Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 7, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/49/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615217542
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7615217542.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne V.. I. W., R. W., zastúpenej
Advokátska kancelária VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 240
482, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752,
zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Bratislava, Kubániho 16, IČO:
47 233 516, o neplatnosť právnych úkonov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 2C/416/2015-52 z
26.11.2015 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom určil, že právny úkon - zmluva o spotrebiteľskom
úvere č.85000369l6, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným 5.l2.20l3 a zmluva o spotrebiteľskom
úvere č.85000369l4, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným 5.l2.20l3 sú neplatné a žalovanému uložil
povinnosť nahradiť žalobkyni na účet jej zástupcu trovy právneho zast. 437,58 €, a to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu (ďalej len
OS) Spišská Nová Ves súdny poplatok l99 € zo žaloby, do l5 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čo žalobkyňa žalobou, doručenou mu 21.9.2015, žiadala, čo
v nej konštatovala, na čo poukázala, čo na podporu svojich argumentov uviedla, ako sa žalovaný k
žalobepísomnevyjadril,čožalobkyňavosvojejústnejvýpovediuviedla,vymenovaldôkaznéprostriedky,
ktorými vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový a právny stav, konkrétne čo zistil
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.8500036916 a č.8500036914 z 3.12.2013 (žalobkyňa 6.8.2015
uhradila zvyšnú časť úverov), z potvrdenia psychiatričky I.. R. R. z 5.2.2014, zo správy od PROVIDENT
FINANCIAL, s.r.o. z 11.3.2014 (č.l.13 spisu 11C/157/2015) a z vyjadrenia žalovaného z 23.11.2015.

Citujúc znenie § 34,§ 38 O. z.,§ 1 ods.2 zák.č129/10 Z. z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platného v čase uzavretia úveru,§
80 písm. c) a § 153 ods.1 O. s. p. ďalej uviedol: Predmetom tohto konania bolo určenie neplatnosti
zmlúv o spotrebiteľskom úvere č.8500036916 z 5.12.2013 a č.8500036914 z 5.12.2013, ktoré boli
uzatvorené medzi žalobkyňou a žalovaným, pretože žalobkyňa bola pri ich podpise v stave duševnej
poruchy. Vzhľadom „k tomu“, že „sa jedná“ o určovaciu žalobu podľa cit. ust. zák., povinnosť preukázať
naliehavosť právneho záujmu spočíva na strane žalobkyne. Žalobkyňa naliehavosť právneho záujmu

odôvodnila tým, že žalovaný jej dáva na vedomie, že zmluvy naďalej eviduje ako platné, medzi ňou
a žalovaným je daný stav objektívnej právnej neistoty, ktorý je ohrozením jej právneho postavenia a
ktorý nie je možné odstrániť inými prostriedkami. Ona sama však nemôže podať žalobu na plnenie,
takže jediný spôsob ako sa vyhnúť žalobe na plnenie neprimeraných úrokov je podanie žaloby naurčenie predmetných zmlúv za neplatné. Rozhodnutím súdu sa jej postavenie zlepší, žalovaný si v
prípade vyhoveniu žalobe nebude môcť vymáhať nezákonné úroky, odstráni sa stav právnej neistoty.
Poukázala na rozhodnutie NS SR R 24/1995 (citovala časť jeho právnej vety). Naliehavosť právneho

záujmu žalobkyne na určení neplatnosti zmlúv o spotrebiteľskom úvere, považoval ňou za preukázanú.
Z výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané uzavretie zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi
účastníkmi konania. K ich uzavretiu došlo 5.12.2013, teda v jeden deň, čo podporuje aj odborné
vyjadrenie I.. R., že žalobkyňa bola v stave manickej symptomatológie, správala sa bez zváženia
možných rizík a dôsledkov, riskovala, že vzala úvery i keď je poberateľkou invalidného dôchodku.

Vychádzajúc z vyjadrenia I.. R. - psychiatričky, mal za preukázané, že žalobkyňa v čase podpisu
predmetnejzmluvynebolaschopnáobjektívnezvážiťsvojekonanie.Počasceléhoobdobiaod16.9.2013
až do 19.12.2013 bola v jej klinickom obraze prítomná „mánická“ symptomatológia, takže nebola pod
vplyvom prítomného nepriaznivého duševného stavu spôsobilá konať právne úkony. Z uvedeného
dôvodu je teda nutné právny úkon, ktorý takto urobila považovať za právny úkon osoby konajúcej v
duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti s

poukazom na § 38 ods.2 O. z. určil, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú neplatnými právnymi úkonmi.
Citoval znenie § 120 ods.1 O. s. p. V sporovom konaní je súd povinný posúdiť, či účastník konania
uniesol svoje dôkazné bremeno. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka
konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo
veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej

v takých prípadoch, kde určitá právne významná skutočnosť nebola alebo nemohla byť preukázaná,
pretože výsledky z hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti
ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností
leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé
právne dôsledky, t.j., že ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Žalovaný síce

vo svojom písomnom podaní vyjadril určité pochybnosti o vážnosti choroby žalobkyne a o skutočnosti,
či táto mohla zneplatniť platný právny úkon, nepredložil a ani neoznačil, žiadne relevantné dôkazy na
preukázanie svojho tvrdenia. Preto vychádzal z listín predložených žalobkyňou a faktov preukázaných
v konaní a rozhodol podľa žalobného návrhu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 a §
149 ods.1 O. s. p. a priznal žalobkyni ich náhradu vo výške 437,58 €. Trovy konania pozostávajú z

trov právneho zast. v súlade s vyhl.č.655/04 Z. z. o odmene a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb a to z odmeny za 5 úkonov právnej služby, príprava a prevzatie právneho zast. vrátane
prvej porady s klientom, podanie žaloby, porada s klientom pred prvým pojednávaním 22.10.2015, účasť
na pojednávaní 22.10.2015,26.11.2015 po 72,93 €, podľa § 11 ods.1 cit. vyhl., 5 x režijný paušál po 8,39
€, t.j. spolu 364,65 €, spolu s 20 % DPH 72,93 €. V konaní žalovaný nebol úspešný, a preto ho podľa

§ 2 ods.2 zák.č.71/92 Zb. v platnom znení o súdnych poplatkoch zaviazal „k úhrade“ súdneho poplatku
199 € zo žaloby, podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov cit. zák., t.j. 2 x po 99,50 €.
Žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov.
3.Protiuvedenémurozsudkupodalžalovanývcelomrozsahu,vzákonnejlehoteazuvedenýchdôvodov
nasledovné o d v o l a n i e. 1/ Namieta porušenie svojich zákonných práv, nakoľko súd sa nezaoberal

a relevantným /resp. žiadnym/ spôsobom ani nevyporiadal s argumentáciou, ktorá bola uplatnená v
písomnom vyjadrení k žalobe. V praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) sa
ustálil právny názor [citoval z odôvodnenia jeho rozsudku 4Cdo 171/2005 z 27.4.2006]. Rovnako, napr.
aj rozsudok NS SR 6Sž - o - KS 100/2006 z 20.6.2007. reprodukoval podstatnú časť 5. ods. svojho
vyjadrenia z 23.11.2015 (č.l.41) k žalobe (toto vyjadrenie bolo na pojednávaní doručené zástupcovi

žalobkyne,pretoniejepotrebné,aniúčelnehoopakovať).Súdvosvojomrozhodnutížiadnymspôsobom
nevysvetlilrozpormedziprejavenouvôľoužalobkyneajejnáslednýmkonaním.Znapadnutéhorozsudku
ďalej nevyplýva, do akej miery súd považuje v konaní predložený lekársky nález za dostatočný dôkaz
odôvodňujúci aplikáciu § 38 ods.2 O. z. Pre aplikáciu uvedeného ust. nebolo v konaní dokázané, či
pri uzatváraní zmlúv o úvere s ním žalobkyňa skutočne konala v duševnej poruche, v dôsledku ktorej

nebola spôsobila na jej uzavretie. Všeobecné konštatovanie lekára v predloženom lekárskom náleze
nepostačuje, pretože o konkrétnom uzavretí určitej konkrétnej zmluvy sa vôbec nevyjadruje. Obsahovo
nález upravuje len posúdenie všeobecného stavu žalobkyne za určené obdobie, nehovorí však nič o
tom, či v čase uzavretia zmluvy závery o duševnej poruche platili, ako bolo zistené, že žalobkyňa práve v
jej dôsledku nebola spôsobila na uzavretie zmlúv o revolvingovom úvere (ktorá bola určená za neplatnú).

„Aplikáciu“ § 38 ods.2 O. z. je predčasnou a vykonané dokazovanie nedáva spoľahlivý podklad pre
použitie tohto ust. a teda ani pre výrok o veci samej. Napáda aj výrok o „platí“ trov štátu, pretože v konaní
bol navrhovaný len 1 výrok a bolo rozhodnuté len 1 výrokom. Vzhľadom k uvedenému podáva odvolanie
z dôvodu podľa § 205 ods.2 písm. a) v spojení s § 221 ods.1 písm. f) a h), podľa § 205 ods.2 písm. d) a f)O. s. p. a súčasne navrhuje rozhodnúť tak, že sa žaloba zamietne a žalobkyňa sa zaviaže k úhrade trov
prvostupňového konania alternatívne napadnutý rozsudok sa zruší a vec sa vráti na ďalšie konanie a
rozhodnutie. Uplatňuje si nárok na náhradu trov právneho zast. spojených s týmto odvolaním v celkovej

výške 113,33 € za úkon právnej služby podanie tohto odvolania 103,26 € vrátane DPH /86,05 € + 20
% DPH/ určená podľa § 13 ods.3 vyhl.č.655/04 Z. z. z dôvodu spojenia 2 alebo viacerých vecí, režijný
paušál 10,07 € vrátane DPH (8,39 € + 20 % DPH/) a tiež náhradu súdneho poplatku za odvolanie.
4. 1 1. 2 Žalobkyňa podala k odvolaniu žalovaného nasledovné vyjadrenie. 2 2. 1 Žalovaný v podanom
odvolaní argumentuje nedostatočným odôvodnením Rozsudku. Tvrdí, že súd sa nevysporiadal z

jeho tvrdeniami a argumentáciou, ktorá spočívala v tom, že, keďže platila splátky predmetných
spotrebiteľských úverov včas, bola si vedomá akú zmluvu uzatvára. Rovnako žalovaný považuje
vzhľadom na vykonané dokazovanie pred súdom aplikáciu § 38 ods.2 O. z. za predčasnú. 2. 2 Rozsudok
považuje za správny a za dostatočne odôvodnený. Rozsudok odzrkadľuje najmä priebeh konania -
bezpredmetnú argumentáciu žalovaného, ktorá bola prelomená jej tvrdeniami a dôkazmi, čo súd posúdil
avyhodnotilsprávne.Rovnakorozsudokodzrkadľujeúplnúpasivitužalovanéhovspore-zacelékonanie

predložil jedno krátke vyjadrenie s argumentáciou a tvrdeniami, ktoré nepodložil ani jediným dôkazom,
príp. relevantnou právnou argumentáciu alebo judikatúrou a nezúčastnil sa ani jedného pojednávania.
Je celkom prirodzené, že vzhľadom na tvrdenia a dôkazy ňou predložené neuniesol za takejto situácie
a procesnej pasivity dôkazné bremeno. Uvedený stav sa teraz snaží zvrátiť v odvolacom konaní, avšak
bezpredmetnú a nerelevantnú argumentáciu z jeho písomného krátkeho vyjadrenia opakuje opäť aj v

odvolaní a navyše pridáva argument o predčasnej aplikácii § 38 ods.2 O. z., na použite ktorého - podľa
jeho názoru - nedávalo vykonané dokazovanie podklad. 2. 3 Bezpredmetná argumentácia žalovaného,
hovorí v skratke o tom, že ak niekto podpíše zmluvu a plní ju na čas bol automatický „spôsobilí“ ju
uzavrieť a zmluva je platná. Žalovaný uvádza, že vedela o tom, že si zobrala úver, keďže ho plnila. Tvrdí,
že žalovaný týmto argumentom nie celkom pochopil v čom „spočívam“ podstata § 38 ods.2 O. z. Nikdy

netvrdila, žeby si úver nezobrala alebo že si nebola vedomá, žeby ho zobrala o čom svedčí aj jej výpoveď
na pojednávaní. Naopak, vedela, že zmluvu uzavrela, avšak konala v čase jej uzavretia v duševnej
poruche a v čase podpisu bola v tzv. manickej fáze. Po opadnutí tejto manickej fáze v stave tzv. depresie
už vedela, čo uzavretím zmluvy spôsobila a rovnako sa dozvedela o povahe svojej duševnej choroby,
keďže manickú fázu zažila prvý krát vo svojom živote. Nechcela sa „dosať“ do ešte horších finančných

ťažkostí, tak úver spláca a svoju situáciu zatiaľ riešila, a to mimosúdnymi rokovaniami s veriteľmi
z ktorých väčšina tak, ako je uvedené v žalobe a v rozsudku neplatnosť zmlúv uznala. Ak veritelia
neuznalineplatnosť,pričomišloo2veriteľovPOHOTOVOSŤ,s.r.o.aprávežalovaný,bránilasvojepráva
súdnou cestou v konaní o vyslovenie absolútnej neplatnosti právnych úkonov. Voči POHOTOVOSŤ,
s.r.o. bola úspešná, keď OS Spišská Nová Ves určil, že právny úkon - zmluva o spotrebiteľskom úvere

uzatvorený medzi ňou a žalovaným je neplatný. OS Spišská Nová Ves v predmetnom rozsudku považuje
za preukázané, že v čase podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere nebola schopná objektívne zvážiť
svoje konanie, nakoľko k podpisu zmluvy došlo v čase od 16.9.2013 do 19.12.2013, kedy bola v jej
klinickom obraze prítomná „mánická“ symptomatológia, takže pod vplyvom nepriaznivého duševného
stavu nebola spôsobilá konať právne úkony. Právny úkon, ktorý bol rozsudkom OS Spišská Nová Ves

11C/l57/2015 zo 7.5.2015 vyhlásený za neplatný, bol podpísaný v rovnakom období ako právne úkony,
ktorých neplatnosti sa domáha v tomto konaní. Rovnako tak v predmetnom konaní 11C/l57/2015 boli
z jej strany predložené rovnaké dôkazy, aké predložila v tomto konaní. Ide teda o konanie, ktoré bolo
právoplatne skončené v jej prospech a skutkový základ „predmetné“ konania je totožný so skutkovým
stavom opísaným v tejto žalobe. Nie je teda pre vyslovenie neplatnosti predmetných zmlúv podstatné, či

zmluvu plnila alebo či si bola vedomá toho, že uzavrela zmluvu. V ďalšej časti vyjadrenia reprodukovala
body 2. 2, 2. 3, 3. 1, 3. 2, 3. 3 a 3. 4 žaloby [žaloba bola doručená žalovanému 15.10.2015 (doručenka
pri č.l. 27), preto nie je potrebné, ani účelne tieto body opakovať). Pre celé konanie je teda relevantné
posúdenieotázky,čivčasepodpisuzmlúvtrpeladuševnouporuchouačibolatakéhocharakteru,ktoráju
robila pre takýto úkon nespôsobilou. Tvrdí, že v čase podpisuje duševnou poruchou trpela a zároveň táto

porucha mala taký charakter, že vylučovala platné uzavretie predmetných právnych úkonov. Uvedené
tvrdenia „žalovaná“ doložila dôkazmi a uniesla dôkazné bremeno. Naopak, žalovaný nepredložil žiaden
dôkaz, ktorý by vylučoval uvedené tvrdenia a vyvracal predložené dôkazy, argumenty z vyjadrenia,
ktoré sú prenesené do odvolania nemajú vo vzťahu k posúdeniu charakteru duševnej poruchy žiadnu
relevanciu a preto sa aj súd s nimi vysporiadal iba v krátkosti. 2.4 Ďalej žalovaný považuje aplikáciu §

38 ods.2 O. z. za predčasnú nemajúc podklad vo vykonanom dokazovaní. Tvrdí opak, a teda že dôkazy
predložené a vykonané pred súdom dávajú podklad pre spoľahlivé rozhodnutie vo veci. Splnila si obe
procesné bremená - bremeno tvrdenia aj dôkazné bremeno. Všetky svoje skutkové a právne argumenty
podložila relevantnými dôkazmi. Je toho názoru, že žalovaný si naopak nesplnil ani jedno z procesnýchbremien. Právne argumenty, ktoré uvádza, nemajú pre rozhodnutie vo veci právu relevanciu - na čo
poukazuje v bode 2.3 toho vyjadrenia. Dôkazy žalovaný nepredložil žiadne. Ak považoval aplikáciu §
38 O. z. ods.2 vzhľadom na vykonané dokazovanie za predčasnú, mal pred vyhlásením uznesenia,

ktorým sa dokazovanie považuje za skončené predložiť dôkazy. Uvedené neurobil, čo viedlo prirodzene
k jeho neúspechu v predmetom spore. Teraz, sa uvedené snaží zvrátiť v odvolacom konaní - avšak
opäť neprekladá iné skutkové tvrdenia ani nové dôkazy a opakuje už povedané. Na podporu uvedeného
uviedol, napr. (citovala z odôvodnenia uznesenia NS SR 6MCdo 17/2010 z 28.3.2012). Podobne:
Citovala z rozsudku KS Košice 6Co/652/2014 z 21.4.2015. 3 3.1 Účastníkovi vznikli v odvolacom konaní

trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zast. Keďže išlo o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a
klientom je spotrebiteľ, za tarifnú hodnotu, z ktorej sa určuje základná sadzba tarifnej odmeny za 1
úkon právnej služby, sa podľa § 11 ods.1 písm. b) vyhl.č.655/04 Z. z. považuje suma 1/13 výpočtového
základu. 1/13 výpočtového základu pre r.2016 je 66 €. Tarifná odmena za 1 úkon právnej služby
uskutočnený v r.2016 je 74,58 € (66 € + 8,58 € režijný paušál). Vo veci bol v odvolacom konaní v r.2016
vykonaný 1 úkon právnej služby. 3.3.2016-vyjadrenie k odvolaniu - 74,58 €. K uvedeným trovám konania

je potrebné pripočítať DPH 14,92 €, keďže zástupca účastníka konania je platiteľom DPH. 3.2 Trovy
právnehozast.odvolaciehokonaniatedapredstavujú89,50€.4Vzhľadomnauvedenéžiadalarozsudok
potvrdiť a uložiť žalovanému povinnosť nahradiť jej trovy odvolacieho konania 89,50 €, a to na účet jej
zástupcu.
5. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla: K podaniu žalobcu uvádza, že na svojich

argumentoch obsiahnutých vo vyjadrení k žalobe z 23.11.2015 a odvolaní z 31.12.2015 trvá v celom
rozsahu. Tvrdenia žalobkyne sú po právnej stránke bez významu. Odhliadnuc od skutočnosti, že
uvádzané okolnosti koncipuje pre obdobie uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, má za to, že
samotné tvrdenie o nespôsobilosti na právne úkony - hoci za predpokladu, že by bolo v konaní
preukázané ako pravdivé - ešte nezakladá neplatnosť právneho úkonu. Žalobkyňa na žiadnom mieste

podaného vyjadrenia neuvádza, že v období, ktoré nasledovalo po uzatvorení zmluvy, t.j. pri jej
následnomplnení,nebolaschopnározpoznaťsvojevlastnéúmysly,resp.žebyjejspôsobilosťnaprávne
úkony pod vplyvom duševnej choroby bola nejakým spôsobom obmedzená. Podotýka, že žalobkyňa k
úhradám úveru pristupovala v období od januára 2014 do augusta 2015, t.j. obdobie 20 kalendárnych
mesiacov, počas ktorých došlo k splateniu značnej čiastky z poskytnutého úveru/poskytnutých úverov.

Naďalej zotrváva v predloženej konštrukcii svojich doterajších vyjadrení a tvrdí, že v čase uzatvorenia
zmluvných vzťahov sa žalobkyňa nemohla nachádzať v takom duševnom rozpoložení, ktoré by bolo
spôsobilé objektívne a nezvratným spôsobom ovplyvniť jej kognitívne schopnosti.
6. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku.

8. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
9. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie
dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.
10. Podľa § 221 ods.1 O. s. p. (teraz § 389 ods.1 CSP) odvolací súd rozhodnutie zrušil, len ak účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom [písm. f) - teraz § 389 ods.1 písm. b)

CSP] alebo ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav [písm. h) - teraz § 389 ods.1 písm. b) CSP].
11. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumel procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v
dôsledku ktorého účastník nemohol uplatniť konkrétne procesne práva priznané mu O. s. p.
12. Podľa § 157 ods.2 O. s. p. (teraz § 220 ods.2,3 CSP) v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, príp. iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
13. Ústavný súd SR opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces

(konanie) podľa Čl. 46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných
zákonov), Čl. 36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.)
je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľnedáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania, v ktorom bolo
vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu

neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie
rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p. - teraz § 355 ods.1 CSP), t. j. aby mohol odvolanie
odôvodniť z hľadiska § 205 ods.1,2 O. s. p. (teraz § 365 ods.1 CSP), lebo ak rozhodnutie neobsahuje
žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne
nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa

kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom
konaní úspešný.
14. Ak žalovaná považuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný, ide len o jeho ničím nepodložený
subjektívny názor.
15. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho
odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane

jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s
vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.
16. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O. s. p. a zásadám súdnej
praxe, preto nie je nepreskúmateľný, ani nepresvedčivý.
17. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. [teraz § 365 ods.1 písm. f) CSP] sa týka chyby

v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré
bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe
ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka
vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže

byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam
prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p. (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), teraz § 191 ods.1 CSP (Dôkazy súd

hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na

chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi
porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré
vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z §
132-§ 135 O. s. p. (teraz § 185-§ 211 CSP). Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,

ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu
vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 132 (teraz § 191 ods.1 CSP), lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,

je zrejmý nesúlad.
18. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke sú
správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
19. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci

podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a

použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zistenéhoskutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
20. Súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho

i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o
právach a povinnostiach strán sporu.
21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno poukázať aj na skutkové zistenia a právne
závery uvedené v rozsudku OS Spišská Nová Ves 11C/157/2015 zo 7.5.2015, právoplatnom 12.6.2015.
22. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.
23. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
25. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Žalobkyňa mala v odvolacom konaní úspech, preto jej bola priznaná náhrada odvolacích trov, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
27. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.