Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 6, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115216631
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4115216631.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci žalobkyne: O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. XXX/XXX, XXX XX S., zastúpenej Advokátskou kanceláriou KOTRUSZ - BENČÍK, s.r.o., so sídlom
Štefánikova 57, 949 01 Nitra, proti žalovanému: H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX/XXX, XXX XX
S., zastúpenému JUDr. Ivetou Lenčéšovou, advokátkou so sídlom Farská 28, 949 01 Nitra, o určenie
neplatnosti výpovede z nájmu bytu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k.
12C/295/2015-44 zo dňa 25.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že je neplatná výpoveď žalovaného zo dňa

07.04.2015 z nájmu bytu vedeného katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra pre katastrálne
územie W. S. na LV č. XXXX ako stavby súp. č. XXX - okal, postavenej na pozemku registra "C" s
parc. č. 701/6, ktorá bola žalobkyni doručená dňa 15.04.2015. O trovách konania súd nerozhodol s tým,
že o nich rozhodne samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len
„OSP“). V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou dňa 27.05.2015 domáhala určenia
neplatnosti výpovede žalovaného, čo odôvodnila tým, že byt užíva na základe rozhodnutia o pridelení

bytu vydaného Agrokombinátom "Zobor", š.p., zo dňa 23.02.1990 a podľa aktuálneho stavu zapísaného
v katastri nehnuteľností je ako výlučný vlastník bytu zapísaný žalovaný, pričom ona jeho vlastníctvo
spochybňuje s ohľadom na rôzne prevody vlastníctva bytu; ani jeden subjekt jej výpoveď nedal a ani ju
nevyzvalnaplatenienájomného.Onanájomnéplatilaposlednémuprenajímateľovi,spoločnostiMANAZ,
spol. s r.o., a nájom podľa nej doposiaľ trvá. Žalovaný jej dal výpoveď pre neplatenie nájomného podľa
§ 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, pričom žalobkyňa v žalobe namietala nedostatočné
vymedzenie skutkového dôvodu takejto výpovede, pretože v nej nie je uvedené časové obdobie a ani

výška nedoplatku. Uviedla, že od mája 2015 nájomné platí na účet žalovaného, odkedy jej prvýkrát
oznámilúdajepotrebnénauskutočnenieplatby.Žalovanýnesúhlasilsožalobou,pretožejehovlastníctvo
k bytu je nesporné a výpoveď z nájmu dal z dôvodu právnej istoty, aj keď bol utvrdzovaný v tom, že k
zániku nájmu došlo ku dňu 29.02.2000, kedy bol so žalobkyňou ukončený pracovný pomer. On dôvod
výpovede jasne špecifikoval podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka tak, že dôvodom
je nezaplatenie nájmu a úhrad spojených s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace. Dôvod bol
podľa neho špecifikovaný jasne a nezameniteľne s tým, že žalobkyňa neuhrádzala nájomné ani jeho

právnej predchodkyni, W., napriek tomu, že žalobkyňu výzvou zo dňa 10.03.2009 vyzvala, komu, akým
spôsobom a v akej výške má platiť nájomné. Uviedol, že ku dňu odoslania výpovede nebola evidovaná
žiadna úhrada nájomného, ani vo vzťahu k W. O., ani vo vzťahu k nemu.2. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že žalobkyni bol uvedený byt pridelený ako služobný podnikový
byt na základe zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 23.02.1990 do osobného užívania
a ona v ňom doposiaľ býva. Následne bol dňa 29.02.2000 so žalobkyňou ukončený pracovný pomer

dohodou z dôvodu organizačných zmien. Listom zo dňa 20.03.2000 bolo spoločnosťou Bažantnica,
spol. s r.o. oznámené JUDr. Kataríne Cibuľkovej, SKP spoločnosti MANAZ, s.r.o., že žalobkyňa užíva
služobný podnikový byt, že s ňou bol dňa 29.02.2000 ukončený pracovný pomer a že v danom období
plynie trojmesačná lehota na zánik nájomnej zmluvy. Listom zo dňa 05.03.2001 Slovenská bažantnica,
s.r.o., žalobkyňu vyzvala na vypratanie bytu do 30.04.2001 z dôvodu, že „okal“ dovtedy obývala ako

služobný byt a ich spoločnosť potrebuje obytný dom pre zamestnanca. Žalobkyňa platila nájomné za byt
správkyni konkurznej podstaty spoločnosti MANAZ, spol. s r.o., podľa jej výpovede od roku 1996 po 14
eur mesačne a toto nájomné platí od mája 2015 už žalovanému. Žalovaný je vedený ako vlastník podľa
LV č. XXXX pre okres D., obec S., kat. úz. W. S., stavby - okal súp. č. XXX nachádzajúci sa na parc. č.
701/6, a to na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V 998/13-30/13. Žalovaný doručil
dňa 15.04.2015 žalobkyni výpoveď z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka z

dôvodu nezaplatenia nájomného ani úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako
tri mesiace. Žalobkyňa na výpoveď reagovala listom zo dňa 04.05.2015, v ktorom uviedla, že žalovaný
ju nikdy nevyzval na platenie nájomného, neoznámil jej informácie potrebné pre zaplatenie nájomného
a ona si plní povinnosti nájomcu voči poslednému subjektu, ktorý voči nej splnil povinnosť súčinnosti
(MANAZ, spol. s r.o.).; preto je podľa nej výpoveď nedôvodná. Súd konštatoval, že aj manžel žalobkyne,

L.. U. S., bol výzvou zo dňa 10.03.2009 vyzvaný na úhradu nájomného a listom zo dňa 24.04.2015 bol
vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom užívania bytu.

3. Súd prvej inštancie považoval žalobu žalobkyne za opodstatnenú a svoje rozhodnutie vo veci samej
odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 37 ods. 1, § 711 ods. 1 písm. d), § 711 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Konštatoval, že žaloba bola podaná na súd v prekluzívnej 3-mesačnej lehote počítanej odo
dňa doručenia výpovede. Vo všeobecnosti výpoveď z nájmu bytu musí byť písomná a výpovedný dôvod
sa musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Neplatenie nájomného
a úhrad za plnenie poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace musí byť konkretizované s
uvedením mesiacov, kedy nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním

bytu. V prípade chýbajúceho skutkového vymedzenia výpovedného dôvodu tento nedostatok nemožno
napraviť dodatočným dopĺňaním údajov, pretože dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. V tomto
smere poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 2/2007 a 4Cdo
248/2009. Podľa výpovede zo dňa 07.04.2015 žalovaný výpovedný dôvod nijako skutkovo nevymedzil,
neuviedolsumudlžnéhonájomnéhoaaniobdobie(mesiace),kedyžalobkyňanezaplatilanájomnéalebo

úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a uviedol len odkaz na znenie ustanovenia § 711 ods. 1
písmeno d) Občianskeho zákonníka. Pre tieto formálne nedostatky výpovede súd teda žalobe vyhovel.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobu zamietnuť. Nesúhlasil s právnymi závermi súdu prvej inštancie a namietal, že súd sa

nevysporiadal s otázkou existencie a neexistencie nájomného vzťahu, najmä či dohodu o odovzdaní
a prevzatí bytu zo dňa 23.02.1991 považoval za platnú nájomnú zmluvu, a nevysporiadal sa so
skutočnosťou týkajúcou sa ukončenia pracovného pomeru (dňa 29.02.2000) ako aj výpovede z nájmu
(05.03.2001), ktorej určenia neplatnosti sa žalobkyňa nikdy nedovolávala. Toto bolo potrebné posúdiť,
najmä keď on sám výpoveď dal len z dôvodu právnej istoty. Zodpovedanie otázky existencie nájmu

považuje za nevyhnutné pre konečné rozhodnutie vo veci samej. Nesúhlasil so záverom o neplatnosti
výpovede pre absenciu údaju o dlžnej sume nájomného, pričom vyčíslenie bolo podľa neho nemožné.
Pôvodná suma úhrady za užívanie bytu činila 210 Kčs za mesiac. Predchádzajúci vlastník, MANAZ,
spol. s r.o., žalobkyňu vyzval na uzavretie novej nájomnej zmluvy s úhradou za užívanie bytu vo výške
1.141,80 Sk, no ona ju nepodpísala. Poukázal na to, že na súde prvej inštancie sa vedie aj ďalšie

konanie pod sp. zn. 12C/96/2010, ktorého predmetom je zaplatenie sumy zodpovedajúcej obvyklému
nájomnému; v tomto konaní bol vypracovaný aj znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty
nájomného. Platobným rozkazom č. k. 15C/282/2015-23 zo dňa 17.06.2015 bola žalobkyňa s manželom
zaviazaná na zaplatenie sumy 9.600 eur s príslušenstvom na podklade mesačného nájomného 400 eur,
avšak žalobkyňa podala proti nemu odpor a konanie nie je ukončené. Výška nedoplatku nemôže byť

považovaná za podmienku platnosti výpovede z nájmu, keďže ju nebolo možné s určitosťou vyčísliť.
Keďže žalobkyňa žalovanému nezaplatila žiadnu sumu nájomného, potom ani vymedzenie obdobia
neplatenia nájomného nie je možné považovať za nevyhnutné. Samotná žalobkyňa potvrdila, že mu
nájomné ani raz nezaplatila. Ak nájomca nájomné neuhrádza vôbec, vo výpovedi z nájmu postačujeuviesť okamih, kedy mu táto povinnosť preukázateľne vznikla s dodatkom, že ju do okamihu podania
výpovede nesplnil. To, že ide o čas neplatenia dlhší ako tri mesiace, vo výpovedi uvedené bolo, a
neplatenie nájomného je hrubým porušením povinností žalobkyne. Nie je zrejmé, s akým iným dôvodom

by mohol byť dôvod v spornej výpovedi zameniteľný. Zo strany súdu ide o formalistický prístup a jeho
rozhodnutie sa mu javí ako nedostatočné a nepresvedčivé.

5.Žalobkyňavpísomnomvyjadreníkodvolaniunavrhlanapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdiť.
Uviedla, že nevidí dôvod, aby súd zisťoval všetky prípadné dôvody neplatnosti výpovede v prípade, ak

zistí prinajmenšom jeden dôvod. Žalovaný sa v podanom odvolaní snažil odôvodniť, prečo neuviedol
podstatné obsahové náležitosti právneho úkonu výpovede z nájmu. Oproti tomu v prvoinštančnom
konaní žalovaný uvádzal, že aj napriek absencii uvedených údajov je výpoveď dostatočne určitá, a
teda platná. V odvolaní už tvrdí, že objektívne nebolo možné uviesť obsahové náležitosti výpovede, a
uviedol aj nové skutkové tvrdenia, ktorými túto nemožnosť odôvodňoval. Takýto postup je v rozpore s
ustanovením § 205a OSP. V tomto prípade súd svoj rozsudok oprel o konštantnú judikatúru Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky v tejto otázke, z ktorej obsahové náležitosti výpovede vyplývajú, a ich
absencia bola opakovane posúdená ako dôvod pre neplatnosť výpovede. Žalovaný si toho musel byť
vedomý už pri podávaní výpovede, na čo ho ona upozornila hneď po doručení výpovede, avšak žalovaný
na výpovedi zotrval a to ju viedlo k podaniu žaloby.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinnéhood1.júla2016,ďalejlen„Civilnýsporovýporiadok“alebo„CSP“),viazanýrozsahomadôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP)
prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci napadnutý rozsudok
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Predmetom konania je žaloba žalobkyne o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu danej jej listom
zo dňa 07.04.2015 z dôvodu hrubého porušenia povinnosti nájomcu bytu neplatením nájomného za
dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel s tým, že výpoveď z nájmu bytu nie je
dostatočne špecifikovaná čo do výšky a obdobia neplateného nájomného, čo znamená, že výpovedný

dôvodniejedostatočneurčitýanezameniteľnýsinýmvýpovednýmdôvodom.Žalovanýstýmtozáverom
nesúhlasil tvrdiac, že žalobkyňa mu neplatila žiadne nájomné a pri spornej výške mesačného nájomného
nebolo možné výšku dlhovaného nájomného do výpovede uviesť. Zároveň tvrdil, že takto špecifikovaný
dôvod nemožno zameniť s iným dôvodom výpovede.

8. Podľa obsahu spisu žalobkyni bolo doručené podanie advokátky, JUDr. Ivety Lenčéšovej, so sídlom
v Nitre, Farská 28 (t. j. nejde o podanie žalovaného), v ktorom ona svojím vlastným menom oslovila
žalobkyňu s tým, že jej bola daná výpoveď z nájmu listom zo dňa 05.03.2001 zo strany Slovenskej
bažantnice,s.r.o.,Bratislava,zdôvoduskončeniapracovnéhopomeru,ženáslednebolavyzvanánovým
vlastníkom MANAZ, spol. s r.o., na uzavretie novej nájomnej zmluvy, ktorú odmietla podpísať, a preto

nájomný vzťah nemohol platne vzniknúť, a rovnako jej bola doručená zo strany manželky klienta, A.,
výzva na úhradu nájomného s určením nového zvýšeného nájomného zo dňa 10.03.2009. Advokátka
v uvedenom liste uviedla, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti sa stal H. O. na základe darovania v
r. 2013, ale ani jemu nájomné hradené nebolo; o tejto zmene vlastníctva sa žalobkyňa mala dozvedieť
najneskôr 06.06.2014 zo žaloby o vypratanie nehnuteľnosti. V závere listu advokátka uviedla citáciu

ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka s dodatkom, že napriek tomu, že došlo k
zániku nájomného vzťahu ešte za trvania vlastníckeho práva právnych predchodcov jej klienta (predtým
spomenutého len menom a priezviskom v súvislosti s vlastníctvom nehnuteľnosti), tento jej zasiela
výpoveď z nájmu bytu podľa citovaného ustanovenia z dôvodu, že žalobkyňa nezaplatila nájomné ani
úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace; výpovedná lehota začína

plynúť dňom 01.05.2015, pričom advokátka žalobkyňu vyzvala, aby sa do uplynutia výpovednej lehoty
vysťahovala. List je podpísaný advokátkou bez uvedenia, že tak koná ako splnomocnená zástupkyňa, t.
j. že na právny úkon výpovede bola zo strany prenajímateľa (bez uvedenia, o koho ide) splnomocnená,
a zároveň bez doloženia plnej moci. Žalobkyňa podala dňa 27.05.2015 na súd žalobu o určenie
neplatnosti výpovede z nájmu bytu; v žalobe opisovala vlastnícky stav k predmetnej nehnuteľnosti,

pričomspochybnilaoprávneniežalovanéhovystupovaťvpozíciivlastníkaaprenajímateľanehnuteľnosti.
Uvádzala, že jej výpoveď z nájmu bytu nedal nikto a nikto ju nevyzval na platenie nájomného, lebo
po zápise do katastra nehnuteľností jej neboli oznámené informácie potrebné na zrealizovanie platby.
Spoločnosť MANAZ, spol. s r. o., síce podala žalobu o privolenie k výpovedi z nájmu, ale túto vzalaspäť a súd uznesením č. k. 10C/25/1999-112 zo dňa 28.08.2001 konanie zastavil. Správkyňa konkurznej
podstaty spoločnosti MANAZ, spol. s r.o., jej určila výšku nájomného 14 eur mesačne s označením účtu,
a odvtedy platila úhradu na tento účet. Okrem toho žalobkyňa v žalobe namietala, že v liste doručenom

jej dňa 15.04.2015 advokátka vôbec neuviedla identifikáciu klienta, ktorého má zastupovať, a nepripojila
ani plnomocenstvo; len z formulácie “zo strany manželky môjho klienta A. možno vyvodiť, že ide o
žalovaného.

9. Súd prvej inštancie sa primárne zaoberal posudzovaním dôvodov výpovede ako takých a po

vykonanom dokazovaní urobil záver, že dôvody výpovede nie sú dostatočne špecifikované obdobím
neplatenia nájmu a výškou dlžného nájomného, a pre tieto formálne nedostatky je výpoveď neplatná (§
711 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Zároveň konštatoval, že žaloba bola daná na súd v zákonnej lehote
3 mesiacov (§ 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka), a poukázal aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky s označením konkrétnych rozhodnutí v obdobných prípadoch. Žalovaný
nesúhlasiac s takýmto záverom namietal, že súd sa nevysporiadal s otázkou existencie a neexistencie

nájomného vzťahu, najmä či dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 23.02.1991 považoval za platnú
nájomnú zmluvu, a nevysporiadal sa so skutočnosťou týkajúcou sa ukončenia pracovného pomeru
(dňa 29.02.2000) a výpovede z nájmu (05.03.2001), ktorej určenia neplatnosti sa žalobkyňa nikdy
nedovolávala. Toto bolo potrebné posúdiť, najmä keď on sám výpoveď dal len z dôvodu právnej istoty.
Zodpovedanie otázky existencie nájmu považuje za nevyhnutné pre konečné rozhodnutie vo veci samej.

Žalobkyňa mu neplatila žiadne nájomné počas celej doby trvania jeho vlastníctva, a preto nemôže byť
obdobie platenia nájomného sporné, pričom vyčíslenie výšky dlžného nájomného je nemožné.

10. Odvolací súd po prejednaní veci urobil záver, že s ohľadom na viazanosť dôvodmi odvolania je
potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, pretože dôvody výpovede skutočne neboli v zmysle

§ 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka riadne špecifikované, nehovoriac o celej koncepcii
„výpovede“, ktorá nebola skoncipovaná menom žalovaného, ale menom jeho advokátky, a to bez toho,
aby z jej podania bolo jasné, že tak koná na základe splnomocnenia (§ 33 ods. 1,4 Občianskeho
zákonníka) na zastupovanie pri právnom úkone výpovede z nájmu bytu. Samotná výpoveď vyvoláva
z tohto dôvodu pochybnosti o jej platnosti z hľadiska jej určitosti ako zákonnej podmienky platného

právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Žalobkyňa dôvodne namietala neplatnosť
výpovede nielen s ohľadom na nedostatočnú špecifikáciu výpovedného dôvodu v zmysle § 711 ods.
2 Občianskeho zákonníka, ale aj s ohľadom na to, že išlo o písomné podanie menom advokátky,
ňou podpísanej, bez riadneho označenia osoby podávajúcej výpoveď z nájmu bytu a bez označenia

plnej moci udelenej na právny úkon výpovede. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozsudku
námietkou žalobkyne v tomto smere nezaoberal, avšak je zrejmé, že samotný právny úkon výpovede
nie je v naznačenom smere dostatočne určitý a z toho dôvodu vykazuje známky absolútnej neplatnosti
právneho úkonu. Výpoveď z nájmu bytu bolo totiž nutné označiť menom prenajímateľa, tohto riadne
špecifikovať menom, priezviskom a bydliskom, a ak výpoveď predkladala advokátka, potom z takého

podania malo byť jasné, že ide o zastúpenie podľa § 31 ods. 1,4 Občianskeho zákonníka na základe
plnej moci prenajímateľa udelenej výslovne na právny úkon výpovede z nájmu bytu.

11. K námietke žalovaného, že súd sa nevysporiadal s existenciou nájomného vzťahu, odvolací súd
uvádza, že súd prvej inštancie určením neplatnosti výpovede z nájmu bytu akceptoval existenciu

nájomného vzťahu, ktorý žalobkyňa doložila zápisom o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu na podklade
rozhodnutia o pridelení bytu, vydaného Agrokombinátom „Zobor“, š.p., Nitra, zo dňa 23.02.1990 č.j. 4/
Pr./90/747, na základe v tom čase účinného ustanovenia § 155 Občianskeho zákonníka. Z tohto zápisu
vyplýva, že užívanie bytu č. XXX v rodinnom dome v D. - W. S. - prevádzka N., P. č. p. XXX, sa začalo
dňom 01.07.1990. Aj keď v závere zápisu nie je uvedený dátum, z prvého odseku bodu II. je zrejmé, že k

odovzdaniuaprevzatiubytuvrodinnomdomedošlonajneskôrdňa01.07.1990,odkedyvzniklažalobkyni
povinnosť platiť úhradu za užívanie bytu a za služby spojené s užívaním bytu vo výške 210,- Kčs
mesačne. Žalobkyňa predmetný byt, pozostávajúci zo 4 izieb, kuchyne a príslušenstva, užíva nepretržite
a toto užívanie bolo dňom 01.01.1992 pretransformované na nájom podľa § 871 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Doručenie výpovede z nájmu bytu niektorým z predchádzajúcich vlastníkov žalobkyňa

popierala a žalovaný takúto skutočnosť v priebehu konania nad všetky pochybnosti nepreukázal.

12. Z obsahu spisu nie je úplne jasné, čo mal žalovaný na mysli, keď uvádzal, že výpoveď podáva len z
dôvodu právnej istoty. V tomto smere mal ako vlastník dôkazné bremeno v tom smere, aby nielen tvrdilale aj preukázal, že ak už výpoveď z nájmu bytu žalobkyni dal, tak nájomný vzťah preukázateľne vznikol,
existoval a že zákonným spôsobom v dôsledku výpovede zanikol. Podľa obsahu jeho odvolania mal súd
v konaní začatom na návrh žalobkyne za neho zrejme úplne vyriešiť, či nájomný vzťah vznikol a či v

čase jeho výpovede existoval. V tomto smere je však nutné poznamenať, že aj v čase, kedy prebiehalo
prvoinštančné konanie, platila zásada kontradiktórnosti konania na podklade ustanovenia § 120 ods.
1,3,4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do
30.06.2016. Ak teda podľa žalovaného nájomný vzťah medzi ním a žalobkyňou neexistoval v dôsledku
výpovede z nájmu jedným z predošlých vlastníkov, potom mal túto okolnosť nielen tvrdiť, ale nad všetky

pochybnosti právne významnými dôkazmi aj preukázať. Inak jeho tvrdenia samé o sebe nemohli obstáť
a žalovaný sa tak dostal do stavu dôkaznej núdze. Navyše, ak v danom prípade išlo o nájom služobného
bytu (pôvodne o osobné užívanie bytu trvale určeného na ubytovanie pracovníka organizácie), dôkazy
žalovaného mali byť zamerané na preukázanie okolností právne významných z hľadiska ustanovení §
871 ods. 4, § 711 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenia § 1 zákona č. 189/1992 Zb.
o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami v znení neskorších

predpisov, vrátane dôkazu o doručení výpovede z nájmu bytu niektorým z predchádzajúcich vlastníkov.
V tomto smere však žalovaný počas konania pred súdom prvej inštancie úplne nepostupoval.

13. Pre konanie o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu ako také bolo právne významné
konštatovanie súdu prvej inštancie, že nájomný vzťah strán sporu je daný na základe listinných

dôkazov doložených žalobkyňou. Pokiaľ žalobkyňa namietala - okrem nesplnenia náležitostí výpovede
označením osoby dávajúcej výpoveď - výpovedný dôvod podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho
zákonníka, odvolací súd sa s jeho právnym názorom stotožnil, vychádzajúc rovnako aj z konštantnej
judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Je nesporné, že v písomnej výpovedi z nájmu bytu
sa musí výpovedný dôvod skutkovo vymedziť uvedením doby neplatenia nájomného alebo úhrady za

plnenia poskytované s užívaním bytu ako aj výšky dlhovaného nájomného alebo úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu, a to bez ohľadu na to, či medzi stranami sporu bolo jasné, v akom
období a v akej výške nájomné nebolo platené. Z obsahu podaní žalovaného je však zrejmé, že
výška nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu je z jeho strany sporná. V
prípade chýbajúceho skutkového vymedzenia výpovedného dôvodu tento nedostatok nemožno napraviť

ani dodatočným vysvetľovaním alebo dopĺňaním chýbajúcich údajov. Predmetná výpoveď skutkovo
nedostatočne vymedzuje výpovedný dôvod a samotný záver súdu prvej inštancie o tom, že neuvedenie
podrobnejších okolností hrubého porušenia povinností vyplývajúcich z nájmu bytu, spočívajúcich v
nezaplatení konkrétneho nájomného za konkrétne obdobie v mesiacoch, odvolací súd hodnotil ako
správny. Predmetnú „výpoveď“ však podľa názoru odvolacieho súdu možno primárne - na podklade

dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie - hodnotiť ako neplatnú z dôvodu jej nedostatočnej určitosti
(§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tak, ako je to opísané vyššie v bode 10. Výsledok konania pri
takomto posúdení by bol rovnaký, t. j. žalobe žalobkyne bolo potrebné v konečnom dôsledku vyhovieť
tak, ako to v danom prípade urobil vo výroku napadnutého rozsudku aj súd prvej inštancie.

14.Odvolacísúdsohľadomnauvedenénapadnutýrozsudokpodľa§387ods.1CSPakovecnesprávny
potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol z dôvodu, že súd prvej inštancie v
súlade s v tom čase platným procesným predpisom ponechal rozhodnutie o trovách na samostatné
uznesenie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3, § 224 ods. 3 OSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).