Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 6, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/568/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215201935
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4215201935.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: D. N., nar. XX. XX.
XXXX, naposledy bytom K., S. XX/XX, o zaplatenie 4.602,70 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 15. júna 2016 č. k. 8C/110/2015-74 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 5 zák. č.

258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, čl. 3 ods. 1 Smernice
Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993, § 52 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, § 5b,
§ 29b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 20. 12.
2007 zistil, že žalovaná obdržala úver vo výške 130.000,- Sk s tým, že ide o 120 mesačných splátok
a konečná splatnosť bola určená dňom 20. 12. 2017. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 09.
2012 postupca postúpil na postupníka pohľadávky so všetkými právami a výhodami. Z vykonaného

dokazovania súd mal za to, že došlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o úvere. Posudzovaný právny
vzťah strán sporu je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, keďže
právny predchodca žalobcu bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaná v postavení
spotrebiteľa. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinné v čase uzavretia zmluvy, je
potrebné vykladať v súlade s obsahom a účelom európskej ochrany spotrebiteľov obsiahnutých v
príslušných smerniciach. Spotrebiteľské vzťahy sú vždy vzťahmi občianskoprávnymi, pričom uvedené

platíbezohľadunaskutočnosť,čizákladnýzmluvnývzťahmedzispotrebiteľomadodávateľomplneniaje
uzavretýpodľaustanoveníObchodnéhozákonníka.UvedenéjepotvrdenéjudikatúrouNajvyššiehosúdu
SR, ako aj judikatúrou Ústavného súdu. Súd poukázal na rozhodnutie NS SR č. 3MCdo/12/2014 na § 52
ods. 2 veta tretia Obč. zák., podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Obč. zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného
práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 01. 05. 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou

sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy
založené pred týmto dňom. Z prílohy k zmluve o postúpení (čl. 34 v spise) vyplýva, že počet dní
omeškania je 1225, čo je viac ako 3 roky, teda už v čase postúpenia pohľadávky, t.j. 27. 09. 2012 bola
pohľadávka žalobcu premlčaná. S poukazom na vyššie uvedené, a teda na novelu Zákona o ochrane
spotrebiteľaúčinnejod01.06.2014súdrozhodoltak,akojetouvedenévovýrokutohtorozsudkuanávrh
zamietol ako premlčaný. O trovách konania súd rozhodol podľa § 137 a § 142 ods. 1 OSP a žalovanej a

vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keďže im žiadne nevznikli.2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, odôvodniac ho tým, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd

pri posudzovaní premlčania vychádzal z počtu dní omeškania, ako údaju uvedeného v prílohe č. 1 k
zmluveopostúpenípohľadávok,ktorývyjadrujepočetdní,ktoréuplynuliodsplatnostisplátky,sktorousa
žalovaná dostala prvýkrát do omeškania. Uvedený počet dní omeškania nemožno spájať s vyhlásením
mimoriadnej splatnosti úveru postupcom a ani s iným právnym úkonom, na základe ktorého by došlo
k splatnosti všetkých splátok úveru do budúcna. Právne posúdenie súdu, keď posudzoval premlčanie

od splatnosti splátky, s ktorou sa žalovaná dostala prvýkrát do omeškania a uzavrel, že pohľadávka je
premlčaná,nemáoporuvzákone.Postupcaažalovanásivzmluveosplátkovomúveredojednaliplnenie
v splátkach s presným stanovením termínov splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaná sa dostala do
omeškania, uvedené termíny neplnila a žalobcovi tým vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti. Postupca toto právo nevyužil a k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pristúpil až žalobca -
podaním zo dňa 16. 10. 2012 označeným ako „výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti úveru“. K účinnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo ku dňu 18. 11. 2012. Premlčacia
doba pre splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru teda plynula pre každú splátku
samostatne, odo dňa splatnosti tej-ktorej splátky. Z uvedeného dôvodu si žalobca v konaní uplatnil len
nepremlčané splátky. Aj v prípade, že na uvedený záväzkový vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka, čo žalobca nepripúšťa, je z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka

nesporné, že pri plnení v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie celého dlhu len do splatnosti
najbližšej nasledujúcej splátky. Ak veriteľ svoje oprávnenie nevyužije, plynie premlčacia doba pre každú
splátku samostatne. Ak však dlžník nesplní v určenom termíne ani ďalšiu splátku, veriteľovi opätovne
vzniká právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, pričom ak toto právo využije, tak premlčacia doba všetkých
splátok do budúcna začne plynúť od splatnosti tejto ďalšej nesplnenej splátky. Žalobca svoje právo

zosplatniť pohľadávku využil ku dňu 18. 11. 2012. Teda aj v prípade aplikácie ustanovení Občianskeho
zákonníka týkajúcich sa premlčacej doby by začala plynúť premlčacia doba pre všetky splátky splatné
po vyhlásení mimoriadnej splatnosti v súlade s ustanovením § 103 Občianskeho zákonníka od 21. 08.
2012, pričom pre splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti by plynula samotná trojročná
premlčacia doba odo dňa ich splatnosti. Vzhľadom k uvedenému zastáva názor, že súd vec nesprávne

právne posúdil, nakoľko na uvedený záväzkový vzťah aplikoval nesprávny právny predpis a tento
právny predpis navyše aj nesprávne interpretoval. Žalobcovi nie je zrejmé, na základe akých zákonných
ustanovení súd dospel k záveru, že pohľadávka bola splatná najneskôr dňa 27. 09. 2012. Konečná
splatnosť úveru bola dojednaná na 20. 12. 2017 a žalobca si v konaní uplatnil len nepremlčané splátky
úveru, teda splátky splatné od 20. 03. 2011 do konečnej splatnosti úveru - 20. 12. 2017. Z uvedených

dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia
§ 388 CSP zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 CSP ho zrušil
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si voči žalovanej uplatnil
trovy konania a právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len CSP) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa
§ 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 4.602,70 eura
spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 03. 2011 do 23. 09. 2014 vo výške 941,44
eura,ročnýúrokzomeškania8,75%zosumy4.602,70euraod24.09.2014dozaplateniaanáhradutrov
konania.Svojnárokodôvodniltým,žežalovanásprávnympredchodcomžalobcu-Slovenskásporiteľňa,
a. s. dňa 20. 12. 2007 uzavreli zmluvu č. 212564238. Na základe tejto zmluvy boli žalovanej poskytnuté

peňažnéprostriedky.Nazákladezmluvyopostúpenípohľadávokzodňa27.09.2012žalobcanadobudol
voči žalovanej pohľadávku, ktorá ku dňu postúpenia predstavovala sumu 7.087,93 eura. Žalobca si
uplatnil podanou žalobou pohľadávku len v časti dlžnej istiny vo výške 4.602,70 eura. Zároveň si uplatnil
na zaplatenie úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 03. 2011 do 12. 02. 2012 vo výške
941,44 eura a ročný úrok z omeškania 8,75% zo sumy 4.602,70 eura od 24. 09. 2014 do zaplatenia,

ako aj náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

5. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaná
uzatvorili dňa 20. 12. 2007 zmluvu o splátkovom úvere č. 0212564238. Na základe tejto zmluvy bolžalovanej poskytnutý úver vo výške 130.000 Sk (4.315,21 eura), ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť
právnemu predchodcovi žalobcu spolu s dohodnutým zmluvným úrokom vo výške 12,35% ročne v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.958 Sk (64,99 eura) v období od 20. 01. 2008 do 20. 12.

2017 (v mesačných splátkach splatných vždy k 20. dňu v mesiaci). Súd prvej inštancie žalobu žalobcu
zamietol pre premlčanie, keď uviedol, že z prílohy k zmluve o postúpení (čl. 34 v spise) vyplýva, že
počet dní omeškania je 1225, čo je viac ako 3 roky, teda už v čase postúpenia pohľadávky, t.j. 27. 09.
2012 bola pohľadávka žalobcu premlčaná.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, a ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

8. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenejvčl.46ods.1ústavyinak,akovrozsahuaspôsobompredpísanýmzákonom,porušujezaručené
právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94).

9. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým
a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého
súdneho konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti (§ 220 CSP v
spojenís§234ods.2CSPa§236CSP)sdôrazomnazrozumiteľnosť,určitosť,jasnosťasúladdôvodov
rozhodnutia (skutkových aj právnych) s jeho výrokom. Žiadna z obsahových náležitostí rozhodnutia

nie je samoúčelná, ale plní dôležitú funkciu. Obsah odôvodnenia je určujúci pre posúdenie správnosti
rozhodnutia, pretože len správne a presvedčivé rozhodnutie dáva záruku, že súdna ochrana bola
poskytnutá zákonom predpísaným spôsobom. Teda v odôvodnení rozhodnutia musí súd uviesť jasné
a jednoznačné dôvody, na základe ktorých je založené, lebo len takéto odôvodnenie tvorí súčasť
základného práva na súdnu ochranu.

10. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. Aj ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) tiež
vyslovil, že súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1

dohovoru) je tiež právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne,
zrozumiteľne dáva odpovede na otázky relevantné vo vzťahu k predmetu súdnej ochrany.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
súd prvej inštancie svoje rozhodnutie a svoj záver o tom, že pohľadávka žalobcu je premlčaná, vôbec

neodôvodnil, keď v napadnutom rozhodnutí premlčanie pohľadávky len skonštatoval, resp. uviedol,
že z prílohy k zmluve o postúpení vyplýva, že počet dní omeškania je 1225, čo je viac ako 3 roky,
teda už v čase postúpenia pohľadávky bola pohľadávka žalobcu premlčaná. Takéto odôvodnenie záveru
súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V danej veci je pritom potrebné
zohľadniť to, že žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia len splátok od 20. 03. 2011 do 20. 12.

2017, pričom v návrhu i v podanom odvolaní uvádzal, že k účinnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
došlo ku dňu 18. 11. 2012, keď k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pristúpil žalobca podaním zo dňa
16. 10. 2012 označeným ako výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.
Doklad o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru sa pritom doposiaľ v spise nenachádza. Keďže pre
nedostatok dôvodov je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné a odvolanie žalobcu dôvodné,

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že opätovne bude potrebné zaoberať sa posúdením
otázky splatnosti jednotlivých splátok úveru a premlčaním každej zo splátok samostatne, vychádzajúc z
dokladov založených v spise, vyzvať žalobcu na predloženie dokladu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
a toto svoje rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné. S posúdením premlčania v danej

veci podľa Občianskeho zákonníka sa odvolací súd stotožňuje. Právnym názorom odvolacieho súdu
je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). Na záver odvolací súd ešte dodáva, že súd prvej
inštancie pri trovách konania odôvodnil aj nepriznanie trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovanej, aj keď v konaní žiaden vedľajší účastník nebol.Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).