Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 20, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/222/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812205603
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7812205603.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov

JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobkyne Východoslovenská vodárenská
spoločnosť, a.s. so sídlom v Košiciach, Komenského 50, IČO: 36 570 460, proti žalovaným 1/ E. Y.,
narodenému XX.XX.XXXX, bytom Q. H., T. X, zastúpenému JUDr. Petrom Frajtom, advokátom, so
sídlom v Košiciach, Rastislavova 106, 2/ P. O. - P., so sídlom v H. XX, IČO: 35 127 597, o zaplatenie
1.629,12 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa
24.05.2016, č.k. 9C/547/2012-210

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd zamietol žalobu voči žalovanému v 1/ rade.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd zamietol žalobu voči žalovanému v 2/ rade a v zrušenom
rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

N e p r i z n á v a žalovanému v 1/ rade náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom označeným
v záhlaví žalobu zamietol a o trovách konania si vymienil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

2. Predmetom konania je nárok žalobkyne na zaplatenie 1.629,12 € titulom úhrady za dodanie služieb
vo forme dodávky vody na odberné miesto Kúpele 76, Rožňava, na základe faktúry č. XXXXXXXXXX.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že vlastníkom budovy na odbernom mieste Rožňava,
Kúpele 76, bol žalovaný v 1. rade aj počas obdobia od 19.8.2009 do 5.8.2010, za ktoré bolo
vyfakturované vodné na predmetnom odbernom mieste v sume 1.629,12 €. Žalovaný v 1/ rade žiadosť

o zmenu odberateľa nepodpisoval, nevypisoval ani prihlášku na odber vody a nemal ani uzavretú
zmluvu na odber vody na predmetnom mieste. Z vyjadrenia žalovaného v 1/ rade vzal za preukázané,
že jeho zamestnanec Q. D. mal na starosti komunikáciu s nájomcami, a preto podpis na žiadosti o
zmenu odberateľa ako aj na listine - žiadosť o prerušenie dodávky vody môže byť podpisom tohto
jeho zamestnanca. Z výpovede svedka D. vzal za preukázané, že bol zamestnancom spoločnosti SCO
Delta a na požiadanie žalovaného v 1/ rade vykonával technické práce. Potvrdil podpísanie žiadosti o
zmenu odberateľa, podpis na zázname o pohybe vodomeru zo dňa 09.09.2010 a žiadosti na prerušenie

dodávky vody, vždy na požiadanie žalovaného v 1/ rade. Z potvrdenia o zamestnaní svedka súd vzal
za preukázané, že bol od 01.11.2008 do 30.09.2010 zamestnaný v spoločnosti SCO Delta, s.r.o., ktorej
spoločníkom bol žalovaný v 1/ rade, ako technik kontroly originality.4. Z čl. I zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 31.01.2009 uzavretej medzi žalovanými v 1/
a 2/ rade súd vzal za preukázané, že predmetom zmluvy bol prenájom nehnuteľnosti, kde sa odberné
miesto nachádza. V čl. VI zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že poplatky za odvoz odpadu, elektrickú

energiu, plyn, vodu, dane a iné poplatky súvisiace s výkonom činnosti prevádzkovanej nájomcom
bude platiť podnájomca samostatne vo vlastnom mene, priamo dodávateľovi služby resp. orgánu, ktorý
vyrubuje dane a poplatky.

5. Právne vec posúdil podľa § 4 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných

kanalizáciách a § 100 ods. 1 a § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).

6. Konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala uzavretie zmluvy o odbere vody na predmetnom odbernom
mieste so žalovaným v 1. rade, ani odoberanie vody žalovaným v 1. rade na predmetnom odbernom
mieste. Z uvedeného dôvodu žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zamietol.

7.Vovzťahukžalovanémuv2.radeokresnýsúdvychádzalzozmluvyopodnájmenebytovýchpriestorov
zo dňa 31.1.2009, uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade. Zmluva uzavretá
medzi žalovaným v 1. a 2. rade bola ukončená výpoveďou ku dňu 30.4.2011, z čoho vyplynulo, že
žalovaný v 2. rade bol nájomcom budovy, v ktorej sa nachádzalo odberné miesto za celé obdobie,
ktoré bolo vyfakturované. Žalovaný v 2. rade sa na predmetnom odbernom mieste neprihlásil k odberu

vody v súlade s čl. VI. zmluvy o podnájme, so žalobkyňou neuzavrel zmluvu, vodu však odoberal.
Zároveň žalovaný v 2. rade vzniesol námietku premlčania celého žalobcom uplatneného nároku. Súd
prihliadol na vznesenú námietku premlčania, pretože k odberu vody došlo za obdobie od 19.8.2009
do 5.8.2010, pričom žalobkyňa až písomným podaním doručeným súdu 18.3.2014 navrhla pripustenie
vstupu žalovaného v 2. rade do konania, teda po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej lehoty v

zmysle § 107 ods. 2 OZ. Okresný súd konštatoval, že k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného v 2. rade dochádzalo postupne za každý deň obdobia uvedeného vo faktúre. Posledný deň
fakturovanéhoobdobiabol5.8.2010.Nazákladeuvedenéhotakpremlčaciatrojročnádobazačalaplynúť
počnúc 6.8.2010 a uplynula 6.8.2013, teda predtým, ako zo strany žalobkyne bol označený za účastníka
konania. Z uvedeného dôvodu žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol.

8.Spoukazomna§151ods.3O.s.p.sivymienilrozhodnúťotrováchkonaniado30dnípoprávoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

9. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa podľa obsahu z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
a zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 1.629,12 € s 9%
úrokom z omeškania od 3.9.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania.

10. Poukázala na to, že síce medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade nebola uzatvorená písomná

zmluvaododávkevody,aleprávnyvzťahmedzinimivznikolkonkludentne.Konkludentnosťodvodzovala
z prihlásenia sa žalovaného v 1. rade k odberu dňa 13.10.2008, z požiadania o prerušenie z odberu vody
azuskutočnenýchúhradvšetkýchfaktúrokremžalovanejfaktúry.Poukázalanato,ževýpovedesvedkov
F.. D. a žalovaného v 2. rade boli účelové a vo vzájomnom rozpore. Žalobkyňa nemala informácie o
uzavretej zmluve o prenájme nebytových priestorov medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade,

zistila to až na pojednávaní dňa 04.02.2014, a preto následne rozšírila žalobu aj o žalovaného v 2/ rade.
Poukázala na to, že žalovaný v 2. rade využíval odberné miesto na podnikanie pod obchodným menom
Marek Kerekeš - MARKO. Z uvedeného dôvodu aj námietka premlčania sa mala posudzovať v zmysle
Obchodného zákonníka, a to podľa § 397 Obchodného zákonníka. Premlčacia doba 4 roky začala plynúť
od splatnosti žalovanej faktúry, teda od 6.8.2010 a uplynula 6.8.2014. Žaloba voči žalovanému v 2. rade

(návrh na vstup žalovaného v 2. rade do konania) bola súdu doručená 18.3.2014.

11. Žalovaný v 1. rade, ani žalovaný v 2. rade sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od

01.07.2016, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.
1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacíchdôvodov (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolací dôvod
podľa ust. § 365 ods.1 písm. h/) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné.

13. Rozsudok je vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 1/ rade vecne správny, preto ho
odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20.12.2016 o 13,30 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené dňa 13.12.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

15. Žalobkyňa podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 14.06.2016, t. j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd prejednával vec v čase účinnosti zák. č. 162/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (CSP), účinného od 01.07.2016.

16. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t. j. 01.07.2016).

17. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

18. Žalobkyňa namieta odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolací dôvod podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. h/, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

20. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.)

odvolacísúduvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúduprvejinštancie,priktorejaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti
majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych
predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny

predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán
sporu).

21. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod v potvrdenej časti rozsudku vo vzťahu k

žalovanému v 1/ rade nie je naplnený.

22. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133
až § 135 O.s.p. účinným v čase jeho rozhodovania alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je
ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci.

23. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p.
účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo

zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil,
preto odvolací súd jeho rozsudok vo výroku vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.24. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku v potvrdenej časti, s ktorými
sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania
nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky

žalobkyne nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v potvrdenej časti a nie sú spôsobilé privodiť
zmenu napadnutého rozsudku.

25. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobkyne
odvolací súd uvádza, že súdom vykonané dôkazy boli dostatočným podkladom na úplné zistenie

skutkového stavu.

26. V konaní nebola preukázaná existencia zmluvného vzťahu žalobkyne so žalovaným v 1/ rade, a
v tomto smere žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Samotná žalobkyňa v odvolaní potvrdila, že
so žalovaným v 1/ rade neexistoval zmluvný vzťah založený písomnou formou. Pokiaľ žalobkyňa ako
dôkaz o vzniku zmluvného vzťahu so žalovaným v 1/ rade konkludentnou formou predložila žiadosť o

zmenu odberateľa zo dňa 13.10.2008, táto žiadosť bola podpísaná p. D. a nie žalovaným v 1/ rade. V
konaní nebolo preukázané, že svedok D. bol splnomocnený žalovaným v 1/ rade na podpísanie žiadosti
o zmenu odberateľa na žalovaného v 1/ rade. Z listinného dôkazu - žiadosť o zmenu odberateľa zo
dňa 13.10.2008 ani nevyplýva, že svedok konal v zastúpení žalovaného v 1/ rade, za účelom jeho
prihlásenia (žalovaného v 1/ rade) ako odberateľa vody. Naopak, z výpovede žalovaného v 1/ rade

vyplynulo, že svedka ústne splnomocnil na prepis z pôvodného odberateľa na žalovaného v 2/ rade z
dôvodu uzavretia nájomnej zmluvy (pričom z výpisu z obchodného registra spoločnosti SCO - DELTA
s.r.o., ktorej zamestnancom mal byť svedok, sa javí, že žalovaný v 1/ rade síce v období 13.10.2008 bol
spoločníkom menovanej spoločnosti, avšak nebol osobou oprávnenou konať za spoločnosť, nakoľko
jej konateľom bol v období od 20.03.2004 do 22.02.2007, od 21.06.2012 do 24.10.2014 a 25.10.2014

do 24.10.2014). V tomto smere sa vyjadril aj samotný svedok D.. Aj žalovaný v 2/ rade potvrdil, že sa
bol u žalobkyne prihlásiť na odber vody z dôvodu, že sa stal nájomcom nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovaného v 1/ rade (odberné miesto).

27. Predpokladom vzniku zmluvného vzťahu medzi odberateľom vody a dodávateľom nie je len

uzatvorenie zmluvy, ale aj skutočnosť, že odberateľ aj odberá vodu z verejného vodovodu (§ 4 ods. 3
zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách).

28.Vkonanívšakžalobkyňaanivtomtosmereneuniesladôkaznébremenoanepreukázala,žežalovaný
v 1/ rade skutočne od žalobkyne vodu odoberal. Zároveň vykonaným dokazovaním bolo preukázané,

že v žalovanom období nehnuteľnosť užíval žalovaný v 2/ rade a odoberal aj vodu od žalobkyne, čím je
vylúčené preukázanie odberu vody žalovaným v 1/ rade.

29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu vo
vzťahu k žalovanému v 1/ rade zamietol, v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

30. Odvolacia námietka žalobkyne, týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k
žalovanému v 2/ rade, však bola plne dôvodná.

31. Okresný súd žalobu vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade zamietol z dôvodu, že žaloba proti

žalovanému v 2/ rade bola podaná po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd premlčanie posúdil podľa ustanovení § 107 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka, teda vzťah medzi stranami sporu posúdil ako občianskoprávny vzťah.

32. S týmto záverom sa odvolací súd nestotožňuje.

33. Žalovaný v 2/ rade bol v žalovanom období podnikateľom a aj prenajaté priestory mal v zmysle
zmluvyopodnájmenebytovýchpriestorovvyužívaťnavýkonpodnikateľskejčinnosti,ktorájepredmetom
jeho podnikania (čl. III bod 3.1 zmluvy). Žalobkyňa je podnikateľom a dodávku vody realizovala v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného dôvodu bolo preto potrebné právny vzťah medzi

žalobkyňouažalovanýmv2/radeposúdiťpodľaustanoveníObchodnéhozákonníka(§261ods.1OBZ).34. Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu bezdôvodného obohatenia, preto sa ustanovenia
Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení použijú aj na obchodnoprávne vzťahy (§ 1 ods. 2
OBZ).

35. Keďže však Obchodný zákonník upravuje premlčanie v ust. § 387 a nasl., nie je možné použiť,
vzhľadom na § 1 ods. 2 OBZ, na premlčanie tohto práva ustanovenie § 107 OZ. Aj keď sa bezdôvodné
obohatenie riadi podľa Občianskeho zákonníka, premlčanie práv z neho v obchodných vzťahoch bude
podliehať iným pravidlám ako tým, ktoré platia v režime Občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník

pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia nemá žiadne osobitné ustanovenie, čo však
neznamená, že Obchodný zákonník premlčaciu dobu pre tieto práva neupravuje. Obchodný zákonník
má komplexnú úpravu premlčania obsiahnutú v § 387 až § 408. Ak takto nie je osobitne upravená
premlčaciadobapreinépráva,neznamenáto,žesamápoužiťpremlčaciadobaupravenávObčianskom
zákonníku. Obchodné záväzkové vzťahy sa riadia predovšetkým podľa Obchodného zákonníka (§ 1
ods. 2). V spojení s § 397 OBZ to potom znamená, že ak Obchodný zákonník pre premlčanie niektorého

práva neustanovuje osobitnú premlčaciu dobu, právo sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe
štyroch rokov. Ustanovenia § 391 až 397 OBZ majú vo vzťahu k § 107 OZ povahu lex specialis, a
nie naopak. Napokon skutočnosť, že Obchodný zákonník nemá samostatnú úpravu bezdôvodného
obohatenia, neznamená, že tým mienil záväzkové vzťahy súvisiace s bezdôvodným obohatením, ktoré
vzniklovobchodnýchvzťahoch,vylúčiťzokruhuobchodnýchzáväzkovýchvzťahov.Idelenolegislatívne

technický spôsob úpravy týchto vzťahov odkazom na úpravu iného zákona (§ 1 ods. 2 OZ), ktorá
vyhovuje aj potrebám úpravy obchodných záväzkových vzťahov bez toho, aby sa úprava opakovala
v Obchodnom zákonníku. Nič to však nemení na tom, že tieto vzťahy, pokiaľ zodpovedajú definícii
v § 261 OBZ, majú charakter obchodných záväzkových vzťahov. Otázka premlčania práva na jeho
vydanie je riešiteľná podľa úpravy Obchodného zákonníka, preto na použitie ustanovení Občianskeho

zákonníka nie je dôvod. Názor, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodných vzťahoch
sa premlčuje v lehote štyroch rokov podľa § 397 OBZ, vyslovil Najvyšší súd SR nielen v rozhodnutí
sp. zn. 1 Obdo V 5/2008, ale aj vo svojom rozhodnutí zo 6. októbra 2005 sp. zn. 5 Obo 86/2005.
S uvedeným výkladom príslušných ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich premlčanie sa
stotožnil aj Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. II. ÚS 92/06 z 22. marca 2007.

36. V zmysle ust. § 391 ods. 1 OBZ, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba
odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

37. Z hľadiska začatia plynutia premlčacej doby nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia je

v zmysle cit. ust. § 391 OBZ rozhodujúci deň, kedy sa právo mohlo uplatniť na súde, keďže OBZ
neustanovujeohľadnenárokovnavydaniebezdôvodnéhoobohatenianiečoiné.Premlčaciadobazačína
teda plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť (prvýkrát) na súde (actio nata). Možnosť uplatnenia
práva na súde, ako aj možnosť urobiť právny úkon treba posudzovať objektívne. To znamená, že
premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď vznikla objektívna možnosť podať žalobu alebo uskutočniť

právny úkon. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti. Ustanovenie § 391
ods. 1 OBZ je svojim obsahom zhodné s ust. § 101 OZ, len inak vyjadrené. Z uvedeného dôvodu je na
danú vec aplikovateľný záver rozsudku NS SR zo dňa 15.05.1997 sp. zn. 3 Obo 44/97, uverejnený v
ZSP pod č. R 1/1998, v zmysle ktorého „Všeobecná trojročná premlčacia lehota plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej lehoty

od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej
okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve“.

38. V prejednávanej veci žalobkyňa si objektívne mohla uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia na súde až 05.08.2010, kedy zistila (odpočtom stavu meradla) jeho vznik - odber vody v

objeme 2578 m3 pri počiatočnom stave (19.08.2009) 1386 m3 a až od tohto dňa jej preto začala plynúť
4-ročná premlčacia doba, ktorá ku dňu rozšírenia žaloby (18.03.2010) neuplynula.

39. K vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v 2/ rade teda zrejme dochádzalo
postupne, ale jeho existencia a výška bezdôvodného obohatenia nie je objektívne zistiteľná za každý

deň rozhodného obdobia, nakoľko stav spotreby vody bol zaznamenaný iba v deň 19.08.2009 (1.386
m3) a v deň 05.08.2010 (2.578 m3). Vznik bezdôvodného obohatenia je teda preukázateľný (až) ku dňu
05.08.2010 a pred týmto dátumom žalobkyňa nemohla svoje právo uplatniť na súde.40.Rovnakosanemožnostotožniťstvrdenímžalobkyne,žepremlčaciadobazačalaplynúťodsplatnosti
žalovanej faktúry 06.08.2010 (správne má byť 02.09.2010 - poznámka odvolacieho súdu). Žalovaný v
2/ rade totiž nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobkyňou, z ktorého by vyplýval spôsob účtovania

za dodané služby a navyše z obsahu spisu sa javí, že faktúra uplatnená v predmetnom konaní ani
žalovanému v 2/ rade doručená nebola.

41. Z uvedeného vyplýva, že objektívne je preukázateľný vznik bezdôvodného obohatenia a zistiteľná
výška bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v 2/ rade ku dňu 05.08.2010. Až týmto dňom

si žalobkyňa prvýkrát mohla právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatniť na súde a začala jej
tak plynúť štvorročná premlčacia doba, ktorá neuplynula ku dňu rozšírenia žaloby voči žalovanému v
2/ rade (18.03.2014).

42. Pokiaľ súd vychádzal z iného právneho záveru, je jeho rozhodnutie v tejto časti vecne nesprávne.

43. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok v zmysle ustanovenia § 389
ods. 1 písm. b/ CSP vo výroku, ktorým súd žalobu vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade zamietol, a v
zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

44.Vďalšomkonanísúdprvejinštanciebudesariadiťvyššievyslovenýmprávnymnázoromodvolacieho

súdu a na základe doposiaľ vykonaného dokazovania, prípadne doplneného po vrátení veci posúdi, v
akom rozsahu je žalobou uplatnený nárok voči žalovanému v 2. rade dôvodný.

45.Vnovomrozhodnutísúdprvejinštancierozhodneajonáhradetrovceléhokonaniamedzižalobkyňou
a žalovaným v 2/ rade, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalobkyne a žalovaného v 1/ rade bolo rozhodnuté
podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v
odvolacom konaní vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade neúspešná, nemá preto právo na náhradu trov
odvolacieho konania. Žalovaný v 1/ rade bol v odvolacom konaní plne úspešný, avšak trovy odvolacieho

konaniamupreukázateľnenevznikli, pretomuodvolacísúdnáhradutrovodvolaciehokonanianepriznal.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).