.X.XXXX, bytom
M. XX, K., o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa k osobe oprávnenej na výživné určená rozsudkom Okresného
súdu Bratislava II., č.k. 58C 251/2014 z 19.01.2015 sa zrušuje.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

NávrhomdoručenýmnaOkresnýsúdPartizánske8.8.2016sanavrhovateľdomáhalrozhodnutia,ktorým
by súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči osobe oprávnenej na výživné. Uvedený návrh odôvodnil

nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Na základe rozsudku z 19.1.2015 je povinný platiť
osobe oprávnenej na výživné mesačne sumu výživného vo výške 200 eur. Osoba oprávnená na výživné
mala podľa jeho vedomostí v júni 2016 ukončiť magisterské štúdium na vysokej škole, a preto žiada o
zrušenie vyživovacej povinnosti.

Osoba oprávnená na výživné sa k návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti vyjadrila tak, že
magisterské štúdium na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave ukončila 31.5.2016 vykonaním

štátnicových skúšok. Súčasne súdu oznámila, že nastúpila doktoranské štúdium, študijný program
pedológia, dennou formou, so štandardnou dĺžkou štúdia 4 rokov, pričom k tomuto vyjadreniu priložila
potvrdenie o návšteve školy vydané Univerzitou Komenského v Bratislave, Pedagogickou fakultou,
referátom doktorandského štúdia, z 24.10.2016, a potvrdenie Univerzity Komenského v Bratislave,
Prírodovedecká fakulta s názvom „Štúdia študenta“, ktoré nie je datované. Na záver svojho osoba
oprávnená na výživné vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Partizánske, a to z
dôvodu, že na konanie je príslušný okresný súd v mieste jeho trvalého bydliska, ktorým je Okresný súd

Bratislava II.

Dňa 5.12.2016 bola predmetná vec postúpená z Okresného súdu Partizánske na tunajší súd, vzhľadom
na trvalý pobyt navrhovateľa v obvode tunajšieho súdu (I. Č.. XXX, okr. L. M..)

Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktorom vykonával dokazovanie.

Z potvrdenia o návšteve školy vydaného Univerzitou Komenského v Bratislave, Prírodovedecká
fakulta, referát doktorandského štúdia, vydaného na vlastnú žiadosť osoby oprávnenej na výživné z
24.10.2016, ako aj z prehľadu štúdia študenta vystaveného Univerzitou Komenského v Bratislave,
Prírodovedeckou fakultou, a z potvrdenia - podanie správy vydaného Univerzitou Komenského vBratislave, Prírodovedeckou fakultou, študijné oddelenie - referát doktorandského štúdia z 21.10.2016
vyplynulo, že osoba oprávnená na výživné ukončila druhý vysokoškolský stupeň (magisterské štúdium)
31.5.2016 a 02.09.2016 sa zapísala na doktorandské štúdium (vysokoškolské štúdium tretieho stupňa)

zo štandardnou dĺžkou štúdia 4 roky v študijnom programe pedológia - dennou formou.

Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

Podľa § 77 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov právo na výživné sa
nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa
možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné
osobitného zreteľa.
Podľa§78ods.1zák.č.36/2005Z.z.orodinevzneníneskoršíchpredpisovdohodyasúdnerozhodnutia
o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo

zrušenie výživného možná len na návrh.
Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z.z.) na konania podľa tohto
zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 231 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.) rozsudok ukladajúci povinnosť plniť
v budúcnosti splatné dávky alebo splátky, možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili

pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je
prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že došlo k podstatnej zmene pomerov (v
porovnaní s obdobím, kedy bola naposledy určená vyživovacia povinnosť navrhovateľovi vo vzťahu k
osobe oprávnenej na výživné), ktorá spočívala v tom, že osoba oprávnená na výživné získala schopnosť

samostatne sa živiť v zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine, pretože ukončila vysokoškolské štúdium
2. stupňa 31.5.2016. Z uznesenia Ústavného súdu sp.zn. II. ÚS 648/2015 z 6.10.2015 vyplýva, že
je potrebné rozlišovať medzi dosiahnutím „schopnosti sa samostatne živiť“ a dosiahnutím „schopnosti
získať výhodnejšiu pracovnú pozíciu“, pričom v prípade vysokoškolského štúdia tretie stupňa ide zjavne
o dosiahnutie schopnosti získať výhodnejšiu pracovnú pozíciu. Schopnosť samostatne sa živiť sa

nadobúda už momentom ukončenia riadneho vysokoškolského štúdia. Tunajší súd sa s uvedeným
názorom v plnom rozsahu stotožnil, vzhľadom na uvedené zrušil vyživovaciu povinnosť tak, ako to
navrhol navrhovateľ. Keďže navrhovateľ vo svojom návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti neuviedol
deň odkedy požaduje zrušiť vyživovaciu povinnosť, súd ho nemohol doplniť, a preto rozhodol tak, že v
rozsudku deň zrušenia povinnosti neuviedol, čím sa účinky rozsudku viažu na deň jeho právoplatnosti,

pretože platí, že pokiaľ nejde o maloleté dieťa ako oprávneného, potom je súd návrhom viazaný. Tento
záver potvrdzuje aj názor právnej vedy vyjadrený v komentári k zákonu o rodine, autor JUDr. Bronislava
Pavelková, PhD., 1. vydanie 2011, vydavateľstvo C.H. BECK, str. 483 (komentár k § 78 ods. 2.)

Pokiaľ ide o námietku nepríslušnosti Okresného súdu Partizánske, poťažmo aj Okresného súdu

Liptovský Mikuláš, ktorú vzniesla osoba oprávnená na výživné, a ktorú odôvodnila tvrdením, že podľa
jej názoru je príslušný Okresný súd Bratislava II ako súd v obvode ktorého má trvalé bydlisko, súd túto
námietku nepríslušnosti neuznal, nakoľko podľa § 154 Civilného mimosporového poriadku je na konanie
vo veciach výživného u plnoletých osôb a iných obdobných nárokov miestne príslušný všeobecný súd
navrhovateľa a keďže má navrhovateľ trvalý pobyt v obvode Okresného súdu Liptovský Mikuláš, je

miestne príslušný ako všeobecný súd Okresný súd Liptovský Mikuláš.

Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Vzhľadom na uvedené súd podľa § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na

náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

- neboli splnené procesné podmienky,

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo

- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.