Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/427/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114218371
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7114218371.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov
JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu Bytového podniku mesta Košice, s.r.o.,
so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684 proti žalovaným: Y. Y., nar. XX.X.XXXX a G.
Y., nar. XX.XX.XXXX, obom bývajúcim v H., U. X, v konaní o zaplatenie 385,30 eura s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 30. apríla 2015 č.k. 24C/253/2014

-65 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o súdnom poplatku.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným povinnosť do troch dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 385,30 eura s úrokom z
omeškania počítaným nasledovne: zo sumy 41,46 eura vo výške 8,5 % ročne od 13.6.2013 do
zaplatenia, zo sumy 123,93 eura vo výške 5,25 % ročne od 27.6.2014 do zaplatenia, zo sumy 24,26
eura vo výške 8,75 % ročne od 11.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 24,26 eura vo výške 5,75 % ročne
od 11.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 24,26 eura vo výške 5,75 % ročne od 11.2.2013 do zaplatenia,
zo sumy 24,26 eura vo výške 5,75 % ročne od 11.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 24,26 eura vo výške

5,75 % ročne od 11.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 24,26 eura vo výške 5,5 % ročne od 11.5.2013
do zaplatenia, zo sumy 24,26 eura vo výške 5,5 % ročne od 11.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 24,26
eura vo výške 5,5 % ročne od 11.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 24,26 eura vo výške 5,5 % ročne od
11.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 1,57 eura vo výške 5,5 % ročne od 11.9.2013 do zaplatenia. Žalobcovi
priznal tiež právo na náhradu trov konania proti žalovaným vo výške 23 eur (súdny poplatok), ktorú uložil
žalovaným zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Zároveň rozhodol, že žalobca je povinný do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť na účet
Okresného súdu Košice I súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 23 eur.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa voči žalovaným domáhal zaplatenia istiny vo výške 385,30 eura
s úrokom z omeškania zo sumy 41,46 eura vo výške 8,5 % ročne od 13.6.2013 do zaplatenia, zo sumy
123,93 eura vo výške 5,25 % ročne od 27.6.2014 do zaplatenia, zo sumy 24,26 eura vo výške 8,75

% ročne od 11.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 24,26 eura vo výške 5,75 % ročne od 11.1.2013 do
zaplatenia, zo sumy 24,26 eura vo výške 5,75 % ročne od 11.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 24,26 eura
vo výške 5,75 % ročne od 11.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 24,26 eura vo výške 5,75 % ročne od
11.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 24,26 eura vo výške 5,5 % ročne od 11.5.2013 do zaplatenia, zo sumy
24,26 eura vo výške 5,5 % ročne od 11.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 24,26 eura vo výške 5,5 % ročne
od 11.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 24,26 eura vo výške 5,5 % ročne od 11.8.2013 do zaplatenia, zo

sumy 1,57 eura vo výške 5,5 % ročne od 11.9.2013 do zaplatenia, titulom náhrady škody spôsobenej
trestným činom, a to tým, že žalovaní v období od 4.9.2012 do 2.8.2013 neoprávnene užívali byt č. Xna ulici J. O. X I. H., ktorého je žalobca správcom na základe zmluvy o výkone správy majetku Mesta
Košice č. XXXX/XXXX zo dňa 1.12.2008, v znení neskorších dodatkov, pričom podľa Dodatku č. 3 je
žalobca oprávnený vo svojom mene vymáhať dlhy vzniknuté nehradením platieb zo strany užívateľov

bytov a nebytových priestorov, ktoré mu boli zverené do správy.

3. Poukázal takisto na argumentáciu žalobcu v žalobe, že žalovaní sa stali nájomcami bytu č. X na
ulici J. O. X I. H. na základe rozhodnutia o pridelení bytu z 11.9.1990 s tým, že nájomná zmluva bola
uzatvorená na dobu neurčitú, ako i tvrdenie žalobcu, že potom, ako z dôvodu neplatenia nájomného

za čas dlhší ako tri mesiace žalobca dal žalovaným výpoveď z nájmu označeného bytu a žalovaní boli
následnerozsudkomOkresnéhosúduKošiceIsp.zn.37C/181/2010zaviazaníoznačenýbytvyprataťdo
30 dní od zabezpečenia náhradného ubytovania, žalovaní odmietli žalobcovi byt vydať, hoci im ponúkol
bytovú náhradu a byt nakoniec žalobcovi odovzdali až dňa 2.8.2013. Ďalej súd poukázal na tvrdenie
žalobcu, že proti žalovaným bolo dňa 19.4.2013 začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 a § 206 ods.
1 Trestného poriadku a vznesené obvinenie za prečin neoprávneného zásahu do práva k bytu, ktoré

bolo právoplatne skončené vydaním trestného rozkazu Okresného súdu Košice I zo dňa 14.6.2013 pod
sp. zn. 1T/ 43/2013 o tom, že obvinení Y. Y. M. G. Y.Á. sú vinní z užívania označeného bytu bez právneho
titulu, čím spáchali prečin neoprávneného zásahu do práv k bytu podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona.

4. Vychádzajúc z listinných dôkazov predložených žalobcom spolu so žalobou, zo skutočnosti, že

žalovanému i žalovanej bol návrh ako aj uznesenie podľa ust. § 114 ods. 2 O.s.p. doručené dňa
31.3.2015 a žalovaní sa k návrhu žalobcu nevyjadrili napriek poučeniu v súlade s ust. § 114 ods. 5 O.s.p.
súd konštatoval, že v danom spore boli splnené všetky podmienky v zmysle § 114 ods. 3, 4 a 5 O.s.p.
a preto vydal rozsudok pre zmeškanie podľa § 153b ods. 2, písm. b) O.s.p. a v zmysle § 157 ods. 4
O.s.p. v odôvodnení rozsudku uviedol, že o uplatnenom peňažnom nároku žalobcu rozhodol podľa §

121 ods. 3, § 123, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,
podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009 a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013.

5. Výrok o súdnom poplatku odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou ust. § 6 ods. 1 zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, v spojení
s položkou 1a) prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov - Sadzobníka súdnych poplatkov. Dôvodil pritom, že sa nestotožnil
s názorom žalobcu, že daný spor je sporom o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu

boli spôsobené trestným činom a preto je žalobca oslobodený od súdnych poplatkov v zmysle ust. 4
ods. 2 písm. i) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
platnom znení, nakoľko z hľadiska hmotnoprávneho sú žalovaní nositeľmi povinnosti z právneho vzťahu
bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti dodal, že zo žaloby a pripojených listinných dokladov
nepochybne vyplýva, že žalobou uplatnený peňažný nárok predstavuje sumy, ktoré by žalovaní, za

predpokladu, že by boli nájomcami označeného bytu, boli povinní platiť v zmysle nájomnej zmluvy v
spojení s mesačnými zálohovými predpismi za užívanie bytu a za požívanie služieb spojených s jeho
nájmom. Za stavu, ak žalovaní označený byt užívali bez právneho titulu, t.j. bez platnej nájomnej zmluvy
alebo iného právneho titulu, ktorý by ich oprávňoval na užívanie bytu aj po skončení nájmu a bez toho,
aby za výkon tohto práva (bez právneho dôvodu) žalobcovi zaplatili akúkoľvek odplatu, došlo k stavu, že

majetok žalovaných sa nezmenšil o prostriedky, ktoré by inak museli vynaložiť za výkon týchto oprávnení
v prípade, že by im vyplývali z právne relevantného titulu, napríklad z nájomnej zmluvy uzatvorenej so
žalobcom, a preto žalovaní sú povinní vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v rozsahu uplatnenom
v žalobe.

6. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne úspešnému žalobcovi
priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovaným, ktorí v spore úspech
nemali, predstavujúcich náhradu za súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 23 eur, ktorý
je žalobca povinný zaplatiť podľa položky 1a) Sadzobníka tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení účinnom v čase podania návrhu, t.j.

vo výške 6 % z ceny predmetu konania.

7.Protitomutorozsudku,atoprotivýrokuosúdnompoplatku,podalvčasodvolaniežalobcazodvolacích
dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p., ako i z odvolaciehodôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. Navrhol zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej časti. Poukazom na znenie § 157 ods. 2 O.s.p. namietol, že napadnutý výrok rozsudku o
uložení mu povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu nie je náležite odôvodnený, čím mu bolo

znemožnené správne zamerať dôvody odvolania, a tým sa účinne brániť proti vydanému rozhodnutiu.
Poukazom znenie § 165 ods. 1 tretia veta O.s.p., na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 7MCdo/15/2011 súdu prvej inštancie súčasne vytkol nesprávnu aplikáciu ust. § 6 ods. 1 zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení neskorších predpisov,
tvrdiac, že nebol žiaden dôvod podriaďovať jeho nárok pod hmotnoprávne ustanovenia upravujúce

právny vzťah z bezdôvodného obohatenia, pretože bol v spore označenom trestnom konaní vedenom
pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 1T/43/2013 odkázaný v súlade s § 288 ods. 1 Trestného
poriadku na náhradu škody v civilnom sporovom konaní. Z týchto dôvodov mal žalobca za to, že v danom
spore nebola splnená podmienka na vyrubenie mu súdneho poplatku za podanú žalobu, pretože je od
poplatku oslobodený podľa § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov, v znení neskorších predpisov.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016, ďalej len "CSP") prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť odvolaním, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k

záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Žalobca v odvolaní v podstate argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom
prvej inštancie, s ktorými sa súd aj správne a vyčerpávajúco vysporiadal pri svojom rozhodovaní o
povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu. Ani v odvolacom konaní nevyšli najavo

také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávnosť rozhodnutia v jeho napadnutej časti. Odvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie o
súdnom poplatku a na ne poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a len na zdôraznenie správnosti a k odvolacím
námietkam žalobcu odvolací súd považuje za potrebné dodať:

10. Podľa ust. § 18f zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení účinnom od 1.7.2016 z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. júna 2016 sa vyberajú
poplatky podľa predpisov účinných do 30. júna 2016, i keď sa stanú splatnými po 1. júli 2016.

13. V prejednávanom spore ide o vyrubenie súdneho poplatku za úkon - žalobu podanú dňa 14.7.2014,

t.j. do 30.6.2016, preto sa na vec vzťahuje zák. č. 71/1992 Zb. súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení účinnom do 30.6.2016.

14. Podľa položky 1a) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení účinnom v čase podania žaloby, sa súdny

poplatok zo žaloby alebo z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, vyberie z
ceny predmetu konania (z úhrady) 6%, najmenej 16,50 eura, najviac 16.596,50 eura.

15. Z obsahu spisu a odôvodnenia právoplatného výroku rozsudku vo veci samej, ktorým súd prvej
inštancie uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi ním uplatnenú istinu spolu príslušenstvom

vyplýva, že dôvodom vyhovenia žaloby bol záver súdu, že žalobca uplatnil voči žalovaným dôvodne svoj
peňažný nárok z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.

13.Zatakejtosituáciejepotompotrebnévyvodiť,žesúdprvejinštanciepostupovalsprávne,akžalobcovi
vyrubil súdny poplatok za podanie žaloby podľa položky 1a) Sadzobníka tvoriaceho prílohu zákona

č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení účinnom v čase
podania žaloby, t.j. vo výške 6 % z ceny predmetu konania vedeného pod sp. zn. 24C/253/2014, v ktorom
rozsudkom pre zmeškanie priznal žalobcovi v celom rozsahu ním uplatnený peňažný nárok, ktorý právne
posúdil ako nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

14. V tejto súvislosti odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že civilné sporové konanie je
ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Sporové strany nie sú povinné uplatnený nárok,
ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia aleuviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne
kvalifikoval. Súd skúma, či stranou tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej
normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu

žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré
bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak strana sporu uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých
vyvodzuje ňou tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne
právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom sporovej strany a je povinný posúdiť vec podľa
tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Len pre úplnosť možno

dodať, že v okolnostiach daného sporu na uvedenom závere podľa odvolacieho súdu nemôže nič zmeniť
ani poukaz žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo/15/2011, kde,
na rozdiel od posudzovanej veci, právna povaha peňažného nároku bola determinovaná už v trestnom
konaní, v ktorom došlo k právoplatnému prisúdeniu istiny (ako náhrady škody). O taký prípad v danom
spore nešlo. V označenom trestnom konaní vedenom pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn.
1T/43/2013 boli totižto žalovaní uznaní za vinných, že spoločným konaním protiprávne užívali označený

byt, čím spáchali prečin neoprávneného zásahu do práv k bytu podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona,
za čo boli odsúdení a bol im uložený trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov s podmienečným
odkladom, určenou skúšobnou dobou v trvaní dvanásť mesiacov a žalobca bol odkázaný v súlade s §
288 ods. 1 Trestného poriadku na náhradu škody v civilnom sporovom konaní.

15. Žalobca v spojení s tvrdením procesnej vady konania § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. žalobca
neopodstatnene namietal i porušenie práva na spravodlivý proces nedostatočným odôvodnením
napadnutého výroku o súdnom poplatku. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý má právo domáhať
sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Jedným z aspektov práva na spravodlivý

proces je nepochybne právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z práva na
spravodlivésúdnekonanievyplývatotižajpovinnosťvšeobecnéhosúduzaoberaťsaúčinnenámietkami,
argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05).
Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jej právnymi názormi a právnou kvalifikáciou, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04),

ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v
súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Odôvodnenie napadnutého výroku
rozsudku o súdnom poplatku jasne a zrozumiteľne podáva výklad, akými úvahami sa súd spravoval, z
akého dôvodu a na základe akých právnych predpisov bol žalobcovi súdny poplatok za podanú žalobu
vyrubený. Vychádzajúc z uvedených úvah je odvolací súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti medzi

odôvodnením napadnutej časti rozhodnutia a tvrdeným porušením základného práva odvolateľa na
súdnu ochranu a spravodlivý proces.

16. Z dôvodov vyššie uvedených preto odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o
súdnom poplatku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Keďže žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovaným žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli, odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčenýsudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho
žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§
427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/

dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa,b/dovolateľom
právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).