Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 11, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoE/49/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415204262
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415204262.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a sudkýň Mgr.
Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej v exekučnej veci oprávneného MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35852453, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému B. L., bytom XXX XX U. o vymoženie sumy 100,00
Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 8Er/313/2015-17

zo dňa 14. augusta 2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom mal byť rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v

Bratislave, sp. zn. SR 17569/14 zo dňa 3.12.2014, ku ktorému bola priložená zmluva o úvere zo dňa
13.1.2014 č. 438252 a rozhodcovská zmluva, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu, a podľa
ktorej čl. II mal spory zo zmluvy riešiť rozhodcovský alebo všeobecný súd, v závislosti od vôle žalobcu.
S odkazom na § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka, využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, dospel súd k záveru,
že predmetný zmluvný vzťah je spotrebiteľským vzťahom a rozhodcovská zmluva je neprijateľnou

podmienkou, ktorá spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, a to z dôvodu, že rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná,
bola pripravená vopred bez možnosti podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah, len zdanlivo dáva
spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, fakticky núti spotrebiteľa
v niektorých prípadoch podrobiť sa začatému rozhodcovskému konaniu. Takáto rozhodcovská zmluva
bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom, pretože

rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od neprijateľnej podmienky, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ
neplatná. Svoj záver podporil aj poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora (ES) C-243/08, podľa ktorého
ako nekalú možno kvalifikovať takú vopred stanovenú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá nebola
individuálne dojednaná a priznáva právomoc na riešenie sporov všeobecnému súdu v obvode sídla
dodávateľa. Tým viac je tak podľa súdu prvého stupňa nekalou podmienka priznávajúca právomoc
rozhodcovskému súdu určenému dodávateľom.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávne
vec právne posúdil, keď uzavrel, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, lebo
povinný nemal možnosť výberu, keďže neprijateľnou je len podmienka vyžadujúca od spotrebiteľa riešiť
spory výlučne pred rozhodcovským súdom. V tejto veci bola uzavretá rozhodcovská zmluva formou

samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. Poukázal na to, že právomoc súdu je v nej určená
v závislosti od vôle žalujúcej strany, teda dáva spotrebiteľovi možnosť voľby orgánu, ktorý rozhodnespor zo zmluvy, ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku. Takáto úprava neodporuje § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka a exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom. Použitie rozhodcovských
doložiek nie je zakázané v spotrebiteľských vzťahoch ani z pohľadu komunitárneho práva. V tejto veci

navyše uzavretie zmluvy o úvere nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská
zmluva bola individuálnym dojednaním.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) súc viazaný

rozsahom odvolania podľa § 379 C.s.p. a odvolacími dôvodmi podľa § 380 C.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.

4. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods.
2 CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia uvádza.

5. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený a zároveň povinný skúmať
súlad exekučného titulu so zákonom. Súd neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského
rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu
v spotrebiteľských veciach súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná

právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
resp. rozhodcovskej doložky je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej
ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup

exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia súdnemu exekútorovi.

6. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný
spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je
povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri

postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo 146/2011). Porovnaj tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012, 6Cdo 1/2012, 2Cdo
245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011, nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

7. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva uzavretá dňa 13.1.2014 v priamom súvise s uzavretím zmluvy o úvere medzi
oprávneným a povinným toho istého dňa nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá
založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej

doložky je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať
a rozhodovať vo veci.

8. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti

voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený si
v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú
zmluvu je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola
predložená povinnému ako spotrebiteľovi vo forme formulárovej zmluvy elektronickou formou, pričom
povinný len obdrží rovnopis zmluvy (o úvere a rozhodcovskej) vo forme elektronického dokumentu

vygenerovaného na webovej stránke dodávateľa, bez možnosti zmeny obsahu rozhodcovskej zmluvy,
výberu konkrétneho rozhodcovského súdu. Akékoľvek medze individuálneho dojednávania tohto
zmluvného vzťahu sa vyčerpávajú podaním elektronickej on-line žiadosti o úver s jedinými premennými,
ktoré zadáva spotrebiteľ a ktorými sú výška žiadaného úveru a doba, na ktorú si spotrebiteľ chce požičať,
ako to vyplýva z ponuky na webovom sídle dodávateľa.

9. Zmluvné dojednanie, ktoré nie je spotrebiteľom individuálne vyjednané je možné považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v
rozpore tiež s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.10. Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu

tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

11. Súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej doložky je opodstatnená.
Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju
bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).

12. Podľa smernice č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje
za nekalú, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3, ods. 2
je podmienka vždy považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred a spotrebiteľ
pretonemoholmaťžiadenvplyvnaobsahpodmienky,najmävsúvislostisvopredspísanouštandardnou,

formulárovou zmluvou.

13. Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí
podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia
ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní

nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania
(RozsudokSúdnehodvoraEÚC-240/98-C-244/98OceanoGrupoEditorial:„Podmienka,ktorádeleguje
právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo
dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu,
ktorý môže byt ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu.

V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom
spotrebiteľa mohli byt prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto
spadá dokategórie podmienok, ktoré majú ciel alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa
začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane
táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej

obtiažnym. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a
deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné sídlo,
považuje sa za necestnú v zmysle Cl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej
viery značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.“).

14. Rozhodcovská zmluva, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil
rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, je v rozpore s dobrými mravmi
(IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej doložky pre
rozporsdobrýmimravmipodľa§39zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka,vzmyslegenerálnej
klauzuly § 53 ods. 1, pre rozpor s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých sú neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.

15. Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (§3 ods.
3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej osoby ako spotrebiteľa,

je neplatná. Za takéto zmluvné podmienky je možné považovať formulárové ustanovenia zmluvy,
vopred pripravené poskytovateľom služby, ktoré neboli individuálne vyjednané a ktoré spotrebiteľ nemá
možnosťovplyvniť,pričomvýraznýmspôsobomzasahujúdojehopostaveniavrámcizmluvnéhovzťahu.
Rozhodcovskázmluvanedohodnutáindividuálnezostranyspotrebiteľa,alevnútenáspotrebiteľovispolu
s podpisom zmluvy o úvere ako jej súčasť je preto neplatná. Neplatná rozhodcovská zmluva znamená

vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.

16. V zmysle uvedených skutočností je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad,
a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok vtejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný,
nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé
byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v

každom štádiu exekučného konania.

17. K odvolaciemu argumentu oprávneného o nevýlučnej úprave právomoci rozhodcovského súdu na
riešenie sporov z predmetnej úverovej zmluvy v zmysle uzavretej rozhodcovskej zmluvy poukazuje

odvolací súd na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského
súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, podľa ktorého ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej
zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných
do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre

exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh
na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne
aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008“.

18. Námietky oprávneného v podanom odvolaní nie sú dôvodné a súd prvého stupňa preto postupoval
správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a
následne žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
C.s.p. pri zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).