Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/233/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107201188
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1107201188.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu

JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobkyne: N.. N. P., L. Z. H.
W. X. &. L.G., U..G..C.., X., G. X, IČO : 46 817 701, proti žalovanému: KOZÁČEK, s.r.o., Bratislava,
Pohorského 7, IČO : 35 757 833, zastúpený Jurek advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Páričkova 15,
Bratislava, IČO: 47 253 983, o zaplatenie 8.572,58 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 19C/104/2007-621 zo dňa 14. decembra 2012 a odvolanie
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 19C/104/2007-702 zo dňa 5. februára
2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a napadnuté uznesenie č. k.
19C/104/2007-702 zo dňa 5. februára 2015 p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa má právo na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu
8.572,58 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,5 % ročne počnúc dňom 6.1.2007 do zaplatenia, to
všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania
súd návrh zamietol.

2. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že žalobkyňa sa dňa
18.6.2002 stala vlastníčkou bytu č. 7 na 4. poschodí v bytovom dome na T. D. Č.. XX P. X. na základe
kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k bytu od predávajúceho - pôvodného spoluinvestora T.. H. H.
(Zmluva o združení na účely prípravy a výstavby stavby „Bytový dom na T. D. P. X. - J. J. zo dňa 5.9.2000
- čl. 71, Zmluva o výstavbe bytového domu a kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2001 - čl. 80). Predmetný
bytový dom postavil na základe Zmluvy o dielo č. 01/05/2000 zo dňa 23.8.2000 žalovaný. V zmluve o

dielo, čl. VI, bod 6.1. bola dojednaná záručná lehota v trvaní 48 mesiacov na stavebnú časť. Bytový
dom bol skolaudovaný kolaudačným rozhodnutím č. XXXX-XX/XXXXX/H/XX/Cš/XXH z 13.2.2002, čo
vyplýva z čl. 1 bodu 3 kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a pôvodným vlastníkom bytu.
Žalobkyňa reklamovala vady diela u žalovaného prvýkrát písomne dňa 24. 11.2005, počas záručnej
doby, a to najmä vadnú izoláciu terasy a jej prepojenie na zvislé steny objektu (steny, okná) prejavujúcu
sa vydutím drevenej podlahy na viacerých miestach v interiéri a nadmernou vlhkosťou bytu. Uplatnila si
nárok na bezplatné odstránenie popísaných vád. Opätovne vady diela reklamovala aj neskôr písomnou

korešpondenciu nachádzajúcou sa v súdnom spise a popísanou vyššie. Žalovaný reklamáciu neuznal.
Vytknuté vady diela žalovaný neodstránil, namietal, že za ne nezodpovedá, pretože si žalobkyňa dala
prerobiť balkónové dvere v oblúku a pod týmito dverami vôbec nebola izolácia. Ako dospel k tvrdeniam
uvedeným v odpovedi na reklamáciu žalovaný v liste neuviedol. Žalobkyňa odstránenie vád nakoniecrealizovala v júli 2006 na vlastné náklady prostredníctvom dodávateľa Mark-Mart, Y. L., V. Č.. X, U.
na základe Zmluvy o dielo č. 07/2006. Na opravu bola použitá technológia hydroizolácie spoločnosti
SCHOMBURG. Zástupca tejto spoločnosti odporučil stavebnú spoločnosť Y. L., Mark - Mart, práce

sa realizovali na základe postupu navrhnutým spoločnosťou SCHOMBURG Slovensko s.r.o., ktorá
vykonala v septembri 2005 obhliadku bytu žalobkyne. Vzhľadom na ročné obdobie sa ako dočasné
riešenie realizovala oprava v rozsahu a za účelom zamedzenia prieniku vody do bytu cez povrch
odstránením dlažby po okrajoch okien (styk - stena) a aplikovať AQUAFIN -2K s vložením pásky do
vnútra. Po zimnom období sa vada odstraňovala komplexne v zmysle návrhu technického riešenia

opravy vypracovaného firmou SCHOMBURG Slovensko, s.r.o. zo dňa 26.9.2005 (čl. 160). Za vykonanie
„Opravy zatekania terasy v bytovom dome - T. D.. Č. XX, X.“ bola žalobkyni dňa 20.06.2006 dodávateľom
vyfakturovaná čiastka 119.000,- Sk s DPH a dňa 6.7.2006 čiastka 139.257,50 Sk s DPH a to na základe
cenovej kalkulácie a čl. IV zmluvy o dielo č. 07/2006. Uvedené čiastky žalobkyňa dodávateľovi uhradila
bezhotovostne prevodom z jej účtu, čo vyplýva z predložených výpisov z účtu žalobkyne vystavených
Tatrabankou,a.s.(žalobkyňadňa28.7.2006uhradilasumu39.257,50Sk,dňa26.6.2006sumu119.000,-

Sk a dňa 25.7.2006 sumu 100.000,- Sk).

3. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 373, § 380, § 436 ods. 1, § 562
ods. 2, § 563 ods. 1, § 564 Obchodného zákonníka, keď dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala v
konaní aktívnu legitimáciu voči žalovanému nakoľko nadobudnutím vlastníckeho práva k predmetnému

bytu v bytovom dome na T. D. P. X. dňa 18.6.2002 vstúpila do pôvodných práv bývalého vlastníka bytu
T.. H. H. vo vzťahu k žalovanému ako zhotoviteľovi stavby zo Zmluvy o dielo č. 01/05/2000 uzatvorenej
v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, teda aj do práva reklamovať vady diela. Kolaudácia
predmetného bytového domu a následné odovzdanie diela sa uskutočnilo vo februári 2002. Žalobkyňa
vady diela písomne reklamovala prvýkrát listom zo dňa 24.11.2005, teda počas plynutia 4 ročnej (48

mesačnej) reklamačnej doby v zmysle čl. VI, bod 6.1 a 6.2 zmluvy o dielo, čo nakoniec ani nebolo medzi
účastníkmi konania sporné. Žalobkyňa reklamovala písomne vadu bez zbytočného odkladu po jej zistení
po viacerých osobných stretnutiach so žalovaným a zástupcom Združenia vlastníkov bytu a žiadala
zabezpečiť opravu vád, keď komplexný rozsah a charakter vady diela zistila v septembri v roku 2005,
potom čo došlo k vydutiu drevenej podlahy na viacerých miestach v byte a jej následnému rozlepenie,

resp. zlomenie. Z bodu 6.4. čl. VI cit. Zmluvy o dielo vyplýva, že počas záručnej doby má objednávateľ
právo požadovať a zhotoviteľ povinnosť bezplatne odstrániť písomne reklamované vady, a to do
troch dní pokiaľ sa strany nedohodnú inak od uplatnenia reklamácie objednávateľom a vady odstrániť
v čo najkratšom technicky možnom čase. Ak sa nedohodne termín kratší, vady odstráni zhotoviteľ
najneskôr do 30 dní od uplatnenia reklamácie. Podľa bodu 6.7 zmluvy sa za vady diela v záručnej dobe

nepovažujú vady spôsobené prevádzkou objednávateľa prípadne bežným opotrebovaním materiálov,
príp. živelnou pohromou, resp. zavinením tretej osoby. Žalobkyňa preukázala existenciu vytknutých vád
a to vadne zhotovenej hydroizolácie žalovaným, čo vyplýva nielen z ňou predloženého vyššie citovaného
znaleckého posudku znalca N.. Z., ktorý po obhliadke realizovanej u žalobkyne dňa 25.1.2006 v posudku
konštatoval,žekonštrukčnédetailyoblúkovejstenyzkuchyneazasklenástenasdveraminiesúvsúlade

s projektovou dokumentáciou a dochádza pri hnanom daždi ku zatekaniu do kuchyne a izby. Znalec
ďalej konštatoval, že: „Dlažba je realizovaná s nekvalitným vyškárovaním a bez predpísaného stupňa pri
obvodovej stene pred zasklenou stenou do izby a vytiahnutia izolácie na zvislé konštrukcie (dodatočne
boli prelepené stykové škáry a urobený náter, čo je dočasné riešenie), dochádzalo k zatečeniu do
interériu. S ohľadom na uvedené skutočnosti zhotoviteľ spoločnosť Kozáček, s.r.o. v júni 2004 vybúral

po obvode pás dlažby a opätovne ju uložil. Čelo balkóna je však ukončené bez odkvapovej lišty.
V styku dlažby s rámom zasklených stien do izby a kuchyne bola dlažba realizovaná na zraz bez
vyvedeniahydroizolácienaspodnýprofilzasklenejstenyaopätovnedochádzalokzatekaniudokuchyne
a izby. V dôsledku zvýšenej vlhkosti došlo k nasiaknutiu stien a parkiet. Steny sú vysúšané, omietky
a maľby opravené, čo je doložené fotografiami.“ Znalec N.. Z. v rámci svojej svedeckej výpovede

pred súdom vypovedal, že k zatečeniu do bytu žalobkyne by došlo aj bez ohľadu na ňou realizovanú
výmenu presklenej časti za pevnú časť dverí, pretože zatieklo aj cez iné presklené časti. Záver o vadne
zhotovenej hydroizolácii potvrdil vo svojom posudku aj súdom ustanovený znalec N.. U., ktorý hlavnú
príčinu zatečenia do bytu vidí v tom, že bola chybne realizovaná hydroizolácia, ktorá nebola vyvedená
po celom obvode presklenej steny a tiež plných stien nad úroveň dlažby, resp. nad úroveň terasy.

Sprievodným nedostatkom je sklon terasy bez plynulého odtekania vody k odkvapu a tiež nekvalitné
tmelenie škár medzi dlaždicami. Zhotoviteľ nedodržal sklon dlažby terasy smerom k odkvapu, ktorý je
určený v projekte 1,5%, neurobil ukončenie okraja dlažby pri odkvape, kde nebola osadená zarážka z
oceľového plechu. Tvrdenia žalobkyne o vadách diela spočívajúcich vo vadnej izolácii nepriamo potvrdiliaj svedecké výpovede svedka N.. T. T.ituru (potvrdil nadmernú vlhkosť bytu, zarosenie okien a plesne na
stenách bytu) a svedkyni I.S. U. (zúčastnila sa spolu so žalobkyňou obhliadky vady pri reklamovaní vady
a bola prítomná pri odkrytí dlažby). Vzhľadom na uvedené prvoinštančný súd považoval za irelevantné

konštatovanie svedka N.. L. Z., bývalého predsedu združenia individuálnych stavebníkov a neskôr
predsedu spoločenstva vlastníkov bytov v objekte na T. D. Č.. XX, týkajúce sa príčin zatekania do bytu
žalobkyne, pretože sa jedná o vady, ktorej príčinu nemohol svedok zistiť voľným okom pri obhliadke
bytu bez odkrytia podlahy a tiež z dôvodu, že nemá príslušné odborné vzdelanie, ktoré by dávalo ním
vysloveným záverom určitú odbornú vypovedaciu hodnotu. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva,

bývalý vlastník bytu T.. H. H. v byte býval od kolaudácie, ktorá sa uskutočnila vo februári 2002 do júna
2002, kedy byt predal žalobkyni. Jedná sa teda o obdobie 4 mesiacov, kedy sa vady diela spočívajúce
vo vadnej hydroizolácii nemuseli v byte objaviť, vzhľadom na krátkosť tohto času a prípadné priaznivé
poveternostné podmienky. V tomto kontexte je preto pre súd irelevantná aj výpoveď projektanta stavby
N.. H.. L. W., ktorý vypovedal, že L. H. v predmetnom byte navštevoval 2 roky a vady si nevšimol, keď
je zrejmé, že pán H. v byte býval len 4 mesiace.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zhotoviteľ sa vznesením námietky premlčania spočívajúcej v tom,
že vady neboli žalobkyňou reklamované bez zbytočného odkladu od ich zistenia, nebránil. Žalovaný
nepredložil dôkaz, ktorým by zvrátil znalecky preukázané tvrdenia žalobkyne, a to že hydroizoláciu v
byte realizoval kvalitne a bez vád. Žalovaný nepreukázal príslušným záznamom v stavebnom denníku,

že došlo k riadnemu zdokumentovaniu prevzatia hydroizolácie v jednotlivých bytoch, vrátane kontroly
kvality jej zhotovenia pred jej pokrytím ďalšími vrstvami. Tvrdenia žalovaného, že vadná hydroizolácia
nebola zdokumentovaná pri kolaudačnom konaní neobstojí, nakoľko sa jedná o vadu pod povrchom
(betónom, obkladom a pod.), ktorú nie je možné zistiť voľným okom pri kolaudácii stavby, ale až užívaním
bytu a dlhodobejším vplyvom nepriaznivých poveternostných podmienok, nejde teda o zjavnú vadu

zistiteľnú okamžite. Tiež neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že zásahom žalobkyne do konštrukcie v roku
2002 výmenou dvoch presklených častí dverí došlo k poškodeniu hydroizolácie, nakoľko toto tvrdenie
ničím nepreukázal. Výmenou dvoch zasklených dvier za pevnú presklenú stenu totiž nemohlo dôjsť k
tak závažným zásahom, ktorých následkom by bola masívne zatekanie do bytu a následné nadmerné
zavlhnutie bytu, pričom fakt, že k zatečeniu do bytu žalobkyne by došlo aj bez výmeny dvoch častí

presklených dielov potvrdil aj znalec N.. Z., nakoľko zistil, že k zatečeniu parketovej podlahy došlo
na viacerých miestach. Naopak z výsledkov svedeckých výpovedí (O. A., zástupcu firmy Schomburg,
Y. L. MARK-MART) jasne vyplynulo že po odkrytí pôvodnej dlažby sa zistilo, že pod dlažbou nebola
vybudovaná hydroizolácia, že príčinou zatekania mohlo byť aj nesprávne zrealizovanie detailov styku
terasy so zvislými múrmi budovy, riadne nepreizolovanie spoju rámu okna s podkladným murivom pod

rámom okna a zlé vyspádovanie terasy, za čo nesie zodpovednosť žalovaný.

5. Súd prvej inštancie za irelevantné považoval aj námietky žalovaného, že za zlý odtok vody z terasy
nemôže niesť zodpovednosť z dôvodu, že to nebol on, kto zabezpečoval obklad terasy (finálneho
obkladu) v zmysle zmluvy o dielo, nakoľko toto si riešil objednávateľ samostatne. Z vykonaného

dokazovania totiž jednoznačne vyplynulo, že žalovaný podľa zmluvy pripravoval základ, na ktorý sa
následne treťou osobou realizoval finálny podklad (dlažba). Vyhotovenie podkladu znamená zhotovenie
riadnej hydroizolácie, vrátane jej vyspádovania a následné zaliatie povrchu betónovou vrstvou, čo bolo
súčasťou diela, ktoré sa zaviazal dodať žalovaný v zmysle zmluvy o dielo. Vyspádovanie povrchu, na
ktorý sa kladie finálny obklad, nemôže zabezpečiť profesia obkladača. Terasa presahujúca rozlohou 5

m2 musí mať podľa projektovej dokumentácie zabudovaný samostatný odvodňovací systém vrátane
odkvapovej lišty plniacej funkciu odtoku vody (strana 4 ZP N.. Z.), čo tiež nebolo dodržané. O vadách
diela v súvislosti so zlým vyspádovaním terasy svedčí aj následná oprava terasy žalobkyne realizovaná
žalovaným v roku 2004. Žalobkyňa tvrdenia o nekvalitnej a nedostatočne zhotovenej hydroizolácie
žalovaným preukázala predložením znaleckého posudku N.. Z.. Jej tvrdenia následne potvrdil aj súdom

ustanovenýznalecN..U.,čovyplývazovyššiecitovanéhozneniaznaleckéhoposudku,akoajsvedokN..
T. T., ktorý vypovedal, že vo svojom byte tiež zaznamenal problémy spočívajúce práve v nedostatočnej
alebo nekvalitnej izolácii bytového domu, svedok O. A., ktorý ako príčinu zatekania definoval zle
realizovaný detail spoja medzi terasou a dreveným rámom okna. Podľa názoru prvoinštančného súdu
teda jednoznačne problém nie je v spôsobe voľby technického riešenia zvislej presklenej konštrukcie,

ktoré realizoval žalovaný na základe požiadavky predchádzajúce vlastníka bytu, ale v kvalite jeho
prevedenia, resp. vyhotovenia, ktoré, ako sa jednoznačne preukázalo, bolo vadné.6. Súd prvej inštancie poukázal nato, že vadu spočívajúcu v zhotovení vadnej hydroizolácie považoval
za porušenie zmluvy o dielo podstatným spôsobom. Žalobkyňa v zmysle § 436 ods. 1 písm. písm. b)
Obchodného zákonníka požadovala odstránenie vád opravou, pretože sa jednalo o vadu opraviteľnú.

Žalovaný vadu neuznal a tak si žalobkyňa z dôvodu narastajúcich škôd spočívajúcich najmä v
znehodnotení stien a drevenej interiérovej podlahy v byte zrealizovala opravu vadnej hydroizolácie na
vlastné náklady, ktoré činili sumu 8.572,58 €. Hodnotu nákladov na opravu vady si žalobkyňa voči
žalovanému tak uplatňuje titulom zľavy z kúpnej ceny, pričom za primeranú zľavu z ceny považuje
náklady na odstránenie vád diela opravou. Po vyhodnotení skutkového stavu súd dospel k záveru,

že takýto nárok môže žalobkyňa vzniesť len voči predávajúcemu, ktorým je bývalý vlastník bytu a nie
voči žalovanému, ako zhotoviteľovi diela. Súd žalobkyni uplatnenú čiastku priznal titulom nároku na
náhradu škody podľa § 373 Obchodného zákonníka, keď mal za preukázané, že žalovaný porušil svoju
povinnosť zo záväzkového vzťahu tým, že dodal vadné dielo, reklamovanú vadu neuznal a opravu
nevykonal. Keďže opravu vadnej hydroizolácie na vlastné náklady zrealizovala žalobkyňa, vznikla jej
škoda spočívajúca v nákladoch na opravu reklamovanej vady - hydroizolácie, a nárok na ich vrátenie.

Výšku uplatnených nákladov na opravu súd nemal za spochybnenú, keď tieto náklady boli riadne
rozpísané v rozpočte, ktorý žalobkyňa predložila spoločnosť MARK-MART, boli riadne vyfakturované a
žalobkyňou aj uhradené. K námietke žalovaného je potrebné uviesť, že žalobkyni nemôže byť na ťarchu,
že opravu hydroizolácie zrealizovala vyšším štandardom, než akým bola zhotovená hydroizolácia
žalovaným s odkazom na vypracovanú projektovú dokumentáciu bytového domu, s ohľadom na vadnosť

jej pôvodného vyhotovenia žalovaným.

7. Vzhľadom na uvedené prvoinštančný súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 8.572,50 €
(258.257,50 Sk) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 13,5 % ročne počnúc dňom 6.1.2007, keďže týmto
dňom bol žalovaný v omeškaní s úhradou žalovanej sumy. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu

žalovanej sumy listom zo dňa 22.12.2006, v liste žalovaného požiadala o úhradu tejto sumy do 5.1.2007,
spolu s výzvou žalovanému predložila príslušné faktúry, ktoré boli predmetom úhrady. O výške úrokov
z omeškania súd rozhodol v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výška základnej úrokovej
sadzby NBS platná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu,
bola vo výške 3,5 %, s pripočítaním 10 % tak ide o sumu 13,5 % ročne. Keďže žalobkyňa si uplatnila

úroky z omeškania vo výške 14 % ročne a súd jej priznal úroky vo výške 13,5 % ročne, v tejto nepatrnej
časti žalobu v druhom výroku rozsudku zamietol. Nakoľko pri vyhlasovaní rozsudku došlo v zápisnici z
pojednávania k chybe pri písaní, keď súd nesprávne uviedol výšku úrokov z omeškania vo výške 9,5
% ročne namiesto 13,5 % ročne s poukazom na procesnú ekonomiku v zmysle § 164 O.s.p. vykonal
opravu tejto chyby priamo v znení písomného vyhotovenia rozsudku.

8. O trovách konania súd prvej inštancie nerozhodol z dôvodu, že o týchto rozhodne do 30 dní odo
právoplatnosti rozsudku vo veci samej s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p.

9. Proti tomuto rozsudku a to proti výroku, ktorým bolo návrhu vyhovené, podal v zákonom stanovenej

lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť, návrh v celom rozsahu
zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Vo svojom odvolaní poukázal na nesprávne právne
posúdenie veci, keď žalobkyňa sa svojím návrhom domáhala zaplatenia žalovanej sumy z titulu nároku
z vád tovaru (návrh čl. IV, štvrtý odsek) a on v tomto kontexte nebol a nie je pasívne legitimovaný
a túto námietku vzniesol už vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 24.8.2007. Prvoinštančný súd

napadnutým rozhodnutím rozhodol o nároku na náhradu škody, teda o niečom, čo žalobkyňa nežiadala.
Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obsiahlo zaoberá nárokom z vád, pričom
konštatuje, že podľa § 532 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, súd neprizná objednávateľovi nároky
z vád tovaru, ak ich neoznámi zhotoviteľovi bez zbytočného odkladu. Z vykonaného dokazovania ako
aj z rozhodnutia je zrejmé, že vady sa prvýkrát objavili už v roku 2002 a prvýkrát si žalobkyňa tieto vady

u neho uplatnila až listom zo dňa 25.11.2005, to znamená, že si teda u neho nároky z vád uplatnila až
po vyše 3 rokoch, čo sa v žiadnom prípade nedá považovať za oznámenie bez zbytočného odkladu (§
562 ods. 2 Obchodného zákonníka ). Napriek tomu, že súd prvej inštancie na str. 3 rozsudku uvádza
túto skutočnosť, celkom nepochopiteľne na str. 9 posledný odsek uvádza že žalobkyňa reklamovala
písomne vadu bez zbytočného odkladu po jej zistení. Žalovaný sa nestotožnil s právnym názorom súdu

prvej inštancie, že túto skutočnosť treba namietať ako premlčanie. Nepoukázanie na skutočnosť, že
od prvého objavenia sa vád v roku 2002 do prvého písomného uplatnenia nároku z vád diela v roku
2005 prešla značná doba, teda že nešlo o uplatnenie si nároku z vád bez zbytočného odkladu, nie je
podľa jeho názoru premlčaním. Premlčaním zanikajú práva (§ 387 ods. 2 Obchodného zákonníka), nie jezákonodarcom jasne definovaný postup súdu, ako má konať resp. rozhodnúť (§ 562 ods. 2 Obchodného
zákonníka).

10. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam keď
chybne posúdil skutočnosť, že žalobkyňa hneď od počiatku riadne preukázala výšku žalovanej sumy,
skutočnosť, či bolo potrebné vymieňať celú terasu, keďže priznal sumu za výmenu hydroizolácie
na celej terase, pričom z výpovede znalca prof. Z. (v postavení svedka) jednoznačne vyplýva, že
„hydroizoláciu nebolo potrebné meniť na celej terase“, keď toto konštatovanie má zásadný vplyv na to, či

mal byť žalovaný zaviazaný na celú žalovanú sumu. Rovnako chybne posúdil skutočnosť, či svojvoľná
výmena okien žalobkyňou bola príčinou zatekania. Z výpovede znalca prof. Zajaca (v postavení svedka)
jednoznačne vyplýva, že „voda sa mohla dostať do bytu len cez presklenú časť“, keď poukázal nato,
že sa jedná o presklenú časť, ktorú svojvoľne vymenila žalobkyňa ešte pred tým, ako mu oznámila
vady - teda nejde o výmenu presklenej časti z dôvodu neodstránenia vady. Vzhľadom na chybné
posúdenie tejto skutočnosti a vzhľadom na nemožnosť objektívne určiť zavinenie ako také a prípadne

jeho mieru zavinenia, pričom v tomto prípade je dôkazné bremeno na žalobkyni, mal žalovaný za
to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v preukázaní jeho zavinenia. Všetky výroky svedkov a
znalca sú len v teoretickej rovine, čo by bolo keby, pričom vychádzajú výlučne zo zisťovania stavu po
významnom zásahu žalobkyne do stavebnej konštrukcie (najmä zásahu do hydroizolácie, bez ktorého
by sa presklená časť nedala vymeniť) a po výmene terasy t.j. izolácie a povrchu terasy. Súd chybne

posúdil skutočnosti a závery svedkov L. (zhotoviteľ opravy diela za použitia systému SCHOMBURG)
a A. (obchodný zástupca firmy SCHOMBURG), ak prijal ich záver, že pôvodne použitá hydroizolácia
bola nevhodná a bolo potrebné vybúrať celú terasu (výrok L.. A.). Vzhľadom na skutočnosť, že obaja
menovaní svedkovia boli svedkami navrhnutými žalobkyňou a boli osobami priamo zainteresovanými na
tom, že sa použil systém SCHOMBURG, považuje ich výpovede za nedôveryhodné. Súd prvej inštancie

chybne posúdil skutočnú realizáciu detailu diela a skutočnosť, že finálna podlaha bolo položená t.j. aj
vyspádovaná nesprávne a že táto skutočnosť je zavinená ním. Finalizáciu podláh nerobil on, pričom
práve naopak (od konštatovania súdu), je to profesia obkladača, ktorý finalizuje podlahu, vrátane jej
vyspádovania.

11. Záverom poukázal nato, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie neposúdil resp. zle posúdil také
pre rozhodnutie vo veci samotnej závažné skutočnosti ako zavinenie žalobkyne na vzniku a rozsahu
vadného stavu (svojvoľná výmena stavebného prvku v záručnej dobe, vrátane zásahu do hydroizolácie
bez následného zabezpečenia naviazania hydroizolácie, zabránenie odtoku vody nevhodne zhotovenou
drevenou podlahou). Žalobkyňa nepreukázala jeho zavinenie (žiaden dôkaz nehovorí priamo o jeho

zavinení, všetko sú len domnienky, naviac vyslovené zistením stavu v čase po výmene presklenej časti
a terasy žalobkyňou a takisto nebolo preukázané, že by on porušil svoju povinnosť zhotoviteľa, nakoľko
sa neodchýlil od projektovej dokumentácie, t.j. použil projektantom navrhnutý postup a technológiu.
Súd prvej inštancie napriek namietanému minimálne spoluzavineniu, priznal žalobkyni plnú sumu,
napriek tomu, že svojim konaním (podľa neho v plnom rozsahu) spôsobila vadný stav - zatekanie tým,

že svojvoľne vymenila presklený diel a následne drevenou terasou zamedzil odtoku vody. Ďalej súd
napriek tomu, že je zrejmé, že nebolo nevyhnutne potrebné použiť technológiu SCHOMBURG a vymeniť
hydroizoláciu na celej terase, priznal žalobkyni sumu tak, ako žiadala t.j. za drahšiu technológiu a vo
väčšej výmere ako bolo nevyhnutné, a aj keď bol nárok uplatnený ako nárok z vady predanej veci, kde on
od začiatku namietal nedostatok pasívnej legitimácie, priznal sumu z titulu náhrady škody. Prvoinštančný

súd nesprávne aplikoval resp. neaplikoval ustanovenia § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka podľa
ktorých nárok žalobkyni nemal priznať, nakoľko ho o vadách neinformovala bez zbytočného odkladu.

12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť a
priznať náhradu trov odvolacieho konania. Mala zato, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol

ani nepreukázal žiadne skutočnosti, po posúdení ktorých by mal odvolací súd dospieť k záveru, že
rozsudok mení v jeho prospech. Trvala na tom, že jej voči žalovanému vznikol nárok na zaplatenie
požadovanejsumy8.572,58€spríslušenstvom,keďžedielobolovadné,resp.došlokspôsobeniuškody
zo strany žalovaného. Ona v konaní pred súdom prvej inštancie uniesla dôkazné bremeno, preukázala
tvrdené skutočnosti a odôvodnila, že jej voči žalovanému vznikol požadovaný nárok. Žalovaný bol v

konaní absolútne nečinný, nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval opak jej tvrdení, v čom
pokračuje aj v podanom odvolaní. Je nepochybné, že žalovaný porušil svoju povinnosť zo záväzkového
právneho vzťahu a k zatekaniu došlo bez jej zavinenia.13. Na základe odvolania žalovaného odvolací súd svojím rozsudkom z 13. novembra 2014 č. k. 9Co
352/2013-693 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny (podľa vtedy
účinného § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).

14. Najvyšší súdu Slovenskej republiky ako súd dovolací na základe dovolania žalovaného rozsudok
Krajského súdu z 13. novembra 2014, č. k. 9Co 352/2013-693 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dovolací súd prihliadol na vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ktorá sa vyskytla
v štádiu odvolacieho konania v podobe nedoručenia vyjadrenia žalobkyne k odvolaniu žalovaného.

Pretože odňatie možnosti konať pred súdom strane sporu znamenajúce porušenie práv na spravodlivý
proces zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho opodstatnenosť, dovolací súd podľa § 243b
ods. 1 O.s.p. rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

15. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.7.2016,
vktoromvzásadezopakovalsvojenámietkyuvedenévodvolaní.Uviedol,žeabsentujezodpovednostný

vzťah žalovaného v súvislosti s prípadnou vadou. Žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko
žalobkyňa kúpila byt od p. H.. Znova poukázal na to, že vzniesol námietku premlčania spočívajúcu
v tom, že žalobkyňa vady neuplatnila bez zbytočného odkladu po tom, čo vyšli najavo. Žalovaný
namietal i nesprávne zistenie a posúdenie nároku žalobkyne vo vzťahu k výške žalovanej sumy,
skutočnosť, či bolo nevyhnutné vymieňať celú terasu, keď súd priznal žalobkyni čiastku za výmenu

hydroizolácie na celej terase a taktiež nesúhlasí so záverom súdu, ktorý neakceptoval námietku
žalovaného, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno preukázanie zavinenie žalovaného, pretože
náhrada škody podľa Obchodného zákonníka je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. Oba
znalecké posudky, ktoré boli v konaní predložené, preukazujú, že projekt počíta so schodíkom do bytu
zo strany terasy, čo žalovaný oznámil súdu listom zo dňa 19.10.2012, súd na predmetné stanovisko

nereagoval, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Žalovaný namietal proti tendenčnosti
znaleckého posudku znalca N.. U.. Mal za to, že odvolací súd sa vo svojom rozsudku (zrušenom
dovolacím súdom) nedostatočne vysporiadal s pasívnou legitimáciou žalovaného, nakoľko žalobkyňa so
žalovaným nemala žiadne zmluvný vzťah. Žalovaný namietal, že žalobkyňa hrubým spôsobom zasiahla
do konštrukcie stavby v záručnej lehote, čím porušila zmluvu o dielo. Žalobkyňa nepreukázala, že došlo

k zatekaniu v iných bytoch a že mala súhlas zhotoviteľa so zásahom do diela v záručnej dobe. Uviedol,
že súd sa nevysporiadal v dostatočnej miere so všetkými námietkami žalovaného a vec je nesprávne
právne posúdená. Namietal tiež prekvapivosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, jeho nepreskúmateľnosť
a nedostatočné odôvodnenie.

16. K podaniu žalovaného doručeného súdu prvej inštancie dňa 22.7.2016 sa vyjadrila žalobkyňa
podaním doručený odvolaciemu súdu dňa 19.9.2016, v ktorom poukázala v plnom rozsahu na svoje
pôvodné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného doručené súdu prvej inštancie dňa 23.4.2015. Uviedla, že
voči žalovanému prebieha exekúcia, kde súd nepovolil jej odklad, zamietol návrh na jej zastavenie i
námietky povinného voči exekúcií. Podania žalovaného považovala za účelové a špekulatívne.

17. Žalovaný sa vyjadril k podaniu žalobkyne doručenému odvolaciemu súdu dňa 19.9.2016 podaním
doručeným odvolaciemu súdu dňa 25.10.2016, v ktorom nesúhlasil s tým, že podáva špekulatívne
podania. Vzhľadom na zrušenie exekučného titulu Najvyšším súdom Slovenskej republiky nemôže
exekučné konanie pokračovať, preto sú tvrdenia žalobkyne o exekučnom konaní bezpredmetné.

18. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Po odstránení nedostatku vytýkaného dovolacím súdom, keď vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu
žalovaného bolo žalovanému doručené dňa 20.6.2016, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené
ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu
(výrok vo veci samej ktorým bolo vyhovené žalobe) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok
bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a dospel k

záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

20. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.21. Podľa § 560 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku
určenému v zmluve. Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ( § 554); ak

však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas
tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu
tejto záruky. Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli
spôsobené porušením jeho povinností.

22. Podľa § 562 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť
jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Súd neprizná objednávateľovi
právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí;
b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke
uskutočnenej podľa odseku 1; c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri
vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od

odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná
doba. Ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky vedené v odseku 2.

23. Podľa § 564 Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ
však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho

povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

24. Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva
podstatným spôsobom ( § 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním
náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád;

b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné; c) požadovať primeranú zľavu
z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy.

25. Podľa § 436 ods. 4 Obchodného zákonníka popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci
nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.

26. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

27. Podľa § 380 Obchodného zákonníka za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane
vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

28. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že súd prvej inštancie vzhľadom na
vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 215 ods. 1 CSP (ktorému zodpovedá §

153 ods. 1 O.s.p. účinného v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku) spočívajúci v tom, že žalobkyňa
sa dňa 18.6.2002 stala vlastníčkou bytu č. 7 na 4. poschodí v bytovom dome na T. D. Č.. XX P. X. na
základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k bytu od predávajúceho - pôvodného spoluinvestora T..
H. H. (Zmluva o združení na účely prípravy a výstavby stavby „X. J. na T. D. P. X. - J. J.“ zo dňa 5.9.2000
- č. l. 71, Zmluva o výstavbe bytového domu a kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2001 - č. l. 80). Predmetný

bytový dom postavil na základe Zmluvy o dielo č. 01/05/2000 zo dňa 23.8.2000 v zmysle jej dodatkov
(ďalej len „zmluva“) žalovaný, ktorý ako zhotoviteľ uzavrel zmluvu zo Združením vlastníkov bytov, X.
J. na T. D. X. - J. J. ako objednávateľom. V zmluve o dielo, čl. VI, bod 6.1. bola dojednaná záručná
lehota v trvaní 48 mesiacov na stavebnú časť. Bytový dom bol skolaudovaný kolaudačným rozhodnutím
č. 2002-01/03847/H/11/Cš/08H z 13.2.2002. Žalobkyňa reklamovala vady diela, ktoré zistila v lete 2005

u žalovaného bez zbytočného dokladu prvýkrát písomne dňa 24.11.2005, počas záručnej doby, a to
najmä vadnú izoláciu terasy a jej prepojenie na zvislé steny objektu (steny, okná) prejavujúcu sa vydutím
drevenej podlahy na viacerých miestach v interiéri a nadmernou vlhkosťou bytu. Opätovne vady diela
reklamovala aj neskôr písomnou korešpondenciu zo dňa 12.5.2006 a 29.5.2006, kedy si uplatnila aj
nárok na bezplatné odstránenie popísaných vád. Žalovaný reklamáciu neuznal a vytknuté vady diela

neodstránil. Žalobkyňa odstránenie vád nakoniec realizovala v júli 2006 na vlastné náklady vo výške
285.257,75 Sk prostredníctvom dodávateľa Mark-Mart, Y. L., V.V. Č.. X, U., na základe Zmluvy o dielo
č. 07/2006, na opravu bola použitá technológia hydroizolácie spoločnosti SCHOMBURG.29. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav prvoinštančný súd dospel k správnym právnym záverom
spočívajúcich v tom, že vzhľadom na objektívnu zodpovednosť zhotoviteľa za vady diela je žalobkyňa
aktívne legitimovaná na uplatnenie svojho práva zo zodpovednosti za vady diela v zmysle § 562 a § 436

ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka, ktoré právo využila, keď požadovala odstránenie vád opravou.
Žalovaný ako zhotoviteľ bezplatne vady diela neodstránil, čím porušil svoje povinnosti v zmysle čl. VI
bod 6.4, 6.5 zmluvy a správne ho preto prvoinštančný súd zaviazal k náhrade škody v zmysle § 373
Obchodného zákonníka. V zmysle citovaného ustanovenia sú predpokladmi vzniku zodpovednosti za
škodu protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom

a vznikom škody. Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu a existenciu všetkých troch
predpokladov zodpovednosti musí preukázať poškodený. Odvolací súd má zato, že tieto žalobkyňa
ako poškodená preukázala a škoda, ktorá jej vznikla a ktorej rozsah bol správne určený v zmysle
§ 380 Obchodného zákonníka, bola v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného ako
zhotoviteľa diela. Žalovaný ako zhotoviteľ, ktorý škodu spôsobil, nepreukázal okolnosti vylučujúce jeho
zodpovednosť; lebo len v tomto prípade by sa oslobodil sa od povinnosti nahradiť škodu. Svoje

rozhodnutie súd prvej inštancie aj patričným spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP, resp. § 157 ods.
2, 3 O.s.p. účinného v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku).

30. Pokým žalovaný v odvolaní namietal, nesprávne právne posúdenie veci, keď žalobkyňa sa svojím
návrhom domáhala zaplatenia žalovanej sumy z titulu nároku z vád tovaru a prvoinštančný súd

napadnutým rozhodnutím rozhodol o nároku na náhradu škody, teda o niečom, čo žalobkyňa nežiadala,
odvolací súd považuje túto námietku za právne irelevantnú.

31. Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a spravidla začína na základe žaloby.
Tento spôsob začatia konania predpokladá aj ustanovenie § 79 O.s.p. účinného v čase rozhodovania

súdu prvej inštancie (ktorému zodpovedajú ustanovenia § 131 a nasl. CSP). Vo veciach, v ktorých sa
konanie môže začať iba na základe návrhu (vždy tomu tak je v sporových veciach), je podanie žaloby
nevyhnutným predpokladom začatia konania. Ustanovenie § 79 ods. 1 O.s.p. vymedzuje obsahové
náležitosti návrhu, ktorých neúplnosť bráni v ďalšom procesnom postupe súdu s procesným dôsledkom
- odmietnutie podania (§ 43 ods. 2 O.s.p.). Z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobnom

návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v
zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy strán a posúdiť viac,
než čoho sa domáhajú. Napriek tomu, že znenie zákona to neuvádza, bude nepochybné, že zásada
viazanosti súdu petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa strany
domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzeným žalobným návrhom, čo znamená, že

plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v
žalobnom návrhu. Naopak však nie je porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne
kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady
iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby (§ 79 O.s.p.). Ak
teda súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru , že žalovanú čiastku je potrebné priznať nie titulom

zodpovednosti za vady ale titulom náhrady škody, nepostupoval v rozpore s ustanovením § 153 ods. 2
O.s.p. (ktorému zodpovedá § 216 ods. 1 CSP).

32. Žalovaný je nepochybne pasívne vecne legitimovaný v konaní a jeho námietky týkajúce sa absencie
zmluvného vzťahu medzi ním a žalobkyňou sú v tejto súvislosti bez právneho významu. Súd prvej

inštancie žalobkyni priznal nárok na náhradu škody (keď žalobkyňou uplatnený nárok takto správne
právne posúdil), pričom zodpovednosť za škodu žalovaného bola založená porušením povinností, ktoré
mu vyplývali zo zodpovednosti za vady diela, ktoré dodal právnemu predchodcovi žalobkyne, s ktorým
mal zmluvný vzťah a do práv a povinností z ktorého žalobkyňa kúpou predmetného bytu vstúpila.

33. Za bezdôvodnú považuje odvolací súd námietku žalovaného, že prvoinštančný súd nesprávne
aplikoval ustanovenia § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorých nárok žalobkyni nemal
priznať, nakoľko ho o vadách neinformovala bez zbytočného odkladu. Z obsahu spisu vyplýva, že vady
sa u žalobkyne prvýkrát objavili už v roku 2002, druhýkrát v roku 2004 a následne aj v roku 2005. Prvé
poškodenie žalobkyňa riešila prostredníctvom tretích osôb a neuplatnila si voči žalovanému žiaden z

toho vyplývajúci nárok. V roku 2004 boli poškodenia odstraňované žalovaným vo viacerých bytoch, nie
len v byte žalobkyne. Posledné zatekanie v roku 2005 žalobkyňa riešila opätovne so žalovaným a nároky
z toho vyplývajúce si voči nemu uplatnila bez akýchkoľvek pochybností bez zbytočného odkladu po tom,
čo ich zistila. Nároky uplatnené listom zo dňa 24.11.2005 sa ani len čiastočne nevzťahujú na poškodenia,ktoré vznikli v roku 2002 ani v roku 2004, keďže tie už boli v tom čase odstránené, či už treťou osobou
alebo priamo žalovaným, ale na ďalšie, tretie vady diela, ktoré žalobkyňa zistila v roku 2005.

34. K námietke žalovaného, že žalobkyňa nepreukázala a neuniesla dôkazné bremeno v preukázaní
jeho zavinenia odvolací súd dodáva, že právna úprava náhrady škody podľa § 373 a nasl. Obchodného
zákonníka je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, čo znamená, že povinná strana má škodu
nahradiťvždybezohľadunato,čiporušeniepovinnostizavinilaalebonie.Jepovinnosťoutoho,ktoškodu
spôsobil, preukázať liberačné dôvody, pokiaľ sa chce zbaviť povinnosti škodu nahradiť. V danom prípade

žalovaný ako zodpovednostný subjekt nepreukázal okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť, t.j. v tomto
smere neuniesol svoju dôkaznú povinnosť a jeho obrana zostala len v rovine tvrdení bez dôkazov.

35. Čo sa týka ďalších námietok uvedených v odvolaní, týmito sa odvolací súd nezaoberal, keďže
už súd prvej inštancie sa vo svojom odôvodnení podrobne zaoberal všetkými pre vec dôležitými
argumentmi žalovaného, keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v

rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne
pripomína, a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne

a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je
plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III.
ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre
uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú;
článok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument,

pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia
nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21. januára 1999, Van de Hurk proti Holandsku
zo dňa 19. apríla 1994). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je potrebné posudzovať vždy so
zreteľom na konkrétny prípad aj so zreteľom na charakter konania (správne súdnictvo), v ktorom bolo
napadnuté rozhodnutie vydané (Ruiz Torija proti Španielsku zo dňa 9.decembra 1994).

36. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

37. Následne sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu

Bratislava I zo dňa 5. februára 2015 č. k. 19C/104/2007-702, ktorým súd prvej inštancie uložil
žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 614,24 € a trovy právneho zastúpenia
vo výške 5 272,37 € k rukám právneho zástupcu žalobkyne do troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia. Druhým výrokom súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť trovy štátu vo výške 496,- €
do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

38. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 142 ods. 3 a § 151 ods. 3 O.s.p., keď súd
prvej inštancie nerozhodol o náhrade trov konania spolu s rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, ale
vyhradil si že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V
konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo žalobkyňou zaplateného

súdneho poplatku vo výške 514,24 € a preddavku na znalecké dokazovanie zaplateného žalobkyňou vo
výške 100,- €, ako aj trov právneho zastúpenia vo výške 5 272,37 € za 18 úkonov právnej služby a to: 1)
prevzatie, príprava / rok 2006 / á 240,08 € + 5,44 € rež. paušál, 2) spísanie návrhu na začatie konania
zo dňa 10.01.2007 á 253,94 € + 5,91 € rež. paušál, 3) účasť na pojednávaní dňa 18.05.2009 - á 302,19
€ vrátane DPH (253,94 € + 48,25 € DPH) + rež. paušál 8,27 € vrátane DPH (6,95 € + 1,32 € DPH),

4) účasť na pojednávaní dňa 29.06.2009 - á 302,19 € vrátane DPH (253,94 € + 48,25 € DPH) + rež.
paušál 8,27 € vrátane DPH (6,95 € + 1,32 € DPH), 5) účasť na pojednávaní dňa 21.09.2009 - á 302,19
€ vrátane DPH (253,94 € + 48,25 € DPH) + rež. paušál 8,27 € vrátane DPH (6,95 € + 1,32 € DPH), 6)
účasť na pojednávaní dňa 26.10.2009 - á 302,19 € vrátane DPH (253,94 € + 48,25 € DPH) + rež. paušál
8,27 € vrátane DPH (6,95 eur + 1,32 € DPH), 7) písomné podanie vo veci samej na základe výzvy súdu

- vyjadrenie a doloženie dôkazných prostriedkov zo dňa 09.11.2009 á 302,19 € vrátane DPH (253,94 €
+ 48,25 € DPH) + rež. paušál 8,27 € vrátane DPH (6,95 € + 1,32 € DPH), 8) účasť na pojednávaní dňa
07.12.2009 - á 302,19 € vrátane DPH (253,94 € + 48,25 € DPH) + rež. paušál 8,27 € vrátane DPH (6,95
€ + 1,32 € DPH), 9) účasť na pojednávaní dňa 20.01.2010 - á 302,19 € vrátane DPH (253,94 € + 48,25€ DPH) + rež. paušál 8,58 € vrátane DPH (7,21 € + 1,37 € DPH), 10) písomné podanie vo veci samej -
otázky pre znalecké dokazovanie zo dňa 09.02.2010 á 302,19 € vrátane DPH (253,94 € + 48,25 € DPH)
+ rež. paušál 8,58 € vrátane DPH (7,21 € + 1,37 € DPH), 11) účasť na pojednávaní dňa 17.04.2012

bez prejednania veci - á 76,18 € vrátane DPH - 1/4 z tarifnej hodnoty (63,48 € + 12,70 € DPH) + rež.
paušál 9,16 € vrátane DPH (7,63 € + 1,53 € DPH), 12) účasť na pojednávaní dňa 19.06.2012 á 304,73
€ vrátane DPH (253,94 € + 50,79€ DPH) + rež. paušál 9,16 € vrátane DPH (7,63 € + 1,53 € DPH),
13) písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie k pasívnej legitimácii žalovaného zo dňa 08.08.2012
á 304,73 € vrátane DPH (253,94 € + 50,79€ DPH) + rež. paušál 9,16 € vrátane DPH (7,63 € + 1,53

€ DPH), 14) účasť na pojednávaní dňa 10.08.2012 á 304,73 € vrátane DPH (253,94 € + 50,79€ DPH)
+ rež. paušál 9,16 € vrátane DPH (7,63 € + 1,53 € DPH), 15) účasť na pojednávaní dňa 19.10.2012
á 304,73 € vrátane DPH (253,94 € + 50,79€ DPH) + rež. paušál 9,16 € vrátane DPH (7,63 € + 1,53 €
DPH), 16) účasť na pojednávaní dňa 27.11.2012 á 304,73 € vrátane DPH (253,94 € + 50,79€ DPH) +
rež. paušál 9,16 € vrátane DPH (7,63 € + 1,53 € DPH), 17) účasť na pojednávaní dňa 14.12.2012 á
304,73 € vrátane DPH (253,94 € + 50,79€ DPH) + rež. paušál 9,16 € vrátane DPH (7,63 € + 1,53 € DPH)

a 18) písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 19.03.2013 á 304,73 eur vrátane
DPH (253,94 € + 50,79€ DPH) + raž. paušál 9,37 € (7,81 € + 1,56 € DPH).

39. Súd prvej inštancie nepriznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej
služby, a to za doplnenie vyjadrenia zo dňa 9.11.2011 datované dňa 16.11.2011, nakoľko predmetnú

argumentáciu mohol právny zástupca žalobkyne zahrnúť do predchádzajúceho vyjadrenia zo dňa
9.11.2011, za ktoré súd priznal náhradu trov konania; a za doloženie fotodokumentácie na CD nosiči,
nakoľko tento dôkaz právny zástupca založil do spisu na pojednávaní dňa 20.1.2015, za ktorý úkon
mu súd prvej inštancie už priznal náhradu. Okrem toho súd krátil náhradu trov konania za účasť na
pojednávaní dňa 17.04.2012 tak, že za tento úkon priznal 1 tarifnej hodnoty, nakoľko toto pojednávanie

bolo z dôvodu, že sa znalec neodstavil, odročené bez prejednania veci.

40. O náhrade trov konania štátu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., v zmysle
ktorého štátu vzniklo voči žalovanému právo na náhradu trov konania, ktoré hradil. V súvislosti s týmto
konaním zo štátnych finančných prostriedkov bol hradený preddavok na znalecké dokazovanie vo výške

200,- € (preddavok priznaný znalcovi uznesením zo dňa 15.6.2010, č. k. 19C/104/2007-242) a následne
znalecká odmena vo výške 296,- € (znalecká odmena priznaná znalcovi uznesením zo dňa 19.05.2011,
č. k. 19C/104/2007-270). Preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady trov
konania štátu vo výške 496,- €.

41. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby
odvolací súd konanie o trovách konania podľa § 109 O.s.p. prerušil. Pre prípad, že sa odvolací súd
nestotožní s návrhom na prerušenie konania, žiadal zmenu napadnutého uznesenia tak, že žiadne
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, prípadne aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný mal za to, že súd dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. V úvode svojho odvolania spochybnil oprávnenosť nároku žalobkyne vo veci
samej.Následnenamietol,žeprotirozsudkuKrajskéhosúduvBratislave,ktorýmbolpotvrdenýrozsudok
súduprvejinštancie,podaldovolanie.BezohľadunarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
o dovolaní vzhľadom na dovolacie námietky žalovaného možno mať za to, že v danom prípade sú

naplnené aj predpoklady v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. O trovách konania je možné rozhodnúť až po
tom, čo Najvyšší súd rozhodne o dovolaní. Žalovaný mal za to, že v dovolacom konaní sa rieši otázka,
ktorá môže mať vplyv na rozhodnutie o trovách, resp. od posúdenia tejto otázky závisí rozhodnutie.
Zrušením rozsudku Krajského súdu dovolacím súdom by zostalo uznesenie o trovách nedotknuté, preto
je potrebné konanie o trovách konania prerušiť až do rozhodnutia dovolacieho súdu. Žalovaný vytkol

napadnutému uzneseniu aj jeho nedostatočné odôvodnenie, čím je porušené právo na spravodlivé
súdne konania vymedzené v čl. 46 ods. 1 Ústavy. Navyše súd prvej inštancie priznal žalobkyni aj trovy
právneho zastúpenia, ktoré nie sú účelne vynaložené, žalobkyni bola priznaná náhrada trov právneho
zastúpenia za písomné podania, ktoré boli len doplnením, prípadne spresnením žaloby. Bolo vecou
žalobkyne, aby predmetné skutočnosti uviedla už v samotnej žalobe. Taktiež predmetným úkonom

právnej služby možno vytknúť, že sa v nich opakujú skutočnosti, ktoré už boli uvedené a ich opätovné
uvádzanie je nadbytočné a neúčelné. Taktiež nemožno priznať trovy právneho zastúpenia v prípade
podania, ak nejde o podanie vo veci samej, ale týka sa len procesnej otázky (úkony č. 7, 10, 13 a 18).42. V doplňujúcom podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 26.5.2016 žiadal žalovaný napadnuté
uznesenie zrušiť vzhľadom na skutočnosť, že predmetné uznesenie bolo vydané s poukazom na
rozsudok č. k. 19C/104/2007-621 a dovolací súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorým

odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

43. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá žiadala, aby odvolací súd uznesenie
súd prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Mala za to, že prebiehajúce konanie o dovolaní nijakým
spôsobom nebráni v tom, aby bolo rozhodnuté o trovách konania. Odôvodnenie napadnutého uznesenie

spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti a je dostatočné. V prípade žalovaným namietaných
úkonov, za ktoré mal súd nesprávne priznať žalobkyni trovy právneho zastúpenia, ide o podania
žalobkyne týkajúce sa veci samej na základe výzvy súdu, resp. o úkony tak právne a obsahovo
závažné, že ich bolo nevyhnutné uskutočniť písomne. Všetky trovy právneho zastúpenia žalobkyne boli
vynaložené účelne a preto aj správne priznané súdom. Žalobkyňa mala tiež za to, že žalovaný neuviedol,
ani nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali prerušenie konania.

44. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

45. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu
podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

46. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že posudzovaná vec nemá povahu akéhosi

osobitného konania o náhrade trov konania. Rozhodnutie o náhrade trov konania je neoddeliteľnou
súčasťou konania, ktoré sa vedie o žalobe žalobkyne a na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že
súd prvej inštancie využil možnosť, ktorú mu dávalo v čase vyhlásenia prvoinštančného rozsudku
účinné ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. a o náhrade trov konania rozhodol samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutie vo veci samej. Z tohto dôvodu nie je možné v tejto procesnej situácií

prerušiť konanie. Ustanovenia o prerušení konania sa vzťahujú na konanie vo veci samej a nemožno ich
aplikovať pri čiastkovom rozhodovaní procesnej povahy. Nakoľko žalovaný nepodal návrh na prerušenie
konania (vo veci samej) a predpisy upravujúce civilný proces iný inštitút ako prerušenie konania vo veci
samej nepoznajú, odvolací súd o takomto návrhu žalovaného nerozhodoval (ani kladne ani záporne).

47. Po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie
napadnutým uznesením, ktorým uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyni i trovy
konania štátu, aplikoval správne ustanovenia O.s.p. a správne ich aj vyložil, keď žalobkyni, ktorá mala
v konaní neúspech len v pomerne nepatrenej časti, priznal v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. plnú náhradu
trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a preddavku na trovy znaleckého

dokazovania, ako aj náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia. Rovnako správne v
konaní neúspešného žalovaného zaviazal v súlade s § 148 ods. 1 O.s.p. nahradiť trovy konania štátu,
pozostávajúce z nákladov na znalecké dokazovanie. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje
odvolací súd za dostatočné a samotné uznesenie za preskúmateľné, nakoľko z neho všetky vyššie
uvedené skutočnosti jednoznačne vyplývajú. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu považoval

odvolací súd odvolacie námietky žalovaného za nedôvodné.

48. Námietky žalovaného týkajúce sa spochybňovania nároku žalobkyne vo veci samej, vrátane
zopakovania námietok uvedených v dovolaní žalovaného proti rozsudku odvolacieho súdu, sú pre
rozhodnutie o trovách konania právne bezvýznamné. Podkladom pre rozhodnutie o trovách konania je

v danom prípade rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu,
z ktorých vyplýva úspech, resp. neúspech strán sporu v konaní. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o
trovách konania je vo všeobecnosti závislé výlučne od rozhodnutia súdu vo veci samej v prvoinštančnom
konaní, prípadne (ako je to aj v posudzovanej veci) od rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní, ak
bolo podané, pokiaľ súd prvej inštancie využil možnosť, ktorú mu dával § 151 ods. 3 O.s.p. Vysporiadať

sa s vecným argumentmi žalovaného bolo vecou rozhodnutí vo veci samej (rozsudkov) a na základe
vysporiadania sa s nimi bolo rozhodnuté i o trovách konania.49. Odvolací súd má ďalej za to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky pre aplikáciu §
150 ods. 1 O.s.p. účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Ustanovenie § 150 ods. 1 Os.p.
je výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok konania a umožňuje súdu, aby vo výnimočných

prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane, ktorá by inak mala právo na náhradu trov
konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu
a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného
zreteľa, je potrebné prihliadať jednak k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých

strán sporu, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, k postoju strán v priebehu konania a
pod., pretože iba tieto kritéria sú určujúce pri aplikácií postupu v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. Žalovaný ako
okolnosti hodné osobitného zreteľa označil skutočnosti uvedené v dovolaní (o ktorom už dovolací súd
rozhodol), a ktorých obsahom sú námietky vo veci samej negujúce nárok žalobkyne. Odvolací súd musí
znovuzopakovať,žemeritórnenámietkyžalovanéhonemajúvýznamprerozhodnutieotrováchkonania,
nakoľko toto rozhodnutie musí korešpondovať s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo veci samej, ktoré

bolo odvolacím súdom potvrdené. Ak by mal odvolací súd za to, že meritórne námietky žalovaného
sú dôvodné, toto by sa muselo prejaviť v rozhodnutí o odvolaní proti rozsudku vo veci samej, nie v
rozhodnutí o trovách konania a obsah takýchto námietok nemôže predstavovať ani okolnosti hodné
osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p.

50. Pokiaľ žalovaný namietal účelnosť právnym zástupcom žalobkyne vykonaných úkonov právnej
služby, jeho námietky mali až na jednu výnimku len všeobecný charakter, keď žalovaný nešpecifikoval,
ktoré úkony právnej služby a z akého dôvodu mali byť vykonané neúčelne. Z tohto dôvodu sa odvolací
súd s týmito námietkami žalovaného nemohol stotožniť. Konkrétne žalovaný namietal iba účelnosť
vykonania úkonov právnej služby označených v rozhodnutí súdu prvej inštancie poradovými číslami

7., 10., 13. a 18., ktoré sa podľa jeho názoru netýkajú veci samej. Ide o písomné podanie na základe
výzvy súdu - vyjadrenie a doloženie dôkazných prostriedkov zo dňa 9.11.2009, otázky pre znalecké
dokazovanie zo dňa 9.2.2010, vyjadrenie k pasívnej legitimácii žalovaného zo dňa 8.8.2012 a vyjadrenie
k odvolaniu zo dňa 19.3.2013. Z obsahu spisu vyplýva, že vo všetkých prípadoch ide o podania týkajúce
sa veci samej, ktoré boli vykonané právnym zástupcom žalobkyne účelne a ktoré vyplynuli z povinnosti

advokáta chrániť a presadzovať práva a záujmy žalobkyne.

51. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č. k.
19C/104/2007-702 zo dňa 5. februára 2015 ako vecne správne v zmysle § 381 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

52. O náhrade trov odvolacieho konania a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.
1,§453ods.3vspojenís§255ods.1a§262ods.1CSP.Nakoľkoodvolacísúdodvolaniamžalovaného
nevyhovel a napadnuté rozhodnutia súdu prvej inštancie potvrdil, mala žalobkyňa v odvolacom a
dovolacom konaní plný úspech a vznikol jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď o
výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p. ).