Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 16, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoE/78/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411208598
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kupková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8411208598.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., Astrová 2/A, Bratislava
821 01, IČO: 45 869 464, právne zastúpenému Advokátska kancelária Máčaj a Novák, s.r.o., so sídlom
Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35940873, proti povinnému: Z. U., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX, o
vymoženie 750,63 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Kežmarok č.k. 3Er/1295/2011-13 zo dňa 19.1.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie vedené u súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Dulinu, exekútorský úrad so sídlom v Michalovciach, Ľudovíta Štúra 12, 071 01
Michalovce. pod Ex 5305/11. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
exekučného konania.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 45 ods. 1-3 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „Občiansky
zákonník“), čl. 6 ods. 1, čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica“). Zároveň v odôvodnení
spomenul stanovisko schválené na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho

kolégia Krajského súdu v Prešove dňa 27.9.2010, pričom citoval názor vyslovený v rozhodnutí Krajského
súdu v Prešove pod sp. zn. 3CoE 29/2010 zo dňa 5.5.2010 a tiež poukázal na smernicu Rady
93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „Smernica“). V
odôvodnení ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka upravená v článku 11 Obchodných podmienok
pre úver, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere, posúdil ako neprijateľnú, pretože nebola
osobitne vyjednanou a núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Podľa prvostupňového

súdu je nespochybniteľným, že neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon
práva a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Rozhodcovská doložka v tomto prípade
nebola individuálne dojednaná, je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej
zmluvy. Prvostupňový súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom
vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že
slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže

náležité naplánovať, je oprávnená. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal
na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam. Predmetná rozhodcovská
doložka podľa názoru prvostupňového súdu bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský
rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora.
Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje

voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Z uvedených dôvodov prvostupňový
súd exekučné konanie zastavil .Proti uzneseniu súdu prvého stupňa včas podal odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd zmenil
napadnuté uznesenie a žiadosti súdneho exekútora vyhovel, alternatívne zrušil napadnuté uznesenie
a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že bez návrhu môže exekučný

súd zastaviť exekučné konanie len z taxatívne vymedzených dôvodov, pričom ani jeden z nich nebol
naplnený. Právnym predchodcom oprávneného bola banka, ktorá svoju činnosť vykonáva na základe
bankového povolenia Národnej banky Slovenska. Má za to, že plnenie je právom dovolené a neodporuje
dobrým mravom. Z uvedených dôvodov považuje napadnuté uznesenie za zmätočné, nepresvedčivé
a nepreskúmateľné.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie ani

pre zmenu uznesenia.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. ( ďalej Exekučný poriadok) v znení účinnom ku dňu
začatia exekučného konania, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do
15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Táto lehota neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2, písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Proti tomuto uzneseniu
je prípustné odvolanie.

V predmetnej veci oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor požiadal súd
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonu zodpovedajúcim postupom súdu v danej
procesnej situácii v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bolo preskúmať žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný

titul a rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora, vychádzajúc z výsledkov uskutočneného preskúmania.
Uvedené ustanovenie predpokladá, že ak exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, poverí
exekútora vykonaním exekúcie. V opačnom prípade zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd prvého stupňa, ako exekučný súd takto nepostupoval a bez rozhodnutia o žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie exekučné konanie zastavil podľa § 45 ods. 2
zákona č. 244/2002 Z.z. Takýmto postupom súdu prvého stupňa bola oprávnenému odňatá možnosť
realizovať tie procesné oprávnenia, ktoré zodpovedajú štádiu exekučného konania, do ktorého sa toto

konanie dostalo na základe procesných úkonov oprávneného a súdnej exekútorky.

Podľa § 45 ods. l zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z

dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v §
40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45
ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní

nedostatky podľa odseku 1, písm. b) alebo c).

Citované ustanovenie § 45 ods. l, zákona č. 244/2002 Z.z. (týkajúce sa prípadov zastavenia exekučného
konania) dopadá iba na procesnú situáciu, ktorej predchádzalo nariadenie výkonu rozhodcovského
rozsudku ( v ktorej už bol výkon rozhodnutia nariadený rozhodnutím súdu). Predmetné ustanovenie

nerobí rozdiely medzi konaním o výkon rozhodnutia a exekúciou vykonávanou podľa Exekučného
poriadku, preto možno dospieť k záveru, že aj s dopadom na exekučné konanie sa ustanovenie 45 ods.
l zákona č. 244/2002 Z.z. vzťahuje na procesnú situáciu, v ktorej exekučné konanie po podaní návrhu navykonanie exekúcie pokročilo ďalej do štádia, v ktorom už bolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Z uvedeného možno pre účely preskúmavanej veci vyvodiť záver, že zastavenie exekučného konania
podľa § 45 ods. 2, zákona č. 244/2002 Z.z. neprichádza do úvahy pred rozhodnutím exekučného súdu
o poverení súdneho exekútora vykonaním exekúcie ( § 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Zospisuvyplýva,ževdanomprípadesúdprvéhostupňaneprípustneeliminovalpostuppodľa§44ods.2

Exekučnéhoporiadkuaexekučnékonaniezastavilpodľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.vprocesnej
situácii, v ktorej neboli dané predpoklady pre takýto postup. Pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru,
že rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom, mal žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia zamietnuť ( § 44 ods. 2 Exekučného poriadku) a nie konanie zastaviť podľa §
244/2002 Z.z.

Sozreteľomnanesprávnypostupsúduprvéhostupňa,ktorýmbolaodňatámožnosťoprávnenémukonať
pred súdom, odvolací súd postupom podľa § 221 ods. l, písm. f, h,, ods. 2 O.s.p. zrušil napadnuté
uznesenie a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

So zreteľom na zrušenie predmetného uznesenia z procesných dôvodov, odvolací súd nemohol pristúpiť

k posúdeniu opodstatnenosti odvolania oprávneného spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení
súdom prvého stupňa.

V ďalšom bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne preskúmať podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

a exekučný titul. Pokiaľ zistí, že exekučný titul nie je vykonateľný, v danej procesnej situácii môže
iba zamietnuť žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a nie exekučné konanie
zastaviť. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, zastaviť exekučné konanie je možné iba v prípade, ak už
bolo vyhovené žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučný súd zistí,
že v rozhodcovskom rozsudku sú nedostatky podľa § 45 ods. l, zákona č. 244/2002 Z.z. ( viď rozsudok

NS SR č. 3 Cdo 32/2012).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.