Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 2, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22C/467/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115224990
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115224990.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35

910 739, so sídlom Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou: SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: F. N., narodený X.XX.XXXX.,
bytom XXX XX S. XXX, zastúpenému advokátskou kanceláriou: JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.
r. o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, o zaplatenie 3.187,62 eur s príslušenstvom, eventuálne
1.655,94 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.10.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 3.187,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,15% ročne zo sumy 3.187,62 eur od 25.6.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, a to titulom
náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu.

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že na odbernom mieste žalovaného, t. j. Malženice 306
dochádzalo v období od 19.6.2013 do 27.3.2014 k odberu zemného plynu meradlom na ktorom bolo

porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom takýto odber je podľa § 82 ods. 1 písm.
d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike považovaný za neoprávnený odber. Porušenie zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené aj znaleckým posudkom znalca Ing. K. X., so
sídlom N. XX, G. G.. V prípade neoprávneného odberu je odberateľ povinný uhradiť prevádzkovateľovi
distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. H. žalovaného vznikla žalobcovi
škoda vo výške 3.187,62 eur, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR
č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom

plynu a vyfakturovaná žalovanému faktúrou č. 9000180866 zo dňa 10.6.2014, splatná dňa 24.6.2014.
Náhradu škody si žalobca uplatňoval podľa § 82 ods. 1 písm. d) a ods. 2 Zákona o energetike a
podľa § 1 ods. 14 vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z. z. si uplatňoval tiež nevyhnutné náklady spojené so
zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu plynu. Žalobca žalovaného vyzval listom na úhradu
vyfakturovanej sumy za neoprávnený odber zemného plynu, pričom žalovaný na výzvu nereagoval
a faktúru neuhradil. Vzhľadom na uvedené si žalobca uplatňuje tiež zaplatenie zákonných úrokov z
omeškania.

3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 22C/467/2015-22 zo dňa
11.1.2016, proti ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením vo veci samej, čím v súlade sustanovením § 174 ods. 2 z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, platnému a účinnému v tom
čase, došlo k zrušeniu vydaného platobného rozkazu v plnom rozsahu.

4. Žalovaný k podanej žalobe a k nej predloženým dôkazom uviedol, že žalobný návrh žalobcu je
nedôvodný a nezákonný. Svoj nesúhlas s požadovanou náhradou škody žalovaný prejavil už listami
zo dňa 20.6.2014 a 25.6.2014, ktoré adresoval žalobcovi. Žalovaný poukazoval na predpoklady
zodpovednosti za škodu a uviedol, že objektívna zodpovednosť nemôže vzniknúť bez toho, aby boli
splnené ostatné tri predpoklady (1. protiprávne konanie, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi

nimi). Ustanovenie § 82 ods. 2 Zákona o energetike ustanovuje, že odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn je povinný prevádzkovateľovi uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ak škoda vznikla.
Samotným neoprávneným odberom plynu automaticky nemusí vzniknúť škoda. Podľa ust. § 82 ods.
3 Zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a
spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody podľa vyhlášky MH SR č.
449/2012 Z. z. Podľa § 82 ods. 4 Zákona o energetike, ak ide o prvý neoprávnený odber plynu

odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa ods. 1 písm. d), výška škody
sa určí pomocou typového diagramu dodávky (§ 2 písm. c) bod 22. Zákona o energetike). Žalobca
nepreukázal splnenie predpokladov zodpovednosti za škodu žalovaného, a to samotný vznik škody a s
tým súvisiacu príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a porušením zákonnej povinnosti. To, že došlo

k neoprávnenému odberu plynu v dôsledku porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii
ešte neznamená, že takéto meradlo nemeria spotrebu plynu správne, resp. neukazuje správne hodnoty.
Žalobca pri výpočte škody postupoval v rozpore s ust. § 82 ods. 2, 3 a 4 Zákona o energetike, keď
si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevyčíslil skutočnú škodu, ktorá mala vzniknúť neoprávneným
odberom plynu, resp. nevyčíslil škodu podľa typového diagramu dodávky. Žalobca nesprávne a bez

splnenia zákonných podmienok na výpočet škody rovno použil vyhlášku Ministerstva hospodárstva
SR č. 449/2012 Z. z. a vyčíslil si fiktívnu škodu, ktorá nemôže korešpondovať s objektívnym stavom.
Vyhlášku č. 449/2012 Z. z. možno použiť pre výpočet škody výlučne vtedy, ak skutočne vzniknutú
škodu nemožno vyčísliť pre neexistenciu dostatku objektívnych podkladov (nefunkčnosť, nesprávna
funkčnosť číselníka meradla), a to len v prípadoch, ak ide o druhý alebo nasledujúci neoprávnený

odber. K znaleckému posudku Ing. K. X. žalovaný uviedol, že znalec neskúmal či meradlo funguje
správne, resp. či ukazuje správne hodnoty. Znalecký posudok zameriaval výlučne na poškodenie
zabezpečenia proti neodbornej manipulácii. Z výsledkov tohto znaleckého posudku ďalej vyplýva, že
odtlačok na spornej plombe a kontrolnej plombe, ktorú poskytol sám žalobca sa zhodujú, keď znalec
na strane 5 v posudku uvádza: ,,Na základe optického skúmania môžem predpokladať, že sporný

odtlačok čeľuste plombovacích kliešti a kontrolný odtlačok mohli byť vytvorené čeľusťou toho istého
nástroja.“ Z ďalších výsledkov znaleckého posudku vyplýva, že došlo k odstráneniu len jedného z
viacerých zaisťovacích prvkov a nie k poškodeniu a zničeniu celej plomby. Znalec ďalej nezistil, že
by zabezpečovacia známka bola na meradlo lepená, keď nezistil prítomnosť lepiacej hmoty. Je preto
sporná aj otázka, či došlo k splneniu podmienok skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu

podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike, a teda či bol odber plynu meraný meradlom, na
ktorom došlo k poškodeniu zabezpečenia v takom rozsahu, že toto zabezpečenie už ďalej nemôže
plniť svoj účel. Aj napriek náznakom čiastočného poškodenia zabezpečenia, možno usudzovať, že
nebolo mechanicky zasiahnuté do samotného meradla a jeho číselníka. Znalec F.. K. X. sa v znaleckom
posudku nezaoberal spôsobom, akým k čiastočnému porušeniu zabezpečenia došlo. K čiastočnému

poškodeniu zabezpečenia meradla teda mohlo dôjsť aj z dôvodu, že sa nachádza na mieste verejne
prístupnom, a to vplyvom rôznych faktorov nezávislých od žalobcu, napr. vplyvom poveternostných
podmienok, únavou materiálu, konaním tretích osôb, či dokonca manipuláciou pracovníkov žalobcu
s predmetným meradlom. Znalecký posudok ani žiadny iný dôkaz žalobcu nepreukazuje manipuláciu
žalovanéhososamotnýmmeradlom,atedaotázkavznikuskutočnejškodyjeajnaďalejsporná.Vzmysle

ustanovenia § 73 ods. 2 Zákona o energetike a § 376 Obchodného zákonníka, sám prevádzkovateľ
v postavení žalobcu si nesplnil povinnosť podľa § 73 ods. 2 Zákona o energetike, keď meracie
zariadenie dostatočne nezabezpečil, čím umožnil, aby došlo k čiastočnému poškodeniu plomby a tým
k možnému naplneniu skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d)
Zákona o energetike. Žalobca by nemal nárok na náhradu škody ani v prípade, ak by skutočná škoda

bola vznikla, pretože sa sám na porušení povinnosti odberateľa v postavení žalovaného podieľal.
Tým bola splnená podmienka liberácie žalovaného z objektívnej zodpovednosti za škodu podľa § 376
Obchodného zákonníka. Žalovaný ďalej poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.
21 Cob/131/2011, rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 1Cb/162/2012. Dôvodil, že žalovaný je vpredmetnom vzťahu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka v postavení spotrebiteľa, preto sa domáha
ochrany ako slabšej strany sporu a o aplikáciu prospotrebiteľského výkladu rozhodujúcich zákonných
ustanovení. Svoje záväzky si žalovaný voči žalobcovi plnil vždy riadne, výška spotrebovaného plynu v

období,vktorommalodôjsťkneoprávnenémuodberuplynusažiadnymzásadnýmspôsobomneodlišuje
od predchádzajúcich alebo nasledujúcich období, kedy bol odber nameraný meradlom s nepoškodenou
plombou. Žalovaný nesúhlasí s vyfakturovanou náhradou škody podľa faktúry č.9000180866 zo dňa
10.06.2014 za neoprávnený odber plynu, ani s vyfakturovanými nákladmi zisťovania. Žalobca podľa
neho neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal vznik skutočnej škody, a tým aj príčinnej súvislosti medzi

škodou a porušením právnej povinnosti, čím nedošlo k naplneniu zákonných predpokladov pre vznik
práva na náhradu škody. Žalovaný rozporuje aj prvý predpoklad zodpovednosti za škodu, ktorým je
porušenie zákonnej povinnosti žalovaným. Navyše, ak by aj zo strany žalovaného došlo k porušeniu
zákonnej povinnosti a žalobcovi by škoda skutočne vznikla, zodpovednosť žalovaného by bola vylúčená
z dôvodu, že sa na vzniku tejto škody podieľal sám žalobca nesplnením zákonnej povinnosti dostatočne
zabezpečiť meradlo pred neoprávnenou manipuláciou. Žalovaný preto žiadal žalobu zamietnuť a priznať

mu náhradu trov konania.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, výsluchom svedkov Ing. K. X., oboznámením
listinných dôkazov, a to faktúrou č. 9000180866 zo dňa 10.6.2014 spolu so sprievodným listom zo
dňa 9.6.2014, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 1.4.2014,

Zápisom zo dňa 27.3.2014, Montážnym listom meradla č. 1300946248, Znaleckým posudkom č.
379/PL-2014, Cenníkom externých služieb SPP-distribúcia, a. s., fotodokumentáciou z odberného
miesta zo dňa 27.3.2014, listom žalovaného adresovaného žalobcovi zo dňa 20.6.2017 a zo dňa
25.6.2014, správou Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra SR zo dňa 13.7.2015,
výňatkom zo zoznamu zaisteného orgánmi činnými v trestnom konaní, správou Prezídia PZ ÚHCP

zo dňa 28.6.2016 a zo dňa 2.9.2016, správou Slovenského plynárenského priemyslu, a. s. zo dňa
21.6.2016, opravnou faktúrou č. 7401201487, opravnou faktúrou č. 7401201488, vyúčtovacou faktúrou
č. 7413866209, vyúčtovacou faktúrou č. 7444175645, vyúčtovacou faktúrou č. 7447195248, uznesením
ÚHCP ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012 zo dňa 21.3.2013 a zo dňa 11.2.2015, uznesením Obvodného
oddelenia Policajného zboru Jaslovské Bohunice ČVS: ORP-2597/JB-TT-2014 zo dňa 26.10.2014,

údajmi o odbernom mieste z interného systému žalobcu; Zmluvou o dodávke zemného plynu medzi
VEMEX ENERGO s. r. o. a SPP-distribúcia a. s., žiadosťou o schválenie ceny za úkon zaistenie
neoprávneného odberu zemného plynu zo dňa 20.1.2014, vyúčtovaním č. 379/2014 za znalecký úkon
č. 379/PL-2014, Zmluvou o združenej dodávke plynu zo dňa 22.7.2013, Výpočtom škody spôsobenej
neoprávneným odberom zemného plynu na základe typového diagramu dodávky zo dňa 1.4.2014, keď

v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku vykonal pojednávanie v neprítomnosti
žalobcu.

6. Žalobca v konaní uviedol, že v období od 19.6.2013 do 27.3.2014 na odbernom mieste žalovaného
S. XXX, dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti

neoprávnenej manipulácii (plomba).
Kontrola odberného miesta žalovaného bola dňa 27.3.2014 vykonaná na základe oznámenia orgánov
činných v trestnom konaní, nakoľko vzniklo podozrenie, že na predmetnom mieste dochádza k odberu
plynomerom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Orgánmi činnými
v trestnom konaní boli zaistené zoznamy, na ktorých boli uvedené osoby a miesta odberov s rôznymi

dátumami a číselnými údajmi, u ktorých mali byť vykonané neoprávnené zásahy na plynomeroch
a falšovateľské náčinia a raznice. V predmetných zoznamoch bolo uvedené taktiež odberné miesto
žalovaného, pričom pri každej kontrole každého odberného miesta uvedeného v zoznamoch, bola
potvrdená manipulácia so zabezpečovacími zariadeniami meradla plynu. Žalovaný bol prítomný pri
demontáži/výmene plynomeru, čo potvrdil podpisom na zápise zo dňa 27.3.2014. Žalovaný nebol

označený ako poškodzovateľ zabezpečovacieho zariadenia plomby, avšak zodpovednosť za škodu
spôsobenú takýmto konaním resp. stavom je založená na objektívnom princípe a odberateľ nesie
zodpovednosť za to, že takýmto meradlom odoberal plyn. Žalobca sa snažil získať informácie o stave
konania vedeného na ÚHCP MV SR pod sp. zn. ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012, na základe ktorého bola
vykonaná kontrola odberného miesta žalovaného, avšak orgány činné v trestnom konaní, vzhľadom na

prebiehajúce vyšetrovanie, žalobcovi takúto informáciu odmietli poskytnúť. Vzhľadom na to sa žalobca
k vzťahu trestne stíhaných osôb a žalobcu nevie vyjadriť. Podľa žalobcu je však otázka, kto iný, ak nie
žalovaný, by mal prospech z manipulácie predmetného plynomeru. Preukázaním, že došlo k porušeniuzabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií, sa každý takýto odber považuje za neoprávnený odber.
Odberateľ nesie preto zodpovednosť za to, že takýmto meradlom odoberal plyn.
Žalobca tu poukazoval na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 107/2008 zo dňa 27.10.2009,

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 102/2010 zo dňa 29.11.2011, uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3 Cdo 99/2012 zo dňa 12.3.2015, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 107/2008 zo
dňa 27.10.2009 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 30/2009 zo dňa 28.10.2009, rozsudok
Najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo/205/2009 zo dňa 29.6.2010, ako aj rozsudok Krajského súdu
v Bratislave, sp. zn. 5Co/169/2012 zo dňa 17.5.2016.

Znalec v znaleckom posudku skúmaním potvrdil, že optickým skúmaním povrchu plomby zistil jej
poškodenie. Preukázaním, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií, každý
takýto odber sa v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike považuje za neoprávnený odber,
a nie je potrebné preukazovať či odberateľ sám porušil zabezpečovacie zariadenie, stačí len samotná
skutočnosť, že bolo poškodené zabezpečovacie zariadenie. V takomto prípade zákon predpokladá
objektívnu zodpovednosť.

Žalovanému nebola za predmetné obdobie fakturovaná spotreba zemného plynu, nakoľko v prípade
zistenia poškodenia zabezpečovacieho prvku nie je možné akceptovať údaje na meradle a plyn, ktorý
žalovaný odobral bolo potrebné určiť v zmysle zákona. Žalovaný mal na riadnej vyúčtovacej faktúre za
predmetné obdobie od svojho dodávateľa zemného plynu spotrebu plynu vo výške 0 m3. Ak žalovaný
uhrádzalzálohovéplatby,dodávateľzemnéhoplynužalovanémuvrátilvzniknutýpreplatokzapredmetné

obdobie neoprávneného odberu. Nulová spotreba na faktúre žalovaného je vedená kvôli skutočnosti, že
porušením plomby, platnosť overenia meradla zanikla podľa § 15 ods. 6 písm. d) Zákona o metrológii, a
tedaúdajuvedenýnačíselníkunebolomožnéakceptovaťamnožstvospotrebovanéhoplynubolourčené
prostredníctvom zákona resp. vyhlášky. Žalovaný v čase neoprávneného odberu zemného plynu tak za
spotrebovaný plyn neplatil, odoberal plyn de facto zadarmo, čo má za následok, že jeho konaním

došlo k nespoplatňovanému znižovaniu množstva plynu v distribučnej sieti žalobcu. Majetok žalobcu sa
znížil o spotrebu zemného plynu žalovaného. Nakoľko medzi žalobcom a žalovaným neexistuje zmluvný
vzťah je potrebné, aby si žalobca tento úbytok majetku uplatnil ako škodu spôsobenú neoprávneným
odberom.
Žalobca dôvodil, že podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike, sa za neoprávnený odber považuje

aj odber meradlom, na ktorom bol porušený aj jeden z jeho zabezpečovacích prvkov (plomba). Nie je
teda podstatné, aký veľký zásah bol do meradla vykonaný, či došlo k jeho úplnému znefunkčneniu,
alebo či zásah vykonaný do meradla sa jeho funkcie nedotkol. Zákon tu predpokladá, že v prípade
akéhokoľvek porušenia zabezpečenia meradla ide o neoprávnený odber zemného plynu, nakoľko
nie je možné objektívne vylúčiť, že hodnoty ním namerané neboli cudzím zásahom manipulované.

V prípade porušenia zabezpečovacích prvkov meradla zákon z opatrnosti prezumuje nesprávnosť
ním nameraných hodnôt. Podľa § 15 ods. 6 písm. d) z. č. 142/2000 Z. z. o metrológii, platnosť
overenia určeného meradla zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená
overovacia značka alebo zabezpečovacia značka. Preto je zrejmé, že k takémuto neoprávnenému
odberu dochádzalo a je irelevantné, či meradlo meralo správne alebo nie.

Pokiaľideosprávnosťvýpočtuškodypodľa§82ods.3Zákonaoenergetikeavyhláškyč.449/2012Z.z.,
žalobca uviedol, že vzhľadom na okolnosti prípadu, stav spotreby zemného plynu indikovaný na meradle
nebolo možné podľa Zákona o metrológii v spojení s ust. Zákona o energetike brať pre porušenie plomby
doúvahy,bolopotrebnéurčiťspotrebuzemnéhoplynunaodbernommiestežalovanéhoprostredníctvom
vyhlášky, za obdobie od posledného odpočtu meradla predchádzajúceho dňu odhalenia poškodenia

zabezpečenia meradla, do zistenia poškodenia zabezpečenia meradla, t. j. od 19.6.2013 do 27.3.2014.
Spôsob výpočtu škody vychádza z § 1 ods. 14 vyhlášky a škoda je tak vo výške 3.187,62 eur. Žalobca
poukazoval na to, že v zoznamoch zaistených orgánmi činnými v trestnom konaní boli uvádzané hodnoty
od roku 2008. Na základe uvedených skutočností nie je možné odhadnúť, o ktorý neoprávnený odber
v poradí sa jedná, nie je možné určiť, koľko zásahov do meradla bolo vykonaných, ani akou formou

boli hodnoty na meradle manipulované. Žalobca má za to, že k skutočne vzniknutej škode reálne došlo,
avšak túto škodu nie je možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, preto žalobca
nemohol určiť cenu neoprávnene odobratého množstva plynu na základe ust. § 82 ods. 4 Zákona o
energetike, preto bola cena určená podľa § 1 Vyhlášky správne.
Žalobca ďalej poukazoval na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 99/2012 z 12.3.2015

ohľadom objektívnej zodpovednosti odberateľa plynu meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii a spôsobu výpočtu škody. Uviedol, že porušením plomby platnosť
overenia meradla zanikla, a teda údaj uvedený na číselníku nebolo možné akceptovať a množstvo
spotrebovaného plynu bolo určené prostredníctvom zákona, resp. vyhlášky správne.Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií (plomby) bolo potvrdené znaleckým posudkom
znalca Ing. K. X. č. 379/PL-2014 zo dňa 5.6.2014, v ktorom znalec uviedol, že optickým skúmaním
povrchu plomby zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby a že overovacia/

zabezpečovacia značka je mechanicky poškodená. Znalec bol povinný vypracovať posudok riadne,
účelneanestranne.Ing.K.rX.jeznalcomvykonávajúcimznaleckúčinnosťvodborestrojárstvo,odvetvie
mechanické zabezpečovacie systémy ako aj v odbore kriminalistika, odvetvie mechanoskopia. Znalec
je povinný postupovať pri vypracovaní znaleckých posudkov podľa z. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch a je
nezávislou a nestrannou osobou (§ 16 ods. 2 písm. d) z. č. 382/2004 Z. z.). Preto je spochybňovanie

znaleckého posudku irelevantné.
Žalobca uviedol, že bola preukázaná trestná činnosť, pričom netvrdí, že aj žalovaný bol páchateľom,
ale v dôsledku tejto trestnej činnosti dochádzalo k neoprávnenému odberu aj na jeho odbernom
mieste, zodpovednosť žalovaného je pritom objektívna. Žalovanému za spotrebu zemného plynu bola
faktúrovaná nula. Žalobca vznik škody preukazuje v zmysle vyhlášky, keď v danom prípade nemožno
vychádzať z typového diagramu, pretože v zmysle záznamu, u žalovaného nešlo o prvý neoprávnený

odber, ale k neoprávnenému odberu malo dochádzať už od r. 2008. Obvodné oddelenie PZ rozhodnutím
odovzdalo trestné stíhanie voči žalovanému Slovenskej obchodnej inšpekcii na prejednanie veci, ako
iného správneho deliktu (uznesenie OO PZ Jaslovské Bohunice, ČVS: ORP-2597/JB-TT-2014 zo
dňa 26.10.2014). Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete, konkrétne zmluvy s odberateľmi
neuzatvára, ale ak dôjde k neoprávnenému odberu, tak žalobca dáva plyn zo svojej distribučnej siete a

škoda vzniká priamo jemu. Dodávateľov plynu, s ktorými uzatvárajú odberatelia zmluvy, je na SR viac,
okolo desať. Žalobca vlastní potrubia, do ktorých je tlakovaný plyn, má uzavretú zmluvu s dodávateľmi, s
tým, že dodávatelia uzatvárajú priamo zmluvu s odberateľmi. Zamestnanci žalobcu vykonávajú odpočty
plynu a plyn potom fakturuje dodávateľ odberateľovi. Vlastníkom plynu je žalobca, dodávateľ tento plyn
iba dodáva. Žalobca tak nepozná svojich koncových odberateľov.

Žalobca uviedol, že je jediným prevádzkovateľom distribučnej siete na území SR. Dodávatelia plynu
sú držitelia licencie na výrobu alebo na rozvod plynu, ktorý dodávajú plyn podľa uzavretej zmluvy
odberateľovi. Tento dodávateľsko-odberateľský vzťah sa ale realizuje prostredníctvom distribučnej siete,
ktorú vlastní a spravuje žalobca. V rámci distribučnej siete, v nástupných bodoch preberá plyn od
viacerých dodávateľov s tým, že v distribučnej sieti má aj svoj vlastný plyn, ktorým zabezpečuje úlohy

stanovené zákonom. Pretože žalobca realizuje distribúciu plynu v rámci distribučnej siete, v danom
prípade dochádza k vzniku škody na strane prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorým žalobca bez
akýchkoľvek pochýb je. Právne vzťahy medzi žalovaným a dodávateľom plynu nemajú absolútne žiaden
vplyv na nároky žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete voči žalovanému z titulu neoprávneného
odberu zemného plynu.

Na základe rozhodnutia Európskej komisie mala Slovenská vláda povinnosť liberalizovať trh s plynom.
Preto došlo v roku 2006 k odčleneniu prepravných a distribučných služieb od dodávania plynu konečným
spotrebiteľom. Vznikla tak spoločnosť eustream a.s., ktorá má na starosti dodávku plynu do Slovenskej
republiky a prepravné kapacity a žalobca, spoločnosť SPP - distribúcia, a.s., ktorá má na starosti
privedenie plynu ku konečnému spotrebiteľovi. Žalobca je oprávnený vykonávať distribúciu plynu

na základe povolenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Uvedenú skutočnosť deklaruje aj fakt,
že rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0045/2013/P-PP zo dňa 19.8.2013, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 4.9.2013, zmenené rozhodnutím č. 0004/2014/P-PP zo dňa 28.3.2014,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.4.2014, došlo k schváleniu prevádzkového poriadku žalobcu, ako
prevádzkovateľa distribučnej siete. Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z. zo

dňa 14.1.2013 ustanovuje pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie
vnútornéhotrhusplynom,obsahujepodrobnúšpecifikáciupovinnostísubjektovnatrhusplynomvrátane
jeho distribúcie a postupov týchto subjektov na trhu s plynom. Od 1.7.2007 došlo k liberalizácii trhu
s plynom, čo má za následok, že na trhu pôsobí viacero dodávateľov elektriny a plynu. Je rozdiel
medzi dodávkou plynu a distribúciou plynu. Dodávku plynu zabezpečujú pre koncového odberateľa

rôzne licencované subjekty, ktoré si koncový odberateľ vyberá podľa svojho uváženia a nemožno ich
stotožňovať s distribútorom. Distribúciu plynu zabezpečuje prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorým
je v Slovenskej republike len žalobca. Nie je možné zamieňať žalobcu, spoločnosť SPP- distribúcia
a.s. resp. distribútora zemného plynu a dodávateľov zemného plynu, ktorými sú spoločnosti ako
napríklad BUSINESS COMMERCIAL FINANCE s.r.o.; ČEZ Slovensko, s.r.o.; ELGAS, s.r.o.; Energie2,

a.s.; LAMA energy a.s.; MAGNA ENERGIA a.s.; MET Slovakia, a. s.; RIGHT POWER, a.s.; RWE Gas
Slovensko, s.r.o.; SLOVAKIA ENERGY s.r.o.; Slovenský plynárenský priemysel, a.s.; Stredoslovenská
energetika, a.s. (SSE); V-Elektra Slovakia, s.r.o.; VEMEX ENERGO s.r.o.; ZSE Energia, a.s. So
zamestnancami žalobcu sa najčastejšie dá stretnúť pri montáži a údržbe plynových meradiel a privykonávaní odpočtov. Súčasťou odberného miesta je meradlo plynu, ktoré zaznamenáva spotrebu
plynu. Meradlo je vlastníctvom žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy a žalovaný ako
odberateľ plynu má zákonnú povinnosť sprístupňovať meradlo prevádzkovateľovi distribučnej siete, aby

vykonal odpočet spotreby, kontrolu meradla, prípadne jeho výmenu alebo demontáž. Ohľadom aktívnej
legitimácie žalobcu v konaní, žalobca poukazoval na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III sp.
zn. 12C/461/2015, Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 16C/191/2008, Okresného súdu Rimavská
Sobota sp. zn. 3Cb/25/2013, Okresného súdu Trenčín sp. zn. 39Cb/208/2012, Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 16Cb/11/2012, Okresného súdu Galanta sp. zn. 10C/158/2012, Okresného súdu Nitra sp. zn.

28Cb/87/2013.
Pokiaľ dochádza k neoprávnenému odberu zemného plynu podľa § 82 Zákona o energetike, koncový
odberateľ neodoberá plyn od dodávateľa, preto mu z jeho strany nie je spotrebovaný plyn ani
spoplatňovaný. Takýto odber plynu sa však prejaví ako reálny úbytok na množstve plynu v distribučnej
sieti, ktorá prináleží žalobcovi. Žalobca je subjekt, ktorý je povinný distribučnú sieť zásobovať plynom
a udržiavať v nej stály tlak. Spotrebovanie plynu v distribučnej sieti sa u žalobcu prejaví ako pokles

majetkových hodnôt, resp. ako škoda spôsobená neoprávneným odberom zemného plynu.
Žalobca poukazoval na záznamy spotreby žalovaného z jeho interného systému, podľa ktorých spotreba
žalovaného mala od roku 2007, t. j. od obdobia, kedy je žalovaný uvedený vo výpisoch zo zoznamu,
klesajúcu tendenciu.
K autenticite predloženého výňatku zo zoznamu žalobca uviedol, že predložený výňatok zo zoznamu

je totožný so zoznamom, ktorý bol zadržaný v trestnom konaní a ktorý mala viesť osoba I. B.
Predmetný zoznam bol zadržaný I. B. Táto osoba nebola nikdy zamestnancom žalobcu. Z uznesenia
OO PZ Jaslovské Bohunice o odovzdaní veci, na strane 3 vyplýva, že osoba Vladimír B. si viedla
zošity s odbernými miestami a spotrebami. U všetkých týchto osôb boli zistené zásahy do meradiel
a zabezpečovacích zariadení. Je pravda, že v trestnom konaní, ktoré vedie ÚHCP sa riešia veci

týkajúce sa elektromerov, ale zaistené boli aj záznamy týkajúce sa plynomerov. Samotný podnet na
vykonanie kontroly týchto odberných miest prišiel od orgánov činných v trestnom konaní. Prebiehali
osobitné konania voči každému z odberateľov, čo bolo približne 800 prípadov, tieto veci boli odovzdané
SOI. Žalobca nevedel uviesť, či v súvislosti so zásahmi do plynomerov prebiehalo trestné konanie
voči organizovanej skupine. Žalobca momentálne nevystupuje ako poškodený v trestnom konaní voči

organizovanej skupine. Nevedie sa ani trestné konanie voči žalovanému.
Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcu, žalobca predložil zmluvu o dodávke zemného plynu medzi
žalobcom a dodávateľom plynu zo zahraničia, z ktorej vyplýva, že žalobca je vlastníkom plynu v sieti.
V tejto sieti sa nachádza aj plyn, ktorý vlastnia aj iní dodávatelia, avšak v prípade neoprávneného
odberu nastáva úbytok plynu v sieti, ktorú musí udržiavať pod tlakom žalobca, čiže jemu vzniká škoda,

preto aj dodávateľ vystavil opravnú faktúru a uviedol nulovú spotrebu. Odberateľovi sa fakturuje presne
nameraná spotreba plynu, v danom prípade dodávateľ fakturoval spotrebu 0 m3, takže plyn, ktorý bol
predmetom neoprávneného odberu musel uniknúť zo systému, teda vznikla škoda žalobcovi. K otázke
aktívnej legitimácie žalobcu, žalobca poukazoval na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.
1Co/234/2011-250 zo dňa 28.12.2012.

Žalobca uviedol, že pôvodne sa domáhal náhrady škody aj v trestnom konaní ČVS: ORP-2597/JB-
TT-2014 vo výške 3.187,62 eur, ktorá vec však bola vyšetrovateľom odovzdaná inšpektorátu Slovenskej
obchodnej inšpekcie pre trnavský kraj na prejednanie správneho deliktu. Rozhodnutím Slovenskej
obchodnej inšpekcie EN/0269/02/2015 bola žalovanému uložená pokuta. Žalobca si následne uplatnil
škodu v civilnom súdnom konaní.

V súvislosti s konaním ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012 žalobca neuvádzal, že by v predmetnom konaní
boli stíhané osoby za optimalizáciu plynomerov. V tomto konaní boli zadržané záznamy pri prehliadne
iných priestorov vo vozidle Vladimíra B., ktoré boli žalobcovi predložené OČTK v elektronickej podobe z
dôvodu podozrenia z páchania trestnej činnosti na meradlách žalobcu. OČTK vo vyjadrení jednoznačne
uvádza,žedôvodnépodozreniavychádzalizvykonanéhovyšetrovania,akoisamotnýchzaistenýchstôp

vo vozidle, kde bolo okrem iného nájdené kompletné zariadenie potrebné na páchanie takéhoto druhu
trestnej činnosti. Záznamy si podozrivý viedol mimoriadne dôsledným spôsobom a v období najmenej
5 rokov dozadu si zaznamenával označenia plynomerov, odberné miesta odberateľov a ich stavy. Je
irelevantné v akom konaní boli zaistené predmetné záznamy, nakoľko na všetkých zaznamenaných
odberných miestach bolo zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii.

Osoba I. B. vykonávala údajnú revíziu jednotlivých odberateľov, resp. odberných miestach presne v ten
deň, čo žalobca vykonával odpočty spotrieb. Ako z čarovnej gule všetci žalovaní aj v iných konaniach,
ako aj v tomto prípade, potrebovali vždy vykonať kontrolu plynu prípadne vždy zacítili únik plynu v
domácnosti, a to v ten istý deň, keď kontrolu spotreby vykonával žalobca. Pri porovnávaní dátumovzápisov zo zoznamu a období spotrieb je evidentný markantný rozdiel spotrieb. Z dokladu predloženého
žalovaným, za obdobie od 19.6.2014 do 18.6.2015 vyplynula ročná spotreba žalovaného 4.427 m3, čo
je ďaleko vyššia spotreba, ako za predchádzajúce obdobia, kedy bol žalovanému odčítavaný plyn a boli

záznamy v zadržanom zošite.
Na odbernom mieste žalovaného bolo zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii,
čo bolo potvrdené znaleckým posudkom znalca Ing. K. X., ktorý optickým skúmaním povrchu zistil
poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby. Potvrdil, že overovacia/zabezpečovacia
značka je mechanicky poškodená. Preukázaním, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej

manipulácii, sa každý takýto odber považuje bez ďalšieho za neoprávnený odber, pričom zákon
predpokladá objektívnu zodpovednosť odberateľa. Porušením zabezpečovacieho zariadenia proti
neoprávnenej manipulácií príp. plomby platnosť overenia meradla zanikla, nie je potrebné preukazovať
či meradlo meria správne, a teda údaj uvedený na číselníku nie je možné akceptovať. Nakoľko stav
spotreby zemného plynu indikovaný na meradle, na ktorom bola porušená plomba nie je možné v
zmysle zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii v spojení s ust. zákona o energetike brať v úvahu, bolo

potrebné určiť spotrebu zemného plynu na odbernom mieste žalovaného prostredníctvom vyhlášky MH
SR č. 449/2012 Z.z. a to za obdobie od posledného odpočtu meradla predchádzajúceho dňu odhalenia
poškodenia zabezpečenia meradla, do zistenia poškodenia zabezpečenia meradla, teda v období od
19.06.2013 do 27.03.2014.
K výpočtu škody podľa vyhlášky ako aj ku skutočnosti, že sa v danom prípade nejedná o spotrebiteľský

spor, žalobca poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co/169/2012 zo dňa 17.5.2012
a dôvodil, že škodu nie je možné určiť inak ako vyhláškou.
Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 30.8.2016 doručenom súdu 2.9.2016 predložil aj podrobný
výpočet uplatnenej výšky škody na základe vyhlášky č. 449/2012 Z. z., ktorá je v sume 2.981,71 eur a
ku ktorej si žalobca uplatňuje tiež náklady zisťovania uvedené v cenníku externých služieb, celkom si

tak žalobca uplatňuje škodu vo výške 3.187,62 eur.
Žalobca poukazoval na to, že zadržané zoznamy podľa oznámenia z trestného konania boli autentické.
Žalobca žalovaného nežaluje v trestnom konaní. Na základe zadržaného zoznamu robili pracovníci
žalobcu kontroly odberných miest, ktoré boli uvedené v zozname. Takmer vo všetkých prípadoch sa
potvrdil neoprávnený odber zemného plynu a manipulácia so zabezpečovacím zariadením. Žalovaný

uvádzal, že na základe výpovede I. B. si tento zoznam viedol v súvislosti s výkonom svojej pracovnej
činnosti. Žalovaný však nemal k meradlu, ani k plynomeru pustiť nikoho, iba pracovníkov žalobcu.
Žalobca je jediným prevádzkovateľom distribučnej siete na území SR. V prípade, ak plyn sa dostane z
Ruska, kde je nakúpený, na územie SR, vtedy je tento plyn vo vlastníctve žalobcu. Plyn, ktorý žalobca
nakupuje, slúži na vykrytie tzv. technických a netechnických strát v distribučnej sieti. Medzi technické

straty patria rôzne úniky plynu v prípade poškodenia distribučnej siete a medzi netechnické príčiny patrí
práveneoprávnenýodber.Distribučnásieťmusíbyťstálepodurčitýmtlakom.Akdôjdekneoprávneného
odberu plynu, tak ide o plyn vo vlastníctve žalobcu, ktorý musí vykryť ten únik, aby v distribučnej sieti
zostal stále ten istý tlak.
Čo sa týka vyúčtovacej faktúry vo výške 0 eur a 0 m3 za sporné obdobie od dodávateľa, dodávateľ

takto neurobil svojvoľne. V zmysle zákona o energetike, ak dôjde k neoprávnenému odberu a dodávateľ
by tento plyn žalovanému vyúčtoval a nevrátil by mu preplatky, dopustil by sa porušenia zákona o
energetike, pretože tento plyn nie je možné vyúčtovať.
Neoprávneným odberom plynu je odber plynu meraný meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V zmysle zákona o metrológii platnosť overenia určeného

meradla zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia alebo
zabezpečovacia značka. Preukázaním, že došlo k porušeniu tejto zabezpečovacej značky, sa takýto
odber považuje za neoprávnený odber a nie je potrebné preukazovať, či ho žalovaný porušil sám.
Svedok pán X. je znalec v odbore mechanoskopia. Mechanoskopia sa zaoberá okrem iného aj
skúmaním plômb, preto posudok vypracovával Ing. K. X. z oblasti mechanoskopia. Preto nešlo o to

preukázať, či to meradlo meria správne, ale išlo o to preukázať, či bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii. Znalec v znaleckom posudku ako aj pri svojej výpovedi uviedol, v danom
prípade bolo porušené práve to zabezpečenie, ktorého porušenie umožňuje ľubovoľne manipulovať s
číselníkom meradla. V prípade stočenia hodnôt, meradlo aj naďalej meria správne, ale nezaznamenáva
správne hodnoty.

Čo sa týka výpočtu škody, na základe autenticity zoznamu, nebolo možné škodu vypočítať v zmysle
zákona o energetike, nebolo možné odhadnúť, o ktorý neoprávnený odber ide a preto bola škoda
vypočítaná v zmysle vyhlášky. Žalobca predložil rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k. 11Co/171/2011zo dňa 2.5.2012 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/135/2016 zo dňa 27.4.2016, ktoré
odmietajú názory žalovaného, že v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor.
Podľa žalobcu na základe výpisu zo zoznamov zaistených v trestnom konaní dochádzalo na odbernom

mieste žalovaného k dlhodobému neoprávnenému odberu zemného plynu. V zmysle výpisu zo
zaistených zoznamov na odbernom mieste žalovaného došlo k neoprávnenému zásahu do plynomera
dňa 1.1.2008, dňa 1.1.2009, dňa 18.6.2009, dňa 1.1.2010, dňa 18.6.2010, dňa 18.6.2011 a dňa
18.6.2012. Zároveň bola orgánmi činnými v trestnom konaní potvrdená autencita výpisu zo zaistených
zoznamov. K spôsobu, ako k manipulácii s meradlami osobou I. G. dochádzalo, žalobca predložil kópiu

uznesenia Obvodného oddelenia PZ Cífer, ČVS: ORP-1469/CI-TT-2014 AM zo dňa 7.1.2015, týkajúci
sa iného odberateľa. Zoznamy zaistené v trestnom konaní boli žalobcovi poskytnuté v mesiaci apríl
2013. Na základe uvedených zoznamov žalobca vykonal celkovo 487 kontrol. Prvé - dňa 15.4.2013 a
posledné - dňa 24.7.2015. Je pravdepodobné, že k manipulácii odberných miesť prestalo vzhľadom na
začaté trestné konanie v roku 2012 dochádzať. Žalobca má za to, že aj bez predloženia podkladov,
ktoré získal žalobca od orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti s pretáčaním plynomerov“ je jeho

nárok nesporný.
Mechanoskopia, odvetvie znaleckej činnosti Ing. K. X. sa zaoberá skúmaním stôp vznikajúcich
vzájomným mechanickým pôsobením kovových a nekovových predmetov a ich vzájomných väzieb,
identifikáciou nástrojov, úlomkov, zámkových systémov, vzájomných súvislostí a podmienok. Okrem
iných predmetov skúma aj plomby. Skutková podstata neoprávneného odberu zemného plynu podľa §

82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, je v naplnená odberom plynu, ktorý je realizovaný meradlom s
poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Preto nie je potrebné skúmať, či meradlo
meria hodnoty správne. V súvislosti s realizáciou znaleckého posudku je potrebné zaoberať sa len
skutočnosťou, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Skutočnosť, že ide o
neoprávnený odber plynu nie je podmienená funkčnosťou meradla, ale či má dané meradlo poškodené

zabezpečovacie prvky, ktorých poškodenie umožňuje následnú optimalizáciu nameraných hodnôt plynu
na ľubovoľnú hodnotu. Znalec pritom v posudku konštatoval, že zabezpečovacia značka je mechanicky
poškodená. V zmysle ustanovenia § 82 ods. 2 Zákona o energetike, prevádzkovateľovi prepravnej siete,
alebo zásobníka by škoda mohla vzniknúť len vtedy, ak by sa jednalo o odberné plynové zariadenie
odberateľa,ktoréjepripojenépriamokprepravnejsieti,aleboakbydochádzalokodberuplynupriamozo

zásobníka.Prepravnásieťjepotrubie,cezktorésaprepravujeplyn,ktorýnakupujúdodávateliazemného
plynu, ktorých je na Slovensku 26. Za zemný plyn, ktorý je v sieti zodpovedá prevádzkovateľ distribučnej
siete. Distribučná sieť má na Slovensku dĺžku približne 35.000 km. Na to, aby bolo zabezpečené riadne
fungovanie siete musí žalobca do siete plyn dodávať, tento nakupuje v nepravidelných intervaloch
podľa aktuálnej potreby, pričom len vo vysokotlakovej časti siete má žalobca približne 27.000.000

m3 svojho plynu. Zákon o energetike umožňuje uplatniť si škodu i dodávateľovi plynu, teda tomu, s
kým má odberateľ, uzavretú zmluvu, a to v prípade ak sa jedná o odber plynu definovaný v dvoch
skutkových podstatách neoprávnených odberov, a to ak ide o odber plynu, pri ktorom odberateľ
nedodržal dodávateľom určené obmedzenia (ust. § 82 ods. 1 písm. f) Zákona o energetike) a druhou
skutkovou podstatou je odber podľa ust. § 82 ods. 1 písm. g) Zákona o energetike, teda ak odberateľ

nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky. V ostatných prípadoch špecifikovaných v ust. § 82
ods. 1 Zákona o energetike vzniká škoda prevádzkovateľovi distribučnej siete - žalobcovi. Plyn, ktorý
odberateľ odoberie spôsobom špecifikovaným v ust. § 82 ods. 1 Zákona o energetike s výnimkou vyššie
uvedených ustanovení písm. f) totiž nepatrí dodávateľovi zemného plynu, konkrétneho odberateľa. Plyn
pariaci žalobcovi sa zo siete odoberá vo všetkých prípadoch, ktorých konkrétny konečný odberateľ

neodoberá plyn, ktorý patrí jeho zmluvnému dodávateľovi. Ak teda žalovaný v spornom období odoberal
plyn, je to plyn, ktorý musí do siete dodávať žalobca za účelom krytia strát, spôsobených tak poruchami
na sieti ako aj neoprávnenými odbermi zemného plynu. Pre určenie množstva odobratého plynu sú
určujúce údaje z meradla plynu, pričom platí, že ak z akéhokoľvek dôvodu stanoveného v ust. § 15
ods. 6 Zákona o metrológii, zanikla platnosť úradného overenia meradla, údaj o množstve odberateľom

spotrebovaného plynu, ktorý vykazuje takto poškodené meradlo, nie je možné použiť v obchodnom
styku, dodávateľ ho teda nemôže vyfakturovať odberateľovi a nemôže byť ani žalobcom použité na
určenie výšky škody v prípade neoprávneného odberu. Plyn v distribučnej sieti je plynom patriacim
distribútorovi, plynom dodávateľa sa stáva až v prípade, že je jeho množstvo odmerané určeným, teda
správnym meradlom. V prípade, že platnosť merania zanikla, tento plyn nie je možné identifikovať, ako

plyn patriaci konkrétnemu dodávateľovi. Aby plyn, ktorý odoberateľ odoberie bol považovaný za plyn
jeho dodávateľa, musia byť splnené dve podmienky, odberateľ musí mať platnú a účinnú zmluvu o
dodávke zemného plynu a musí odoberať plyn meradlom, ktoré má platné overenie. Žalovaný v časeneoprávneného odberu zemného plynu, za spotrebovaný plyn nezaplatil, čím došlo k zníženiu majetku
žalobcu, na strane žalobcu škoda reálne vznikla.
V písomnom podaní zo dňa 1.2.2017 žalobca uviedol, že má za to, že na základe predložených

listín a svojich argumentov dostatočne zdôvodnil a preukázal svoj nárok uplatnený v konaní. Ak by
však nebola dostatočne preukázaná skutočnosť, že zo strany žalovaného dochádzalo k dlhodobému a
opakovanému neoprávnenému odberu zemného plynu (s poukazom na záznamy v trestnom konaní),
alebo by bol z iného dôvodu sporný spôsob určenia škody tak, ako ho žalobca predložil, žalobca
predkladá vyčíslenie škody podľa typového diagramu dodávky zemného plynu v zmysle § 82 ods. 4

Zákona o energetike. Podľa žalobcovho výpočtu (ktorý predložil na osobitnej prílohe) výška takto určenej
škody predstavuje sumu 1.655,94 eur (neoprávnene odobratý zemný plyn vrátane nákladov). Podľa
predloženého výpočtu žalobca určil množstvo neoprávnene odobratého zemného plynu na základe
typového diagramu dodávky v rozsahu 3.868 m3. Žalobca preto navrhol, že v prípade, ak nebude možné
vyhovieť nároku žalobcu v zmysle podanej žaloby, žiada, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
škodyurčenejpomocoutypovéhodiagramudodávkyvovýške1.655,94eur,spolusúrokomzomeškania

vo výške 5,15 % ročne zo sumy vo výške 1.655,94 eur za obdobie od 25.6.2014 do zaplatenia a priznal
úspešnej strane sporu pomernú časť trov konania.

7. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že o neoprávnenom odbere plynu nemá vedomosť. Bol prítomný pri
tom, keď plynomer demontovali, avšak povedali mu len toľko, že potrebujú dať dole plynomer. Žalovaný

bol predvolaný na OO PZ Jaslovské Bohunice, bol vypočutý. V deň keď bol demontovaný plynomer,
bolo tiež podané trestné oznámenie, pre podozrenie z trestného činu podvodu, ktoré konanie skončilo
odovzdaním veci Slovenskej obchodnej inšpekcii. Žalovaný uviedol, že nespolupracoval so žiadnymi
osobami, pokiaľ ide o zásahy do plynomeru, nevie, kto do plynomeru zasahoval. Dodávateľom plynu
žalovanému v spornom období bola spoločnosť SPP, a.s.

Žalobca uvádzal, že kontrola odberného miesta žalovaného bola vykonaná na základe podnetu orgánov
činných v trestnom konaní, avšak správa Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR nemá právnu
relevanciu pre posúdenie toho, či došlo k spáchaniu trestného činu a kto ho spáchal. Obvineného/
obžalovaného možno považovať za vinného, výlučne na základe právoplatného odsudzujúceho
rozsudku. Na správe ÚHCP chýba podpis vyšetrovateľa. Ďalej je podivné, prečo danú trestnú činnosť

vyšetruje práve ÚHCP a nie odbor kriminálnej polície. Z obsahu predloženej správy vyplýva, že
o údajnom páchaní trestnej činnosti nemožno mať pochybnosti, no osoba, u ktorej sa mali nájsť
záznamy o páchaní trestnej činnosti nefiguruje medzi obvinenými, ale je len osobou podozrivou.
Žalobca nepreukázal, či predložený výňatok z akéhosi zoznamu podozrivej osoby, naozaj pochádza
z vyšetrovacieho spisu. Žalovaný nemá žiadnu vedomosť o tom, že by na jeho odbernom mieste

v minulosti malo dôjsť k úmyselnej manipulácii s plynovým meradlom. Doposiaľ nemal vedomosť o
trestnej činnosti, ktorá mala byť páchaná v súvislosti s jeho odberným miestom. Žalovaný bol zavolaný
k výmene plynomeru, avšak pracovníci ho neoboznámili s tým, že výmena plynomeru je vykonávaná
z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu na základe podnetu od orgánov činných v trestnom
konaní, ale výmenu odôvodnili len bežnou výmenou plynomeru. S prihliadnutím na rok výroby plynomeru

1996, by sa jeho výmena v rámci bežnej servisnej činnosti a modernizácie nejavila ako prekvapujúca.
Pokiaľ by obvinená odborná skupina údajných páchateľov, ktorá disponovala vysoko špecializovanými
nástrojmi,manipulovalasčíselníkomplynomerunaodbernommiestežalovaného,pravdepodobnebypo
zásahudoplynomerunenechalipoškodenúzabezpečovaciuplombu,alebyjuvymenilizanepoškodenú.
Relevanciu predloženej správy žalovaný namieta aj z dôvodu, že žalobca si uplatňuje náhradu škody

z dôvodu neoprávneného odberu zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike,
ktorá je založená na objektívnej zodpovednosti a nie na základe § 82 ods. 1 písm. c), ktorá spočíva v
úmyselnom zásahu do meracieho zariadenia. Navyše sám žalobca uviedol, že žalovaného neobviňujú
z úmyselného ovplyvňovania stavu počítadla plynomeru. Naopak žalobca nevylúčil, že osoby obvinené
z trestnej činnosti podľa predloženej správy sú zamestnanci, resp. bývalí zamestnanci žalobcu. Preto

pokiaľ by aj škoda žalobcovi vznikla, na jej vzniku sa prostredníctvom svojich zamestnancov mohol
žalobca sám podieľať, a aj preto je tu dôvod liberácie podľa § 376 Obchodného zákonníka. Žalobca
nepreukázal akékoľvek prepojenie žalovaného na osoby podozrivé, či obvinené z trestnej činnosti podľa
predloženej správy ÚHCP. Tvrdenie žalobcu o páchaní trestnej činnosti na odbernom mieste žalovaného
nie je podložené žiadnym rozhodnutím príslušného orgánu. Údajný súvis trestnej činnosti s odberným

miestom žalovaného je len účelový procesný útok žalobcu, ktorý ústi z nedostatku priamych vecných
dôkazov, ktorými by bol žalobca schopný objektívne preukázať svoj nárok.
Žalovaný nespochybňuje, že skutková podstata podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike, je
budovaná na základe objektívnej zodpovednosti. Naplnenie skutkovej podstaty podľa § 82 ods. 1 písm.d) automaticky neznamená, že došlo aj k vzniku škody. Musia byť preukázané tri základné predpoklady,
a to protiprávne konanie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody.
Nemožno si preto sankciu za porušenie zákonnej povinnosti mýliť s nárokom na náhradu škody.

Za odber plynu zariadením s porušenou plombou bolo na žalovaného podané trestné oznámenie
z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona.
Poverený príslušník OO PZ v Jaslovských Bohuniciach uznesením ČVS: ORP-2597/JB-TT-2014 zo
dňa 26.10.2014 rozhodol, že trestnú vec postupuje Slovenskej obchodnej inšpekcii, nakoľko výsledky
prípravného konania, preukázali, že nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť príslušným

orgánom posúdený ako iný správny delikt. Rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa
11.9.2015, číslo: EN/0269/02/2015, bola žalovanému uložená pokuta, pričom išlo o prvý správny delikt
žalovaného týkajúci sa neoprávneného odberu zemného plynu.
Žalovanému za obdobie, kedy malo dôjsť k neoprávnenému odberu bola najprv vystavená faktúra
spoločnosťou SPP a.s. zo dňa 21.6.2014 na sumu 1.364,04 eur, ktorú žalovaný riadne uhradil. Následne
mu spol. SPP a.s. vratkou zo dňa 19.8.2014 oznámila, že mu vracia preplatok vo výške 1.920,80 eur,

preto ak by aj nejaká škoda vznikla, poškodeným subjektom by mohla byť jedine spoločnosť SPP a.
s. a nie žalobca.
V danej veci nie je možné prihliadať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 102/2010,
na ktoré poukazoval žalobca, nakoľko v ňom Najvyšší súd vykladal odlišnú právnu úpravu a vzhľadom
na predmet dovolania sa nezaoberal otázkou vzniku škody. Až zákon č. 656/2001 Z. z. priniesol zmenu

náhrady škody a výslovne § 59 ods. 2 ustanovil povinnosť náhrady škody len ak vznikla.
Ohľadom toho, že povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu
za poškodenie plomby a nárok na náhradu škody musí byť preukázaný vznikom skutočnej škody,
žalovanýpoukazovalnarozsudokKrajskéhosúduvTrnavesp.zn.23Co/280/2012,rozsudokOkresného
súdu Žilina sp. zn. 11Cb/136/2012, rozsudok Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 39Cb/207/2012,

rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8Cob/54/2013, rozsudok Okresného súdu Trenčín spis.
zn. 39Cb/208/2012, rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn 39Cb/183/2012, rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/86/2014, rozsudok Okresného súdu Trenčín 36Cb/75/2013, rozsudok
Okresného súdu Galanta zn. 10C/303/2013, rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 10Cb/55/2012,
rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. 21Cob/43/2014.

Žalovaný nespochybňuje odbornosť, prípadne nestrannosť znalca Ing. K. X. avšak spochybňuje postup
žalobcu, ktorý napriek podozreniu z úmyselnej manipulácie s číselníkom plynomeru, ani jednu z
položených otázok nesmeroval k objasneniu skutočnosti, či údaj zobrazený na číselníku meracieho
zariadenia bol úmyselne pozmenený. Žalobca nezadal znalcovi úlohu, aby sa zaoberal aj prípadným
skutočným zásahom do počítadla plynomeru, preto má žalovaný za to, že o vzniku skutočnej škody má

pochybnosti aj sám žalobca. Je pravda, že znalec konštatoval poškodenie jedného zo zabezpečovacích
prvkov plomby. Tento poznatok však môže byť relevantný iba v správnom konaní o uložení sankcie za
porušenie povinnosti podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike a nie v konaní o náhrade škody, kde
žalobca musí nielen deklarovať vznik akejsi domnelej škody, ale podľa § 82 ods. 2 Zákona o energetike
musí preukázať skutočnú škodu.

Žalobcov spôsob výpočtu škody je nesprávny, nakoľko žalobca úplne ignoroval ust. § 82 ods.
4 Zákona o energetike a rovno aplikoval § 82 ods. 3 zákona. Podľa žalobcu totiž typový diagram
nebolo možné použiť z dôvodu, že nešlo o prvý neoprávnený odber zemného plynu na odbernom
mieste žalovaného, na ktorom malo dochádzať k neoprávnenému odberu už od roku 2008, keď žalobca
vychádza z výňatku zo zoznamu, ktorý si mala viesť jedna z osôb podozrivých zo spáchania trestnej

činnosti. Vierohodnosť a právna relevancia tejto listiny je však sporná. Postup pri výpočte škody podľa
§ 82 ods. 3 Zákona o energetike sa viaže na opakovaný neoprávnený odber toho istého odberateľa,
ktorý nezakladá názor žalobcu, ale minimálne dve právoplatné rozhodnutia príslušného správneho
orgánu, prípadne súdu o spáchaní správneho deliktu, resp. trestného činu. Žalobca v žalobnom návrhu
pri opísaní rozhodujúcich skutočností uviedol, že k neoprávnenému odberu na odbernom mieste

žalovaného malo dochádzať v časovom období od 19.6.2013 do 27.3.2014, preto žalovaný spochybňuje
tvrdenie žalobcu, že k neoprávnenému odberu plynu malo dochádzať už od r. 2008. Žalobca sa
snaží účelovo obísť ust. § 82 ods. 4 zákona o energetike a aplikovať postup podľa § 82 ods. 3, ktorý
nevychádza z reálnych a objektívnych údajov, preto je pre žalobcu výhodnejší.
Žalovanýpoukazovalnato,žekeďževtrestnomkonanívedenomÚHCPpodČVS:UHCP-58/NJ-S-2012

žalobcovi nechcú poskytnúť informácie o prebiehajúcom trestnom konaní, žalobca zrejme nemá v
tomto konaní postavenie poškodeného. Z rozhodnutia OO PZ Jaslovské Bohunice ČVS: ORP-2597/JB-
TT-2014 zo dňa 26.10.2014, ktorým bola vec odovzdaná Slovenskej obchodnej inšpekcii na prejednanie
iného správneho deliktu vyplýva, že nebol dôvod na začatie trestného stíhania voči žalovanému,nakoľko sa nepreukázalo pretočenie -manipulácia s číselníkom plynového meradla na odbernom mieste
žalovaného.Žalovanémuniejezrejmásúvislosťspomenutéhotrestnéhokonaniaspredmetnýmcivilným
sporovým konaním. Osoby obvinené v trestnom konaní vedenom ÚHCP pod ČVS: UHCP-58/NJ-

S-2012 sa mali zaoberať ovplyvňovaním číselníkov elektromerov. Navyše žalobca opakovane uvádza,
že žalovaného neobviňuje z nedovolenej manipulácie s plynomerom, na druhej strane ho nepriamo
obviňuje z kooperácie s obvinenými osobami napriek tomu, že má vedomosť o právoplatnom rozhodnutí
OO PZ Jaslovské Bohunice ČVS: ORP-2597/JB-TT-2014 zo dňa 26.10.2014, podľa ktorého sa žalovaný
nedopustil žiadneho trestného činu.

Aj keď smernica č. 2003/55/ES oddelila pri výrobe a dodaní plynu, obchodné činnosti od prevádzkovania
sietí, neznamená to, že škoda, ak vznikla, vznikla žalobcovi. Faktúrou č. 7444175645 zo dňa 21.6.2014
si SPP a.s. - dodávateľ plynu voči žalovanému vyfakturoval sumu odberu za obdobie od 23.7.2013 -
18.6.2014 v celkovom objeme 4.371 m3, t. j. za obdobie, kedy podľa tvrdení žalobcu malo dochádzať
k neoprávnenému odberu plynu. Túto faktúru žalovaný zaplatil v sume 1.364,04 eur. Avšak ešte
predtým dňa 9.6.2014, žalobca písomne vyzval žalovaného na zaplatenie údajnej škody spôsobenej

neoprávneným odberom za obdobie od 19.6.2013 - 27.3.2014, hoci odber plynu v uvedenom období
považoval dodávateľ plynu za odber realizovaný v súlade so zmluvou. Pretože za sledované obdobie
si dodávku plynu do odberného miesta žalovaného riadne uplatnil dodávateľ plynu v zmysle uzavretej
zmluvy o dodávke, nemohol si voči žalovanému za tú istú dodávku plynu, z titulu neoprávneného odberu,
uplatniť právo na náhradu škody žalobca. Vystavenie faktúry zo dňa 21.6.2014 dodávateľovi plynu

potvrdzuje, že do uvedeného dátumu žalobcovi žiadna škoda nemohla vzniknúť. Aj keď pravdepodobne
na požiadanie žalobcu dodávateľ plynu SPP, a.s. dňa 19.8.2014 vystavil žalovanému opravnú faktúru
č. 7401201488, v ktorej skutočne realizované odbery žalovaného za obdobie od 23.7.2013 - 18.6.2014
vynuloval a žalovanému vrátil preplatok, neznamená to, že uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému
je dôvodný. Navyše žalovanému na základe opravnej faktúry nebola vrátená celá suma zaplatená

za fakturačné obdobie 23.7.2013 - 18.6.2014, ktorá spočívala v zaplatenom nedoplatku + súčtu
preddavkových platieb v celkovej výške 2.255,04 eur (1.364,04 eur + 891 eur), ale len suma 1.920,80
eur, rozdiel vo výške 334,24 eur nebol žalovanému nikdy vrátený.
Žalobca doposiaľ nepreukázal, že za odber plynu, ktorý bol pôvodne vyfakturovaný za sporné obdobie
žalovanému dodávateľom plynu, následne, po vystavení opravnej faktúry dňa 19.8.2014, dodávateľovi

plynu zaplatil on, a to na základe distribučnej zmluvy uzavretej medzi ním a SPP a.s. Teda nepreukázal,
že mu škoda, ktorú si uplatnil voči žalovanému skutočne vznikla. Prostredníctvom distribučnej siete,
vlastníkom ktorej je údajne žalobca, dodávatelia plynu dodávajú svoj plyn odberateľom, pričom v
distribučnej sieti sa nachádza aj plyn patriaci žalobcovi. V distribučnej sieti sa tak nachádza aj plyn
nepatriaci žalobcovi, a keďže spotrebu plynu fakturoval žalobcovi dodávateľ plynu, žalovaný má za to, že

náhradu škody, ak nejaká vznikla, si môže uplatniť jedine spoločnosť SPP, a.s. Z ustanovenia § 82 ods. 2
Zákona o energetike nevyplýva, že neoprávneným odberom zemného plynu automaticky vzniká škoda
prevádzkovateľovi distribučnej siete, ale z tohto zákonného ustanovenia vyplýva povinnosť odberateľa
pri neoprávnenom odbere plynu nahradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla, a to subjektu, ktorému
vznikla, pričom zákonodarca okrem prevádzkovateľa distribučnej siete uvádza aj ďalšie subjekty, a to

dodávateľa plynu a prevádzkovateľa prepravnej siete.
Žalobca sa ani len nepokúsil o preukázanie vzniku skutočnej škody, keď znalcovi pri zadávaní
znaleckého posudku neuložil, aby skúmal prípadnú neoprávnenú manipuláciu s číselníkom plynomeru,
či nesprávnu funkčnosť plynového meradla. Skutočný vznik škody žalobcu, napriek objektívnej
zodpovednosti žalovaného nemožno prezumovať, ale je potrebné, aby ju žalobca právne relevantným

spôsobom preukázal.
Z odôvodnenia uznesenia OO PZ Jaslovské Bohunice ČVS: ORP-2597/JB-TT-2014 zo dňa 26.10.2014
je zrejmé, že predložený písomný záznam, v ktorom malo figurovať odberné miesto žalovaného,
pochádza od revízneho technika plynových zariadení I.a G., z výpovede ktorého vyplýva, že písomný
záznam pochádza z jeho revíznej činnosti. Vladimír Búc sa ďalej vyjadril, že žiaden zásah do plynomeru

na odbernom mieste žalovaného nevykonal, nikdy ho o zásah do plynomeru žalovaný ani iná osoba
nepožiadala. Osoba I. G. podľa predložených listín nefiguruje medzi osobami obvinenými v trestnom
konaní vedenom ÚHCP MV SR pod ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012.
Ohľadom aktívnej legitimácie žalobcu žalovaný poukazoval na rozsudok Okresného súdu Piešťany č.
k. 10C/7/2013-98 zo dňa14.5.2015, v zmysle ktorého vyúčtovaním nulovej spotreby zemného plynu

spoločnosťou SPP a.s. sa nepreukázala skutočná škoda žalobcu.
Pokiaľ ide o žalovanú sumu, mal žalovaný za to, že postup žalobcu v rozpore s ustanovením § 82 ods.
4 Zákona o energetike je účelový, v snahe získať od žalovaného plnenie v čo možno najvyššej sume.
Výpočet škody podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. neplní reparačnú funkciu, ale vzhľadom na princípvýpočtu škody, hlavne funkciu sankčnú, čím odberateľ za neoprávnený odber plynu sankcionovaný
nielen v trestnom/správnom konaní, ale aj v konaní o náhradu škody. Podľa výpočtu žalobcu, žalobca
prezumoval, že žalovaný v období, v ktorom malo dochádzať k neoprávnenému odberu zemného

plynu t. j. od 19.6.2013 do 27.3.2014 mal každý deň 2 hodiny na plný výkon spustené varné plynové
spotrebiče a 3 hodiny denne (máj-september) alebo 13 hodín denne (október-apríl) plynový kotol na
vykurovanie. Tvrdenie žalobcu, že v danom prípade nebolo možné vypočítať škodu podľa § 82 ods. 4
Zákona o energetike z dôvodu, že nešlo o prvý neoprávnený odber zemného plynu na odbernom mieste
žalovaného, je nepodložené žiadnym rozhodnutím príslušného orgánu. V zmysle zásady prezumpcie

neviny, žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu, že nejde o prvý neoprávnený odber plynu na odbernom
mieste žalovaného.
Žalobca trval na tom, že číselníkom meradla nebolo manipulované. Poukazoval na vyúčtovacie faktúry
za odber plynu v období po výmene plynomeru vystavené spoločnosťou SPP a.s., pričom výška faktúry v
zúčtovacom období po výmene plynomeru je takmer totožná s výškou faktúry vystavenou spoločnosťou
SPP a. s. dňa 21.4.2014. Žalovanému dokonca v zúčtovacom období od 19.6.2015 do 18.6.2016 vznikol

preplatok 620,97 eur.
Žalovaný neuznáva ani časť žalovanej sumy, ktorú údajne tvoria náklady spojené so zisťovaním a
odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu na odbernom mieste žalovaného, vo výške
205,91 eur. Z výzvy zaslanej žalovanému zo dňa 9.6.2014 nevyplýva, že výška tejto sumy, ktorá mala byť
vynaložená na odstránenie neoprávneného odberu je dôvodná a ani to, že bola skutočne vynaložená.

Podľa ust. § 73 ods. 2 Zákona o energetike, je prevádzkovateľ distribučnej siete povinný prijať
nevyhnutné opatrenia na zabránene neoprávnenej manipulácii s určeným meradlom. Plynové meradlo
žalovaného bolo na verejne prístupnom mieste. Žalobca doposiaľ nepreukázal, že by plynové meradlo
na odbernom mieste žalovaného bolo akýmkoľvek spôsobom chránené pred prístupom tretích osôb, a
to aspoň základným zabezpečovacím opatrením, akým je zámok na dvierkach plynovej skrinky. Žalobca

nezabezpečením plynomeru pred prístupom tretích osôb porušil svoju zákonnú povinnosť z ust. § 73
ods. 2 Zákona o energetike, preto prípadné protiprávne konanie žalovaného by muselo byť v zmysle §
376 Obchodného zákonníka liberované.
Hoci sa žalobca snaží podsúvať svoje domnienky o páchaní nezákonnej činnosti v súvislosti s odberným
miestom žalovaného, osobou označenou ako Vladimír B., s poukazom na predložený zoznam, doposiaľ

žalobcarelevantnenepreukázal,žebypredloženývýpiszozadržanéhozoznamuspredmetnýmsúdnym
konaním o náhradu škody čo i len okrajovo súvisel, resp. že sa zaistený zoznam týkal trestnej činnosti.
Naopak, I. B. uviedol, že si tento zoznam viedol v súvislosti s výkonom svojej pracovnej činnosti.
Ani ak by predložený zoznam bol pravý, z ničoho nevyplýva, že sa týka nezákonnej činnosti. Ak by
zo zadržaného zoznamu vyplývalo, že I. B. sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti, orgán činný v

trestnom konaní by musel z úradnej povinnosti vo veci začať trestné konanie a žalobca by musel mať
v trestnom konaní postavenie poškodeného, k čomu však nedošlo. Je preto potrebné mať na zreteli
zásadu prezumpcie neviny, v súlade s ktorou sa I. B. nedopustil žiadnej trestnej činnosti a už vôbec nie
v súvislosti s odberným miestom žalovaného.
Čo sa týka žalobcom predloženého prehľadu spotrieb na odbernom mieste žalovaného, tento je

vzhľadom na jeho veľkosť a kvalitu len veľmi ťažko čitateľný. Nie je zrejmé z akého programu tento
prehľad pochádza, preto aj vierohodnosť údajov v ňom uvedených je otázna. Ak by aj z predloženého
prehľadu vyplýval nárast či pokles v spotrebách zemného plynu na odbernom mieste žalovaného,
nemuselo to byť automaticky spôsobené neoprávnenou manipuláciou s meracím zariadením, ale
existujú mnohé iné faktory, ktoré mohli spôsobiť výkyv v spotrebe zemného plynu, ako napr. vyššie

teploty v zimnom období, kratšie vykurovacie obdobie, počet osôb žijúcich v dome a s tým spojený počet
vykurovaných miestnosti, prechodné využívanie tuhého paliva na vykurovanie... Z výsledkov spotrieb
zemného plynu v období po výmene plynomeru vyplýva, že spotreba zemného plynu na jeho odbernom
mieste je dokonca nižšia ako v období, za ktoré si žalobca uplatňuje náhradu škody.
Podľa názoru žalovaného nestačí na preukázanie aktívnej legitimácie žalobcu odkaz na súdne

rozhodnutia iných súdov v iných prejednávaných veciach. Z ustanovenia § 82 ods. 2 Zákona o
energetike nevyplýva záver, že ktorýkoľvek zo subjektov uvedených v tomto ustanovení (dodávateľ
plynu, prevádzkovateľ prepravnej siete, prevádzkovateľ distribučnej siete, prevádzkovateľ zásobníka)
je oprávnený domáhať sa náhrady škody bez ohľadu na to, ktorému subjektu táto škoda vznikla.
Dodávateľ zemného plynu SPP, a.s. si za predmetné obdobie, v ktorom malo podľa tvrdení žalobcu

dochádzaťkneoprávnenémuodberuzemnéhoplynu,riadnevyúčtovalspotrebuzemnéhoplynufaktúrou
č. 7444175645 zo dňa 21.6.2014, ktorú žalovaný riadne uhradil. Následne pravdepodobne po intervencii
žalobcu dodávateľ vystavil žalovanému opravnú faktúru č. 7401201488 zo dňa 23.6.2015 a zároveň
žalovanému vrátil časť zaplatenej sumy. Škoda preto mohla vzniknúť jedine dodávateľovi plynu -spoločnosti-SPP,a.s.,pretožežalobcadoposiaľnepreukázal,žesumuktorúdodávateľplynunazáklade
opravnej faktúry žalovanému vrátil, následne dodávateľovi plynu preplatil. Žalobca síce predložil Zmluvu
o dodávke zemného plynu, túto však žalobca uzavrel so spoločnosťou VEMEX ENERGO, s. r. o., nie

je preto zrejmé, ako táto zmluva súvisí s predmetom konania. Žalobca doposiaľ nevysvetlil princíp, na
základe ktorého mala škoda vzniknúť práve jemu.
Žalobca namiesto toho, aby sa zameral na preukázanie vzniku skutočnej škody, snaží s preukázať
objektívnuzodpovednosťžalovaného. Niejezrejmé,prečosaneustáleodvolávanalistinypochádzajúce
z vyšetrovania ÚHCP pod sp. zn. ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012. Žalovaný spochybňuje, že za poškodenie

plomby možno považovať porušenie jedného zaisťovacieho prvku plomby. Vznik škody nemožno
automaticky odvodzovať z každého poškodenia plomby meradla, ale skutočnosť, že došlo k vzniku
škody, musí byť v konaní žalobcom preukázaná. Žalobca musí nepochybne preukázať, že v dôsledku
porušenia plomby, vznikla škoda v majetkovej sfére žalobcu.
Ak by aj žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby, v tomto konkrétnom prípade by mohla
škoda spočívať výhradne v tom, že žalovaný uhradil nižšiu odplatu oproti množstvu skutočne odobratého

plynu.
Záver o tom, že žalobca je povinný na unesenie dôkazného bremena v tejto právnej veci preukázať
vznik skutočnej škody, je možné odvodiť aj z uskutočnenej novelizácie ustanovenia § 59 ods. 2 ešte
pôvodného zákona o energetike - zákona č. 656/2004 Z.z. Do 31.3.2008 zákonodarca prikazoval
odberateľovi pri neoprávnenom odbere zemného plynu nahradiť škodu, ak vznikla. Nedostatočná

formulácia škody v zákonnom ustanovení § 59 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. viedla k zneužívaniu tejto
nepresnosti, kedy dodávateľ zemného plynu, prevádzkovateľ distribučnej siete alebo prevádzkovateľ
prepravnej siete mal možnosť uplatňovať si na základe objektívnej zodpovednosti voči žalovanému
aj prezumovanú škodu. Táto prílišná prísnosť vo vzťahu k odberateľom plynu viedla k novelizácii
zákonného ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. zákonom č. 112/2008 Z. z., od účinnosti

ktorého je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn povinný nahradiť skutočne vzniknutú škodu,
ak vznikla. V takomto znení bolo ustanovenie § 59 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. prebraté aj do
zákona č. 251/2012 Z.z. Žalobca musí teda preukázať, že plynomerom namerané množstvo plynu, bolo
nižšie oproti množstvu plynu žalovaným skutočne odobratým. Aj ustálená judikatúra súdov na území
Slovenskej republiky dospela k právnemu názoru, podľa ktorého povinnosť nahradiť škodu nemožno

zamieňať s povinnosťou platiť sankciu za poškodenie overovacej značky.
Dôvodom na zaradenie ustanovenia § 82 ods. 4 do nového Zákona o energetike bolo odstrániť
neprimeranú prísnosť a sankčnú povahu spôsobu výpočtu škody pri neoprávnenom odbere zemného
plynu v zmysle vykonávacieho predpisu, ktorým je aktuálne vyhláška MH SR č. 449/2012 Z. z. Žalobca
doposiaľ nepreukázal dôvod, pre ktorý by aplikácia ustanovenia § 82 ods. 4 Zákona o energetike, mala

byť v danom prípade vylúčená, t. j. žalobca nepreukázal, že nejde o prvý neoprávnený odber zemného
plynu v domácnosti na odbernom mieste žalovaného. Vypočítať škodu podľa vyhlášky tak možno jedine
v prípade, ak nejde o prvý neoprávnený odber zemného plynu v domácnosti a zároveň nie je možné
vyčísliť skutočne vzniknutú škodu, nie však v prípade, keď nemožno zistiť či škoda skutočne vznikla.
Je paradoxné, že cenu výkonu - zaistenie neoprávneného odberu zemného plynu, ktorá nie je súčasťou

Cenníka služieb žalobcu, predstavuje bližšie nešpecifikované služby, je určovaná nevedno kým a
schvaľovaná riaditeľom sekcie ekonomiky a regulácie spoločnosti SPP distribúcia, a.s. Výšku tohto
úkonu si tak žalobca na základe interného listu zo dňa 20.1.2014 schvaľuje sám sebe. Žalovaný
preto považuje naďalej za spornú výšku a odôvodnenosť nákladov spojených so zmenou meracieho
zariadenia.

Pokiaľ ide o hmotnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, s poukazom na § 17 ods. 1 Zákona o
energetikemáspotrebiteľskýcharakter,žalovanémutedanáležízvýšenáochrana,pretoženiejesporné,
že žalovaný odoberal zemný plyn pre potrebu svojej domácnosti a nie pre výkon svojej podnikateľskej
činnosti. Žalovaný tiež poukazoval na článok 3 kapitoly II Smernice Európskeho parlamentu a rady
č. 2009/73/ES zo dňa 13.7.2009. Dôvodil, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave, na ktorý žalobca

poukazuje, nie je použiteľný v predmetnom konaní, keďže vychádza z odlišných skutkových okolností
a už derogovanej právnej úpravy. Žalovaný poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k.
31Cob/61/2014 zo dňa 4.2.2016.
Žalovaný dôvodil, že znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok - Ing. K. X. nie je autorizovanou osobou
na overovanie určených meradiel alebo úradného merania a je znalcom v odbore strojárstvo a v odbore

kriminalistika. Podľa žalovaného sporné meradlo malo byť predložené na kontrolu Slovenskej legálnej
metrológii, prípadne Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo. Predložený posudok a výpoveď
znalcavzhľadomnajehozameranieaodbornosťniejeprávnerelevantnývpredmetnomsúdnomkonaní.
K rovnakému právnemu názoru dospel aj Okresný súd Topoľčany v rozsudku zo dňa 31.10.2014 sp. zn.4C/117/2014. Zároveň vyvstala pochybnosť, či vzhľadom na krátky rozsah predmetného posudku a len
optické skúmanie znalca sú dostačujúcimi dôkazmi, nakoľko ide o jediný priamy dôkaz žalobcu, ktorým
sa snaží preukázať dôvodnosť svojej žaloby.

K výpovedi svedka Ing. K. X., žalovaný uviedol, že ani sám znalec nedokázal určiť čas, kedy
došlo k mechanickému poškodeniu plomby, je teda reálne možné, že k poškodeniu plomby došlo v
dôsledku výrobnej, prípadne montážnej vady pri osádzaní plomby do plynomeru. Žalovaný má naďalej
pochybnosti, či k poškodeniu plomby nedošlo manipuláciou znalca. Znalec uviedol, že je presvedčený,
že plombu nepoškodil, pričom vychádzal z troch subjektívnych prvkov, a to: potreba väčšej sily na

vytiahnutie nepoškodenej plomby z meradla, zvukový efekt a odtrhnutá časť z plomby zachytená
na plombe, či v meradle. Množstvo sily potrebnej na vytiahnutie plomby je nepochybne subjektívna
kategória, ktorá môže byť ovplyvnená viacerými faktormi, ako je kvalita materiálu konkrétnej plomby,
výrobná vada plomby, výskyt ktorých potvrdil aj znalec. Zvukový efekt rovnako záleží od pevnosti danej
plomby a v prípade, ak je plomba nekvalitná, alebo trpí výrobnou vadou, zvukový efekt pri jej vytiahnutí
môže byť výrazne tichší, alebo môže úplne absentovať. Úlomok z plomby, vzhľadom na jej celkovú

veľkosť, ľahko možno prehliadnuť, pripadne stratiť pri manipulácii s plombou. Čo sa týka vyjadrenia
znalca k možnému vytiahnutiu, plomby iným spôsobom ako pomocou skrutky, znalec uviedol len svoju
domnienku, pričom funkčnosť takéhoto postupu nikdy v praxi neoveril. Znalec zároveň neuviedol pristroj,
nástroj ani pomôcku, pomocou ktorej by bolo možné vyvinúť dostatočný podtlak na vybratie plomby.
Znalec neskúmal funkčnosť meradla, ani číselník meradla, zaoberal sa výlučne plombou meradla, a to

z dôvodu, že skúmanie funkčnosti meradla nepatri do jeho odbornosti.
Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že žalovaný nemal okrem pracovníkov žalobcu k plynomeru nikoho
pustiť,žalovanýuviedol,ženikdynežiadalI.B.ožiadne„služby“,animumeradlonesprístupňoval,keďže
je však meradlo umiestnené na verejne prístupnom mieste, konkrétne v plote rodinného domu a keďže
nie je zabezpečené žiadnym zámkom, je prístupné podstate komukoľvek. Žalobca uviedol, že I. B. nikdy

nebol jeho zamestnancom, žalovaný preto predpokladá, že I. B. je zamestnancom dodávateľa zemného
plynu - SPP a.s. Túto skutočnosť možno predpokladať aj vzhľadom na obsah vyjadrenia žalobcu zo
dňa 23.11.2016 a obsah priloženého uznesenia Obvodného oddelenia policajného zboru Cífer ČVS:
ORP-1469/CI-TT-2014. Ani odpočet stavu plynomerov nerobia zamestnanci žalobcu v nevyhnutnej
prítomnosti odberateľa. Odberateľ tak vzhľadom na umiestnenie meradla nemôže ustriehnuť, kto má k

nemu prístup a kto s ním neoprávnene manipuluje.
Žalovaný poprel, že by všetok plyn nakúpený mimo územia SR bol automaticky vo vlastníctve žalobcu.
Žalobca sám uviedol, že v distribučnej sieti sa nachádza aj plyn, ktorý žalobcovi nepatrí. Žalobca
nepreukázal, že v období, za ktoré si uplatňuje náhradu škody, došlo k rozdielu medzi množstvom
odmeraného plynu a skutočne odobratého plynu na odbernom mieste žalovaného, v dôsledku čoho

by muselo dôjsť k čerpaniu netechnických zásob zemného plynu. Hoci žalobca uviedol, že dodávateľ
vystavil opravnú faktúru za 0 m3 plynu preto, lebo mu to prikazuje Zákon o energetike, avšak
nešpecifikoval,oktoréustanovenieZákonaoenergetikesajedná.Žalovanýpritomnetvrdil,žedodávateľ
plynu vystavil opravnú faktúru svojvoľne, ale na základe dodatočnej intervencie žalobcu.
Podľa žalovaného nie je správne tvrdenie žalobcu, že v konaní nešlo o to preukázať, že meradlo nemeria

správne, ale či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Porušenie zabezpečenia
(plomby) samo o sebe nespôsobuje nefunkčnosť meradla, ale len zväčšuje riziko možnej manipulácie
s údajom číselníka. Na to, aby bol žalovaný objektívne zodpovedný za škodu, musí najprv žalobca
preukázať, že v súvislosti s poškodením plomby škoda skutočne vznikla, t.j. že v predmetnom
období žalovaný odobral viac plynu ako plynomer zaznamenal. Preto malo byť meradlo predložené

na vypracovanie znaleckého posudku Slovenskej legálnej metrológii alebo Úradu pre normalizáciu,
metrológiu a skúšobníctvo.
Ak žalobca vyvodzuje zodpovednosť žalovaného na objektívnom zodpovednostnom princípe, nie je
zrejmé, prečo sa neustále vracia k osobe I. B., ktorý nie je procesnou stranou konania a k jeho údajnej
nelegálnej činnosti. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že I. B. bol právoplatne

odsúdený, alebo aspoň obvinený, či inak sankcionovaný za údajné opakované ovplyvňovanie stavu
plynomerov na rôznych odberných miestach.
Z predloženého výňatku zo záznamu je tiež zrejmé, že posledný údaj pochádza zo dňa 18.6.2012.
Žalobca si však v konaní uplatňuje škodu, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku neoprávneného odberu
zemného plynu na odbernom mieste žalovaného od 19.6.2013 do 27.3.2014. Žalobca tiež uviedol, že

k neoprávnenému zásahu do plynomeru na odbernom mieste žalovaného došlo dňa 1.1.2008, dňa
1.1.2009, dňa 18.6.2009, dňa 1.1.2010, dňa 18.6.2010, dňa 18.6.2011 dňa 18.6.2012. K. by si I. B. viedol
predložený záznam v súvislosti s nezákonným ovplyvňovaním stavu plynomeru na odbernom mieste
žalovaného,čožalovanývýslovnepopiera,zozáznamuavyjadreniažalobcujezrejmé,žekposlednému„stočeniu“ plynomeru malo dôjsť dňa 18.6.2012, t. j. rok pred začiatkom obdobia, za ktoré si žalobca
uplatňuje náhradu škody. Ak žalovaný v období, za ktoré si žalobca uplatňuje náhradu škody, odoberal
plyn s meradlom, ktoré malo poškodené zabezpečenie, žalobca nijak nepreukázal, že v tomto období

zároveň došlo k zásahu do číselníka plynového meradla. Žalobca nepreukázal, že v období, za ktoré
si uplatňuje náhradu škody, by plynové meradlo nefungovalo, alebo fungovalo chybne. Žalobca tak v
období, za ktoré si uplatňuje náhradu škody, nebol nútený využiť svoj plyn na krytie netechnických strát
na odbernom mieste žalovaného, preto mu v súvislosti s odberným miestom žalovaného v období od
19.6.2013 do 27.3.2014 nemohla vzniknúť žiadna škoda. Faktúry za odber zemného plynu v obdobiach

nasledujúcich po výmene plynomeru preukazujú, že spotreba plynu na odbernom mieste žalovaného
klesala.
Žalovaný výslovne popiera, že by na jeho odbernom mieste došlo k ovplyvneniu stavu plynomeru, či
opakovanému neoprávnenému odberu. Žalovaný sám ani prostredníctvom inej osoby do plynomeru
nezasahoval. Rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 11.9.2015 bol žalovaný prvýkrát
uznaný vinným zo spáchania iného správneho deliktu - neoprávneného odberu zemného plynu. Ak by

opakovane dochádzalo na jeho odbernom mieste k „stáčaniu“ stavu plynomeru, čo žalovaný opätovne
výslovne popiera, až do právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu, ktorým by bol žalovaný uznaný
vinným, by išlo o pokračujúci delikt, pričom všetky čiastkové útoky by sa museli posudzovať ako jeden
čin. Nemohlo by tak ísť o recidívu, ktorá je zákonnou podmienkou aplikácie ustanovenia § 82 ods. 3
Zákona o energetike. Žalobca tak údajnú škodu vyčíslil v rozpore s ustanovením § 82 ods. 4 Zákona

o energetike.
Znalec vo svojom znaleckom posudku skúmal len možnosť poškodenia zabezpečenia plynového
meradla proti neoprávnenej manipulácii, pričom zistil poškodenie jedného zabezpečovacieho prvku
plomby. Poškodenie zabezpečenia plomby automaticky nepreukazuje nezákonné ovplyvňovanie stavu
plynomeru. Podľa § 15 ods. 2 Zákona o metrológii, overenie určeného meradla môže vykonať ústav,

určená organizácia alebo autorizovaná osoba. Tieto subjekty sú potom oprávnené konštatovať aj zánik
platnosti overenia určeného meradla. Znalec Ing. K. X. nie je osobou oprávnenou v zmysle Zákona
o metrológii vykonávať overenie určených meradiel, preto závery jeho posudku žalovaný nepovažuje
za právne relevantné. Znalec navyše vzhľadom na veľkosť plomby, jej materiál a možnosť výskytu
výrobných vád, mohol prehliadnuť, že k poškodeniu plomby došlo pri jeho manipulácii s predmetným

plynovým meradlom.
V konaní o náhradu škody je žalobca podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike povinný preukázať
skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Nie každý neoprávnený odber musí automaticky spôsobiť
prevádzkovateľovi distribučnej siete, prípadne iným subjektom škodu. Ustanovenie § 82 ods. 1 Zákona
o energetike definuje čo možno považovať za neoprávnený odber plynu. To však neznamená, že vzniká

zodpovednosť odberateľa za škodu, ktorá v konečnom dôsledku reálne ani nemusela vzniknúť. Žalobca
nevie objektívne preukázať, že v prípade, ak by došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu na
odbernom mieste žalovaného, škodu týmto protiprávnym konaním utrpel on. Z vyjadrenia žalobcu nie je
zrejmé, z akého zákonného ustanovenia odvodzuje svoj právny názor, podľa ktorého škoda v dôsledku
neoprávneného odberu plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike môže vzniknúť len

prevádzkovateľovi distribučnej siete a nie inému subjektu na trhu s plynom. Ak by tomu tak naozaj bolo,
zákonodarca by to vymedzil v Zákone o energetike. Žalovaný popiera tvrdenie žalobcu, že dodávateľ
plynu má možnosť uplatniť si náhradu škody len v súvislosti s neoprávneným odberom zemného plynu
podľa skutkových podstát uvedených v § 82 ods. 1 písm. f) a písm. g) Zákona o energetike. Ide len o
vyjadrenie subjektívneho názoru žalobcu. To či určené meradlo má platné overenie alebo jeho platnosť

zanikla, môže konštatovať výlučne niektorý zo subjektov uvedených v ustanovení § 15 ods. 2 Zákona
o metrológii.
Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia o tom, kedy sa vlastníkom zemného plynu
odobratého odberateľom stáva dodávateľ plynu, a dokedy je plyn vo vlastníctve žalobcu. Tvrdenie
žalobcu o tom, že zemný plyn nachádzajúci sa v distribučnej sieti patrí žalobcovi pôsobí rozporuplne

s jeho predchádzajúcimi vyjadreniami, podľa ktorých má žalobca v distribučnej sieti aj svoj vlastný
plyn, resp. keďže plyn nie je individuálne určenou vecou, v prípade úniku plynu alebo v prípade
neoprávneného odberu plynu, nemožno určiť kto je vlastníkom tohto plynu.
Žalovaný výslovne popiera tvrdenie žalobcu, že práve žalovaný je zodpovedný za skutočnosť, že
takýmto meradlom - s poškodeným zabezpečením, odoberal plyn. Z výňatku predloženého žalobcom

vyplýva,žeúdajnýposlednýneoprávnenýzásahdoplynovéhomeradlanaodbernommiestežalovaného
bol uskutočnený dňa 18.6.2012. Avšak žalovaný je odberateľom zemného plynu na odbernom mieste S.
XXX až od 23.7.2017. K tomuto dňu bol aj vykonaný odpočet plynu v súvislosti so zmenou odberateľa.
Pracovníci žalobcu, ktorí vykonávali odpočet, mali predmetný plynomer vymeniť, keďže došlo k zmeneodberateľa plynu, pripadne plynomer dôkladne skontrolovať, vrátane zabezpečenia plynomeru, a to v
súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti. Ak si svoju povinnosť nesplnili, nemožno od žalovaného
spravodlivo požadovať, aby zodpovedal za údajnú škodu spôsobenú neoprávneným odberom. Žalovaný

s plombou plynového meradla nemanipuloval, preto po zmene pôvodného odberateľa zemného plynu
nemal možnosť zistiť, že plynové meradlo má poškodené zabezpečenie (plombu). Meradlo fungovalo
od 23.7.2013 správne, a v období, odkedy je odberateľom zemného plynu žalovaný, odmeralo skutočné
množstvo odobratého plynu. Pokiaľ žalovaný v predmetnom období odoberal plyn v rozpore so zákonom
(s plynovým meradlom na ktorom bolo poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii) toto

protiprávne konanie zapríčinil žalobca. Uvedeným nekonaním žalobcu je zároveň splnený ďalší dôvod
liberácie objektívnej zodpovednosti žalovaného. Žalovaný vzhľadom na uvedené zároveň namieta
svoju pasívnu legitimáciu v konaní. Nezákonná činnosť podľa tvrdení žalobcu skončila v roku 2012.
Žalovaný sa stal odberateľom zemného plynu na odbernom mieste S. XXX až v polovici roku 2013. V
období, od ktorého je žalovaný odberateľom plynu už k žiadnej protiprávnej činnosti nedochádzalo a
pokiaľ žalovaný odoberal plyn meradlom s poškodeným zabezpečením, tento „prehrešok“ spôsobil sám

žalobca. Nemohla by preto existovať príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody,
keďže požiadavka príčinnej súvislosti znamená, že protiprávne konanie musí bezpochyby smerovať k
vzniku škody, čo je v danom prípade vylúčené.

8. Na základe vykonaného dokazovania žalobca na záver uviedol, že v danej veci nie je dôležité,

či bol zásah do meradla nejakým spôsobom preukázaný, alebo uskutočnený. Dôležité je, že na
základeznaleckéhoposudkubolokonštatovanéporušeniezabezpečeniaprotineoprávnenejmanipulácii
nezávislým znalcom, čo malo za následok, že odber plynu na uvedenom odbernom mieste bol
vykonávaný v rozpore so zákonom. V prípade kontroly, alebo odpisov meradla na odbernom mieste
žalovaného pracovníkmi žalobcu nebolo možné zistiť zásah do zabezpečenia proti neoprávnenej

manipulácii a to z dôvodu, že tieto zásady do meradla boli vykonávané vysoko sofistikovaným
spôsobom. Takéto porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii mohol skonštatovať iba
znalec. Vzhľadom na výpisy zo zaisteného zoznamu a v súvislosti so znaleckým posudkom má žalobca
za to, že na odbernom mieste žalovaného dochádzalo k dlhodobému a opakovanému neoprávnenému
odberu zemného plynu. Žalobca však predkladá tiež vyčíslenie škody podľa typového diagramu a

navrhuje, aby v prípade, ak nebude možné vyhovieť jeho nároku v zmysle podanej žaloby, nakoľko
nebude preukázaný dlhodobý neoprávnený odber, na základe ktorého bola škoda vypočítaná v zmysle
vyhlášky č. 449/2012 Z. z., žalobca žiada, aby bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie škody určenej
pomocou typového diagramu vo výške 1.655,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne
zo sumy vo výške 1.655,94 eur za obdobie odo dňa 25.6.2014 do zaplatenia a aby bola úspešnejšej

strane konania priznaná časť trov právneho zastúpenia.
Žalobca zotrval na tom, že je irelevantné, či meradlo vlastne správne fungovalo. Porušením
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii toto meradlo stratilo svoju platnosť overenia, týmto
porušením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii bolo tiež možné jednoducho vlastnoručne
upravovať hodnoty na číselníku meradla, pričom takýto zásah v zmysle vyjadrenia znalca v obdobných

konaniach je veľmi náročné preukázať.
Pokiaľ ide o škodu na strane žalobcu, žalobca je jediným prevádzkovateľom distribučnej siete na území
SR. Momentom, kedy sa plyn nakúpený v zahraničí dostane na územie SR, zodpovedá zaň žalobca.
Žalobcataktiežzodpovedázafungovaniedistribučnejsiete,zaudržaniestálehotlakuvnejataktiežzato,
že sa plyn dostane k jednotlivým odberateľom plynu. Preto žalobca do distribučnej siete taktiež nakupuje

plyn, ktorý slúži na vykrytie technických a netechnických strát v distribučnej sieti. Medzi technické straty
patria napr. poruchy na distribučnej sieti a s nimi spojený únik plynu. Medzi netechnické straty sa
zaraďuje neoprávnený odber zemného plynu, čo je tiež prípad, ak dôjde k porušeniu zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii na meradle, toto meradlo stráca platnosť overenia v zmysle zákona
o metrológii, čo má za následok, že hodnoty uvedené na číselníku meradla nemôžu byť použité v

obchodnom styku. Práve z tohto dôvodu dodávateľ žalovaného, mu za toto sporné obdobie vyfakturoval
sumu vo výške 0 eur, pričom je preukázané, že žalovaný v spornom období plyn reálne odoberal. Nebola
to svojvôľa dodávateľa, pretože v prípade, ak by vyfakturoval spotrebu plynu žalovanému za sporné
obdobie, mohol by byť postihnutý sankciou zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Preto plyn,
ktorý žalovaný v spornom období odoberal, bol plynom vo vlastníctve žalobcu, ktorý slúžil na vykrytie

netechnických strát. Vlastníkom nehnuteľnosti na odbernom mieste, bol žalovaný, a to aj v spornom
období až doteraz. V zmysle zaistených zoznamov, ktoré boli predložené orgánmi činnými v trestnom
konaní žalobcovi vyplýva, že predpokladaná návšteva na odbernom mieste žalovaného bola až 8-krát.
Niejemožnézistiť,čitánávštevabolaajpredrokom2008,aleboporoku2012.Práveztohodôvoduboloobdobie neoprávneného odberu zemného plynu vyčíslené v zmysle ustanovenia § 1 ods. 9 Vyhlášky
449/2012 Z. z., v zmysle ktorého, ak v prípade neoprávneného odberu plynu s meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného

odberu, odber sa účtuje od posledného vykonaného fyzického odpočtu určeného meradla, nie však viac
ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu. Meradlo na odbernom mieste žalovaného
bolo platne overené autorizovanou osobou. Úlohou znalca bolo posúdiť porušenie zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii, ktoré má za následok neoprávnený odber v zmysle Zákona o energetike a
stratu platnosti overenia meradla v zmysle Zákona o metrológii. Znalec v tomto konaní svoje postupy

riadneozrejmil.Plynniejeindividuálneurčenávec,avšakstávasavlastníctvomdodávateľaažvprípade,
kedy z distribučnej siete prejde cez platne overené meradlo do odberného miesta, čo sa v tomto prípade
vzhľadom na porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii nestalo. Meradlo bolo v tomto
prípade autorizované výrobcom meradla spoločnosťou Elster Stará Turá. Na základe uvedeného mal
žalobca za to, že na odbernom mieste žalovaného dochádzalo v spornom období k neoprávnenému
odberu zemného plynu, čo skonštatoval znalec vo svojom znaleckom posudku. Takýmto neoprávneným

odberom zemného plynu vznikla na strane žalobcu škoda, ktorú žalobca vyčíslil v dvoch alternatívach.
Žalobca má za to, že v tomto konaní škoda vznikla, žalobca ju reálne preukázal, vznikla na strane
žalobcu. Preto žalobca žiadal, aby súd jeho žalobe vyhovel.

9. Žalovaný na základe vykonaného dokazovania na záver uviedol, že pokiaľ ide o trvanie

neoprávneného odberu, nemohlo ísť o dlhodobý a opakovaný neoprávnený odber, pretože žalobca si
uplatňuje náhradu škody od 19.6.2013, pričom žalovaný sa stal odberateľom na predmetnom odbernom
mieste až v mesiaci júl r. 2013.
Žalovaný dôvodil, že ak žalobca argumentuje stratou platnosti overenia meradla a tým nepoužiteľnosťou
nameraných výsledkov, čo odvodzuje zo zákona o metrológii, žalovaný opakovane poukazuje na to,

že v zmysle tohto zákona overenie meradiel môžu vykonávať len určené osoby, resp. autorizované
osoby, ku ktorým znalec Ing. K. X. nepatrí. Ďalej žalobca uviedol, že pri kontrole meradla nebolo možné
zistiť poškodenie zabezpečenia z dôvodu, že zásah bol vykonaný vysoko sofistikovaným spôsobom.
Avšak podľa predložených dôkazov, ak k takýmto zásahom dochádzalo, tieto skončili v roku XXXX, teda
vyše rok predtým, ako sa odberateľom stal žalovaný. Ak by teda aj došlo k poškodeniu zabezpečenia

plynového meradla v období predtým, ako sa stal odberateľom žalovaný, neznamená to, že meradlo v
časejehoodberu,odberplynuneodmeralovsúladesobjektívnymstavom.Aknaozajodberateľodoberal
plyn meradlom s poškodeným zabezpečením, bolo to z dôvodu, že toto meradlo pri zmene odberateľa
nebolo vymenené, resp. riadne skontrolované, a preto aj s odkazom na príčinnú súvislosť medzi škodou
a protiprávnym konaním, nemôže za prípadnú škodu, ktorá podľa žalovaného ani nevznikla, zodpovedať

žalovaný, ale za túto škodu zodpovedá sám žalobca. Žalovaný poukazoval na to, že žalobca počas
konania opakovane menil svoje tvrdenia, kto je vlastníkom plynu, keď v konaní žalobca uviedol, že v
sieti má aj svoj vlastný plyn, a v prípade úniku z distribučnej siete nemožno určiť kto je vlastníkom
plynu vzhľadom na to, že nejde o individuálne určenú vec, ale vec určenú druhovo. Žalobca zároveň
nepreukázal odkazom na zákonné, alebo iné právne ustanovenie, v ktorom okamihu sa vlastníkom plynu

stáva dodávateľ a rovnako neuviedol zákonné ustanovenie, v zmysle ktorého by bol dodávateľ plynu
sankcionovaný Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, v prípade, ak by dodávateľ žalovanému vystavil
faktúru, alebo faktúru ponechal v platnosti na základe nameraných údajov v predmetnom období.
Podľa tvrdenia žalobcu v zmysle predložených zoznamov mala byť predpokladaná návšteva na
odbernom mieste žalovaného 8-krát. Avšak z týchto zoznamov žiadnym spôsobom nevyplýva, že sa

týkajú páchania trestnej činnosti, pričom osoba Vladimír G., vo svojej výpovedi uviedol, že záznamy si
viedolprisvojejpracovnejčinnosti.Akbysaajpripustilo,žetietozoznamysúvisiasnelegálnymstáčaním
plynomerov, čo však žalovaný popiera, podľa predloženého záznamu, tieto kvázi návštevy boli všetky
vykonané predtým, ako sa vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a odberateľom plynu na predmetnom
odbernom mieste stal žalovaný. K. s touto prípadnou trestnou, alebo nezákonnou činnosťou nemal nič

spoločné. Ak žalobca uviedol, že nie je možné zistiť, či sa takáto návšteva uskutočnila aj po roku E
v tomto smere je dôkazné bremeno na žalobcovi, ktorý je takéto tvrdenie povinný preukázať. Žalobca
pritom sám uviedol, že z dôvodu začatia trestného konania voči osobe I. G., táto činnosť, alebo tieto
návštevy mali skončiť. V zmysle zákona o autorizácii môže overovanie meradiel vykonávať len osoba
disponujúca autorizáciou udelenou príslušným orgánom podľa ustanovení zákona o metrológii. Žalobca

síce uviedol svoje skutkové tvrdenie, kedy sa plyn stáva vlastníctvom dodávateľa, avšak nepoukázal
na zákonné alebo iné právne ustanovenie, ktorým by tento proces, alebo túto fázu nadobudnutia
plynu upravoval. Podľa žalovaného tak žalobca nepreukázal v konaní splnenie ani jednej z podmienok
zodpovednosti za škodu, keď nepreukázal, že by počas toho, ako bol odberateľom plynu žalovaný,došlo k nezákonnému zásahu do meradla. Pokiaľ žalovaný odoberal plyn s plynomerom, ktorý mal
poškodené zabezpečenie, bolo to zapríčinené zanedbaním povinnosti žalobcu, preto existuje liberačný
dôvod. Zároveň žalobca nepreukázal vznik a existenciu objektívnej škody, ktorá by vznikla práve jemu,

alebo nepochybne práve jemu, preto nemôže existovať ani tretí predpoklad zodpovednosti za škodu,
a to príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou. Preto žalovaný žiadal, aby súd žalobu
žalobcu v celom rozsahu zamietol.

10. Na základe zmeny žalobného návrhu žalobcu vykonanom v jeho písomnom podaní zo dňa 1.2.2017

ako aj na pojednávaní dňa 2.2.2017, súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 2.2.2017 za
prítomnosti právnych zástupcov strán, rozhodol o pripustení zmeny žalobného návrhu žalobcu tak, že
tento znie: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.187,62 eur spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3.187,62 eur od 25.6.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania,
eventuálne žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.655,94 eur spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 5,15 % ročne zo sumy 1.655,94 eur od 25.6.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania.“

Zároveň, keďže touto zmenou došlo tiež k čiastočnej zmene skutkových tvrdení žalobcu ohľadom
určeniavýškyuplatňovanejškody,súdpripustilčiastočnúzmenuskutkovéhozákladužalobyspočívajúcu
v tom, že žalobca sa domáha náhrady škody vo výške určenej podľa Vyhlášky Ministerstva hospodárstva
SR č. 449/2012 Z.z. v sume 3.187,62 eur s príslušenstvom, eventuálne vo výške určenej typovým
diagramom dodávky vo výške 1.655,94 eur s príslušenstvom.

11. Svedok Ing. K. X., ktorý vypracoval pre žalobcu znalecký posudok číslo 379/PL-2014 v konaní pred
súdom v pozícii svedka uviedol, že znalecký posudok bol vyhotovený na zabezpečovací prvok - plombu
plynomeru s výrobným číslom 9318937, pričom svedok zistil, že pri demontáži tejto plomby, bolo túto
plombu možné demontovať pomerne malou silou. Na plombe sa nachádza označenie „07 M43“, ktoré

svedok porovnal s kontrolnými odtlačkami, pričom zistil, že tieto mohli byť vytvorené jedným a tým istým
nástrojom. Optickým skúmaním plomby zistil, že plomba má odstránený jeden zaisťovací prvok, čo
umožňuje demontáž pomerne malou silou. Na základe týchto zistení svedok odpovedal na položené
otázky, že plomba je poškodená a že odtlačky mohli byť vytvorené čeľusťami jedného nástroja. Plynomer
svedkovi štandardne chodí prostredníctvom kuriérskej služby, zabalený v krabici prelepenej páskami

SPP -distribúcia. Tento plynomer mal dva zabezpečovacie prvky, plastovú plombu na telese číselníka
a olovenú plombu na telese meradla. Porušená bola plastová plomba znázornená na obrázku 2. Po
demontáži tejto plomby je možné pomocou skrutkovača demontovať kryt číselníka spolu s číselníkom,
čiže sa vyradí meranie pretečeného plynu cez plynomer, prípadne je možné manipulovať s číselníkom.
Vizuálnou prehliadkou nebolo zistené - podľa obr. 2 zvonku nevidno poškodenie plomby, až po jej

demontáži je možné zistiť, že je tam nejaké poškodenie. Demontáž svedok vykonáva tak, že do väčšej
časti plomby zaskrutkuje skrutku a túto väčšiu časť vytiahne, tá väčšia časť plombu drží vo vnútri
číselníku, aby s ňou nebolo možné manipulovať, na menšiu časť sa dáva označenie. Plombu svedok
vytiahol tak, že do väčšej časti zaskrutkoval skrutku a za tú skrutku túto plombu vytiahol. Po vytiahnutí a
demontáži skrutky sa dá číselník vybrať a dá sa s ním manipulovať. Na obr.4 je zobrazená časť plomby,

táto plomba má dva úchyty, ak dôjde k jej vytrhnutiu, môže dôjsť k jej poškodeniu. Mechanoskopia
nedokáže určiť čas, kedy došlo k mechanickému poškodeniu plomby.
Svedok na položenú otázku, či mohlo dôjsť k poškodeniu plomby pri tom, ako s ňou manipuloval svedok,
svedok uviedol, že v prípade, že sa vyťahuje nepoškodená plomba, je tu určitý zvukový efekt a tiež je
jej vytiahnutie ťažšie. Ak sa vyťahuje už poškodená plomba, tá sa vytiahne ľahšie, ako keď sa vyťahuje

nepoškodená plomba, úlomok by zostal na plombe a zostane visieť na plombe, alebo sa odtrhne a
zostane vo vnútri v telese.
Svedok tiež uviedol, že v prípade, že by plombu pri demontáži poškodil on, neuviedol by do znaleckého
posudku, že je plomba poškodená a že išla vybrať ľahko, ani by ju nenafocoval. Zvonku takéto
poškodenie plomby nie je vidno, ide pritom o tak vážne poškodenie plomby, že táto sa dá ľahko vybrať.

K skutočnosti, že keďže svedok plombu vybral tak, že do nej zaskrutkoval skrutku a potom ju vytiahol,
čiže po tejto skrutke určite zostala v plombe diera a na fotografiách plynomeru žiadna diera na plombe
nie je, či je možné takúto plombu vytiahnuť aj iným spôsobom, ako zamontovať do nej skrutku, svedok
uviedol, že predpokladá, avšak nikdy to neskúšal, že je možné takúto plombu vytiahnuť pomocou
podtlaku. Dá sa tiež vybrať tak, že sa vyberie ako ju vybral svedok a dá sa tam iná plomba, dá sa

prípadne vymeniť celý číselník, alebo plomba z iného číselníka. K vysvetleniu spôsobu, akým mohlo
dôjsť k vybratiu plomby, svedok uviedol, že, buď to niekto vytiahol pomocou nejakého prípravku, alebo
tam vložil plombu iného zariadenia, ktorá už bola poškodená, ale ako to bolo v skutočnosti, svedok
uviesť nevedel.Svedok tiež uviedol, že si je istý, že plombu pri vyberaní nepoškodil on, a to z dôvodu, že nemá dôvod
neuviesť, že prípadne plombu poškodil. Robil posudok, plomba išla ľahko von, bola poškodená, jej
tretia časť sa nenašla, v tomto prípade sa tieto tri veci zišli naraz. Inak ako náhle niektorá z týchto vecí

nefunguje, musí svedok napísať, že plombu poškodil on, pričom vo viacerých posudkoch už napísal,
že plombu poškodil.
Druhá olovená plomba, pokiaľ ide o prístup k číselníku, v danom prípade nemala význam. Pokiaľ ide o
poškodenie zobrazené na obrázku č.4, bolo tam odtrhnuté jedno uško na plombe, tieto dve ušká držia
plombu v číselníku. To, čo je na obrázku č. 4 je odfotená vrchná časť plastovej plomby.

Svedok je znalcom v odbore kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, strojárenstvo, mechanické
zabezpečovacie systémy. Do jeho odboru nepatrí oblasť metrológie a skúšobníctva. Meradlo z hľadiska
jeho funkčnosti, prípadne zásahu do číselníka neskúmal, pretože mu to neumožňuje jeho špecializácia,
mechanoskopia neskúma číselníky, ani plynomery, skúma plomby. Podľa svedka s číselníkom sa dá
manipulovať bez toho, aby tam bola spáchaná akúkoľvek škoda. Svedok je schopný zisťovať iba
mechanoskopické stopy, ak do číselníka nebolo zasahované nástrojom, nemá čo skúmať. Skúmanie

samotného číselníka nepatrí do mechanoskopie. Plombu skúmal optickým skúmaním, čo je jediný
spôsob, ktorý pri tomto type posudku mechanoskopia umožňuje. Pokiaľ ide o predloženú plombu, znaky
boli veľmi podobné, prípadne zhodné, s veľkou pravdepodobnosťou neboli vyrobené iným nástrojom.
Svedok nemôže povedať, či bola plomba falošná, alebo pravá, ale bola s dobrými znakmi. Plomba mala
jediné poškodenie, bol odstránený zaisťovací prvok, čím ju bolo možné demontovať.

Svedok tiež uviedol, že priemerne mu posudok v tomto rozsahu trvá 2 - 3 hodiny. Svedok fotí krabicu,
rozrežie ju, vyberie plynomer, nafotí plynomer, plombu zdemontuje, zabalí do sáčku a píše posudok.

12. Podľa sprievodného listu - Vyfakturovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného
plynu, zo dňa 9.6.2014, žalobca žalovanému oznamuje, že na jeho odbernom mieste došlo k

neoprávnenému odberu zemného plynu v období 19.6.2013 - 27.3.2014, z dôvodu odberu zemného
plynu meradlom, z ktorého údaje o spotrebe zemného plynu nemohli byť použité na účely riadnej
fakturácie spotreby zemného plynu, z dôvodu neoprávneného zásahu do meradla a zániku platnosti
jeho overenia, z ktorého dôvodu si žalobca vyčísľuje škodu podľa vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z. z. v
sume 3.187,62 eur, ktorú si uplatňuje priloženou faktúrou.

13. Podľa faktúry č. 9000180866 vystavenej dňa 10.6.2014, si žalobca uplatnil voči žalovanému
zaplatenie náhrady škody za neoprávnený odber zemného plynu za obdobie 19.6.2013-27.3.2014 v
sume 2.981,71 eur a náklady zisťovania v sume 205,91 eur, celkom tak zaplatenie sumy 3.187,62 eur.
Faktúra bola splatná dňa 24.6.2014. Prílohou faktúry bola tabuľka Neoprávnený odber zemného plynu

a Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu.

14. Podľa listu - Cena - Zaistenie neoprávneného odberu zemného plynu v roku 2014 zo dňa 20.1.2014,
bola podaná žiadosť riaditeľovi sekcie distribučných služieb SPP-distribúcia a.s. , o určenie ceny za
výkon - zaistenie neoprávneného odberu zemného plynu vo výške 131,20 eur bez DPH, táto cena bola

odsúhlasená.

15. Podľa vyúčtovania č. 379/2014-ú znaleckého za znalecký úkon č. 379/PL-2014, znalec Ing. Peter
Leška si za daný znalecký úkon uplatnil sumu 40 eur.

16. Podľa Zápisu zo dňa 27.3.2014 o vykonanej kontrole odberného miesta, meradlo bolo verejne
prístupné, overovacia/zabezpečovacia značka bola M43/07, teleso na znalecké posúdenie, pri výmene
bol prítomný odberateľ, spotrebiče nahlásil odberateľ.

17. Podľa Montážneho listu meradla číslo: 1300946248 došlo dňa 12.3.2014 k výmene meradla, z

dôvodu výmena interná, vymenený na overenie.

18. Zo Znaleckého posudku číslo 379/PL-2014 zo dňa 5.6.2014, znalca Ing. K. X., znalca z odboru
kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, vyplýva, že zadávateľ posudku - SPP-distribúcia, a.s. znalcovi
položil nasledovné otázky: 1. Či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii?,

2. Zhoduje sa odtlačok na spodnej a odtlačok na kontrolnej overovacej/zabezpečovacej značke?,
3. je overovacia/zabezpečovacia značka poškodená?, 4. Bola lepená overovacia/zabezpečovacia
značka na počítadle meradla? Znalec uvádza, že posudok vypracoval pre potvrdenie neoprávneného
odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike. V nálezovej častiposudku sa uvádza, že v nepoškodenom obale bol znalcovi predložený plynomer s výrobným číslom
9318937 II-1996, ktorý mal na počítadle údaj 14528,664. Z plynomeru znalec demontoval plastovú
plombu číselníka, pričom zistil, že plombu bolo možné demontovať pri použití pomerne malej sily. Na

plombe bolo označenie „07 M43“ - tzv. sporné odtlačky. Optickým skúmaním povrchu plomby zistil
poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby, čo umožňuje jej demontáž pri použití
pomerne malej sily. Sporné odtlačky znalec porovnal s kontrolným odtlačkom plombovacích klieští,
ktorý prevzal od zástupcu spoločnosti SPP-distribúcia, a.s. a na ktorých sa nachádza označenie „07
M43.“ Znalec v posudku uvádza, že za predložený sporný a kontrolný odtlačok nesie v plnej miere

zodpovednosť zadávateľ, spoločnosť SPP-distribúcia, a.s. V posudkovej časti je uvedené, že optickým
skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťou plombovacích klieští pri konštantnom 23-násobnom
zväčšení znalec zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú podobnosť špecifických znakov sporného
a kontrolného odtlačku. Znalec uvádza, že na základe optického skúmania môže predpokladať, že
sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok mohli byť vytvorené čeľusťou
toho istého nástroja. Záver znalca znie, že optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie -

odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené
čeľusťou plombovacích klieští zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú podobnosť špecifických
znakov sporného a kontrolného odtlačku. Na základe optického skúmania znalec uviedol, že môže
predpokladať, že sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok mohli byť vytvorené
čeľusťou toho istého nástroja. Overovacia/zabezpečovacia značka je mechanicky poškodená. Znalec

nezistil prítomnosť lepiacej hmoty na overovacej/zabezpečovacej značke na počítadle meradla.

19. Podľa Správy vyšetrovateľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra SR ČVS:
UHCP-58/NJ-S-2012 zo dňa 13.7.2015, vo veci obvinených S. M. a spol. stíhaných pre zločin podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zákona spáchaný závažnejším spôsobom konania -

organizovanou skupinou, písomné záznamy zaistené dňa 21.3.2014 pri prehliadke iných priestorov,
vo vozidle zn. Škoda Octavia, majiteľa Vladimír B., boli predložené SPP-distribúcia a.s. z dôvodu
podozrenia páchania trestnej činnosti na zariadeniach SPP - distribúcia a.s., a to spôsobom zmeny
stavu číselníkov plynomerov. Dôvodne podozrenia vychádzali z vtedy vykonaného vyšetrovania, ako
i samotných zaistených stôp vo vozidle, kde okrem iného bolo nájdené kompletné náradie potrebné

pre páchanie takéhoto druhu trestnej činnosti. Záznamy si viedol podozrivý mimoriadne dôsledným
spôsobom a to v období dozadu najmenej 5 rokov. I. B. mal v poznámkach poznačené presné adresy,
kontakty spotrebiteľov, číselné označenie plynomerov a ich stavy. O páchaní trestnej činnosti nie je
žiadna pochybnosť, nakoľko sa zistila škoda, našiel sa páchateľ, jeho presné záznamy o vykonaných
zásahoch do zariadení našli sa vysoko špecializované nástroje, potrebné na pretáčanie plynomerov,

páchateľ je odborníkom pri práci v tejto oblasti, našli sa finančné prostriedky pochádzajúce z tejto trestnej
činnosti.
Podľa správy vyšetrovateľa Prezídia PZ, ÚHCP, Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii, Banská
Bystrica č. UHP-58/NJ-S-2012 zo dňa 28.6.2016, trestné konanie pod ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012 sa
vedie proti obvinených, z ktorých ani jeden nie je žalovaným, alebo osobou I. G.. Trestné konanie

doposiaľ nebolo skončené, vec bude ukončená s návrhom na podanie obžaloby.
Podľa správy vyšetrovateľa PZ, ÚHCP, Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii, Banská Bystrica
č. UHP-58/NJ-S-2012 zo dňa 2.9.2016, kópia výňatku zo záznamu plne súhlasí s dôkazom zadržaným
v trestnom konaní (záznam v zošite, v ktorom boli zapisované spotreby zemného plynu). Daná stopa
- zošity - bola zaistená počas výkonu prehliadky iných priestorov u osoby Vladimír Búc, v osobnom

motorovom vozidle. Nebolo zistené, ktorá osoba vykonávala zápisy do daného zoznamu.

20. Podľa výňatku zo zoznamu zaisteného orgánmi činnými v trestnom konaní, stav odberu zemného
plynu na odbernom mieste v Malženiciach bol 1.1.2008 - 2.691 m3, dňa 18.6.2009 - 3.407 m3, 1.1.2009
- 3.825 m3, 18.6.2009 - 4.515 m3, 1.1.2010 - 5.217 m3, 18.6.2010 - 5873 m3, 18.6.2011 - 7134 m3,

18.6.2012 - 8524 m3.

21. Podľa správy Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. zo dňa 21.6.2016, SPP a.s.
zabezpečovala na odbernom mieste Malženice 306 dodávku zemného plynu v období do 22.7.2013
odberateľovi F.i N., nar. X.XX.XXX1 a v období od 23.7.2013 do súčasnosti odberateľovi II. nar.

X.XX.XXXX. SPP fakturuje spotrebu zemného plynu na základe odpočtov dodaných prevádzkovateľom
distribučnej siete, spoločnosťou SPP - distribúcia, a.s. Dňa 26.7.2013 z dôvodu ukončenia zmluvy o
dodávke zemného plynu, vystavili na základe odpočtov dodaných od PDS faktúru ukončeného odberu
č. 7413866209, ktorou bola vyúčtovaná spotreba za obdobie od 19.6.2013 do 22.7.2013, nedoplatok72,90 eur. Dňa 21.6.2014 na základe dodaných odpočtov od PDS vystavili vyúčtovaciu faktúru č.
7444175645, ktorou bola fakturovaná spotreba za obdobie od 23.7.2013 do 18.6.2014, pričom počas
obdobia od 23.7.2013 do 27.3.2014 bola fakturovaná spotreba 3.886 m3. Dňa 19.8.2014 na základe

dodaných opravených odpočtov od PDS vystavili vyúčtovaciu opravnú faktúru č. 7401201487 k faktúre
č. 7413866209, ktorou bola opravená spotreba za obdobie od 23.7.2013 do 18.6.2014, a to oprava
spotrebyzpôvodnefakturovaných3.886m3zaobdobie23.7.2013do27.3.2014na0m3.Dňa23.6.2015
na základe dodaných odpočtov od PDS vystavili vyúčtovaciu faktúru č. 7447195248 za obdobie od
19.6.2014 do 18.6.2015. Odberateľ počas obdobia od 23.7.2013 (odo dňa uzatvorenia zmluvy) hradí

preddavkové platby na mesačnej báze riadne a včas. Preplatky z vyúčtovania spotreby zemného plynu
vyplatila SPP a.s. odberateľovi v zmysle vyúčtovacích faktúr v lehote splatnosti.

22. Podľa vyúčtovacej faktúry č. 7413866209 zo dňa 26.7.2013 za obdobie 19.6.2013 - 22.7.2013, na
odbernom mieste S. XXX. bolo spotrebovaných 128 m3 plynu, za cenu 72,90 eur s DPH.

23. Podľa vyúčtovacej faktúry č. 7444175645 zo dňa 21.6.2014 za obdobie 23.7.2013 - 18.6.2014, bolo
naodbernommiesteS.XXXspotrebovaných4.371m3plynu,zacenu2.255,04eursDPH,poodpočítaní
prijatých preddavkových platieb vo výške 891 eur, bol výsledkom nedoplatok 1.364,04 eur.

24. Podľa vyúčtovacej faktúry č. 7447195248 zo dňa 23.6.2015 za obdobie 19.6.2014 - 18.6.2015, bolo

naodbernommiesteS.XXXspotrebovaných4.427m3plynu,zacenu2.284,12eursDPH,poodpočítaní
prijatých preddavkových platieb vo výške 1.089 eur, bol výsledkom nedoplatok 1.195,12 eur.

25. Podľa vyúčtovacej faktúry č. 7447227735 zo dňa 23.6.2016 za obdobie 19.6.2015 - 18.6.2016, bolo
naodbernommiesteS.XXXspotrebovaných3.359m3plynu,zacenu1.645,03eursDPH,poodpočítaní

prijatých preddavkových platieb vo výške 2.266 eur, bol výsledkom preplatok -620,97 eur.

26. Podľa opravnej faktúry č. 7401201487 zo dňa 19.8.2014 (k pôvodnej faktúre č. 7413866209 zo dňa
26.7.2013) za obdobie 19.6.2013 - 22.7.2013, na odbernom mieste žalovaného bolo spotrebovaných 0
m3 plynu, výsledkom je preplatok -64,30 eur.

27. Podľa opravnej faktúry č. 7401201488 zo dňa 19.8.2014 za obdobie 23.7.2013 - 18.6.2014, na
odbernom mieste S. XXX bolo za obdobie od 23.7. 2013 - 27.3.2014 spotrebovaných 0 m3 plynu,
za obdobie od 28.3.2014 - 18.6.2014 bolo spotrebovaných 503 m3 plynu, výsledkom bol preplatok
-1.920,80 eur.

28. Podľa Zmluvy o združenej dodávke plynu zo dňa 22.7.2013, uzavrel žalovaný Ivan Stanovič, nar.
1.10.1984, ako odberateľ s dodávateľom Slovenský plynárenský priemysel, a.s., zmluvu o dodávke
zemnéhoplynupreodbernémiestoS.XXX. Dátumprihláseniabol23.7.2013,stavplynomerubol10.660
m3.

29. Z uznesenia vyšetrovateľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Prezídia PZ ČVS: UHCP-58/NJ-
S-2012zodňa21.3.2013vyplýva,žebolovznesenéobvinenieosobámS..M.,Z.B.,Z.S.,P.F.aV.N.,za
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona spáchaného závažnejším
spôsobom konania - organizovaniu skupinou, podľa § 138 písm. i) Trestného zákon, nakoľko táto

organizovaná skupina vykonávala zásahy do elektromerov, pridelených registrovaným odberateľom
elektrickej energie, s cieľom znížiť stav odoberanej elektrickej energie, za účelom obohatenia sa, pričom
ako poškodený v trestnom konaní vystupuje Západoslovenská distribučná a.s.

30. Z uznesenia vyšetrovateľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Prezídia PZ ČVS: UHCP-58/NJ-

S-2012 zo dňa 11.2.2015 vyplýva, že bolo vznesené obvinenie osobám Z. B. a P. F., za zločin podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona spáchaného závažnejším spôsobom
konania - organizovaniu skupinou, podľa § 138 písm. i) Trestného zákon, pričom im bolo rozšírené
pôvodné obvinenie ohľadom ďalších skutkov, oproti pôvodnému uzneseniu ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012
zo dňa 21.3.2013.

31. Podľa Uznesenia Obvodného oddelenia PZ Jaslovské Bohunice ČVS: ORP-2597/JB-TT-2014 zo
dňa 26.10.2014, bolo trestné oznámenie žalobcu, vo veci podozrenia z prečinu podvodu, ktorého
sa mal dopustiť žalovaný z dôvodu neoprávneného odberu zemného plynu v období 19.6.2013 -27.3.2014, na odbernom mieste S. XXX, odovzdané Slovenskej obchodnej inšpekcii, na prejednanie
iného správneho deliktu, podľa z. č. 251/2012 Z. z. o energetike, pretože nie je dôvod na začatie
trestného stíhania. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že plynomer sa nachádzal v oplotení

rodinného domu, voľne prístupný z verejného miesta. Žalovaný mal vo svojej výpovedi uviesť, že
za účelom zníženia spotreby si zateplil svoj rodinný dom vrátane strechy a podkrovia, pričom plyn
využíva na vykurovanie plynovým kotlom a na plynovú varnú dosku. Mal uviesť, že s plynomerom
nemanipuloval, nikoho nežiadal zasahovať do plynomeru, nemá vedomosť, že by niekto do plynomeru
niekedyzasahoval.VtejtoveciboltiežvypočutýI.G.,ktorýuviedol,žebolrevíznymtechnikomplynových

zariadení, na odbernom mieste S. XXX vykonával revíziu plynového potrubia a plynových spotrebičov
za účelom zistenia prípadného úniku plynu na odbernom mieste. Tento uviedol, že žiadny zásah do
plynomeru nikdy nerobil, nikdy ho o to žiadna osoba nežiadala. V súvislosti s revíznou činnosťou si
viedol zošit, do ktorého si zapisoval záznamy o zistenej spotrebe plynu, ktorý mu bol políciou neskôr
zaistený. V odôvodnení tohoto uznesenia sa tiež uvádza, že v trestnej veci vedenej pod ČVS: ÚHCP-58/
NJ-S-2012 plynomery neriešili. Pretože v danej trestnej veci sa jednoznačne nepreukázalo pretočenie

(manipulácia) číselníka meradla, ktoré by napĺňali znaky skutkovej podstaty prečinu podvod podľa § 221
TZ, alebo iného trestného činu uvedeného v trestnom zákone, avšak uvedený skutok je možné posúdiť
ako správny delikt, preto bolo rozhodnuté o odovzdaní veci.

32. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z

ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť
záväzok.

33. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

34. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

35. Podľa 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

36. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len „ZoE“), neoprávneným
odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom
siete.

37. Podľa § 82 ods. 2 ZoE, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi
plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi
zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je
povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a
prevádzkovateľovi distribučnej siete.

38. Podľa § 82 ods. 3 ZoE, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a
spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

39.Podľa§82ods.4ZoE,akideoprvýneoprávnenýodberplynuodberateľaplynuvdomácnostimeraný
meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynusaurčíakocenaneoprávneneodobratéhomnožstvaplynuurčenéhopomocoutypovéhodiagramu
dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom

istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.

40. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti (1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované (2).

41. Podľa § 209 ods. 1 a 2 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou
bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd (1). Ak je spolu so žalobou predložený súkromnýznalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec
si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto
dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca (2).

42. Podľa § 52 ods. 1 a 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti (4).

43. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci, dospel súd k záveru, že žalobcom
uplatnený nárok je v celom rozsahu nedôvodný. Žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanému
zaplatenia náhrady škody, ktorú mu mal žalovaný spôsobiť neoprávneným odberom zemného plynu na
odbernom mieste S. XXX, v období od 19.6.2013 do 27.3.2014 vzhľadom na to, že v tomto období
odoberal zemný plyn meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,

čím podľa žalobcu došlo k naplneniu skutkovej podstaty neoprávneného odberu zemného plynu podľa
§ 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii,
v tomto prípade konkrétne plastovej plomby číselníka plynomeru, žalobca preukazoval Znaleckým
posudkom číslo 379/PL-2014 znalca z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, Ing. Petra Lešku,
znalecký posudok zo dňa 5.6.2014. V tomto znaleckom posudku totiž znalec po demontovaní plastovej

plomby číselníka meradla s označením „07 M43“, optickým skúmaním povrchu plomby zistil
poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby. Porovnaním tohto sporného odtlačku
s kontrolným odtlačkom predloženým žalobcom, znalec zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú
podobnosť špecifických znakov sporného a kontrolného odtlačku. Znalec v posudku konštatoval, že
na základe optického skúmania môže predpokladať, že sporný odtlačok a kontrolný odtlačok mohli byť

vytvorené čeľusťou toho istého nástroja, avšak optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie
- odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby, teda že overovacia/zabezpečovacia značka je
mechanicky poškodená. Nezistil pritom prítomnosť lepiacej hmoty na overovacej/zabezpečovacej
značke na počítadle meradla. Vzhľadom na takto zistený neoprávnený odber zemného plynu si žalobca,
vzhľadom na to, že u žalovaného predpokladal opakovaný neoprávnený odber zemného plynu, vyčíslil

výšku škody najskôr len podľa ustanovenia § 82 ods. 3 Zákona o energetike, v spojení s § 1 vyhlášky
Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu, a to vo výške 2.981,71 eur a zároveň si voči žalovanému uplatnil tiež
náhradu nevyhnutných nákladov spojených so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu
plynu vo výške 205,91 eur s poukazom na Cenník externých služieb SPP-distribúcia, a.s. Náhradu

škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu si žalobca voči žalovanému uplatnil listom
zo dňa 9.6.2014 a faktúrou č. 9000180866 zo dňa 10.6.2014, splatnou dňa 24.6.2014. Neskôr v konaní
žalobca predložil výpočet škody podľa ustanovenia § 82 ods. 4 Zákona o energetike, pomocou typového
diagramu dodávky, na základe čoho si uplatnil škodu vo výške 1.655,94 eur. Žalobca sa tak na základe
zmeneného žalobného návrhu, ktorého zmenu súd pripustil uznesením na pojednávaní dňa 2.2.2017,

domáhal náhrady škody vo výške určenej podľa Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012
Z.z. v sume 3.187,62 eur s príslušenstvom, eventuálne vo výške určenej typovým diagramom dodávky v
sume 1.655,94 eur s príslušenstvom, t. j. žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 3.187,62
eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3.187,62 eur od 25.6.2014 do zaplatenia
a náhradu trov konania, eventuálne zaplatiť mu sumu 1.655,94 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške

5,15 % ročne zo sumy 1.655,94 eur od 25.6.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania.

44. Žalobca uviedol, že o skutočnosti, že na danom odbernom mieste má dochádzať k neoprávnenému
odberu zemného plynu, sa dozvedel na základe oznámenia Úradu hraničnej a cudzineckej polície,
Ministerstva vnútra SR, ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012 zo dňa 13.7.2015, v ktorom bol žalobca upozornený

na podozrenie z páchania trestnej činnosti na jeho zariadeniach, spôsobom zmeny stavu číselníkov
plynomerov, pričom v rámci vykonaného vyšetrovania boli zaistené písomné záznamy osoby I. B.,
kde boli uvedené adresy, kontakty, číselné označenie plynomerov a ich stavy. Z uvedeného dôvodu
pre podozrenie z neoprávneného odberu plynu, vykonal žalobca kontrolu všetkých odberných miest,
ktoré boli na uvedenom zozname. Z predloženého Zápisu zo dňa 27.3.2014 vyplýva, že skontrolované

bolo tiež odberné miesto žalovaného, v rámci ktorej kontroly došlo k výmene meradla plynu, za
prítomnosti žalovaného. Na odbernom mieste bolo zistené, že meradlo je verejne prístupné, overovacia/
zabezpečovacia značka na číselníku meradla mala označenie „07 M43“, pričom zamestnanci žalobcuvykonávajúci výmenu plynomera uviedli, že teleso bude zaslané na znalecké skúmanie. V súvislosti s
výmenou plynomeru, došlo tiež s spísaniu montážneho listu meradla.

45. Žalovaný sa v konaní bránil najmä tým, že o neoprávnenom odbere plynu nemá žiadnu vedomosť,
nespolupracoval so žiadnymi osobami, pokiaľ ide o zásahy do plynomeru, nevie, kto do plynomeru
zasahoval. Poukazoval na to, že tvrdenie žalobcu o páchaní trestnej činnosti na odbernom mieste
žalovaného nie je podložené žiadnym rozhodnutím príslušného orgánu. Dosiaľ nebola nijakým
spôsobom preukázaná súvislosť medzi trestným konaním vedeným ÚHCP pod ČVS: UHCP-58/

NJ-S-2012 s predmetným civilným sporovým konaním, nakoľko osoby obvinené v trestnom konaní
vedenom pod ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012 sa mali zaoberať ovplyvňovaním číselníkov elektromerov. Z
odôvodnenia uznesenia OO PZ Jaslovské Bohunice ČVS: ORP-2597/JB-TT-2014 zo dňa 26.10.2014
je zrejmé, že predložený písomný záznam, v ktorom malo figurovať odberné miesto žalovaného,
pochádza od revízneho technika plynových zariadení I.a G.a, z výpovede ktorého vyplýva, že písomný
záznam pochádza z jeho revíznej činnosti. I. G. sa ďalej vyjadril, že žiaden zásah do plynomeru na

odbernom mieste žalovaného nevykonal, nikdy ho o zásah do plynomeru žalovaný ani iná osoba
nepožiadala. Osoba I. G. podľa predložených listín nefiguruje medzi osobami obvinenými v trestnom
konaní vedenom ÚHCP MV SR pod ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012. Dôvodil, že naplnenie skutkovej
podstaty podľa § 82 ods. 1 písm. d) automaticky neznamená, že došlo aj k vzniku škody a nemožno
si sankciu za porušenie zákonnej povinnosti mýliť s nárokom na náhradu škody. Skutočný vznik škody

žalobcu, napriek objektívnej zodpovednosti žalovaného nemožno prezumovať, ale je potrebné, aby
ju žalobca právne relevantným spôsobom preukázal. Ak znalec konštatoval poškodenie jedného zo
zabezpečovacíchprvkovplomby,mátorelevanciuibavsprávnomkonaníouloženísankciezaporušenie
povinnosti podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike a nie v konaní o náhrade škody, kde žalobca
musí podľa § 82 ods. 2 Zákona o energetike preukázať skutočnú škodu. Poukazoval na to, že postup

pri výpočte škody podľa § 82 ods. 3 Zákona o energetike sa viaže na opakovaný neoprávnený odber
toho istého odberateľa, ktorý nezakladá názor žalobcu, ale minimálne dve právoplatné rozhodnutia
príslušného správneho orgánu, prípadne súdu o spáchaní správneho deliktu, resp. trestného činu.
Žalovaný neuznával ani časť žalovanej sumy, ktorú údajne tvoria náklady spojené so zisťovaním a
odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu na odbernom mieste žalovaného, vo výške

205,91 eur, nakoľko nie je zrejmé, z čoho vyplýva výška tejto sumy a ani to, že bola skutočne vynaložená.
Žalovaný spochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní, nakoľko z ustanovenia § 82 ods.
2 Zákona o energetike nevyplýva záver, že ktorýkoľvek zo subjektov uvedených v tomto ustanovení
(dodávateľ plynu, prevádzkovateľ prepravnej siete, prevádzkovateľ distribučnej siete, prevádzkovateľ
zásobníka) je oprávnený domáhať sa náhrady škody bez ohľadu na to, ktorému subjektu táto škoda

vznikla. Dodávateľ zemného plynu SPP, a.s. si za predmetné obdobie, v ktorom malo podľa tvrdení
žalobcu dochádzať k neoprávnenému odberu zemného plynu, riadne vyúčtoval spotrebu zemného plynu
faktúrou č. 7444175645 zo dňa 21.6.2014, ktorú žalovaný riadne uhradil. Následne pravdepodobne po
intervencii žalobcu dodávateľ vystavil žalovanému opravnú faktúru č. 7401201488 zo dňa 23.6.2015
a zároveň žalovanému vrátil časť zaplatenej sumy. Škoda preto mohla vzniknúť jedine dodávateľovi

plynu - spoločnosti - SPP, a.s., pretože žalobca doposiaľ nepreukázal, že sumu ktorú dodávateľ plynu
na základe opravnej faktúry žalovanému vrátil, následne dodávateľovi plynu preplatil. Žalobca podľa
neho dostatočne nevysvetlil princíp, na základe ktorého mala škoda vzniknúť práve jemu, žalobca pritom
musí nepochybne preukázať, že v dôsledku porušenia plomby, vznikla škoda práve v majetkovej sfére
žalobcu. Žalovaný spochybňoval znalecký posudok Ing. K. X., podľa neho tento posudok nie je právne

relevantný pre toto konanie, pretože podľa žalovaného sporné meradlo malo byť predložené na kontrolu
Slovenskej legálnej metrológii, prípadne Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo. Uviedol
pochybnosť, či vzhľadom na krátky rozsah predmetného posudku a len optické skúmanie znalca je
to dostačujúci dôkaz, najmä ak ide o jediný priamy dôkaz žalobcu preukazujúci neoprávnený odber
žalovaného. Vzhľadom na výpoveď svedka Ing. K. X., žalovaný uviedol, že ani sám znalec nedokázal

určiť čas, kedy došlo k mechanickému poškodeniu plomby a žalovaný poukazoval na to, že je reálne
možné, že k poškodeniu plomby došlo v dôsledku výrobnej, prípadne montážnej vady pri osádzaní
plomby do plynomeru, prípadne k poškodeniu plomby mohlo dôjsť aj manipuláciou znalca. Hoci totiž
znalec uviedol, že je presvedčený, že plombu nepoškodil on, vychádzal pritom z troch subjektívnych
prvkov, a to: potreby väčšej sily na vytiahnutie nepoškodenej plomby z meradla, zvukového efektu

a nezistenia odtrhnutej časti z plomby, či v meradle. Množstvo sily potrebnej na vytiahnutie plomby
je nepochybne subjektívna kategória, ktorá môže byť ovplyvnená viacerými faktormi, ako je kvalita
materiálu konkrétnej plomby, výrobná vada plomby, výskyt ktorých potvrdil aj znalec. Zvukový efekt
rovnako záleží od pevnosti danej plomby a v prípade, ak je plomba nekvalitná, alebo trpí výrobnouvadou, zvukový efekt pri jej vytiahnutí môže byť výrazne tichší, alebo môže úplne absentovať. Úlomok
z plomby, vzhľadom na jej celkovú veľkosť, ľahko možno prehliadnuť, pripadne stratiť pri manipulácii s
plombou. Pokiaľ ide o vyjadrenie znalca k možnému vytiahnutiu plomby iným spôsobom ako pomocou

skrutky, znalec uviedol len svoju domnienku, pričom funkčnosť takéhoto postupu nikdy v praxi neoveril,
neuviedol pristroj, nástroj ani pomôcku, pomocou ktorej by bolo možné vyvinúť dostatočný podtlak na
vybratie plomby. Znalec navyše vzhľadom na veľkosť plomby, jej materiál a možnosť výskytu výrobných
vád, mohol prehliadnuť, že k poškodeniu plomby došlo pri jeho manipulácii s predmetným plynovým
meradlom. Žalovaný opakovane zdôrazňoval, že znalec neskúmal funkčnosť meradla, ani číselník

meradla, zaoberal sa výlučne plombou meradla, avšak na to, aby bol žalovaný objektívne zodpovedný
za škodu, musí najprv žalobca preukázať, že v súvislosti s poškodením plomby škoda skutočne vznikla,
t.j. že v predmetnom období žalovaný odobral viac plynu ako plynomer zaznamenal. Žalobca tak v
období, za ktoré si uplatňuje náhradu škody, nebol nútený využiť svoj plyn na krytie netechnických
strát na odbernom mieste žalovaného, preto mu v súvislosti s odberným miestom žalovaného v
období od 19.6.2013 do 27.3.2014 nemohla vzniknúť žiadna škoda. Faktúry za odber zemného

plynu v obdobiach nasledujúcich po výmene plynomeru preukazujú, že spotreba plynu na odbernom
mieste žalovaného klesala. Žalobca pritom nevie objektívne preukázať, že v prípade, ak by došlo k
neoprávnenému odberu zemného plynu na odbernom mieste žalovaného, škodu týmto protiprávnym
konaním utrpel on. Žalovaný sa tiež bránil tým, že z výňatku zo zoznamu predloženého žalobcom
vyplýva,žeúdajnýposlednýneoprávnenýzásahdoplynovéhomeradlanaodbernommiestežalovaného

bol uskutočnený dňa 18.6.2012. Avšak žalovaný je odberateľom zemného plynu na odbernom mieste
S. XXX až odo dňa 23.7.2017, v zmysle uzatvorenej Zmluvy o združenej dodávke zemného plynu.
V súvislosti so zmenou odberateľa mali pracovníci žalobcu plynomer skontrolovať a vymeniť. Ak si
svoju povinnosť nesplnili, nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby zodpovedal za údajnú
škodu spôsobenú neoprávneným odberom. Pokiaľ teda žalovaný v predmetnom období odoberal plyn v

rozporesozákonom(splynovýmmeradlomnaktorombolopoškodenézabezpečenieprotineoprávnenej
manipulácii) toto protiprávne konanie zapríčinil žalobca, čo je dôvod liberácie objektívnej zodpovednosti
žalovaného.

46. Ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d), v spojení s ustanovením § 82 ods. 2 Zákona o energetike,

upravujú osobitný prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu
a sú špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 420 Občianskeho zákonníka, upravujúcim
všeobecnú zodpovednosť fyzických a právnických osôb za škodu.

47. Predpokladmi vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. porušenie právnej

povinnosti, 2. existencia škody a 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou.
V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide
o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť.
Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka spočíva v zavinení škodcu,
pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Prípady osobitnej

zodpovednosti za škodu zväčša nevyžadujú zavinenie ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu.
Pokiaľ sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť, to však neznamená, že v týchto
prípadoch osobitnej zodpovednosti sa zavinenie škodcu nemôže vyskytnúť. Ak sa vyskytne, nemá to
síce význam z hľadiska vzniku zodpovednosti, môže však ovplyvniť následky zodpovednosti, najmä
rozsah náhrady škody.

48. Predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu podľa
§ 82 ods. 1 písm. d), v spojení s ustanovením § 82 ods. 2 Zákona o energetike, sú 1. porušenie právnej
povinnosti, 2. existencia škody a 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. V
tomto prípade ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti odberateľa, keď rozhodujúce v zmysle tohto

ustanovenia je to, že odberateľ odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, ktorým protiprávnym konaním odberateľa skutočne vznikla škoda buď
dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete, prevádzkovateľovi distribučnej siete, alebo
prevádzkovateľovi zásobníka. Znamená to, že v danom prípade nároku na náhradu škody nie je
potrebné zisťovať zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu, avšak musia

byť preukázané všetky ostatné zložky zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom
zemného plynu, t. j. 1. protiprávny úkon spočívajúci v odoberaní plynu meradlom s porušeným
zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, 2. vznik skutočnej škody na strane jednej z oprávnených
osôb (dodávateľ plynu, prevádzkovateľ prepravnej siete a prevádzkovateľ distribučnej siete, aleboprevádzkovateľ zásobníka) a 3. existencia príčinnej súvislosti medzi neoprávneným odberom a vznikom
tejto škody.

49. V prvom rade sa súd zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, ktorou sa rozumie také
hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),
resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). Žalobca sa pritom náhrady
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu domáhal ako prevádzkovateľ distribučnej siete, keď
dôvodil, že v prípade neoprávnených odberov meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečovacie
zariadenie, čím zanikla platnosť overenia meradla, je plyn odoberaný priamo z distribučnej siete
a škoda spôsobená neoprávneným odberom vzniká priamo žalobcovi. V súčasnosti je pritom v
Slovenskej republike jediným prevádzkovateľom distribučnej siete žalobca, pričom na trhu pôsobia

viacerí dodávatelia zemného plynu, ktorí uzatvárajú zmluvy o dodávke plynu s jednotlivými odberateľmi.
Na základe uzavretej zmluvy o dodávke plynu platí odberateľ za odobratý plyn dodávateľovi s ktorým
je v zmluvnom vzťahu. Dodávateľ pritom fakturuje odberateľom množstvo odobratého zemného plynu
na základe údajov, ktoré mu oznamuje žalobca, ktorý je aj vlastníkom meracích zariadení, vykonáva ich
montáž, kontrolu a údržbu. Podľa ustanovení § 42 ods. 4 a 7 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových

odvetví č. 24/2013 Z. z. ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného
trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom, dodávateľ v mene koncového
odberateľa plynu požiada distribútora siete o pridelenie distribučnej kapacity, pokiaľ je táto distribučná
kapacita pridelená, dôjde k reálnemu napojeniu koncového odberateľa do distribučnej siete žalobcu.
Podľa ustanovení § 67 ods. 2 vyhlášky č. 24/2013 Z. z., je jednou z povinností distribútora vyvažovanie

tlaku plynu v plynovej sústave, ktoré tlakovanie realizuje žalobca pomocou vlastného plynu, ktorý je
do sústavy povinný dodávať. Preto ak odberateľ plyn neodoberá od dodávateľa plynu (ako je tomu
v prípade neoprávneného odberu zemného plynu), dochádza k odberu z distribučnej siete žalobcu,
ktorému sa uvedený odber prejaví ako pokles tlaku plynu, ktorý je povinný doplniť. Neoprávnený odber
plynu sa tak prejaví u distribútora plynu ako reálny úbytok majetku, ktorým je plyn. Žalovanému preto

podľa žalobcu nebola za predmetné obdobie fakturovaná spotreba zemného plynu jeho dodávateľom,
nakoľko v prípade zistenia poškodenia zabezpečovacieho prvku nie je možné akceptovať údaje na
meradle, preto mal žalovaný na vyúčtovacej faktúre od dodávateľa za predmetné obdobie spotrebu
plynu vo výške 0 m3 a dodávateľ zemného plynu žalovanému vrátil vzniknutý preplatok za predmetné
obdobie neoprávneného odberu. Nulová spotreba na faktúre žalovaného je vedená kvôli skutočnosti,

že porušením plomby platnosť overenia meradla zanikla podľa § 15 ods. 6 písm. d) z. č. 142/2000 Z. z.
o metrológii, a teda údaj uvedený na číselníku nebolo možné akceptovať a množstvo spotrebovaného
plynu bolo potrebné určiť prostredníctvom zákona resp. vyhlášky.

50. V danom prípade bolo správou Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. preukázané, že pokiaľ

ide o rozhodné obdobie od 19.6.2013 do 27.3.2014, bol odberateľom zemného plynu na odbernom
mieste S. XXX v období do 22.7.2013 odberateľ F. N., narodený X.XX.XXXX a v období od 23.7.2013
do súčasnosti je na tomto odbernom mieste v zmysle Zmluvy o združenej dodávke plynu zo dňa
22.7.2013 odberateľom F. N. narodený X.XX.XXXX, t. j. žalovaný. Dňa 26.7.2013 z dôvodu ukončenia
zmluvy o dodávke zemného plynu, SPP a.s. vystavila na základe odpočtov dodaných od žalobcu faktúru

ukončeného odberu č. 7413866209, ktorou bola vyúčtovaná spotreba za obdobie od 19.6.2013 do
22.7.2013 s nedoplatkom 72,90 eur. Dňa 21.6.2014 na základe dodaných odpočtov od žalobcu vystavili
vyúčtovaciu faktúru č. 7444175645, ktorou bola fakturovaná spotreba za obdobie od 23.7.2013 do
18.6.2014, pričom počas obdobia 23.7.2013 - 18.6.2014, bolo spotrebovaných 4.371 m3 plynu, za cenu
2.255,04 eur s DPH, po odpočítaní prijatých preddavkových platieb vo výške 891 eur, bol výsledkom

nedoplatok 1.364,04 eur. Dňa 19.8.2014 na základe dodaných opravených odpočtov od žalobcu vystavili
vyúčtovaciu opravnú faktúru č. 7401201487 k faktúre č. 7413866209, ktorou bola opravená spotreba
za obdobie 19.6.2013 - 22.7.2013 s tým, že na odbernom mieste žalovaného bolo spotrebovaných 0
m3 plynu s výsledkom preplatok -64,30 eur. Podľa opravnej faktúry č. 7401201488 zo dňa 19.8.2014 za
obdobie23.7.2013-18.6.2014,naodbernommiesteS.eXXX bolozaobdobieod23.7.2013-27.3.2014

spotrebovaných 0 m3 plynu, za obdobie od 28.3.2014 - 18.6.2014 bolo spotrebovaných 503 m3 plynu,
výsledkom bol preplatok -1.920,80 eur.51. Z vyššie uvedeného má súd za preukázané, že v prípade preukázania neoprávneného odberu
zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike, by aktívna legitimácia žalobcu,
ako prevádzkovateľa distribučnej siete podľa § 82 ods. 2 Zákona o energetike proti žalovanému za

obdobie od 23.7.2013 do 27.3.2014 bola daná, keďže odberateľ - žalovaný v tomto období plyn z
prepravnej siete žalobcu skutočne odoberal, čo napokon v konaní ani nebolo sporné, avšak nešlo by
o plyn z distribučnej kapacity pridelenej dodávateľovi, s ktorým bol žalovaný v rozhodujúcom období
v zmluvnom vzťahu, nakoľko tento si voči žalovanému spotrebu zemného plynu neuplatňoval, keď na
opravnej vyúčtovacej faktúre č. 7401201488 zo dňa 19.8.2014 je za rozhodujúce obdobie od 23.7.2013

- 18.6.2014 uvedená spotreba zemného plynu vo výške 0 m3 (potom až za obdobie od 28.3.2014 -
18.6.2014boladodávateľomnameranáspotreba503m3).Pretoževšaknepochybnebolplynžalovaným
v rozhodnom období odobraný, preto ak by nešlo o plyn z distribučnej kapacity zmluvného dodávateľa,
išlo by v tom prípade o plyn z kapacity žalobcu slúžiacej na vyrovnávanie tlaku v prepravnej sieti. Žalobca
tak v danom prípade je osobou oprávnenou domáhať sa náhrady škody spôsobenej odberom zemného
plynu meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

52. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že medzi žalobcom a žalovaným nejde o spotrebiteľský spor,
nakoľko žalobcom uplatnený nárok nemá základ v spotrebiteľskej zmluve (§ 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), ale ide o nárok na náhradu škody vzniknutú v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom
zemného plynu, preto žalovaný v konaní nemal postavenie spotrebiteľa. V tomto smere neobstojí

ani poukaz žalovaného na ustanovenie § 17 ods. 1 z. č. 251/2012 Z. z. o energetike, pretože toto
ustanovenie upravuje právo odberateľa plynu v domácnosti na ochranu spotrebiteľa podľa z. č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa, resp. ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pri dodávke plynu,
v rámci zmluvného vzťahu medzi dodávateľom plynu a odberateľom plynu v rámci uzavretej zmluvy
o združenej dodávke zemného plynu. Neoprávnený odber zemného plynu však vo svojej podstate

predstavuje protiprávne konanie, nemajúce základ v zmluvnom vzťahu, na ktoré tak nemožno aplikovať
normy na ochranu spotrebiteľa.

53. Na základe vykonaného dokazovania však súd dospel k záveru, že žalobca v danom
prípade nepreukázal základný predpoklad objektívnej zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú

neoprávneným odberom zemného plynu, a to skutočnosť, že žalovaný odoberal v rozhodnom období
zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

54. Žalobca na preukázanie neoprávneného odberu zemného plynu predložil jediný dôkazný
prostriedok, a to Znalecký posudok č. 379/PL-2014 zo dňa 5.6.2014, znalca z odboru kriminalistika,

odvetvie mechanoskopia, Ing. K.D.. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že znalec ho vypracoval
na zadanie žalobcu, pre potvrdenie neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona
č. 251/2012 Z. z. o energetike. Znalec pritom porovnaním sporného odtlačku a kontrolného odtlačku
optickým skúmaním pri 23-násobnom zväčšení zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú podobnosť
špecifických znakov sporného a kontrolného odtlačku, čo odôvodňuje jeho predpoklad, že sporný

odtlačok a kontrolný odtlačok mohli byť vytvorené čeľusťou toho istého nástroja. Optickým skúmaním
povrchu plomby však znalec zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby, teda
že overovacia/zabezpečovacia značka je mechanicky poškodená. Nezistil pritom prítomnosť lepiacej
hmoty na overovacej/zabezpečovacej značke na počítadle meradla.
Tento znalecký posudok, ktorý si žalobca nechal vyhotoviť na svoju objednávku pred začatím konania

v predmetnej veci, má charakter súkromného znaleckého posudku podľa § 209 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, neobsahuje však doložku podľa § 209 ods. 2 Civilného sporového poriadku o tom,
že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, preto tento dôkazný
prostriedok nemožno hodnotiť rovnako ako znalecký posudok súdom ustanoveného znalca, ale len ako
listinný dôkaz. Z tohto dôvodu bol F.. K. X., ktorý predmetný znalecký posudok vypracoval, vypočutý

v konaní pred súdom len ako svedok. Svedok F. K. X. pritom na pojednávaní dňa 8.11.2016 uviedol,
že pri demontáži tejto plastovej plomby nachádzajúcej sa na telese číselníka, bolo túto plombu možné
demontovať pomerne malou silou. Plomba mala odstránený jeden zaisťovací prvok. Demontáž plomby
svedok vykonal tak, že do väčšej časti plomby zaskrutkoval skrutku a za tú skrutku plombu z číselníka
meradla vytiahol. Uviedol tiež, že táto plomba má dva úchyty, ak dôjde k jej vytrhnutiu, môže dôjsť k

jej poškodeniu. Mechanoskopia pritom nedokáže určiť čas, kedy došlo k mechanickému poškodeniu
plomby. Na položenú otázku, či mohlo dôjsť k poškodeniu plomby pri tom, ako s ňou manipuloval svedok,
tento uviedol, že v prípade, že sa vyťahuje nepoškodená plomba, je tu určitý zvukový efekt a tiež je jej
vytiahnutie ťažšie. Ak sa vyťahuje už poškodená plomba, tá sa vytiahne ľahšie, ako keď sa vyťahujenepoškodená plomba, úlomok by zostal visieť na plombe, alebo sa odtrhne a zostane vo vnútri v telese.
Zvonku pritom takéto poškodenie plomby nie je vidno, ide pritom o tak vážne poškodenie plomby, že
táto sa dá ľahko vybrať. K skutočnosti, že svedok plombu vybral tak, že do nej zaskrutkoval skrutku

a potom ju vytiahol, avšak na fotografiách plynomeru žiadna diera po skrutke na plombe nie je, či je
teda možné takúto plombu vytiahnuť aj iným spôsobom, svedok uviedol, že predpokladá, avšak nikdy
to neskúšal, že je možné takúto plombu vytiahnuť pomocou podtlaku, prípadne môže byť vybratá ako
ju vybral svedok a dá sa tam iná plomba, dá sa prípadne vymeniť celý číselník, alebo plomba z iného
číselníka. K vysvetleniu spôsobu, akým mohlo dôjsť k poškodeniu plomby, svedok uviedol, že, buď to

niekto vytiahol pomocou nejakého prístroja, alebo tam vložil plombu z iného zariadenia, ktorá už bola
poškodená, ale ako to bolo v skutočnosti, svedok uviesť nevie. Svedok tiež uviedol, že si je istý, že
plombu pri vyberaní nepoškodil on, pretože nemá dôvod neuviesť, že plombu poškodil on. Vychádzal
z toho, že plomba išla ľahko von, bola poškodená, jej tretia časť sa nenašla. Ďalej svedok uviedol, že
priemerne mu vyhotovenie posudku v tomto rozsahu trvá 2 - 3 hodiny, fotí krabicu, rozrežie ju, vyberie
plynomer, nafotí plynomer, plombu zdemontuje, zabalí do sáčku a píše posudok.

55. Súd má za to, že z takto vykonaného znaleckého dokazovania a znaleckého posudku nie
je možné jednoznačne nad všetky pochybnosti ustáliť, kedy došlo k poškodeniu - odstráneniu
jedného zaisťovacieho prvku plomby predloženého meradla. Znalec v rámci opisu svojho postupu pri
výkone svojej znaleckej činnosti uviedol v posudku len toľko, že pri demontáži plomby, bolo plombu

možné demontovať pomerne malou silou. Následne optickým skúmaním plomby zistil, že plomba má
odstránený jeden zaisťovací prvok. Vo svojej výpovedi pred súdom ako svedok uviedol, že zvonku takéto
poškodenie plomby nie je vidno. V takýchto prípadoch, ak sa vyťahuje nepoškodená plomba, je tu určitý
zvukový efekt a jej vytiahnutie je ťažšie. Ak sa vyťahuje už poškodená plomba, tá sa vytiahne ľahšie,
ako keď sa vyťahuje nepoškodená plomba a úlomok buď zostane visieť na plombe, alebo sa odtrhne a

zostane vo vnútri v telese. Svoju istotu, že predmetnú plombu pri vyberaní nepoškodil práve on odôvodnil
len tým, že nemá dôvod neuviesť, ak by ju poškodil. Svoj záver o tom, že plomba bola poškodená ešte
predtým, ako ju on vybral, odôvodnil tým, že plomba išla ľahko von, bola poškodená a jej tretia časť
sa nenašla. Znalec však exaktne neopísal, o čo oprel svoje odborné závery o tom, že ak plomba ide
ľahšie von, znamená to automaticky, že už bola poškodená (resp. jej zaisťovací prvok) a to pred jej

vybratím znalcom. Odborne neodôvodnil ani svoj záver o rozdielnych zvukových efektoch pri vyberaní
poškodenej plomby a pri vyberaní nepoškodenej plomby. Znalecký posudok znalca pritom neuvádza
žiadne skutočnosti o tom, aký bol zvukový efekt pri vyberaní práve tejto plomby. Znalec vo svojom
posudku neopísal, či zistil, že úlomok z plomby visel alebo nevisel na plombe, alebo či ho znalec v telese
plynomera vôbec hľadal. Pretože v tomto prípade plastovej plomby umiestnenej na telese číselníka, pri

vyberaní takejto plomby môže s veľkou pravdepodobnosťou dôjsť k poškodeniu jej zaisťovacích prvkov,
ktoré plombu držia vo vnútri číselníka, bolo povinnosťou znalca pri výkone svojej odbornej činnosti
priebeh svojho znaleckého skúmania náležite zdokumentovať, zachytiť a podrobne popísať. Opis
postupu znalca v znaleckom posudku, doplnený jeho výpoveďou v konaní pred súdom, je nedostatočný,
znalecký posudok znalca je pokiaľ ide o priebeh demontáže plomby nepreskúmateľný a preto jeho záver

o tom, že zaisťovací prvok plomby bol poškodený pred demontážou plomby znalcom nie je nepochybný.
Znalec predovšetkým neuviedol akú konkrétnu silu bolo potrebné použiť pri demontáži plomby, táto sila
nie je žiadnym spôsobom kvantifikovaná. Neopísal akým spôsobom zaviedol skrutku do plomby, či aj
v tomto prípade bolo potrebné použiť silu a či pri tejto manipulácii došlo/nedošlo k poškodeniu plomby.
Znalec nepopísal žiaden zvukový efekt sprevádzajúci vyberanie plomby a jeho odlišnosť od obvyklého

zvukovéhoefektu.Nepopísalsvojpostupprihľadaníodlomenéhoúlomkuzaisťovaciehoprvkuplomby.O
priebehu demontáže plomby znalec neurobil obrazovo-zvukový záznam, aby bolo možné preskúmať, o
akú „pomerne malú silu“ sa v tomto konkrétnom prípade jednalo, prípadne porovnať sprievodný zvukový
efekt výberu plomby. Iba v prípade, ak by sa znalec z odborného hľadiska vysporiadal so všetkými
týmito skutočnosťami, o ktoré oprel svoje tvrdenie o tom, že k poškodeniu plomby nedošlo tým, ako

práve on plombu vyberal z číselníka, bolo by možné urobiť jednoznačný záver o tom, že zaisťovací
prvok na plombe v čase jeho znaleckého skúmania už chýbal. Žalovaný pritom správne poukazoval
na to, že hoci znalec uviedol, že je presvedčený o tom, že plombu nepoškodil on, vychádzal pritom iba
z troch subjektívnych prvkov, a to: potreby väčšej sily na vytiahnutie nepoškodenej plomby z meradla,
zvukového efektu a nezistenia odtrhnutej časti z plomby, či v meradle; pritom množstvo sily potrebnej na

vytiahnutie plomby je nepochybne subjektívna kategória, ktorá môže byť ovplyvnená viacerými faktormi,
ako je kvalita materiálu konkrétnej plomby, prípadne výrobná vada plomby; rovnako zvukový efekt záleží
od pevnosti danej plomby a v prípade, ak je plomba nekvalitná, alebo trpí výrobnou vadou, zvukový efekt
pri jej vytiahnutí môže byť výrazne tichší, alebo môže úplne absentovať; úlomok z plomby, vzhľadomna jej celkovú veľkosť, možno ľahko prehliadnuť, pripadne stratiť pri manipulácii s plombou. Žalovaný
tiež poukazoval na to, že sám znalec nedokázal určiť čas, kedy došlo k mechanickému poškodeniu
plomby. Žalovaný teda závery znaleckého posudku spochybňoval vzhľadom na to, že je reálne možné,

že k poškodeniu plomby došlo v dôsledku výrobnej, prípadne montážnej vady pri osádzaní plomby
do plynomeru, prípadne k poškodeniu plomby mohlo dôjsť aj manipuláciou znalca. Pretože všetky
tieto skutočnosti znalec vo svojom posudku neozrejmil, nevenoval sa im, svoj záver oprel iba o svoje
subjektívne tvrdenie, nie je možné takýto znalecký posudok považovať za hodnoverný a jeho závery
za jednoznačné. Opis priebehu znaleckého skúmania v danom prípade neumožňuje preskúmať jeho

obsah a overiť odôvodnenosť znalcových postupov. V takomto prípade nie je možné nepochybne vylúčiť,
že k poškodeniu jedného zaisťovacieho prvku plomby nedošlo až v priebehu samotného znaleckého
skúmania. Ak totiž záver znaleckého posudku znie, že došlo k poškodeniu jedného zaisťovacieho prvku
plomby, vyžaduje sa, aby spôsob, akým znalec k takémuto záveru prišiel, bol preskúmateľný priamo
zo znaleckého posudku, teda aby znalec riadne zdokumentoval porušenie zabezpečovacích zariadení
- plômb. Ešte naliehavejšia je takáto požiadavka v prípade, ak zadávateľom znaleckého posudku nebol

súd, ale jedna zo strán sporu a zároveň druhá strana nemala možnosť zúčastniť sa pri znaleckom
dokazovaní, a tiež v prípade, že ako účel znaleckého posudku je uvedené „potvrdenie“ neoprávneného
odberu, ktoré sugestívne ladenie otázky môže vzbudzovať pochybnosti o objektívnosti znaleckého
posudku. V súčasnosti už nie je možné zistiť, a to ani znaleckým skúmaním, kedy došlo k poškodeniu
zaisťovacieho prvku plomby. Pre nepreskúmateľnosť postupu znalca z vyššie uvedených dôvodov, nie je

možnéznaleckýposudokpovažovaťzahodnovernýprejednoznačnéprijatiezáveru,žezaisťovacíprvok
plomby číselníka predloženého plynomeru bol poškodený neoprávnenou manipuláciou tretej osoby a
nie znalcom pri jeho znaleckom skúmaní.

56. Znalec pritom optickým porovnaním sporného a kontrolného odtlačku plomby nezistil, že by došlo k

falšovaniuplomby,nakoľkouzavrel,žespornýodtlačokčeľusteplombovacíchklieštíakontrolnýodtlačok
mohli byť vytvorené čeľusťou toho istého nástroja. Znamená to teda, že plomba pri číselníku meradla
nebola vymenená, ale išlo o pôvodnú plombu. Zasiahnutie do číselníka meradla sa môže vykonať
spôsobom, že sa odstráni plomba na kryte číselníka, po čom je možné kryt číselníka odstrániť a na
číselníku je možné pretočiť jednotlivé číslice, pričom následne bude plynomer zaznamenávať spotrebu

bez toho, aby bolo možné akýmkoľvek spôsobom zistiť, o koľko m3 bol číselník stočený. Ak však
nedošlo k nahradeniu plomby novou (keďže odtlačok plombovacích klieští bol v poriadku), nie je zrejmé,
akým spôsobom by mohlo dôjsť k opakovanému vyberaniu a vkladaniu predmetnej plomby za účelom
zasahovaniadočíselníkameradla.Znalecvposudkunekonštatoval,žebyboliokrajepredmetnejplomby
poškodené a niesli prípadne známky vypačovania. Naopak v posudku je uvedené, že znalec nezistil

prítomnosť lepiacej hmoty na overovacej/zabezpečovacej značke na počítadle meradla.

57. Ani sám žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ani nevysvetlil, akým spôsobom mohlo v tomto
konkrétnom prípade dochádzať k opakovanému vyberaniu plomby. Znalec pritom na demontáž plomby z
číselníka použil skrutku, ktorú zaskrutkoval do telesa plomby a potom plombu vytiahol, čím nevyhnutne

došlokvznikudieryposkrutkevplombe.Avšaknafotografiáchznalcovipredloženéhoplynomeružiadna
diera po skrutke na plombe nie je. Je preto otázne, akým spôsobom mohla byť predmetná plomba
za účelom zasahovania do číselníka meradla vytiahnutá bez toho, aby v nej zostala diera po skrutke.
Svedok F.. K. X. uviedol, že predpokladá, že by ju bolo možné vytiahnuť pomocou podtlaku, prípadne
pôvodná plomba mohla byť vybratá a vymenená za inú, ktorá už bola poškodená. Pretože v danom

prípade však neboli preukázané iné mechanické zásahy do plomby, či číselníka meradla, zostáva otázka
možnosti manipulácie s predmetnou plombou za účelom zasahovania do číselníka meradla sporná.

58. Hoci bol žalobca podľa § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku súdom poučený o tom,
že medzi stranami je sporná otázka, či bola naplnená skutková podstata neoprávneného odberu

zemného plynu pre porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, žalobca neuviedol žiadne
rozhodujúce skutkové tvrdenia na preukázanie odôvodnenosti záverov predloženého znaleckého
posudku, nepredložil žiadne iné dôkazy, ani nenavrhol doplnenie dokazovania v tomto smere. Na
základe uvedeného má súd za to, že Znalecký posudok č. 379/PL-2014 zo dňa 5.6.2014, znalca F.. K. X.,
ako dôkazný prostriedok na preukázanie neoprávneného odberu zemného plynu žalovaným neobstojí.

59. Okrem znaleckého posudku žalobca iné dôkazy na preukázanie neoprávneného odberu zemného
plynu na odbernom mieste žalovaného nepredložil. Žalobca uviedol, že listom Úradu hraničnej
a cudzineckej polície, Ministerstva vnútra SR, ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012 zo dňa 13.7.2015, bolupozornený na podozrenie z páchania trestnej činnosti na jeho zariadeniach organizovanou skupinou,
spôsobom zmeny stavu číselníkov plynomerov, pričom v rámci vykonaného vyšetrovania boli zaistené
písomnézáznamyosobyVladimíraB.,kdeboliuvedenéadresy,kontakty,číselnéoznačenieplynomerov

a ich stavy. Podľa predloženej kópie výňatku z týchto záznamov, bolo predmetom evidencie osoby
Vladimíra B. aj odberné miesto žalovaného, pričom v zmysle výpisu zo zaistených zoznamov na
odbernom mieste žalovaného malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do plynomera dňa 1.1.2008, dňa
1.1.2009, dňa 18.6.2009, dňa 1.1.2010, dňa 18.6.2010, dňa 18.6.2011 a dňa 18.6.2012. Podľa tohto
výňatku je však posledný záznam zo dňa 18.6.2012, teda z času pred relevantným obdobím 19.6.2013

- 27.3.2014. V zmysle procesnej obrany žalovaného, tento sa preukázateľne stal odberateľom na
odbernom mieste S. až dňa 23.7.2013, na základe uzatvorenej Zmluvy o združenej dodávke plynu zo
dňa 22.7.2013. Podľa oznámenia dodávateľa zemného plynu, bol odberateľom na danom odbernom do
22.7.2013 pán F. N., narodený dňa X.XX.XXXX, čo je osoba odlišná od žalovaného F. N. narodeného
dňa X.XX.XXXX. Žalobca si uplatňoval náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného
plynu od 19.6.2013 do 27.3.2014, pričom tvrdil že ide o dlhodobý opakovaný neoprávnený odber od

roku 2008. Avšak ku skutočnosti, že žalovaný sa stal odberateľom na danom odbernom mieste až dňa
23.7.2013 sa žalobca nijako nevyjadril, skutkovo neodôvodnil, prečo od žalovaného požaduje náhradu
škody spôsobenej aj odberom za obdobie od 19.6.2013 do 23.7.2013, a prečo trvá na tom, že na strane
žalovaného malo dôjsť k opakovanému neoprávnenému odberu.

60. Odhliadnuc od týchto žalobcom neodôvodnených nezrovnalostí, má súd za to, že oznámenie Úradu
hraničnej a cudzineckej polície ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012 zo dňa 13.7.2015 nie je v žiadnom prípade
dôkazom o trestnej činnosti, či neoprávnenom odbere zemného plynu na odbernom mieste žalovaného,
aniznehonevyplýva,žebyčlenomtejtoorganizovanejskupinybolžalovaný,čiosobaI.G..Podľasprávy
vyšetrovateľa vo veci ČVS: UHP-58/NJ-S-2012 zo dňa X.X.XXXX, daná stopa - zošity - boli zaistená

v osobnom motorovom vozidle I. G., avšak nebolo zistené, ktorá osoba vykonávala zápisy do daného
zoznamu. Z uznesení vyšetrovateľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Prezídia PZ ČVS: UHCP-58/
NJ-S-2012 zo dňa 21.3.2013 a zo dňa 11.2.2015 vyplýva, že trestná činnosť organizovanej skupiny sa
týkala zásahov do elektromerov a žalobca v tejto trestnej veci nevystupuje ako poškodený. Uznesením
Obvodného oddelenia PZ Jaslovské Bohunice ČVS: ORP-2597/JB-TT-2014 zo dňa 26.10.2014, bolo

trestné oznámenie žalobcu, vo veci podozrenia z prečinu podvodu, ktorého sa mal dopustiť žalovaný z
dôvodu neoprávneného odberu zemného plynu v období 19.6.2013 - 27.3.2014, na odbernom mieste
S., odovzdané Slovenskej obchodnej inšpekcii, na prejednanie iného správneho deliktu, podľa z. č.
251/2012 Z. z. o energetike, pretože nie je dôvod na začatie trestného stíhania, nakoľko sa jednoznačne
nepreukázalo pretočenie (manipulácia) číselníka meradla, ktoré by napĺňali znaky skutkovej podstaty

prečinu podvodu podľa § 221 TZ, alebo iného trestného činu uvedeného v trestnom zákone, avšak
uvedený skutok je možné posúdiť ako správny delikt.

61. Žalobca ďalej nepreukázal, že by v súvislosti s neoprávneným odberom zemného plynu na odberom
mieste žalovaného prebiehalo iné trestné stíhanie vo vzťahu k iným osobám, že by bola trestne stíhaná

osoba I. B., resp. že by žalobca v súvislosti s týmto odberným miestom vystupoval v nejakom trestnom
konaní (okrem toho, ktoré bolo vedené proti žalovanému) ako poškodený. Žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, za akým účelom boli záznamy zaistené vo vozidle I. G. robené, nebol preukázaný súvis
týchto záznamov s konkrétnym trestným, či iným neoprávneným konaním. Nie je preto možné uzavrieť,
že ide nepochybne o zoznam plynomerov, na ktorých bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej

manipulácii, pretože nebolo preukázané, že by boli uvedené zoznamy použité ako dôkaz v trestnom
konaní týkajúcom sa neoprávneného odberu plynu. Žalobca poprel, že by do plynomeru zasahoval,
alebo niekoho o to požiadal. I.r G. vypočutý v trestnom konaní pred Obvodným oddelením PZ Jaslovské
Bohunice vo veci ČVS: ORP-2597/JB-TT-2014 týkajúcej sa žalovaného uviedol, že na odbernom mieste
S. XXX vykonával revíziu plynového potrubia a plynových spotrebičov za účelom zistenia prípadného

úniku plynu na odbernom mieste, žiadny zásah do plynomeru nikdy nerobil, nikdy ho o to žiadna osoba
nežiadala.

62. Navyše z predložených vyúčtovacích faktúr vyplýva, že spotreba zemného plynu žalovaným, v
období bezprostredne nasledujúcom po období žalobcom tvrdeného neoprávneného odberu zemného

plynu, bola približne rovnaká, keď na základe pôvodnej vyúčtovacej faktúry č. 7444175645 zo dňa
21.6.2014 za obdobie 23.7.2013 - 18.6.2014, bolo na odbernom mieste žalovaného spotrebovaných
4.371 m3 plynu; podľa vyúčtovacej faktúry č. 7447195248 zo dňa 23.6.2015 za obdobie 19.6.2014 -
18.6.2015, na odbernom mieste žalovaného bolo spotrebovaných 4.427 m3 plynu a podľa poslednejvyúčtovacej faktúry č. 7447227735 zo dňa 23.6.2016 za obdobie 19.6.2015 - 18.6.2016, bolo na
odbernom mieste žalovaného spotrebovaných 3.359 m3 plynu. Z toho vyplýva, že spotreba na danom
odbernom mieste v období tvrdeného neoprávneného odberu zemného plynu, bola približne rovnaká

ako po výmene plynomeru na danom odbernom mieste, čo nesvedčí o „optimalizácii“ spotreby zemného
plynu v rozhodnom období.

63. Súd považuje za potrebné uviesť aj to, že žalobca v konaní nepreukázal ani vznik škody, pričom
ani prípadné preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií na meradle a

preukázanie odberu plynu takýmto meradlom nepostačuje na úspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody, pretože žalobca je tiež podľa ustanovenia § 82 ods. 2 Zákona o energetike povinný preukázať, že
mu škoda skutočne aj vznikla. V zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 26Co/291/2014
zo dňa 25.08.2015, odvolací súd uvádza, že „odberateľovi (žalovanému) vznikne povinnosť uhradiť
prevádzkovateľovi prepravnej siete (žalobkyni) skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla - teda základným
predpokladomvznikunárokujeexistenciaskutočnevzniknutejškody....Niejemožnésúhlasiťstvrdením

žalobkyne, že predpokladom (úspešného) uplatnenia nároku na náhradu škody je v tomto prípade
neoprávneného odberu plynu len preukázanie skutočnosti, že na meradle bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácií a že takýmto meradlom dochádzalo k odberu plynu. Odvolací súd
zastávanázor,žecitovanéustanoveniazákonanezbavujúžalobkyňupovinnostipreukázať,žejejvznikla
skutočná škoda (v zmysle vyššie uvedeného). Samotný vznik škody tiež nie je možné zamieňať so

spôsobom určenia jej výšky, keď odsek 3 citovaného ustanovenia je možné aplikovať iba v prípade
nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov.
Predtým, ako k takémuto výpočtu dôjde, je však nevyhnutné mať vznik skutočnej škody preukázaný.“

64. Vychádzajúc tak z vykonaného dokazovania považoval súd nárok žalobcu na náhradu škody

spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu žalovaným, či už vo výške škody určenej podľa
Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z. v sume 3.187,62 eur s príslušenstvom,
eventuálne vo výške určenej typovým diagramom dodávky vo výške 1.655,94 eur s príslušenstvom za
neopodstatnený. Žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že na odbernom
mieste žalovaného v období od 19.6.2013 do 27.3.2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom,

na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, t. j. nepreukázal existenciu
protiprávnehoúkonu-neoprávnenéhoodberuzemnéhoplynu,pretonemôžebyťanisplnenápodmienka
existencie príčinnej súvislosti medzi neoprávneným odberom zemného plynu a škodou, vzhľadom k
tomu nie je teda potrebné skúmať výšku škody, či výšku nákladov spojených s jej zisťovaním, ktorých
sa žalobca domáhal. Za obdobie uplatneného neoprávneného odberu zemného plynu na odbernom

mieste S. od 19.6.2013 do 22.7.2013 žalovaný ani nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko v tomto
období na danom odbernom mieste ani nebol odberateľom, ale odberateľom bola osoba F. N. narodený
X.XX.XXXX. Pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania protiprávneho konania
žalovaného, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

65. Žalobcovi nebolo možné priznať požadovanú sumu 3.187,62 eur s príslušenstvom, eventuálne vo
výške 1.655,94 eur s príslušenstvom ani titulom bezdôvodného obohatenia, pretože v danom prípade
nešlo o žiadnu z foriem bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2, resp. § 454 Občianskeho
zákonníka, keď právnym dôvodom odoberania zemného plynu žalovaným z prepravnej siete žalobcu v
období od 23.7.2013 (t. j. odkedy sa žalovaný skutočne stal odberateľom na danom odbernom mieste)

do 27.3.2014 bola platná Zmluva o združenej dodávke plynu, ktorú mal žalovaný uzavretú so svojím
dodávateľom - spoločnosťou SPP, a.s. Pretože nešlo o neoprávnený odber zemného plynu, nebol
postup žalobcu, ktorý oznámil dodávateľovi zemného plynu spotrebu žalovaného za rozhodné obdobie
vo výške 0 m3 správny. K odobratiu zemného plynu žalovaným v tomto období totiž na základe uzavretej
Zmluvy o združenej dodávke zemného plynu dochádzalo z distribučnej kapacity jeho zmluvného

dodávateľa a nie z kapacity prevádzkovateľa prepravnej siete. Na strane žalovaného nemožno hovoriť
o bezdôvodnom obohatení vo vzťahu k žalobcovi, pretože skutočnosť, že žalovaný nakoniec svojmu
dodávateľovi za svoju skutočnú spotrebu zemného plynu v období od 23.7.2013 do 27.3.2014 nezaplatil,
zavinilžalobcaoznámenímnesprávnychúdajov,nazákladektorýchdodávateľžalovanémuprijatéplatby
vrátil. Pretože v danom prípade nešlo o neoprávnený odber zemného plynu, mohol by si dodávateľ,

v prípade oznámenia mu žalobcom správnej výšky spotreby zemného plynu žalovaným v období od
23.7.2013 do 27.3.2014, uplatniť voči žalovanému zaplatenie ceny za spotrebovaný zemný plyn. Z
pôvodnej vyúčtovacej faktúry č. 7444175645 zo dňa 21.6.2014 za obdobie 23.7.2013 - 18.6.2014
vyplýva, že žalovaný za dané obdobie spotreboval 4.371 m3 plynu, pričom žalobca sa podanou žaloboudomáha zaplatenia ceny za odobraté množstvo zemného plynu vo výške až 8.250,42 m3, čo je takmer
dvojnásobne viac. V danom prípade však neboli žalobcom preukázané podmienky pre priznanie mu čo
i len časti žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia, keď vzhľadom na pochybenie žalobcu, sa

na jeho úkor neobohatil žalovaný, ale prípadne mohlo dôjsť k obohateniu dodávateľa zemného plynu,
ktorý tak mohol ušetriť svoju kapacitu, na úkor kapacity prevádzkovateľa siete.

66. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 Civilného sporového poriadku a vo veci plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov

konania proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,

ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.).