Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 8, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7C/64/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216202596
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8216202596.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu KOMUNÁLNA

poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený
JUDr. Jánom Šoltésom - advokátom, Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanému P. Y.Á., nar. X.X.XXXX,
I. XX, XXX XX B., o zaplatenie 59,50 Eur s prísl., dňa 8.9.2016 takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 59,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne
od 17.7.2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi 59,50 Eur a úrok z

omeškania vo výške 8,50 % z dlžnej sumy ročne odo dňa 17.7.2013 až do zaplatenia.

2. Žalobca dňa 16.12.2011 uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX pre poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. FORD, typ ESCORT, EVČ: V.
so začiatkom poistenia 16.12.2011 na dobu neurčitú. V poistnej zmluve bol dohodnuté ročné poistné vo
výške 119,- Eur so splatnosťou poistného v polročných splátkach k 16.12. a 16.6.

3. V rozpore so zmluvnými dojednaniami poistnej zmluvy žalovaný nezaplatil žalobcovi dojednané
polročné splátky poistného. Splatnosť poistného nastala dňa 16.6.2013.

4. Z dôvodu nezaplatenia dojednaných splátok poistného, poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zaniklo podľa ustanovenia § 9 zákona číslo 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla dňa
16.7.2013.

5. V súlade s ustanovením § 11 ods. 12 zákona č. 381/2001 Z.z. si poisťovateľ uplatňuje dlžné poistné
do konca poistného obdobia, t. j. do 15.12.2013, vzhľadom na vznik škodovej udalosti, z ktorej vznikla
povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu.

6. Žalobca listom zo dňa 22.10.2015 oznámil žalovanému zánik poistenia a zároveň vyzval žalovaného
na zaplatenie dlžného poistného v sume 59,90 Eur. Žalovaný svoj dlh z titulu nezaplateného poistného

žalobcovi nezaplatil. Voči žalobcovi je tak v omeškaní so zaplatením sumy 59,50 Eur odo dňa
nasledujúceho po zániku poistenia, t. j. od 17.7.2013.

7. Žalovaný napriek výzve súdu a doručeniu žaloby žalobcu, sa k jej obsahu nevyjadril.8. Ak nie je ustanovené inak, na konanie začaté pred 1.7.2016 platí zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej iba C.s.p.). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred týmto dňom,

zostávajú zachované (§ 470 ods. 1, 2 C.s.p.).

9. Na prejednanie spotrebiteľského sporu súd nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú
sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur (§ 297 C.s.p.).

10. V zhode s citovaným zákonným ustanovením súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho
zástupcu žalobcu a žalovaného. Právny zástupca žalobcu predvolanie na pojednávanie prevzal dňa
17.8.2016 a žalovaný dňa 16.8.2016.

11. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť i neúčasť žalobcu písomne ospravedlnil z dôvodu ich

pracovnej zaneprázdnenosti. Žalovaný neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil.

12. Právny zástupca žalobcu a prostredníctvom neho aj samotný žalobca (§ 110 C.s.p.) i žalovaný boli
na pojednávanie riadne a včas predvolaní (§ 106 ods. 1 a § 178 ods. 2 C.s.p.), o odročenie pojednávania
nepožiadali, preto súd podľa § 180 C.s.p. rozhodol, že vec prejedná v ich neprítomnosti.

13. Žalobca dňa 16.12.2011 uzavrel so žalovaným ako poisteným poistnú zmluvu číslo XXXXXXXXXX
(číslo návrhu XXXXXXXXXX), z obsahu ktorej vyplýva, že na jej základe žalovaný uzatvára povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla FORD ESCORT
evidenčné číslo V. s počiatkom dňa 16.12.2011 na dobu neurčitú s ročným poistným 119,- Eur so

splatnosťou v polročných splátkach po 59,50 Eur. Na dôkaz uzavretia poistnej zmluvy i jej obsahu
žalobca súdu predložil kópiu zmluvy a poistku číslo XXXXXXXXXX.

14. Podľa § 788 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo

právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,

d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.

Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré
sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s
poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok
odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na
prospech poisteného.

15. Podľa § 789 ods. 2 Občianskeho zákonníka osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo
právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).

16. Takým osobitným predpisom, ktorý fyzickým a právnickým osobám ustanovil povinnosť uzavrieť

poistnú zmluvu je zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od
1.10.2001 doposiaľ.

17. Podľa § 3 citovaného zákona povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom

vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v
dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, /6a/ v ostatných
prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové
vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnúzmluvu má nájomca. V prípade cudzozemského motorového vozidla má povinnosť uzavrieť poistnú
zmluvu vodič tohto motorového vozidla, ak tento zákon neustanovuje inak. Osoba, na ktorú sa vzťahuje
povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň

prvého použitia motorového vozidla. Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu
podľa odseku 2, je povinná takúto poistnú zmluvu uzavrieť podľa § 16 pri vstupe cudzozemského
motorového vozidla na územie Slovenskej republiky.

18. Podľa § 6 toho istého zákona poistná zmluva okrem všeobecných náležitostí podľa osobitného

predpisu obsahuje aj údaje o motorovom vozidle zapísané v osvedčení o evidencii vozidla podľa
osobitného predpisu /10/ alebo údaje zapísané v technickom osvedčení vozidla pri motorových
vozidlách, ktoré nepodliehajú evidencii vozidiel, alebo v obdobnom preukaze. Súčasťou poistnej zmluvy
súvšeobecnépoistnépodmienky.Všeobecnépoistnépodmienkymusiaobsahovaťnajmenejpodmienky
podľa § 4, 5, 7 až 12 a § 15. Poisťovateľ je na návrh poistníka povinný uzavrieť poistnú zmluvu, ak nie je v
rozpore s týmto zákonom. Ak poisťovateľ odmietne uzavrieť s poistníkom poistnú zmluvu, určí Národná

banka Slovenska na žiadosť poistníka poisťovateľa, ktorý je povinný s ním poistnú zmluvu uzavrieť. Ak je
uzavretá poistná zmluva, poistenie zodpovednosti platí počas trvania tohto poistenia na území všetkých
členských štátov; poistenie zodpovednosti platí počas trvania tohto poistenia aj na území tých štátov,
ktoré poisťovateľ označil v zelenej karte.

19. Podľa § 8 uvedeného zákona poistné pri poistení zodpovednosti podľa tohto zákona sa stanovuje
vo výške zabezpečujúcej splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovateľa vyplývajúcich z poistenia
zodpovednosti vrátane tvorby rezerv podľa osobitného predpisu. Poistným obdobím je spravidla jeden
kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžka poistného obdobia a
splatnosť poistného určujú všeobecné poistné podmienky.

20. Podľa § 9 ods. 4 zákona poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do
jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej
zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne
uplynutím tejto lehoty.

21. Platenie poistného bolo dohodnuté v polročných splátkach splatných k 16.12. a 16.6. kalendárneho
roka po 59,50 Eur. V rozpore so zmluvnými dojednaniami žalovaný nezaplatil žalobcovi dojednané
polročné poistné, splatné dňa 16.6.2013. Poistenie preto podľa ustanovenia § 9 zákona č. 381/2001
Z.z. zaniklo dňa 16.7.2013.

22. Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, z
ktorého si žalobca svoj nárok vyvodzuje a ktoré je, a aj v čase tvrdeného vzniku nároku bolo upravené
zákonom č. 381/2001 Z.z. na základe zmocnenia daného ustanovením § 789 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a tak je občianskoprávnym záväzkovým vzťahom a to aj v prípade, že zmluvnými stranami sú

právnické osoby. Súdna prax pritom poistný vzťah založený poistnou zmluvou uzatvorenou podľa § 788
a násl. považuje za vzťah spotrebiteľský, pokiaľ na strane poisteného vystupuje fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti a to s odkazom na ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka. Z rovnakých záverov čo do
charakteru zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 16.12.2011 vychádzal aj súd v tomto

konaní.

23. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení k 16.12.2011, t. j. ku dňu uzavretia poistnej zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka v rovnakom znení, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vneprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za

individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom

spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a
mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu

práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi
plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené
sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa
plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak
spotrebiteľvýslovneotakétoplnenienepožiadal.Akdodávateľnepreukážeopak,považujesaopakujúce

sa plnenie vždy za nevyžiadané. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky
a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré
bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Ustanovenia

spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa ktorých si dodávateľ finančných služieb podľa
osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu jednostranne a bez poskytnutia
výpovednej lehoty vypovedať túto zmluvu, sa nepovažujú za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4
písm. g), ak ide o vážny objektívny dôvod, ktorý dodávateľ nezapríčinil, nemohol predvídať ani odvrátiť
a ktorý dodávateľovi bráni v plnení tejto zmluvy, pričom dodávateľ sa v tejto zmluve zaviazal, že o

vypovedaníadôvodevypovedaniatejtozmluvybezzbytočnéhoodkladupísomneinformujespotrebiteľa.
Ustanoveniaodseku4písm.g)ai)oneprijateľnýchpodmienkachsanepoužijúnaspotrebiteľskúzmluvu,
ktorej predmetom je
a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami,
kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré
dodávateľ nemá vplyv,

b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodné peňažné
príkazy vystavené v cudzej mene.
Za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si
a) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho
dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa

osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže
bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne
informovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto
zmluvu,
b) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu si vyhradzuje právo meniť jednostranne

podmienky spotrebiteľskej zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od dodávateľa vyžaduje, aby o tom a o
možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu bez zbytočného odkladu písomne informoval spotrebiteľa,
a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu.
Ustanovenie odseku 4 písm. j) o neprijateľných podmienkach sa nepoužije na spotrebiteľskú zmluvu,
ktorej predmetom je

a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami,
kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré
dodávateľ nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodných peňažných
príkazov vystavených v cudzej mene,

c) doložka o cenových indexoch, ak takúto doložku výslovne dovoľuje osobitný predpis a ak spôsob
úpravy ceny je v tejto doložke výslovne opísaný.

25. Podľa § 54 Občianskeho zákonníka v už uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ

sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší
pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa.

26. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľov každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

27. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (ďalej iba Smernice) zmluvná

podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery,
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa.

28. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá

vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že niektoré aspekty podmienky alebo jedna špecifická
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje aplikáciu tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové
hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keďpredajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá,
musí o tom podať dôkaz.

29. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich národného práva, neboli
záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je
jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

30.Nietsporuotom,žežalobcapriuzatváranízmluvysožalovanýmvystupovalakododávateľtak,akoto
má na mysli ustanovenie § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, o čom svedčí predmet jeho činnosti podľa
zápisu v obchodnom registri (žalobca je zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I,
oddiel: Sa, vložka číslo: 3345/B) a na druhej strane nemôžu byť ani pochybnosti o tom, že žalovaný v tom
istom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ tak, ako to má na mysli ustanovenie § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, lebo je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. V dôsledku uvedeného a podľa už citovaného ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľov
žalovaný ako spotrebiteľ má právo na ochranu pred prípadnými neprijateľnými podmienkami zmluvy,
ktorá podľa žalobcu zakladá jeho nárok na zaplatenie dlžného poistného. Súd preto zisťoval, či zmluva

uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 16.12.2011 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky z
pohľadu už citovaného ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka a Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a Smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady

93/13/EHS.

32. Ako už súd naznačil vyššie, základnou právnou úpravou zmluvného vzťahu medzi účastníkmi
založeného zmluvou uzavretou dňa 2.1.2014 je zákon č. 381/2001 Z.z. vydaný na základe zmocnenia
daného zákonodarcovi ustanovením § 789 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

33. Tento zákon samostatne rieši aj otázku zániku zmluvného vzťahu, a to čiastočne odlišne od
všeobecnej úpravy zániku poistenia obsiahnutej v ustanoveniach § 800 a násl. Občianskeho zákonníka,
keď prípady zániku poistenia rozširuje (zrejme s prihliadnutím na určité osobitosti tohto typu poistenia),
ako o tom svedčí odsek 1 § 9 zákona.

34. Skutočnosťou majúcou za následok zánik poistenia zo zákona je rovnako ako v prípade
všeobecného predpisu tak aj v prípade zákona č. 381/2001 Z.z. nezaplatenie poistného, ako to vyplýva z
ustanovenia § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z.

35. Aj keď pre zánik poistenia „zo zákona“ sú v týchto právnych úpravách stanovené odlišné lehoty (v
prípade úpravy v Občianskom zákonníku je určená lehota v trvaní troch mesiacov, v prípade zákona
o povinnom zmluvnom poistení je určená lehota jedného mesiaca), začiatok plynutia tejto lehoty je v
oboch právnych predpisoch viazaný na deň splatnosti poistného.

36. V poistnej zmluve, ktorú žalobca uzavrel so žalovaným bolo dohodnuté ročné poistné obdobie s
ročným poistným vo výške 119,- Eur so začiatkom poistenia, teda so začiatkom poistného obdobia, od
16.12.2011. Žalovanému na základe uvedeného dňom 16.12.2011 vznikla povinnosť zaplatiť zmluvne
dohodnuté poistné vo výške 119,- Eur.

37. Žalobca v žalobe tvrdí, že žalovaný poistné bol povinný zaplatiť v dvoch splátkach so splatnosťou
k 16.12. a 16.6. bežného kalendárneho roka. Súd toto tvrdenie žalobcu akceptoval, aj keď priamo v
zmluve deň splatnosti tej ktorej polročnej splátky dohodnutý nebol, ale ak malo ísť o polročné splátky,
potom deň ich splatnosti vychádza na dni tvrdené žalobcom.

38. Žalovaný podľa žalobcu však nezaplatil polročné poistné vo výške 59,50 Eur splatné dňa 16.6.2013
za obdobie od 16.12.2013 do 15.12.2013. Toto tvrdenie žalobcu súd považoval za nesporné, lebo
skutočnosti, ktoré by toto tvrdenie spochybňovali, preukázané v konaní neboli.39. Žalobca z toho vyvodzuje záver, že došlo k zániku poistenia do jedného mesiaca od nezaplatenia
polročnej splátky, t. j. k 16.7.2013.

40. So záverom žalobcu o dni skončenia poistenia je treba súhlasiť, lebo tento záver je v súlade s už
citovaným ustanovením § 9 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z.z.

41. Podľa § 11 ods. 11 zák. č. 381/2001 Z.z. ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného
obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť

poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného je poisťovateľ
povinný poistníkovi vrátiť, ak suma presiahne 1,66 Eur.

42.Poistné,ktoréžalovanýnezaplatilaprenezaplateniektoréhodošlodňa16.7.2013kzánikupoistenia,
bolo splatné dňa 16.6.2013, v dôsledku čoho žalovaný podľa § 11 ods. 11 zák. č. 381/2001 Z.z. by mal
zaplatiť pomernú časť zmluvne dohodnutého ročného poistného, zodpovedajúcu 1/12 zo sumy 119,-

Eur, čo je 9,92 Eur.

43. Podľa § 11 ods. 12 zák. č. 381/2001 Z.z. ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného
obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, a v tomto poistnom období dôjde ku škodovej
udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu, má poisťovateľ právo na poistné až do

konca tohto poistného obdobia.

44. Žalobca tvrdí, že v období, v ktorom žalovaný nemal zaplatené poistné, došlo k poistnej udalosti,
v ktorej vznikla povinnosť žalobcu ako poisťovateľa nahradiť škodu, preto mu patrí poistné do konca
poistného obdobia, t. j. do 15.12.2013 vo výške 59,50 Eur.

45.Žalovanýtvrdeniežalobcuopoistnejudalosti,kuktorejmalodôjsťvobdobí,zaktorénemalzaplatené
poistné, následkom ktorej žalobcovi ako poisťovateľovi vznikla povinnosť na náhradu škody, nepoprel, aj
keď tak urobiť mohol, lebo žaloba žalobcu mu bola doručená do vlastných rúk s výzvou sa k nej vyjadriť.

46. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

47. Nepopretím tvrdenia žalobcu o poistnej udalosti žalovaným, súd v zmysle citovaného zákonného

ustanovenia, toto tvrdenie považoval za nesporné s dopadom na povinnosť žalovaného poistné zaplatiť
do konca poistného obdobia v zmysle § 11 ods. 12 zák. č. 381/2001 Z.z.

48. Vzhľadom na uvedené, žalovaný je povinný zaplatiť poistné za obdobie od 16.6.2013 do 15.12.2013
vo výške 59,50 Eur. Súd preto po zistení, že poistná zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným,

na základe ktorej si žalobca v spore uplatňuje svoj nárok, neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky
podľa § 53 Občianskeho zákonníka, žalovanému uložil povinnosť žalobcovi na poistnom za uvedené
obdobie zaplatiť 59,50 Eur.

49. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

50. Žalovaný poistné bol povinný zaplatiť dňa 16.6.2013. Žalovaný túto svoju povinnosť nielen v uvedený

deň, ale ani doposiaľ nesplnil, preto počnúc dňom nasledujúcim, t. j. dňom 17.6.2013 sa dostal do
omeškania a vznikla mu povinnosť žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania vo výške určenej vykonávacím
predpisom.

51. Žalobca úroky z omeškania ale žiadal priznať až dňom 17.7.2013. Súd je viazaný žalobným návrhom

žalobcu (§ 216 ods. 1 C.s.p.). Počiatok omeškania žalovaného určil a úroky z omeškania žalobcovi
priznal preto od ním žiadaného v žalobe dňa, t. j. od 17.7.2013.52. Vykonávacím predpisom, ktorým je určená výška úrokov z omeškania je nariadenie vlády SR č.
87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

53. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu 17.7.2013, výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

54.Podľa§10cuvedenéhonariadeniaakzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokov

z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

55. Záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol dňa 16.12.2011, preto výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

56.Podľa§3nariadeniavládySRvzneníkudňu31.1.2013,výškaúrokov zomeškaniajeo8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je

o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

57. Ku dňu počiatku žalobcom určeného a súdom akceptovaného počiatku omeškania žalovaného so

zaplatením poistného bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,50 % ročne, preto žalovaný je
povinný žalobcovi okrem poistného vo výške 59,50 Eur zaplatiť aj úroky z omeškania z uvedenej sumy
vo výške 8,50 % ročne a to počnúc dňom 17.7.2013 do zaplatenia sumy 59,50 Eur.

58. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. Žalobca bol v spore úspešný v celom

rozsahu, preto mu voči neúspešnému žalovanému patrí náhrada trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak

odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,

ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.