Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214202746
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214202746.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s.,
so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti žalovanej: F. S.,
nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX V. XXX, t.č. neznámeho pobytu, zastúpenej opatrovníčkou

V. E., bytom XXX XX V. XXX, o zaplatenie sumy 1.682,34 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 8C/165/2014-163 zo dňa 06.07.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanej náhradu trov konania

nepriznal. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca podal dňa 12.02.2014 žalobu, ktorou sa na
podklade obchodnoprávneho vzťahu domáhal zaplatenia sumy 1682,34 eura s príslušenstvom a trovami
konania. V žalobe uviedol, že žalovaná s jeho právnym predchodcom, Slovenskou sporiteľňou, a.s.,
uzatvoriladňa10.03.2006zmluvuč.0212176737,ktoroujejboposkytnutýtzv.MINIúvervovýške25.500
Sk. Po čiastočnom späťvzatí žaloby požadoval zaplatenie sumy 303,81 eura s 9% úrokom z omeškania
(13 splátok po 26,49 eura splatných v období od 20.02.2010 do 20.02.2011). Súd po vykonanom

dokazovaní konštatoval, že žalobca na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE
uzatvorenej dňa 21.12.2010 so Slovenskou sporiteľňou, a.s., nadobudol predmetnú pohľadávku, o čom
bola žalovaná upovedomená. V čase postúpenia pohľadávky žalovaná meškala s úhradou úveru 1250
dní, pričom poslednú úhradu realizovala dňa 20.06.2007. Zmluvou jej bol poskytnutý úver 25.500 Sk,
ktorýsazaviazalasplácaťmesačnepo704Skvobdobíod20.04.2006do20.02.2011so17,30%ročným
úrokom. Ku dňu postúpenia pohľadávky žalovaná dlhovala sumu 1.682,34 eura, ktorá pozostávala z

nesplatenej istiny 1.472,63 eura a z úroku 209,71 eura, pričom žalobca v konečnom návrhu žiadal
zaplatenie 13 splátok splatných za dobu od 20.02.2010 do 20.02.2011 vo výške 303,81 eura.

2. Súd nepovažoval žalobu za opodstatnenú a jej zamietnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie
§ 497, § 499, § 502 ods. 1, § 506, § 397 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, § 879j, § 54 ods.
1,2, § 10 ods. 1, § 101 a § 111 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.01.2008), § 23a

ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov. Konštatoval, že predmetom konania je záväzok žalovanej vzniknutý zo zmluvy
o splátkovom úvere a aj keď predmetná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah
(§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú
treba hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. Ide teda o právny vzťah založený zmluvou o úvere, na ktorú sa
aplikujú aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa § 1 ods. 2 druhej vety Obchodného zákonníka. Vyplýva
to zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len
na občianskoprávne vzťahy; príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka sa musia aplikovať na

všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah. Je to zrejmé najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti. Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere súd aplikoval nielen
ustanovenia Obchodného zákonníka čo sa týka konkrétnych práv a povinností, ale aj ustanovenia

Občianskeho zákonníka, týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv.

3. S ohľadom na uvedené sa súd zaoberal i tým, či právo žalobcu nie je premlčané, keďže v dôsledku
aktuálne platnej právnej úpravy je súd v spotrebiteľských veciach povinný na premlčanie uplatneného
nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň sa musel vysporiadať s tým, či sa premlčanie posúdi
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. V danej veci ide o nárok

vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a naň sa aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to
pre spotrebiteľa priaznivejšie. Pre žalovanú ako spotrebiteľa je nepochybne výhodnejšia právna úprava
premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti
úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o
premlčaní vyplýva z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka a aj z ustanovenia § 52 ods.

2 Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať
pre spotrebiteľa priaznivejšie ustanovenia právneho poriadku. V tejto veci žalovaná poslednú splátku
úveru uhradila dňa 20.06.2007, a tak za deň, kedy bol veriteľ oprávnený zosplatniť celý dlh, možno v
zmysle citovaného ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka považovať ten deň, kedy sa právo mohlo
vykonať po prvý raz. Najneskôr od 20.09.2007, teda uplynutím troch mesiacov od splatnosti splátky

splatnej dňa 20.06.2007 začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy na súde a
uplynula dňa 20.06.2010. Súd vychádzal z prílohy k zmluve o postúpení, v ktorej je uvedené, že počet
dní omeškania je 1250, t.j. viac ako 3 roky. Keďže žalobca podal žalobu na súd dňa 12.02.2014, bolo
to až po uplynutí premlčacej doby, na čo súd prihliadal aj bez návrhu podľa 5b zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa. Výrok o trovách konania súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 142 ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do
30.06.2016 (ďalej len „OSP“). Hoci žalovaná bola v konaní úspešná, trovy si neuplatnila, preto jej súd
náhradu trov nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok

zmeniť a žalovanú zaviazať na zaplatenie sumy 303,81 eura a 9% úrokov z omeškania zo sumy 23,37
eura od 21.02.2010 do zaplatenia, zo sumy 23,37 eura od 21.03.2010 do zaplatenia, zo sumy 23,37
eura od 21.04.2010 do zaplatenia, zo sumy 23,37 eura od 21.05.2010 do zaplatenia, zo sumy 23,37
eura od 21.06.2010 do zaplatenia, zo sumy 23,37 eura od 21.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 23,37
eura od 21.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 23,37 eura od 21.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 23,37

eura od 21.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 23,37 eura od 21.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 23,37 eura
od 21.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 23,37 eura od 21.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 23,37 eura od
21.02.2011 do zaplatenia, alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol,
že súd prvej inštancie nesprávne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Nesúhlasil so záverom o premlčaní práva a s
celkovým odôvodnením rozsudku. Zotrval na tom, že ide o zmluvu o úvere uzavretú podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka, a teda podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka ide o tzv. absolútny
obchod, pre ktorý je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov.

Spotrebiteľský úver nie je jeden zmluvný typ, ale osobitný subtyp zmluvných typov, ktorých kauzou
je dočasné poskytnutie finančných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, na úpravu ktorých sa majú
použiť pri kogentnej, či dispozitívnej zákonnej úprave jednotlivých zmluvných typov aj ďalšie kogentné
právne normy, ktoré sú vymedzené v zákone o spotrebiteľských úveroch. Nejde o samostatný zmluvný
typ vylučujúci použitie Obchodného zákonníka. Právna ochrana úpravy spotrebiteľa je úpravou, ktorá

má predovšetkým chrániť spotrebiteľa pred takým zmluvným vzťahom, v ktorom dojednané podmienky
sú v jeho neprospech. Zmluvnou podmienkou nemožno rozumieť aj zákonnú úpravu obsiahnutú v
Obchodnom zákonníku, týkajúcu sa premlčania. Nie je správny výklad § 54 Občianskeho zákonníka s
poukazom na pochybnosť o obsahu spotrebiteľskej zmluvy a použití výkladu, ktorý je pre spotrebiteľapriaznivejší v tom, že za priaznivejšiu právnu situáciu sa bude považovať právna úprava premlčania
podľa Občianskeho zákonníka, keby mal byť podľa použitia takejto úpravy nárok dodávateľa premlčaný.
Súdu neprináleží posudzovať, ktorá zákonná úprava je výhodnejšia, ak zákon výslovne neuvádza,

že to, čo je potrebné medzi účastníkmi posudzovať, je charakter ich zmluvných dojednaní. Žalobca
na podporu svojho právneho názoru poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky aj
súdov Českej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva.
Súd prvej inštancie sa podľa názoru žalobcu nezaoberal obsahom jeho vyjadrenia zo dňa 03.07.2015
v časti premlčania, svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil a najmä nevysvetlil, prečo nie je právna

argumentácia žalobcu dôvodná, prečo je mylná, a nevysvetlil ani súvis a vysporiadanie sa s právnymi
závermi odvolacích súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V prípade, že žalovaná porušila
nejakú povinnosť, veriteľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy, pričom toto právo vznikalo opakovane v
súvislosti s každou nezaplatenou splátkou. Čo sa týka zmienky o počte dní omeškania 1250, ide o počet
dní od prvej nezaplatenej splátky, ktorej zaplatenia sa v tomto konaní žalobca nedomáha. V konečnom
dôsledkujerozsudoksúduprvejinštancienepreskúmateľnýprenedostatokdôvodov,atedajearbitrárny.

6. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom odvolania

(§ 379 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil
záver, že nie sú dané podmienky ani na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozsudku. Preto tento
rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

8. Podľa obsahu spisu žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie dňa 12.02.2014 a domáhal sa
zaplatenia sumy 1.682,34 eura, ďalej 17,30% úroku z istiny 1.472,63 eura od 22.12.2010 do zaplatenia,
9% úrokov z omeškania z istiny 1.472,63 eura od 22.12.2010 do zaplatenia a trov konania vydaním
platobného rozkazu. V žalobe uviedol, že pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení

pohľadávky uzatvorenej dňa 21.12.2010 od Slovenskej sporiteľne, a.s., so sídlom Tomášikova 48,
Bratislava, podľa § 526 Občianskeho zákonníka. Pôvodný veriteľ uzavrel so žalovanou dňa 10.03.2006
zmluvu o splátkovom úvere č. 0212176737, t. j. zmluvu o úvere, ktorou jej poskytol úver vo výške 846,44
eura s úrokovou sadzbou 17,30 % p. a. Žalovaná sa v zmluve zaviazala úver splácať v splátkach vždy k
20. dňu v mesiaci od 20.04.2006 do 20.02.2011. Ku dňu 21.12.2010 pohľadávka činila 1.682,34 eura a

pozostávala z istiny 1.472,63 eura a úrokov z omeškania 209,71 eura, pričom žalobca si istinu úročí ďalej
zmluvným úrokom ako aj úrokom z omeškania. Žalobu z právneho hľadiska odôvodnil s odkazom na
ustanovenie § 497, § 502 ods. 1, § 504, § 369 ods. 1 a § 503 ods. 3 druhej vety Obchodného zákonníka.
K žalobe pripojil o. i. kópiu zmluvy o úvere, zmluvu o postúpení pohľadávky a aj oznámenie o postúpení
pohľadávky žalovanej. V dôsledku nedostatočne špecifikovanej žaloby na základe výzvy súdu žalobca

následným podaním oznámil, že v ním uvádzanej istine 1.427,63 eura sú obsiahnuté aj úroky vo výške
797,03 eura (do 21.12.2010) a poplatky v sume 140,39 eura, pričom čistá istina úveru je vo výške 490,21
eura, a riadne úroky vo výške 835,12 eura sú úrokmi od začiatku úverového vzťahu do marca 2006 do
21.12.2010 so sadzbou 17,70 % ročne a poplatky v sume 140,39 eura sú od marca 2006 do júna 2006
po 50 Sk mesačne, od júla 2006 do decembra 2008 po 60 Sk mesačne, od januára 2009 do septembra

2010 po 1,99 eura mesačne a od októbra 2010 do decembra 2010 po 2,99 eura mesačne, spolu v sume
117,15 eura, ako aj poplatky za prvú upomienku v sume 6,64 eura a za druhu upomienku v sume 16,60
eura, podľa sadzobníka poplatkov Slovenskej sporiteľne, a.s.

9. Dňa 06.07.2015 žalobca doručil súdu prvej inštancie faxové podanie (s následným doručením

originálu podania toho istého dňa), obsahujúce vyjadrenie k veci, najmä v súvislosti s aplikáciou
Obchodného zákonníka na daný prípad a s poukazom na rôzne rozhodnutia rôznych súdov, pričom
v závere uviedol, že žiada zaplatenie istiny vo výške 303,81 eura ako aj 9% úrokov z omeškania
zo sumy 23,37 eura od 21.02.2010 do zaplatenia, zo sumy 23,37 eura od 21.03.2010 do zaplatenia,
zo sumy 23,37 eura od 21.04.2010 do zaplatenia, zo sumy 23,37 eura od 21.05.2010 do zaplatenia,

zo sumy 23,37 eura od 21.06.2010 do zaplatenia, zo sumy 23,37 eura od 21.07.2010 do zaplatenia,
zo sumy 23,37 eura od 21.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 23,37 eura od 21.09.2010 do zaplatenia,
zo sumy 23,37 eura od 21.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 23,37 eura od 21.11.2010 do zaplatenia,
zo sumy 23,37 eura od 21.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 23,37 eura od 21.01.2011 do zaplatenia,zo sumy 23,37 eura od 21.02.2011 do zaplatenia, a v prevyšujúcej časti 1.378,53 eura vzal žalobu
späť. Súd prvej inštancie toho istého dňa 06.07.2015 vykonal nariadené pojednávanie v neprítomnosti
riadne predvolaných strán sporu, oboznámil sa s preloženými listinnými dôkazmi ako aj s čiastočným

späťvzatím žaloby a vyhlásil rozsudok v znení uvedenom vyššie v bode 1.

10. Odvolací súd urobil záver, že vo veci bolo rozhodnuté bez vysporiadania sa s podaním žalobcu
týkajúcomsačiastočnéhospäťvzatiažalobyazároveňbezrozhodnutiaotom,žekonaniesavspäťvzatej
časti zastavuje v súlade s ustanovením § 96 ods. 1,2,3 OSP. Keďže späťvzatie časti žaloby bolo

doručené súdu faxovým podaním ešte pred začatím pojednávania, ktoré žalobca v origináli doručil súdu
v ten istý deň, bolo vhodné pojednávanie nariadené v ten deň odročiť a vyčkať na doplnenie originálu
podania (§ 42 tretia veta OSP) a pri rozhodovaní o žalobe vychádzať aj z obsahu uvedeného podania
žalobcu. Ohľadom včasnosti späťvzatia žaloby je však nutné poukázať na nezodpovedný postup
samotného žalobcu, ktorého zástupca predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 06.07.2015
prevzal už dňa 18.05.2015, avšak odoslanie svojho podania obsahujúceho čiastočné späťvzatie žaloby

sižalobca,zastúpenýnovýmzástupcomnazákladeplnejmociudelenejdňa26.06.2015,ponechaltesne
pred konaním samotného pojednávania. Odvolací súd vychádzajúc z toho, že žalobca uvedené faxové
podanie doplnil v zákonnej lehote 3 dní zaslaním originálu podania, nemohol túto skutočnosť prehliadnuť
a musel ju akceptovať.

11. Súd prvej inštancie svoj zamietajúci rozsudok oprel o záver, že právo žalobcu vyplývajúce zo zmluvy
o úvere je premlčané, a zároveň vzal na zreteľ ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľastým,žeakoorgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvybolpovinnýprihliadnuť
na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Zároveň zohľadnil ustanovenie §
52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiťnormyobchodnéhopráva.Zároveňaplikovalajustanovenie§266ods.5Obchodnéhozákonníka,
podľa ktorého pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom,
ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Obe tieto
ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 v dôsledku prijatia zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo
zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ktorý nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že od jeho účinnosti sa uvedené ustanovenia
vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. V tomto smere námietky uvedené žalobcom
v podanom odvolaní ani odvolací súd nepovažoval za opodstatnené, a to aj napriek tomu, že v

niektorých obdobných prípadoch boli v iných súdnych rozhodnutiach zaujaté odlišné stanoviská, na
ktoré poukazoval (obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 14/2014, Ústavný súd
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 194/2016-10).

12. Samotný záver súdu prvej inštancie o premlčaní uplatneného práva žalobcu je však s ohľadom na

čiastočné späťvzatie žaloby predčasný, navyše súd v záverečnej časti odôvodnenia rozsudku riadne
nevysvetlil, prečo podľa neho nastala splatnosť celého dlhu uplynutím troch mesiacov od splatnosti
splátky splatnej dňa 20.06.2007, t.j. dňa 20.09.2007, keď žalovaná podľa zmluvy bola povinná splácať
dlh mesačne až do 20.02.2011.

13. Podľa § 559 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka dlh zanikne splnením a dlh musí byť splnený riadne
a včas.

14. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené;

toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

15. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

16. V tomto prípade nebolo sporné, že žalovaná úver riadne podľa dojednania v úverovej zmluve
nesplácala, no veriteľ (ani terajší, ani pôvodný) si podľa obsahu spisu svoje právo v dôsledku
nezaplatenia jednej splátky podľa § 565 Občianskeho zákonníka na zaplatenie celej pohľadávkyneuplatnil. Toto právo si veriteľ vo všeobecnosti za splnenia zákonných podmienok môže uplatniť, čo
znamená, že nie je povinný tak urobiť, lebo ide len o jeho právo, nie o jeho povinnosť. Ak by však
súd tzv. nezosplatnenie celého dlhu zo strany veriteľa pre nezaplatenie jednej splátky považoval za

odporujúce dobrým mravom a pri posudzovaní premlčania uplatnil fikciu splatnosti celého dlhu, potom
riadne odôvodnenie rozsudku vyžadovalo, aby vysvetlil, prečo a v čom by nevyužitie práva veriteľa
vyvolať splatnosť celého dlhu bolo v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie však takto svoje
rozhodnutie neodôvodnil a rozhodnutie v časti posúdenia premlčania práva žalobcu nezodpovedá
požiadavke jeho presvedčivosti. Samotný odkaz na počet dní omeškania 1250, uvedených v zmluve

o postúpení pohľadávky, bez podrobnejšieho zdôvodnenia odvolací súd nepovažoval za relevantný.
Požiadavka preskúmateľnosti a presvedčivosti súdneho rozhodnutia vyžadovala, aby súd vo svojom
rozhodnutí výslovne uviedol začiatok a koniec plynutia premlčacej doby v nadväznosti na správny
skutkový záver o tom, kedy došlo k splatnosti celého dlhu a kedy si žalobca mohol svoje právo uplatniť
na súde po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka).

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k tomu, že súd prvej inštancie sa znovu bude musieť
zaoberať týmto prípadom vychádzajúc z podania žalobcu datovaného dňom 03.07.2015, obsahujúceho
špecifikáciu žalobného petitu s čiastočným späťvzatím žaloby, a teda bude musieť postupovať v súlade
s aktuálne platnými ustanoveniami § 144 - § 146 Civilného sporového poriadku. Následne, viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), opätovne rozhodne o žalobe žalobcu ako aj o

trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).