Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Ján Slebodník
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/196/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207120
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7614207120.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v právnej veci žalobcu CD Consulting s. r. o., Praha 1,
Nové Město, Politických vězňů 1272/21, IČO: 264 29 705, Česká republika, zastúpeného Fridrich Paľko,
s. r. o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej V. T., D.. XX.X.XXXX, N. Z. XX,
o zaplatenie 233,01 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 1C/129/2014-78 z 12.2.2016
Okresného súdu Spišská Nová Ves
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zastavil konanie
o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Stranám náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol: Doručil žalovanej „príloha“ III podľa čl.5 ods.2 + 3 Nariadenia ES
861/2007 a pripojil si exekučný spis Okresného súdu (ďalej len OS) Spišská Nová Ves 16Er 649/2012
a vo veci nariadil pojednávanie. Strany sa napriek vykázanému doručeniu pojednávania nezúčastnili,
preto súd pojednával v ich neprítomnosti. Podaním z č.l. 71 zobral svoj návrh v rozsahu zmenkového
úroku vo výške 0,19% denne z uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne späť. Žalobca
k návrhu predložil originál zmenky vystavenej žalovanou 4.3.2010 (jej údaje reprodukoval). Prednostne
posúdil nárok žalobcu podľa spotrebiteľského práva, aby mohla byť spotrebiteľovi poskytnutá ochrana.
Zo spisu OS Spišská Nová Ves 16Er/649/2012 a jeho uznesenia z 8.1.2013, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 16.9.2013 zistil, že Pohotovosť s.r.o. ako oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie
proti žalovanej ako povinnej pre vymoženie istiny 322,01 € s prísl. Súd týmto uznesením žiadosť o
udeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietolanásledneuznesenímz29.1.2014,ktorénadobudlo
právoplatnosť 5.2.2014 exekučné konanie zastavil. Exekučným titulom v tomto prípade bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 04086/11 z 2.6.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.6.2011
a vykonateľnosť 23.6.2011, ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť pôvodnému veriteľovi Pohotovosť
s.r.o. zmenkovú sumu 1.223,01 €, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne z tejto sumy
od 9.2.2011 do zaplatenia a zákonného úroku 6% ročne z dlžnej sumy od 23.3.2011 do zaplatenia,
trovy rozhodcovského konania a trovy exekúcie. Rozhodcovský súd tak rozhodol na základe zmenky
vystavenej 4.3.2010, ktorou účastníci zabezpečili svoj záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere, zmenku
vyplnil oprávnený podľa dohody o vyplnení zmenky. Zároveň konštatoval, že oprávnený predložil zmluvu
o úvere č. 701500209 z 4.3.2010 uzatvorenú medzi účastníkmi konania, na základe ktorej bol povinnej
poskytnutý úver vo výške 600 € a povinná sa zaviazala vrátiť oprávnenej úver v 11 mesačných splátkachpo 99 € navýšený o poplatok 489 €. Exekučný súd nevydal poverenie a zamietol žiadosť s odôvodnením,
že jednoznačne išlo o spotrebiteľský úver obsahujúci neprijateľné zmluvné podmienky a rozhodcovský
rozsudok zaviazal žalovanú na právom nepovolené a dobrým mravom odporujúce plnenie. Zároveň z
uzneseniazčl.12tohtoexekučnéhospisuz8.1.2013malsúdpreukázané,žedohodaovyplnenízmenky,
ktorá bola súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len VPPÚ) je v rozpore s § 54 OZ.
Tým, že povinná podpísala zmenku, nemohla následne žiadnym spôsobom ovplyvniť, resp. namietať
sumu v nej uvedenú. Uvedená podmienka bola teda dohodnutá jednoznačne v prospech oprávnenej na
úkor povinnej - spotrebiteľa. Čl.17 VPPÚ vyhodnotil exekučný súd za neprijateľnú podmienku. Okrem
toho nebolo preukázané, že táto dohoda o vyplnení zmenky bola individuálne dojednaná. Citoval znenie
§ 52,§ 53 ods. 1, 2, 3, ods. 4 písm. k/ a § 54 ods. 1, 2 O. z. Na základe takto vykonaného dokazovania
dospel súd k záveru, že návrh žalobcu nie je opodstatnený. Predmetom tohto konania je návrh žalobcu
nauplatneniepohľadávkypodľačl.4ods.1NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie). V
tomto návrhu žiadal, aby zaviazal žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť zmenkovú
sumu vo výške 233,01 €, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 1223,01 € od 9.2.2011 do
18. 5. 2011, čo predstavuje sumu 302,69 eur, 1124,01 € od 19.5.2011 do 19. 6. 2011, čo predstavuje
sumu 89,92 eur, 1025,01 € od 20.6.2011 do 17.7. 2011, čo predstavuje sumu 71,75 eur, 926,01 € od
18.7.2011 do 17.8. 2011, čo predstavuje sumu 71,77 eur, 827,01 € od 18.8.2011 do 19.10. 2011, čo
predstavuje sumu 130,25 eur, 728,01 € od 20.10.2011 do 15.12. 2011, čo predstavuje sumu 130,25
eur, 629,01 € od 16.12.2011 do 19.1. 2012, čo predstavuje sumu 55,04 eur, 530,01 € od 20.1.2012
do 15.2. 2012, čo predstavuje sumu 35,78 eur, 431,01 € od 16.2.2012 do 8.5. 2012, čo predstavuje
sumu 89,43 eur, 332,01 € od 9.5.2012 do 3.9. 2012, čo predstavuje sumu 400,90 eur, 233,01 € od
4.9.2013 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 1223,01 € od 23.3.2011 do 18. 5. 2011,
čo predstavuje sumu 11,66 eur, 1124,01 € od 19.5.2011 do 19. 6. 2011, čo predstavuje sumu 5,91
eur, 1025,01 € od 20.6.2011 do 17.7. 2011, čo predstavuje sumu 4,72 eur, 926,01 € od 18.7.2011
do 17.8. 2011, čo predstavuje sumu 4,72 eur, 827,01 € od 18.8.2011 do 19.10. 2011, čo predstavuje
sumu 8,56 eur, 728,01 € od 20.10.2011 do 15.12. 2011, čo predstavuje sumu 6,82 eur, 629,01 € od
16.12.2011 do 19.1. 2012, čo predstavuje sumu 3,62 eur, 530,01 € od 20.1.2012 do 15.2. 2012, čo
predstavuje sumu 2,35 eur, 431,01 € od 16.2.2012 do 8.5. 2012, čo predstavuje sumu 5,88 eur, 332,01
€ od 9.5.2012 do 3.9. 2012, čo predstavuje sumu 26,36 eur, 233,01 € od 4.9.2013 do zaplatenia,
zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 4,08 € a náhradu všetkých trov konania.
V časti údaje o pohľadávke žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo
zmenky, ktorú vystavila žalovaná 4.3.2010 na zmenkovú sumu 1 233,01 €, pričom sa zaviazal aj k
úhrade zmenkového úroku 0,25% denne od 9.2.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou
doložkou na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia. Zmenka bola vystavená 4.3.2010 na
uvedenú sumu, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť túto zmenku pri predložení na
rad zmenkového veriteľa spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 9.2.2011. Za miesto splatenia
bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, ale vystaviteľ
doposiaľ zaplatil 240 € na zmenkovú sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou bez protestu,
indosant nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Žalobca je obchodnou spoločnosťou so
sídlom na území Českej republiky (ďalej len ČR), žalovaný ako fyzická osoba má bydlisko na území
Slovenskej republiky (ďalej len SR) a žalovaná zmenka bola vystavená na území SR, kde je i platobné
miesto.Žalobcaurčilakopríslušnýsúdpodľabydliskažalovanéhopodľačl.25ods.1písm.a)Nariadenia,
príslušnosť OS podľa oznámenia SR Komisii. Po takto vykonanom dokazovaní mal preukázané, že
nároku žalobcu opierajúceho sa o plnenie z vystavenej zmenky nie je možné vyhovieť. Zmenka bola
vystavená na základe Dohody o vyplnení zmenky podľa bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia
spotrebiteľskéhoúveru,ktorýjevrozpores§54OZ.Tým,žepovinnápodpísalablankozmenku,nemohla
následne žiadnym spôsobom ovplyvniť, resp. namietať sumu v nej uvedenú. Uvedená podmienka bola
teda dohodnutá jednoznačne v prospech oprávneného na úkor povinnej - spotrebiteľa. Tiež nemal
preukázané, že táto dohoda o vyplnení zmenky bola individuálne dojednaná. V tejto súvislosti poukázal
na to, že dôkazná povinnosť o tom, že zmluvné ust. dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom bolo
individuálne dojednané zaťažujú dodávateľa a pokiaľ nepreukáže opak, nepovažujú sa za individuálne
dojednané (§ 53 ods. 3 OZ). Citoval znenie § 53 ods.5 a § 39 O. z. Zmenka bola vystavená na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky - Dohody o vyplnení zmenky podľa bodu 17 VPPÚ a táto podmienka je
neplatným úkonom. Ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve blankozmeky, je neplatná aj samotná
zmenka - viď rozsudok Najvyššieho súdu (ďalej len NS) SR 4Obo 161/2007 zo 6.5.2008. Neplatnosť
zmenkovej zmluvy sama o sebe nie je dôvodom neplatnosti zmenky. Neplatnosť zmenkovej zmluvy však
znamená neexistenciu kauzálneho vzťahu medzi konkrétnou pohľadávkou a zmenkou, ktorá ju malazabezpečovať, čo znamená, že v danom prípade nedošlo k platnému vzniku zmenkového záväzkového
vzťahu. Po formálnej stránke je teda zmenka platná, avšak záväzok, ktorý vznikol medzi dodávateľom a
spotrebiteľom pri poskytnutí spotrebiteľského úveru, nemohol byť zabezpečený zmenkou, čo znamená,
že z takejto zmenky nemohlo vzniknúť právo na vyplnenie zmenky a ani právo na plnenie z nej. Z
týchto dôvodov návrh žalobcu ako neopodstatnený zamietol. Pre úplnosť považoval za potrené uviesť
i nasledujúce: Citoval znenie § 5a ods.1 písm. b) a § 29b zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a
o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Konanie o nároku žalobcu sa týka plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré podlieha i ust. zák. o ochrane
spotrebiteľa. Retroaktivita (spätná účinnosť) je vlastnosť právnej normy, spočívajúca v tom, že daná
norma určitým spôsobom pôsobí v minulosti a priamo alebo nepriamo svojim adresátom stanovuje
práva a povinnosti vo vzťahu k obdobiu, kedy ešte nemali možnosť sa s jej obsahom zoznámiť.
Retroaktivita môže byť pravá alebo nepravá. Novelou tohto zák. č.102/14 Z. z. boli do zák.č.250/07 Z. z.
zakomponované cit. ust. týkajúce sa nepravej retroaktivity, čo znamená, že v novom právnom predpise
zákonodarca uzná právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti skoršieho zák., no zároveň prinesie
určité zmeny práv alebo povinností, ktoré vznikli na základe týchto právnych skutočností alebo na ich
základe zavedie aj nové práva alebo povinnosti. Citoval z odôvodnenia (zo str. 5 a 6) uznesenia NS
SR 4Cdo 98/2010 z 29. 6. 2010. Na základe týchto skutočností zohľadnil aj ust. nepravej retroaktivity
[§ 5a ods.1 písm. b) v súčinnosti s § 29b 250/07 Z. z.] a aj táto skutočnosť je dôvodom pre zamietnutie
návrhu. Súd nezohľadnil žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania za účelom oboznámenia s dôkazmi,
aby prípadnou realizáciou práva žalobcu sa vyjadrili sa k vykonaným dôkazom. Nič nebránilo žalobcovi
či jeho zástupcovi zúčastniť sa pojednávania a k listinám sa na pojednávaní vyjadriť. Predvolanie na
pojednávanie žalobca i jeho zástupca prevzal v zákonnej lehote. O trovách konania rozhodol podľa §
142 ods.1 O. s. p. (zásada úspechu). V konaní bol úspešný žalovaný účastník, ktorému trovy nevznikli,
preto ich náhradu súd účastníkom nepriznal.
3. Žalobca podaním z 21.12.2015 čiastočne vzal návrh na jeho začatie späť a navrhol v tejto časti
konanie zastaviť a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného
zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, čím si žalobca uplatnil v tomto konaní len zmenkový úrok
vo výške 0,06% denne. S poukazom na § 96 ods. 1 O.s.p. súd konanie vo vyššie uvedenom rozsahu
zastavil.
4. Proti rozhodnutiu podal žalobca v celosti v zákonnej lehote toto odvolanie z dôvodu, že: a) konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods.2 písm. b)
O. s. p.]; b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s §
221 ods.1 písm. f) O. s. p.]; c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
[§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.]. K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. Súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie, o. i., oboznámením sa s úverovou zmluvou,
exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. On, a podľa dostupných informácií ani žalovaný, však
dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. 2. Podľa §
120 O. s. p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd
vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli.
Prejednacia zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom
sporového konania vyplývajú z § 79 ods.1 a § 101 ods.1 O. s. p. Povinnosť tvrdenia znamená, že
účastník musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých
okolností účastníkovi vyplýva jeho právo alebo povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia,
hovorí sa, že uniesol bremeno tvrdenia. 3. Predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
ktorou,keďžetátospĺňavšetkyformálneamateriálnenáležitostipredpokladanézák.č.191/50Sb.(Zákon
zmenkový a šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej
prísl. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala
okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov „nevyhnutých“ pre rozhodnutie vo veci.
4. § 120 ods.1 O. s. p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy
ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je
vykonanienenavrhnutýchdôkazovnevyhnutnéprerozhodnutievoveci;anevykonanienejakéhodôkazu
môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť; Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo
samotného doterajšieho dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V
danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej prísl. len z predloženej
zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania („koncentračný“zásada v zmysle čl.5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových
strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Je potrebné uviesť, že súd musí k
otázke vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k
narušeniu rovnosti strán v spore. Svoj postup musí v odôvodnení rozhodnutia náležite zdôvodniť.
V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil. 5. Predpokladom vydania rozsudku v tomto
konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v
listine ako takej samo jeho právo. Vo vzťahu k nemu ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným
prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. 6. Žalovaný mohol na základe čl.5 ods.3 a 6
Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté, a to „zo“ dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný
nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 veta „práva“ in fine O. s. p. vznášal
námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti
súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. 7.
Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na jeho ťarchu vykonal
dokazovanie,ktoréúdajnepreukázalojehocharakterakospotrebiteľa.Žalovanýsatejtoobranyžiadnym
spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojim konaním ju prakticky uznal. Súd
iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný
podklad pre zamietnutie žaloby na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad
rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovaného
v tomto konaní. Navyše žalovaná o túto podporu nepreukázal žiadny záujem. Súd teda túto ochranu
žalovanému prakticky nanútil, bez jeho vôle. 8. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom
štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl.46
ods.1 Ústavy SR, ako aj čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 9. Súd dospel
k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej „interpretácii“
príslušných právnych predpisov a práva EÚ. 10. Je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie
je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou,
teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie
je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd sa aplikáciou
príslušných ust. o zmenke upravených v zák.č.191/50 Sb. (ďalej aj ZŠZ; poznámka žalobcu) vôbec
nezaoberal a ignoroval predmet sporu. 11. Je nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne
zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. V konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že
za zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval, akoby išlo „k“ bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné.
12. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ (citoval jeho znenie). Z uvedeného jednoznačne vyplýva,
že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky,
ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže
činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR 5Obo
3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia citoval). 13. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za
určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči nemu, avšak námietka musí byť vznesená
zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie
svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto „úlohy“ a iniciatívu na seba (proti vôli žalovaného) prevzal
súd a suploval aktivitu žalovaného. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme
zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť (§ 5 ods.1 O. s.
p.). 14. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu
povinnosť súdu prekročením § 5 ods.1 O. s. p., porušil ust. o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali
byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Dôkaz: Rozsudok NS SR
5Obo 3/2008 z 22.10.2008. 15. Záver súdu však vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré však nikto
v konaní nevzniesol ani ich nikto z účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní
v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom je po indosovaní irelevantný.
Navyše mu nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. Súd dospel k záveru, že na zmenke
napísaný zmenkový úrok sa prieči dobrým mravom a preto je neplatný a takisto dojednanie dohody o
vyplnení zmenky ohľadom zmenkového úroku považuje za podmienku, ktorá je nekalá, keďže ide o
podmienku, ktorej dôsledkom a účinkom by bolo priznanie za nesplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa
neprimerane vysokého prísl. pohľadávky. 16. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že zmenku vystavil
žalovaný. Túto dobrovoľne podpísal pričom išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku
je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaný teda mal vedomosť
o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25% denne a s takouto sadzbou zmenkového
úroku jednoznačne súhlasil. 17. V tejto súvislosti je na mieste poukázať na rozsudok NS SR 5Obo3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia citoval). 18. Poukázal aj na rozsudok Nejvyššího soudu ČR
25Cdo 1839/2000 z 22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č.59/2004), z
odôvodnenia ktorého citoval. 19. V okolnostiach rozhodnutia súdu je potrebné poukázať predovšetkým
na nespornosť jeho záväzku za zmenku zaplatiť. Nespornosť záväzku žalovaného za zmenku zaplatiť
sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok
žalovaného zaplatiť aj zmenkový úrok je „tade“ platný a má byť priznaný v súdnom konaní. Zmenkový
úrok má byť priznaný o to viac, ak žalovaný žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformuloval.
20. Významným sa javí aj fakt, že súd nepriznal žiadny zmenkový úrok, pričom z odôvodnenia je
nepochybné, že v rozpore s dobrými mravmi nie je každý zmenkový úrok, ale len zmenkový úrok, ktorý
je neprimerane vysoký. Z toho vyplýva, že rozporom s dobrými mravmi, a teda neplatnosťou by (na
základe argumentácie súdu - s ktorou nesúhlasí) mohla môže byť postihnutá len časť presahujúca
zmenkový úrok, ktorý sa dobrým mravom neprieči. Súd by tak mal zamietnuť len časť zmenkového úroku
a priznať zmenkový úrok nepriečiaci sa dobrým mravom. 21. Súd však zamietol celý zmenkový úrok,
a teda nepochybne zamietol aj platnú časť uplatneného nároku na zmenkový úrok, ktorý sa dobrým
mravom neprieči. Uvedené závery potvrdzuje uznesenie Krajského súdu (ďalej len KS) v Prešove:
10Co/79/2013 z 5.9.2013, ktoré bolo vydané v jeho skutkovo a právne zhodnej veci. Citoval, čo KS ako
odôvodnenie svojho rozhodnutia uvádza. Takisto uznesenie KS v Banskej Bystrici: 43CoZm/l0/2013 z
21.11.2013, ktoré bolo vydané v jeho skutkovo a právne zhodnej veci, potvrdzuje uvedené jeho závery.
Citoval, čo KS ako odôvodnenie svojho rozhodnutia uvádza. Považuje za potrebné obiter dictum vyjadriť
sa aj k záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať
neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukázal na
to, že samotný zák. o spotrebiteľských úveroch č.258/01 Z. z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia
vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských
úverov mohla byť používaná. Zák. súčasne nelimituje použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučuje
použitie určitých doložiek a p. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek
doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve.
Súčasne z formulácie § 4 ods.6 a použitia spojenia v čase vyplnenia, ako aj zo slov vyplnenú veriteľom,
je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak
by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Z uvedeného
preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou
zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne
pripúšťala používanie blankozmeniek. Napadnuté rozhodnutie je zároveň prekvapivým rozhodnutím, čo
predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť napadnutého rozhodnutia vyplýva zo
skutočnosti, že žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol, ale
najmävyplývazrozporunapadnutéhorozhodnutiaskonštantnoujudikatúrouNSSR,naktorúpoukazuje
v tomto odvolaní a ktorá má byť súdu známa. Záver súdu je teda nesprávny a vyplýva z nesprávneho
právneho posúdenia veci. S poukazom na uvedenú argumentáciu žiadal zmeniť rozsudok, tak že návrhu
na uplatnenie pohľadávky sa v celom rozsahu vyhovie a prizná sa mu nahrada trov odvolacieho konania:
26,56 € bez DPH za podané odvolanie a 8,39 € bez DPH režijný paušál, a to všetko navýšené o
DPH. Príloha: Rozsudok NS SR 5Obo/3/2008 z 22.10.2008, Uznesenie KS v Prešove 10Co 79/2013 z
5.9.2013, Uznesenie KS v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013.
5. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, potvrdil rozsudok
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie.
7. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
8. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie
dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.9. Podľa § 221 ods.1 O. s. p. súd rozhodnutie zrušil, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci
sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez
návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali a j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
10. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumel procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v
dôsledku ktorého účastník nemohol uplatniť konkrétne procesne práva priznané mu O. s. p.
11. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci [§ 205 ods.2 písm. b) O. s. p., teraz § 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v
chybnom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok,
ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších
nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého
porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
12. Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom a, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou inou vadou postihnuté.
13. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkovéhostavupodľatýchtoust.vovzťahukpredmetukonaniaprávaapovinnostiaakobolapretovec
rozhodnutá. Použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie
k zistenému skutkovému stavu.
14. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť (§ 387 ods.3 CSP): Vzhľadom
na to, že na zmenke (fotokópia na č.l.4) je uvedené č. spotrebiteľskej zmluvy, žalobca pri nadobudnutí
zmenky vedel, že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému
majiteľovi zmenky námietky podľa § 17 ZZŠ a z údaja o č. zmluvy (tzv. hodnotová doložka, informujúca o
kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť,
že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu je tak v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi), ako aj so zák.č.258/01 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia
zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach
prejednávanej veci - v rozpore s § 4 ods.6,7 cit. zák.č.258/01 Z. z.
16. Napadnutý rozsudok je v úplnom súlade s ustálenou rozhodovacou súdnou praxou (§ 393
ods.3 CSP) formulovanou v SPOLOČNOM STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR aobchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, uverejneným pod č. 93/2015 v Zbierke
stanovísk NS a súdov SR 8/2015.
17. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
18. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
19. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech vo veci, preto nemá právo na náhradu jeho trov a
žalovanej v ňom žiadne trovy nevznikli.
21. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.