Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Eugen Palášthy

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 21CoE/183/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215218610
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1215218610.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov
senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného v 1. rade:
F.. X. P., Z.. XX.XX.XXXX, A. XXXX/X, B. T. V. X. J.: F.. L. P., Z.. XX.XX.XXXX, A. XXXX/X, B., zast.
LM & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Jána Rašu 793, 900 86 Budmerice, proti povinnému: X.
A., Z.. XX.XX.XXXX, Ž. X, XXX XX B., t.č. ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, P.O.BOX 72/4B, 917 01

Trnava, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Evou Falisovou, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom
Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, pod sp. zn. EX 10048/2013 pre vymoženie istiny 33.193,92 Eur
s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II
č.k. 57Er/3523/2015-16 zo dňa 01.10.2015

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Bratislava II č.k. 57Er/3523/2015-16 zo dňa 01.10.2015 p o t v
r d z u j e .

Oprávneným nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (pôvodne súd prvého stupňa) zamietol návrh povinného
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP. V odôvodnení uznesenia uviedol, že oprávnení na
základe výzvy súdu zo dňa 09.09.2015 súdu oznámili, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie

pre nemajetnosť nesúhlasia, nakoľko povinný je vo výkone trestu odňatia slobody, kde vykonáva prácu,
za ktorú dostáva mzdu a po následnom prepustení mu zostáva 20 rokov do dôchodkového veku, počas
ktorých má dostatok času na splnenie záväzku. Na základe nesúhlasu oprávnených so zastavením
exekúcie, súd prvej inštancie návrh povinného zamietol.

2. Uznesenie v zákonnej lehote napadol odvolaním povinný,v ktorom uviedol, že argument oprávnených

je pravdivý len čiastočne, nakoľko po ukončení výkonu trestu, pokiaľ sa mu podarí získať prácu, sa bude
môcť zamestnať len v pozíciách primeraných jeho vzdelaniu a praxi a jeho plat sa bude pohybovať v
blízkosti minimálnej mzdy. Nakoľko výška dlžoby aj trovy exekúcie stále rastú, nebude mať možnosť ich
splatiť. Povinný žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a exekúciu zastavil.

3. Oprávnení sa k odvolaniu povinného nevyjadrili

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok -
CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania,
po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Keďže odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie akceptuje požiadavku zákona, odvolací

súd konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a toto rozhodnutie ako vecne
správne potvrdil.

8. Odvolací súd poukazuje na to, že exekučné konanie je integrálnou súčasťou súdnej moci. Predstavuje
prirodzenú právnu základňu, umožňujúcu realizáciu práva úspešného účastníka súdneho, alebo iného
konania na vymoženie priznaného mu práva, alebo plnenia.

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 29.07.2015, doručením návrhu
oprávnených na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 31.07.2015 žiadal
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného
súdu Bratislava II č.k. 17C/155/2011-73 zo dňa 19.6.2012 a uznesenia č.k. 17C/155/2011-73 zo dňa
10.08.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/532/2012-87, 9Co/533/2012

zo dňa 15.01.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.03.2015 a vykonateľnosť dňa 20.03.2015 a
ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávneným v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne 33.193,92
Eur a náhradu trov konania 510,43 Eur. Dňa 03.08.2015 bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Eve Falisovej
vydané poverenie na vykonanie exekúcie.
10. Exekučnému súdu bol prostredníctvom súdneho exekútora dňa 03.09.2015 doručený návrh

povinného na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súdny exekútor
v podaní uviedol, že na zastavenie exekúcie z tohto dôvodu nie sú splnené podmienky. Na základe výzvy
zo dňa 09.09.2015 oprávnení súdu oznámili, že so zastavením exekúcie nesúhlasia, nakoľko povinný
vykonáva vo výkone trestu odňatia slobody vykonáva prácu, za ktorú dostáva mzdu a po následnom
prepustení mu zostáva 20 rokov do dôchodkového veku, počas ktorých má dostatok času na splnenie

záväzku.
11. Podľa ust. § 36 ods. 1 Exekučného poriadku ,
exekučné konanie sa začína na návrh.
12. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku , exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

13. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku ,
exekúciu zastaví súd na návrh, alebo aj bez návrhu.
14. Zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného,
ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora, a ktorá má za následok vznik

povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku . Súd je však v súlade s týmto zákonným ustanovením
povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia.
15. Odvolací súd konštatuje, že predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že
majetokpovinnéhoniejespôsobilýaninaúhradutrovexekúcie.Právnaúpravavýslovneneriešisituáciu,

kedy môže mať oprávnený napriek nemajetnosti povinného záujem na tom, aby exekúcia nebola
zastavená. Odvolací súd však zdôrazňuje, že exekučné konanie je konaním návrhovým, ovládaným
dispozičnou zásadou. Uvedené vyplýva z citovaného ust. § 36 ods. 1 Exekučného poriadku , podľa ktorého možno exekučné konanie začať len na
návrh. Dispozičný princíp ovláda exekučné konanie aj v tom smere, že proti vôli oprávneného v ňom

nemožno pokračovať, pričom oprávnený má v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku
právo navrhnúť zastavenie exekúcie.
16. Je plne v jeho kompetencii rozhodnúť, či svoju pohľadávku bude vymáhať v rámci exekúcie, ktorému
exekútorovi doručí návrh na vykonanie exekúcie a aj to, či v jej vykonávaní bude pokračovať a ktorým
exekútorom. Je teda potrebné konštatovať, že vôľa viesť exekúciu i naďalej je prejavom dispozičného

práva oprávneného.
17.Oprávneníboliupovedomeníostaveexekučnéhokonaniaaakajnapriektomutrvajúnapokračovaní
exekúcie, mala by sa ich vôľa akceptovať. Súd takisto poznamenáva, že účelom zastavenia exekúcie z
dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, by nemala byť len úhrada trovexekúcie oprávneným. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu by malo byť až posledným možným riešením
neúspešnej exekúcie a súd ho musí náležite uvážiť v kontexte všetkých okolností konkrétnej veci.
18. Zastavenie exekúcie pre tzv. nemajetnosť povinného (podľa písmena h/ § 57 ods. 1 EP) prichádza

do úvahy v prípade, ak má súd nemajetnosť povinného podloženú šetrením. V zmysle zákonnej úpravy
je úlohou súdneho exekútora zisťovať majetkové pomery povinného a v prípade nedostatku majetku
povinného musí mať exekučný súd túto skutočnosť preukázanú, napr. z predloženého exekútorského
spisu, z ktorého by malo vyplývať, aké šetrenie súdny exekútor za účelom zistenia majetku povinného
vykonal, a k akým zisteniam o majetnosti povinného z takéhoto šetrenia dospel. Len samotné tvrdenie

povinného o jeho nemajetnosti bez preukázania tohto tvrdenia nie je dôvodom, aby súd vedenú exekúciu
podľa citovaného ustanovenia zastavil. V prípade, že súdny exekútor dospeje k záveru, že povinný
je nemajetný a s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu nie je možné uspokojiť vymáhanú
pohľadávku ani v budúcnosti, je v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 EP povinný predložiť vec súdu
bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie,
alebo čiastočné zastavenie exekúcie. V danom prípade však súdny exekútor podnet na zastavenie

exekúcie nepodal, ale podal ho povinný z dôvodu vlastnej nemajetnosti. V tejto súvislosti odvolací súd
hodnotí návrh povinného ako neodôvodnený a do určitej miery diskutabilný, pretože, ak by mal exekučný
súd rozhodnúť o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného na jeho vlastný návrh bez toho, aby
táto skutočnosť bola podložená aj zisteniami súdneho exekútora, je viac ako pravdepodobné, že svojou
nemajetnosťou by návrhy na zastavenie exekúcií odôvodňovali v prevažnej miere všetci povinní a tým by

sa zbavili povinnosti niesť zodpovednosť za vlastné dlhy. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť nemôže
byť v žiadnom prípade výsledkom snahy povinného vyhnúť sa splneniu súdom uloženej povinnosti
vymáhanej v exekučnom konaní.
19. Keďže odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku zákona,
odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia prvostupňového súdu a toto rozhodnutie podľa

§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP.
Úspešným oprávneným odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko
nárok na ich náhradu si neuplatnili a žiadne trovy im ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí
vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.