Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 9, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoKR/14/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200380
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3014200380.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek

senátuMgr.IvanyŠlesarovejaJUDr.IviceČelkovejvprávnejvecižalobcu:Sociálnapoisťovňasosídlom
Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10,
IČO: 30 807 484 proti žalovanému: JUDr. Otto Markech, Kpt. Nálepku 336, 916 24 Horná Streda,
správca konkurznej podstaty úpadcu Peter Križan - MÄSKO v konkurze, Svätoplukova 1339, Bánovce
nad Bebravou, IČO: 34 480 773, v spore o určenie pohľadávky proti podstate, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 36Cbi/46/2014-92 zo dňa 08. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávky žalobcu v celkovej sume 8.882,51
Eur, uplatnené u žalovaného písomným podaním žalobcu zo dňa 11.03.2014 titulom neuhradeného
poistného na sociálne poistenie úpadcu za obdobie 08/2013 až 02/2014, sú v konkurze vyhlásenom
uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 28R/4/2012 zo dňa 03.01.2013 na majetok úpadcu Peter
Križan - MÄSKO, v konkurze, IČO 34 480 773, pohľadávkami proti podstate a žalobcovi náhradu trov
konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn.

28R/4/2012 zo dňa 03.01.2013, zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 2013/6 zo dňa 09.01.2013,
bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Peter Križan - MÄSKO v reštrukturalizácii, miesto podnikania:
Svätoplukova 1339, Bánovce nad Bebravou, IČO 34 480 773, pričom za správcu bol ustanovený
žalovaný.Listomzodňa11.03.2014sižalobcavoznačenomkonkurzeuplatnilpohľadávkuprotipodstate
v sume 8 882,51 € z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie za úpadcu ako SZČO za
obdobie 08/2013 - 02/2014. Žalovaný listom zo dňa 08.04.2014 oznámil žalobcovi popretie predmetnej
pohľadávky proti podstate čo do výšky a právneho dôvodu jej vzniku, keď poukázal na ust. § 140

ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého povinne
nemocenskypoistenáapovinnedôchodkovopoistenásamostatnezárobkovočinnáosobaniejepovinná
platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie v období, počas ktorého
je uznaná za dočasne práceneschopnú alebo má nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného
predpisu. Žalovaný poukazoval na to, že úpadca Peter Križan bol podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej
neschopnosti - IV diel (Hlásenie zamestnávateľovi
a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti) č. K 678430

práceneschopný od 07.04.2011 do 17.03.2014. Z výpovede svedkyne Z.. Z. E. ako všeobecnej lekárky
úpadcu vyplynulo, že úpadcovi nevypisovala ani jedno potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti.
Svedkyňa na pojednávaní dňa 18.03.2015 vo svojej výpovedi uviedla, že úpadca prišiel za jej sestričkou
približne okolo šiestej hodiny ráno, keď ona v práci ešte nebola, lebo do práce chodí od siedmej, ana naliehanie úpadcu mu jej zdravotná sestra vypísala doklad o dočasnej práceneschopnosti, aby sa
nemusel zúčastňovať pojednávaní. Tiež uviedla, že sa mohlo stať, že ona vopred podpísala čisté tlačivo
dokladu

o dočasnej pracovnej neschopnosti, aby tieto potvrdenia stále nemusela vypisovať, avšak konkrétne
pre úpadcu doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti nevypisovala, ani nepodpisovala. Tiež uviedla,
že preukazy o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti pre úpadcu vystavila, avšak považovala ich za
neplatné, nakoľko doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti úpadcu nevystavila, ani ho nedoručovala
Sociálnej poisťovni. Z výpovede svedka Z.. Z. S., zamestnanca Sociálnej poisťovne, na pojednávaní

dňa 18.03.2015 vyplynulo, že úpadca si uplatnil nárok na nemocenské ako SZČO v pobočke
v R. dňa 23.08.2013, keď predložil preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti s údajom, že
práceneschopný je od 07.04.2011 a práceneschopnosť trvá. Dňa 28.08.2013 boli predložené i preukazy
otrvanídočasnejpráceneschopnostizamesiaceapríl2011ažaugust2013,nazákladektorýchdokladov
mala Sociálna poisťovňa rozhodnúť
o dávke, avšak nakoľko neboli predložené doklady v zmysle zákona o sociálnom poistení, ktoré sa

vyžadujú pri preukazovaní nároku na nemocenské, a to potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti -
originály I. a III. dielu, úpadcovi ako žiadateľovi bolo odpísané 11.09.2013, že nárok na dávku nebol
riadne uplatnený a nie je možné o dávke rozhodnúť i napriek tomu, že následne bol doložený II. diel
potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti vo fotokópii, a tiež originál potvrdenia o ukončení dočasnej
práceneschopnosti. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa príslušných ustanovení § 87 ods. 2,

ods. 7, ods. 8 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, podľa §
140 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, podľa § 153 ods. 1,
ods. 2, ods. 5, ods. 6, § 154 ods. 1, 2, 3, 4 písm. a), § 233 písm. d), podľa § 4 písm. b ), § 10 ods. 1 zák. č.
576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
v znení neskorších predpisov, podľa § 12a ods. 1 písm. a) , ods. 2, ods. 3, ods. 8 zák. č. 576/2004 Z.z.

o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Na základe vykonaného
dokazovania a po právnom posúdení veci v zmysle citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru
o opodstatnenosti žaloby, keď konštatoval, že dôvody popretia pohľadávky žalobcu neboli v konaní
preukázané. Poukázal na to, že žalovaný namietal vylúčenie úpadcu v období 08/2013-02/2014 z

povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie v zmysle § 140 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov z dôvodu dočasnej práceneschopnosti úpadcu v uvedenom
období, keď ako dôkaz predložil
v konaní potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti úpadcu č. K 678430, podľa ktorého bol úpadca
práceneschopný od 07.04.2011 do 17.03.2014, ktoré úpadcovi mu mala vystaviť jeho praktická lekárka

Z.. Z. E. ako ošetrujúca lekárka. Z vykonaného dokazovania, a to z výpovede Z.. Z. E. ako svedkyne na
pojednávaní dňa 18.03.2015, a tiež z jej písomného vyjadrenia zo dňa 21.01.2015 však vyplynulo, že
Z.. Z. E. potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti č. K 678430 úpadcovi nevystavila, ani ho neuznala
v období od 07.04.2011 do 17.03.2014 za dočasne práceneschopného. Svedkyňa na tomto trvala a
tvrdila, že potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti zo dňa 07.04.2011 bolo úpadcovi vystavené bez jej

vedomia, a to jej zdravotnou sestrou. Z výpovedí svedkov a z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že žalobcovi
nebol doručený originál I. dielu, príp. III. dielu potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti
č. K 678430 zo dňa 07.04.2011. Žalobcovi bol predložený až dňa 23.08.2013 preukaz o trvaní dočasnej
pracovnej neschopnosti. Aj keď z písomného stanoviska Sociálnej poisťovne, pobočka R. zo dňa
21.02.2014 pri preverovaní sériového čísla potvrdenia bolo zistené, že predmetné potvrdenie mohlo

byť vystavené dňa 07.04.2011, lebo v dňoch okolo tohto dátumu boli ošetrujúcou lekárkou vypisované
potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti s nižšími a následne s vyššími poradovými číslami, ktoré
boli do evidencie práceneschopností doručené, zo zdravotnej dokumentácie, vedenej ošetrujúcou
lekárkou, bolo zistené, že v apríli 2011 bol vystavený úpadcovi Petrovi Križanovi doklad o dočasnej
práceneschopnosti

č. K678430, avšak v dekurze v zdravotnej dokumentácii chýba presný dátum a akýkoľvek záznam o
príčine vystavenia tejto dočasnej pracovnej neschopnosti. Súd prvej inštancie vzhľadom k uvedeným
zisteniam vyhodnotil žalovaným predložené potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti č. K 678430
ako dôkaz nepostačujúci na preukázanie skutočnosti, že úpadca bol v období 08/2013 - 02/2014
uznaný za dočasne práceneschopného, nakoľko išlo iba o tzv. fiktívne potvrdenie o dočasnej pracovnej

neschopnosti, ktoré nebolo vystavené
v súlade s § 12a ods. 2, 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov na základe rozhodnutia príslušného
ošetrujúceho lekára úpadcu. Rozhodnutie lekárky Z.. Z. E., ktorá mala predmetné potvrdenie odočasnej práceneschopnosti úpadcu v danom období vystaviť, nebolo v konaní preukázané, samotná
ošetrujúca lekárka takéto svoje rozhodnutie poprela. Súd prvej inštancie preto uviedol, že dočasnú
práceneschopnosť úpadcu v období 08/2013 - 02/2014 dostatočne nepreukazujú ani preukazy o trvaní

dočasnej pracovnej neschopnosti, lebo je zrejmé, že boli vystavené na základe tzv. fiktívneho potvrdenia
o dočasnej pracovnej neschopnosti č. K 678430. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v zmysle
§ 12a ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom,
v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu podľa prílohy č. 1, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú

neschopnosť, pričom v konaní nebola preukázaná choroba úpadcu, ktorú by príslušný ošetrujúci lekár
zistil dňa 07.04.2011
a ktorá by zároveň vyžadovala dočasnú pracovnú neschopnosť. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam
vyvodil záver, že úpadca Peter Križan nebol v období 08/2013 - 02/2014 uznaný za dočasne
práceneschopného, a teda bol povinný za uvedené obdobie platiť poistné na sociálne poistenie, ktoré
si žalobca v sume 8.882,51 Eur uplatnil v konkurze ako pohľadávku proti podstate.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že súd
prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy keď svoje rozhodnutie založil na výpovedi
svedkyne Z.. E., hoci táto bola plná rozporov a tiež pochybil keď sa nevysporiadal s obsahom

rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26CoPr/2/2014 a o predložení tohto rozhodnutia sa
dokonca nezmienil ani v zápisnici z pojednávania. Žalovaný vo svojom odvolaní podrobne rozobral
výpoveď svedkyne Z.. E. na pojednávaní dňa 18.03.2015 a poukázal na nezrovnalosti a rozpor v
samotnom tvrdení a výpovedi svedkyne, ktorá najskôr tvrdila, že doklad o práceneschopnosti zo dňa
07.04.2011 nevystavila a nepodpísala, neskôr tvrdila, že možno podpísala svojej zdravotnej sestre

prázdne bianko potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti. Rovnako spochybňovala podpis na doklade
o ukončení práce neschopnosti. Neskôr pripustila, že ho mohla vystaviť. Žalovaný v súvislosti s
týmito rozpornými tvrdeniami svedkyne uviedol, že pre odstránenie rozporov bolo potrebné nariadiť
grafologické preskúmanie podpisu na vystavenom doklade - potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti,
lebo rozpornosť vo výpovedi svedkyne túto činí nedôveryhodnou a nepoužiteľnou ako rozhodujúci dôkaz

pre predmetné konanie. Zdôraznil, že tlačivá o práceneschopnosti poistenca patria ambulancii Z.. E.
a je na jej zodpovednosti, za akých okolností sa takýto doklad vystavil. Uviedol, že lekárka sa svojou
výpoveďounezbavilazodpovednostizato,žepacient,tedaúpadcabolpodľaplatnýchzákonovpracovne
neschopný v zmysle § 140 ods. 3 zák. č. 431/2003 Z.z. o sociálnom poistení a bol oslobodený od
platenia poistného. Pokiaľ lekárka doklad o práceneschopnosti neposlala poisťovni, prebrala na seba

dôsledky, ktoré zabránili vykonávať kontrolu orgánom sociálnej poisťovne nad dodržiavaním liečebného
režimu poistenca. V takomto štádiu preto nastúpil vzťah poisťovňa - lekár, avšak pacient je mimo
zodpovednosti za následky tohto vzťahu spôsobeného zavinením lekára, ktorý nechal bianko vypísané
a ním podpísané listiny. Nebolo preukázané tvrdenie lekárky, že by doklad o práceneschopnosti úpadcu
podpísala zdravotná sestra. Vypísať ju mohla, lebo to robí každá sestra v ambulancii u lekára, avšak

podpisuje ju lekár, keď predtým nadiktuje sestre diagnózu. Ďalej poukázal na skutočnosť, že lekárka
Z.. E. dňa 23.08.2013 vystavila preukaz o trvaní pracovnej neschopnosti úpadcu, kde uviedla, že
práceneschopnosť od 07.04.2011 trvá. Tento doklad slúžil ako náhrada za stratenú či nedoručenú časť
II. Dokladu o práce neschopnosti, ktorý žiadala Sociálna poisťovňa R.. Pokiaľ lekárka vo svojej výpovedi
uviedla, že tieto časti neposlala poisťovni, nie je zrejmé, čo s nimi urobila, keďže ich musela mať v

zdravotnej karte pacienta. Pacient - úpadca tvrdí, že svoje časti PN-ky doručil sociálnej poisťovni, mal
z nich kópie. Doklady sa však v poisťovni nenašli, pričom preukaz práceneschopnosti mal úpadca
celý čas u seba a ošetrujúca lekárka mala diel IV. na ukončenie práceneschopnosti v zdravotnej karte
pacienta, ktorý vytiahla, keď ukončovala práceneschopnosť. Žalovaný poukázal na to, že pracovná
neschopnosť úpadcu bola zdokumentovaná zákonným spôsobom ošetrujúcej lekárky s jej právomocou,

aleajzodpovednosťou,ktorejsanemôžezbaviťodkazomnačinnosťzdravotnejsestry,ktorújejumožnila
svojimkonaním.Súdprvejinštanciemalakosvedkavypočuťajzdravotnúsestru,atoajbeznávrhunajej
výsluch, keď zistil zmätočnosť vo výpovedi svedkyne Z.. E. spočívajúcu v rozpore jej tvrdení v porovnaní
s obsahom listinných dôkazov. Pokiaľ súd prvej inštancie právny úkon lekárky označil za prejav vôle, z
ktorého vyplynulo, že k vystaveniu dokladu o práceneschopnosti lekárkou skutočne nedošlo, žalovaný

zdôraznil, že zákonodarca v zák. č. 461/2003 Z.z. nepredpokladá vôľové pohnútky lekára pri vystavovaní
dokladu o pracovnej neschopnosti pacienta, ale podstatný je zdravotný stav pacienta vykazujúci znaky
pre uznanie za dočasne práceneschopného, čo vyplýva z ust. § 140 ods. 3 citovaného zákona.
Pracovná neschopnosť sa teda dokazuje listinne na základe rozhodnutia ošetrujúceho lekára podľazdravotného stavu pacienta, a to odo dňa vyznačeného na príslušnej listine. Ako vyplýva z odôvodnenia
rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26CoPr/2/2014, len za predpokladu zneužitia oprávnenia
ošetrujúceho lekára, ktorý by uznal za neschopné výkonu práce napriek tomu, že na to nebol dôvod,

by bolo možné uvažovať o polemike týkajúcej sa zdravotného stavu pacienta. Následky rozhodnutia
lekára sú zákonným dôvodom na vylúčenie z povinnosti platenia poistného a ak niekto pochybuje o
platnosti takéhoto rozhodnutia lekára, je povinný preukázať tomuto lekárovi zneužitie jeho oprávnenia, a
nemôže sa dožadovať zrušenia dôsledkov, ktoré boli konaním lekára vyvolané prv, než sa on rozhodne
zo všetkými dôsledkami voči zneužiteľovi oprávnenia. Žalovaný zdôraznil, že je nevyhnutné primárne

preukázať, či lekárka zneužila oprávnenie alebo nie. Ak sa lekárke nedokázalo zneužitie oprávnenia, tak
jej konanie bolo legálne a vyvolalo účinky jej konaniu zodpovedajúce - vylúčenie z platenia poistného.
Až preukázaním zneužitia oprávnenia lekára by teda mohla nastať sankcia neplatnosti ním vystaveného
dokladu o práceneschopnosti, čo však v danom prípade preukazované a preukázané nebolo. Súdom
konštatovaná neopodstatnenosť vystavenia dokladu o práceneschopnosti však neznačí jej neplatnosť
od začiatku, lebo jej trvanie potvrdila samotná lekárka písomne dňa 23.08.2013 na lístku na peniaze,

kde napísala, že PN od 07.04.2011 trvá a tak isto aj na II. diely potvrdenia zo dňa 20.09.2013, kde
sa uvádza, že bola overená správnosť a opodstatnenosť potvrdenia o práceneschopnosti. Uvedená
listina bola doručená Sociálnej poisťovni R. na jej žiadosť z 19.09.2013 ako náhradný doklad. Ak
teda súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na prejave vôle lekárky, tak uvedenými listinnými
dôkazmi on, žalovaný preukazuje, že jej tvrdenia vo výpovedi sú účelové a zavádzajúce. Súd prvej

inštancie vôbec nevyhodnotil obsah listinných prejavov vôle, aj keď tvorili obsah spisu a výlučne sa
zaoberal len verbálnym prejavom svedkyne Z.. E. plného rozporov, a nezohľadnil, že lekárka následne
potvrdzovala trvanie práceneschopnosti a napokon vystavila aj doklad o ukončení práceneschopnosti.
Úpadca ako poistenec tak disponoval z listinou (potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti) na základe
ktorej si uplatňoval svoje práva podľa zákona, pričom záver súdu prvej inštancie bez náležitého

dokazovania ohľadne spôsobu vystavenia dokladu o práceneschopnosti bol predčasný a nesprávny.
Úpadca disponoval a disponuje relevantnou listinou s náležitosťami podľa zákona, ktorá vyvolala a
založilavzťahmedzinímakopoistencomažalobcomakopoisťovňoupodľa§140ods.3zák.č.461/2003
Z.z. s následkom vylúčenia povinnosti platiť poistné.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako
vecne správny. Uviedol, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli
známe v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a s ktorými by sa súd nebol zaoberal. Uviedol, že
spochybňovanie výpovede svedkyne a jej pracovných postupov tak ako to uvádza žalovaný v odvolaní,
nemá vplyv na skutočnosť pre ktorú bola podaná incidenčná žaloba, lebo predmetom sporu je určenie,

či žalovaná pohľadávka na neuhradenom poistnom na sociálne poistenie za úpadcu je pohľadávkou
proti podstate a najmä či boli splnené zákonom stanovené podmienky pre vylúčenie úpadcu z poistenia
v zmysle § 140 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Uviedol,
že takéto vylúčenie z odvodovej povinnosti úpadcu preukázané rozhodne nebolo. Základným a jediným
podkladom pre splnenie podmienok § 140 ods. 3 citovaného zákona je existencia originálov častí I.

a III. tlačív potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, pričom zo všetkých šetrení a z vykonaného
dokazovania od začiatku vyplýva, že tieto originály neboli do sociálnej poisťovne doručené, žiadny jej
útvar ich originály neeviduje. Originály dielov č. I. a č. III. nepredložila do príslušnej pobočky sociálnej
poisťovne ani jedna z osôb na to povinná, a to ani poistenec , ani ošetrujúci lekár. Za týchto okolností
je irelevantná argumentácia žalovaného o existencii náhradného dokladu slúžiaceho ako náhrada za

stratenú, či nedoručenú časť II. dielu dokladu o dočasnej práceneschopnosti. Akceptácia kópie II.
dielu je možná v spolupráci s príslušnou pobočkou sociálnej poisťovne len za predpokladu existencie
originálu dielu I. alebo dielu III. evidovaného na príslušnom útvare pobočky sociálnej poisťovne. Keďže
originály dielov I. a III. úpadcu neboli sociálnej poisťovni predložené, nebolo možné vystaviť náhradný
diel. Žalovaným predložené doklady podľa názoru žalobcu nie sú relevantnými dokladmi na začatie

konania o nemocenské, uznanie dočasnej práceneschopnosti je neopodstatnené a nie je zrejmé na
základe čoho žalovaný vo svojom odvolaní tvrdí, že poistenec Križan má listinu, na základe ktorej si
uplatňuje svoje právo podľa zákona a že zákonne toto právo zaručuje, dôsledkom čoho je vylúčený z
povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie. Doklad predložený žalovaným nie je originálom zákonom
predpísaného dokladu, nárokov z neho sa úpadca začal domáhať po viac ako 2,5 roku od vzniku

údajnej práceneschopnosti do konca s tým, že počas obdobia údajnej práceneschopnosti aj podnikal
a platil poistné za seba ako samostatne zárobkovo činnú osobu. Úpadca prestal platiť poistné a začal
namietať vylúčenie z poistného práve za obdobie, keď sa výška odvodov vzhľadom na jeho daňové
príjmy v roku 2012 (keď mal byť údajne práceneschopný) vypočítavala z maximálneho vymeriavacehozákladu. Keďže ani úpadca, a ani žalovaný ako správca na základe výzvy nepredložili originály tlačiva o
dočasnej pracovnej neschopnosti č. K 678430, žalobca je názoru, že nedisponujú dokladom pre uznanie
úpadcu za dočasne práceneschopného od 07.04.2011. V konečnom dôsledku nevystavenie uvedeného

dokladu a jeho nedoručenie do sociálnej poisťovne potvrdila aj ošetrujúca lekárka, pričom namietanie jej
pracovných postupov žalobca vo vzťahu k veci označil za nadbytočné a nepodstatné. Zdôraznil, že ak
munebolidoručenérelevantnédokladysvedčiaceotom,žeúpadcabolzpohľadusociálnehopoisteniaa
nárokov vyplývajúcich zo zákona o sociálnom poistení uznaný dočasne práceneschopný od 07.04.2011,
pre účely sociálneho poistenia nebol preukázaná existencia dočasnej práceneschopnosti. Správanie

úpadcu označil za účelové v snahe vyhnúť sa plneniu odvodových povinností a pokiaľ žalovaný ako
správca v priebehu konania namietal porušovanie povinností nielen zo strany žalobcu a svedkov, ale aj
zo strany súdu, je potrebné zdôrazniť, že tým, kto svoje oznamovacie a zákonné povinnosti zanedbal
a neplnil bol predovšetkým úpadca Peter Križan a v čase od vyhlásenia konkurzu aj žalovaný ako jeho
správca, keď neplnil odvodové povinnosti ani po vyhlásení konkurzu.

4. Žalovaný v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalobcu uviedol, že dňa 17.03.2014 bol osobne
prítomný v ordinácii Z.. E., ktorá pacientovi Petrovi Križanovi (úpadcovi) na predloženom preukaze o
práceneschopnosti K 678430 vyznačila ukončenie práceneschopnosti dňom 17.03.2014 a zároveň aj
diel IV predmetného potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti, ktoré ležalo v zdravotnej dokumentácii
pacienta, kde vyznačila ukončenie práceneschopnosti. Úpadca bezodkladne doručil uvedené listiny

do sociálnej poisťovne, ktoré sa v poisťovni stratili a keď sa to pacient dozvedel, doručil kópiu
hlásenia o skončení práceneschopnosti diel IV. dňa 28.04.2014, ktorého kópiu si vyhotovil pred tým do
sociálnejpoisťovne.Prijatiepoisťovňapotvrdilapečiatkoupodateľneaajručnepríslušnoupracovníčkou.
Žalovaný uviedol, že poistenec si môže svoje nároky z poistenia uplatňovať do 3 rokov od uznania
za práceneschopného. Predmetné listiny sú súčasťou súdneho spisu. Žalovaný opätovne poukázal

na znenie § 140 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a na skutočnosť, že úpadca bol
dňa 07.04.2011 uznaný za práceneschopného a táto práceneschopnosť bola ukončená 17.03.2014.
Predmetné listiny sa v kolobehu medzi lekárkou a sociálnou poisťovňou v poisťovni stratili, avšak je
nepochybné, že práceneschopnosť bola vystavená opodstatnene, nakoľko jej ukončenie ošetrujúca
lekárka potvrdila. Práceneschopnosť a jej opodstatnenosť je oprávnený posúdiť len lekár, a nie úradník

sociálnej poisťovne. Žalovaný opätovne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 26CoPr/2/2014 a uviedol, že v prípade poistenca Križana (úpadcu) ošetrujúci
lekár splnil zákonom stanovenú podmienku vylúčenia povinnosti platiť poistné tým, že ho uznal
za práceneschopného. Zdôraznil, že žalobca ako poisťovňa doposiaľ vo vzťahu s lekárkou
Z.. E. nepreukázal zneužitie oprávnenia ošetrujúcim lekárom. Je teda nepochybné, že doklad o

práceneschopnosti bol vystavený dôvodne a vyplývajú z neho všetky zákonné práva aj povinnosti v
zmysle § 140 ods. 3 zák, č. 461/2003 Z.z. Vzhľadom k všetkým doterajším zisteniam navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcu zaviaže k náhrade trov
celého konania.

5. Dňom 1. júla 2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len O.s.p.)
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

8. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je
neopodstatnené, a že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP, pričom v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia sa

v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP, lebo vo veci nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný
záujem.9. Na zdôraznenie správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:
Pre posúdenie skutočnosti, či boli splnené podmienky pre vylúčenie povinnosti platiť sociálne poistenie
stanovené v § 140 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov za

úpadcu za obdobie august 2013 až február 2014, bolo potrebné ustáliť, či v danom období bol úpadca
uznaný za dočasne práceneschopného poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa zák. č. 578/2004
Z.z.

10. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych

pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve v znení neskorších predpisov samostatnú
zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná
asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej
zdravotníckejpraxesavyžadujelicencianavýkonsamostatnejzdravotníckejpraxe[§68ods.1písm.a)].

11. Podľa § 12a ods. 1 písm. a) zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov dočasnú pracovnú neschopnosť
osoby posudzuje a rozhoduje o nej príslušný ošetrujúci lekár, ktorým je všeobecný lekár (§ 8 ods.
3) alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo, s ktorým má
osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa § 12, ak ide o posudzovanie a
rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti.

12. Podľa § 12a ods. 2 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov ak príslušný ošetrujúci lekár
rozhodol o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby, vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej
neschopnosti na predpísanom tlačive a určí osobe liečebný režim.

13. Podľa § 12a ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov dočasná pracovná neschopnosť
sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu podľa prílohy č. 1, ktorá vyžaduje
dočasnú pracovnú neschopnosť. Ak sa zdravotná starostlivosť poskytne zamestnancovi po odpracovaní

jeho pracovnej zmeny, dočasná pracovná neschopnosť sa začína nasledujúcim kalendárnym dňom.

14. Podľa § 12a ods. 8 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, ak osoba počas dočasnej
pracovnej neschopnosti poberá nemocenské, príslušný ošetrujúci lekár jej vydá na predpísanom tlačive

preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ku
ktorému dočasná pracovná neschopnosť trvá.

15. Z citovaných ustanovení zák. č. 578/2004 Z.z. i zák. č. 576/2004 Z.z. nepochybne vyplýva, že
dočasnú pracovnú neschopnosť osoby posudzuje a rozhoduje o nej výlučne ošetrujúci lekár, ktorý o nej

vystaví na predpísanom tlačive potvrdenie.

16. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, najmä z výpovede svedkyne Z.. Z. E. ako
ošetrujúcej lekárky vyplynulo, že ona dňa 07.04.2011 úpadcu nevyšetrovala, a ani mu nevystavila
doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti. Uvedenému nasvedčujú aj ďalšie zistenia súdu prvej

inštancie o tom, že žalobcovi neboli ani od ošetrujúcej lekárky, a ani od poistenca (úpadcu) doručené
originály I. dielu a III. dielu dokladu o dočasnej pracovnej neschopnosti úpadcu. Záver súdu prvej
inštancie o tom, že žalovaným predložené potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti č. K 678430,
ktorým mienil preukazovať práceneschopnosť úpadcu v období august 2013 až február 2014, nie
je dokladom o dočasnej práceneschopnosti vystaveným v zmysle § 12a ods. 2, 3 zák. č. 576/2004

Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení
neskorších predpisov, má teda oporu vo vykonanom dokazovaní. V zmysle citovaných ustanovení zák.
č. 576/2004 Z.z. totiž len príslušný ošetrujúci lekár, a nikto iný, na základe zistenia choroby, ktorá
vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť, môže vystaviť o nej potvrdenie za účelom preukázania,
že osoba povinná platiť poistné na sociálne poistenie je počas trvania práceneschopnosti z tejto

povinnosti vylúčená, tak, ako to vyplýva z ust. § 140 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov. Z tohto hľadiska je irelevantná argumentácia žalovaného o tom, že ak
úpadca disponoval dokladom o práceneschopnosti zo dňa 07.04.2011 a ak nebolo preukázané zneužitie
oprávnenia ošetrujúcej lekárky, bol v spornom období vylúčený z povinnosti platiť poistné. SvedkyňaZ.. Z. E. totiž vo svojej výpovedi presne uviedla, za akých okolností došlo k vystaveniu potvrdenia o
dočasnej práceneschopnosti, z čoho je zrejmé, že ňou ako ošetrujúcim lekárom nebola zisťovaná a
zistená choroba vyžadujúca si liečebný režim, a teda že o dočasnej pracovnej neschopnosti nerozhodol

príslušný ošetrujúci lekár postupom podľa § 12a ods. 1. ods. 2 písm. a), ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z.

17. K námietke žalovaného o nevierohodnosti a zmätočnosti svedeckej výpovede
Z.. Z. E. odvolací súd uvádza, že okolnosti, za ktorých došlo k vystaveniu potvrdenia o dočasnej
pracovnej neschopnosti pre úpadcu, teda či zdravotná sestra bez vedomia lekárky sama doklad

podpísala alebo či použila bez jej vedomia ňou podpísaný bianko doklad (svedkyňa pripustila obe
možnosti spôsobu vystavenia dokladu), nemajú v konečnom dôsledku vplyv na následok takého
konania, ktorým je fiktívnosť a teda nulitnosť predmetného potvrdenia z hľadiska jeho účinkov vo
vzťahu k odvodovej povinnosti úpadcu voči žalobcovi. Okrem toho, žalovaný v konaní pred súdom
prvej inštancie nenavrhol vykonať dokazovanie či už znaleckým posudkom za účelom posúdenia
pravosti podpisu na potvrdení o dočasnej práceneschopnosti zo dňa 07.04.2011 alebo výsluchom

zdravotnej sestry ošetrujúcej lekárky. Ak Z.. E. poprela vystavenie uvedeného dokladu, súd prvej
inštancie s prihliadnutím na skutočnosť, že nebol preukázaný ani ďalší zákonný postup pri doručovaní
príslušných dielov potvrdenia žalobcovi ani zo strany lekárky, ani zo strany pacienta (úpadcu),
opodstatnene vyhodnotil obsah svedeckej výpovede ošetrujúcej lekárky ako dôkaz preukazujúci
fiktívnosť predmetného potvrdenia.

18. Pokiaľ žalovaný vo svojich písomných podaniach poukazoval na právny záver vyslovený v
odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26 CoPr/2/2014, podľa ktorého zdravotný
stav žalobcu (v tam vedenom pracovnoprávnom spore) mohol vyhodnotiť jedine ošetrujúci lekár,
ktorý rozhodol o práceneschopnosti žalobcu, a len za predpokladu preukázania zneužitia oprávnenia

ošetrujúceho lekára, ktorý by uznal žalobcu za práceneschopného napriek tomu, že na to nebol dôvod,
bolo by možné uvažovať o polemike žalovaného týkajúcej sa zdravotného stavu žalobcu, odvolací súd
zdôrazňuje, že v predmetnom spore o určenie pohľadávky proti podstate bolo preukázané výpoveďou
samotnej ošetrujúcej lekárky zneužitie jej oprávnenia pri vystavení dokladu o dočasnej pracovnej
neschopnosti.

19. Preskúmaním napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho odvolací súd zistil, že súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami
uvedenýmivust.§191CSP (do30.06.2016podľa§132O.s.p.)azozistenéhoskutkovéhostavuvyvodil
správny právny záver o opodstatnenosti predmetnej určovacej žaloby v zmysle § 87 ods. 8 ZoKR.

20. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP (do
30.06.2016 podľa § 157 ods. 2 O.s.p.) a odvolací súd sa s týmto odôvodnením
v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Žalovaný ani
v odvolaní proti rozsudku neuviedol žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní

nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

21. Odvolací súd z uvedených dôvodov potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

22. O nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalobcovi
nárok na ich náhradu nepriznal, aj keď žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, pretože preukázateľne
mu žiadne trovy nevznikli.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9

zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).