Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, December 3, 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/125/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814206446
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5814206446.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v právnej veci navrhovateľky: I..

N. R., C.., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., I. č. XXX/XX, t.č. U., A. Hlinku č. XXX, proti odporcovi: V.. C. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom U. I. č. XXX/XX, v konaní o vylúčenie bývalého manžela z užívania spoločného
bytu do vyporiadania BSM, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným žalobným návrhom žalobkyňa žiadala, aby súd vylúčil žalovaného z užívania nehnuteľností
patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalobcu, a to užívania bytu č. XX, ktorý sa

nachádza na 1. poschodí, vo vchode č. X bytového domu so s. č. XXX, stojacieho na pozemku parc.č.
XXX/XXX, v k.ú. Y. R. na sídl. I. v meste U., evidovaného na Správou katastra U. na LV č. XXXX.
Žalobný návrh zdôvodnila tým, že manželstvo so žalovaným uzavrela dňa 3. X.XXXX, z manželstva sa
narodili tri deti: I. N., nar. XX.XX.XXXX, Q. B., nar. XX.X.XXXX a W. W., nar. XX.X.XXXX. Manželstvo
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. XP/XX/XXXX z XX.XX.XXXX, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Maloleté deti boli zverené do jej starostlivosti už rozsudkom
Okresného súdu Námestovo sp. zn. XP/XXX/XXXX z X.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

XX.XX.XXXX, už pred ukončením rozvodového konania. Počas manželstva nadobudli byt patriaci do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, obaja účastníci konania spolu s maloletými deťmi majú v
predmetnom byte trvalé bydlisko. V predmetnom byte žili v spoločnej domácnosti do konca júla 2011.
Zo strany žalovaného dochádzalo ku psychickému a fyzickému násiliu voči deťom a aj voči žalobkyni
a v júni 2011 bolo u obidvoch synov diagnostikované podozrenie na CAN syndróm odborníčkami ABC
centra špeciálno - pedagogického poradenstva v U.. Keďže ďalšie spolužitie so žalovaným sa stalo
neznesiteľným, na odporúčanie sociálneho odboru sa s deťmi presťahovala do nájomného bytu, ktorý

si prenajala od fyzickej osoby k X.X.XXXX. Zároveň v auguste 2011 žalobkyňa spolu so sociálnym
odborom podala trestné oznámenie na žalovaného vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby.
Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo sp. zn. Pv XXX/XX/XXXX z XX.XX.XXXX,
potvrdeným uznesením Krajskej prokuratúry v Žiline sp. zn.XKPt XXX/XX z XX.X.XXXX bolo trestné
stíhanie zastavené, z dôvodu nepríčetnosti páchateľa. Žalobkyňa bola nútená spolu s deťmi nasťahovať
sa do prenajatého bytu, platenie nájomného ju finančne vyčerpávalo, platila nájomné vo výške 295,-€, v
auguste 2012 znížené na sumu 285,-€. Aj do tohto bytu im žalovaný viackrát násilne vnikol a v decembri

2012 sa s deťmi presťahovala do iného nájomného bytu, kde náklady na bývanie predstavujú sumu
200,-€ mesačne. V nájomných bytoch býva s troma maloletými deťmi už tri roky. Žalovaný odmieta riešiť
situáciu odsťahovaním sa z bytu a nemá ani záujem na urýchlenom vyporiadaní BSM. Napriek tomu,
že v byte nebýva, spláca mesačne pôžičku Štátnemu fondu rozvoja bývania vo výške 59,15 €, rovnakoplatí poistku vo výške 33,13 € a daň z nehnuteľností 4,64 € ročne. Pred vysťahovaním sa domnievala,
že bývanie v nájomnom byte bude len prechodnou záležitosťou, chránila len seba s deti pred násilím.
Pri viacerých návštevách, keď si išla s deťmi pre veci, žalovaný sa správal agresívne, vyhrážal sa jej.

Zámok na byte vymenil celkom dvakrát, naposledy v máji 2012 a odvtedy nemá prístup do bytu, ktorého
je spolumajiteľkou. Dňa XX.X.XXXX podala na Okresnom súde T. žalobu o vylúčenie žalovaného z
užívania bytu patriaceho do H., manželstvo však bolo rozvedené a mienila si vyporiadať vzťahy k bytu v
rámci vyporiadania BSM a žalobu preto zobrala späť, čo sa ukázalo ako neuvážený krok. Žalobu opiera
aj o skutočnosť, že žalovaný bol v trestnom konaní uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej

osoby a tiež že rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. XP/XX/XXXX z XX.XX.XXXX bol styk
žalovaného s maloletými deťmi zakázaný. Vzhľadom na závery znaleckého dokazovania, agresívne
správanie sa žalovaného, z obavy o bezpečie a zdravie detí, nemôže sa s deťmi vrátiť do predmetného
bytu. Žalovaný pokračuje v stalkingu a ohováraní, čím sa dopúšťa ďalších trestných činov, pričom užíva
predmetný byt.

Žalovaný sa k podanému žalobnému návrhu sa písomne vyjadril, že s návrhom nesúhlasí a tvrdenia
žalobkyne považuje za účelové. Uviedol, že žalobkyňa sama bez vážneho dôvodu opustila spoločnú
domácnosť 28.7.2011 a znemožnila mu podieľať sa na výchove maloletých detí. Dovtedy ako
žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť, neboli medzi nimi žiadne konflikty, ktoré by riešila polícia alebo
priestupkový orgán. Liečil sa po ťažkom úraze hlavy spôsobenom dopravnou nehodou a potreboval

pochopenie a pomoc počas ťažkej liečby, a napriek tomu zabezpečoval celodennú starostlivosť o
deti, keďže žalobkyňa pracovala turnusovo mimo miesta bydliska. Ak medzi nimi vznikali nezhody,
týkali nezhôd ohľadom spôsobu výchovy detí, žalobkyňa bola tolerantnejšia a on trval na uplatňovaní
prísnejšej výchovy, keďže sa vyskytli u najstaršieho syna isté problémy v škole. Napokon počas jeho
výletu si navrhovateľka zbalila veci a odišla z bytu a podala na neho trestné oznámenie. Nie je pravdou,

že žalobkyňu vyhadzoval z bytu, skôr naopak, prosil ju aby sa vrátila, na čo nereagovala. Tvrdenie,
že k odchodu ju viedlo, že u deťom bolo diagnostikované podozrenie na X. syndróm nie je potvrdené
žiadnym odborným posudkom. Žalobkyňa ho pod odchode z domácnosti traumatizovala, iniciovala
trestné stíhanie za údajný zločin tyrania blízkej a zverenej osoby, ako aj ďalšie iné súdne konania, aby
ho pred okolím označila za zodpovednú osobu za rozpad manželstva. Tiež takto vplývala na deti, aby

nemali záujme sa s ním stretávať. Toto vyplynulo aj zo znaleckého posudku I.. F. U. k vierohodnosti
výpovedí žalobkyne podaných v pozícii svedka, že špecifická vierohodnosť svedkyne nie je zachovaná,
zo sklamania z manželstva, nedošlo k naplneniu jej predstáv došlou nej k „naučenej bezmocnosti“. Na
otázku, či maloleté deti majú zo žalovaného strach, znalkyňa odpovedala, že maloleté deti strach z otca
nemajú a odmietajú ho, najmä preto, lebo vnímajú ako ublížil ich matke (matka sama rozoberá tieto

skúsenosti s deťmi a dáva im vysvetlenia, ktoré oni preberajú za vlastné myšlienky). Tiež zo znaleckého
posudkuvyplynulo,žematkaa detiniesútýraníaneboloimspôsobenépsychickéutrpenie.Tiežuviedol,
že niekoľkokrát vstúpil do konaní s návrhom na vyporiadanie BSM, ktoré zlyhávalo na požiadavke
žalobkyne, aby celkom opustil mesto U.. Zdravotný stav mu neumožňuje zabezpečiť si iné bývanie a
opustiť U. a keďže je na úplnom invalidnom dôchodku, nemá ani možnosti zarobiť si peniaze a kúpiť si

byt. Navrhovateľka má možnosť vrátiť sa do predmetného bytu, pričom by žalobkyni a deťom prenechal
dvemiestnostiaonbyužívaljednumiestnosť.Tieždávadopozornosti,ževsúčasnostiprebiehakonanie
o vyporiadanie BSM, ktoré nie je ukončené. Návrh žalobkyne navrhol zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného a oboznámením sa s fotokópiami

rozsudkov Okresného súdu Námestovo sp. zn. XP/XX/XXXX z XX.XX.XXXX, sp. zn. XP/XXX/XXXX z
X.XX.XXXX, výpisom z LV č. XXXX, fotokópiou uznesenia Krajskej prokuratúry v Žiline sp. zn.XKPt XXX/
XX z XX.X.XXXX, nájomnou zmluvou z X.X.XXXX, úradným záznamom zo dňa 26.10.2012, výpisom
z účtu, príjmovými pokladničnými dokladmi preukazujúcimi splácania pôžičky ŠFRB, poistného za byt,
mailovú komunikáciu z 15. 5. 2014, 25.5.2012, 31.5.2014, potvrdenie HNsP Trstená z XX.X.XXXX

o zraneniach žalobkyne po napadnutí inou osobou, záznam o podaní oznámenia na OO PZ U. z
X.X.XXXX, kópiou znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. XXX/
XXXX vo veci obvineného V.. C. H. a zistil nasledovné:

Podľa § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa k dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a

povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich
súd.Podľa § 146 ods 2 Občianskeho zákonníka ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo
hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo
byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie

právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne
ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporným a aj listinnými dôkazmi bolo preukázané, že účastníci
konania boli manželia, ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu

Námestovo sp. zn. XP/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, nespornou je aj skutočnosť, že byt, ktorý je
predmetom žaloby patrí do BSM a tiež, že v tomto byte bývali obaja účastníci konania v spoločnej
domácnosti, a to až do odchodu žalobkyne zo spoločnej domácnosti dňa 28.7.2011. Tiež nebolo
sporným, že v minulosti bolo voči žalovanému vedené trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej a
zverenej osoby, trestné stíhanie bolo uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo sp.zn.
Pv XXX/XX/XXXX z XX.XX.XXXX, potvrdeným aj uznesením Krajskej prokuratúry v F. sp.zn. 1KPt

XXX/XX z XX.X.XXXX zastavené, z dôvodu nepríčetnosti páchateľa, voči žalovanému tak nemohla byť
vyvodená trestnoprávna zodpovednosť. Medzi účastníkmi konania tiež nebolo sporným a nebola tak
potreba vykonať dokazovanie, že na tunajšom súde prebieha konanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (do masy BSM patrí aj predmetný byt), o ktorom doteraz ešte nebolo
rozhodnuté. Spornými medzi účastníkmi konania ostala existencia fyzického alebo psychického násilia

alebo existencia čo i len hrozby takéhoto násilia zo strany žalovaného a neznesiteľnosť ďalšieho
spolužitia z uvedených dôvodov, a to aj z hľadiska, že žalobkyňa už v spoločnej domácnosti so
žalovaným nežije viac ako 4 roky.

Ustanovenie § 146 ods 2 Občianskeho zákonníka umožňuje obmedziť alebo úplne vylúčiť užívacie

právo jedného z manželov k domu alebo k bytu, ktorý je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Takéto obmedzenie alebo vylúčenie užívacieho práva k nehnuteľností prichádza do úvahy
vtedy, ak vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej domácnosti, dochádza
k fyzickému alebo psychickému násiliu alebo hrozbe takýmto násilím. Predpokladmi pre použitie tejto
občianskoprávnej sankcie proti druhému manželovi, či už vo forme obmedzenia užívacieho práva k

domu alebo bytu alebo vo forme úplného vylúčenia z užívacieho práva k nehnuteľnosti, sú : existencia
bezpodielového spoluvlastníctva manželov k domu alebo bytu, existencia spolužitia manželov v dome
alebo byte, existencia fyzického alebo psychického násilia alebo existencia čo i len hrozby takéhoto
násilia a neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia z uvedených dôvodov. Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku
fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby násilím musí mať značnú intenzitu a musí byť

spôsobilá tak znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej domácnosti, že toto spolužitie bude možné objektívne
považovať za neznesiteľné. Od stupňa fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takým násilím
potom závisí aj spôsob súdneho rozhodnutia v tom zmysle, či súd iba obmedzí užívacie právo jedného
manžela k nehnuteľnosti alebo manžela páchajúceho násilie alebo hroziaceho násilím z užívania domu
alebo bytu úplne vylúči. Vlastnícke právo vylúčeného manžela, resp. manžela, ktorého užívacie právo

k nehnuteľnosti bolo obmedzené však zostáva zachované v ostatných zložkách, čo znamená že
takýmto rozhodnutím súdu druhý manžel nestráca vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, ale je
len obmedzený v jednej z jeho zložiek v záujme ochrany manžela.

Žalobkyňa návrh odôvodnila, že dôvodom pre ktorý opustila spoločnú domácnosť bolo práve násilné

fyzické a psychické správanie sa žalovaného voči nej a tiež maloletým deťom. Svoje tvrdenia oprela o
listinné doklady ako rozhodnutia Okresného súdu Námestovo č.k. XP/XX/XXXX-XXX z XX.XX.XXXX,
ktorým súd zakázal styk žalovaného s maloletými deťmi s odvolaním sa na znalecký posudok č. XX/
XXXX znalkyne C.. G. N., úradný záznam z 26.10.2012, z ktorého vyplynulo, že žalovaný napriek
nesúhlasuvošieldobytuvktorombývalaspolusdeťmiatiež,žejunapadoldňa26.6.2012vbyte,ktorýje

predmetom sporu, lekárske potvrdenie o napadnutí inou osobou z 25.6.2012, mailovú komunikáciu z 15.
5. 2014, 25.5.2012, 31.5.2014, uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo sp.zn. Pv XXX/
XX/XXXX z XX.XX.XXXX, uznesenie Krajskej prokuratúry v Žiline sp.zn. XKPt XXX/XX z XX.X.XXXX o
zamietnutí sťažnosti, z týchto rozhodnutí vyplynulo, že voči žalovanému bolo vedené trestné stíhanie pre
zločin týrania blízkej osoby a zverenej soby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, ale

zároveň z nich vyplynulo, že trestné stíhanie bolo voči žalovanému zastavené, pričom zastavené bolo
z dôvodu, čo je pre rozhodnutie súdu v tejto veci podstatným, že žalovaný nie je trestne zodpovedným
za svoje konanie, pretože zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že žalovaný, v dôsledku duševnej
poruchy, ktorá sa u neho rozvinula po úraze, nevedel rozpoznať nebezpečnosť svojho konania prespoločnosť, nevedel rozpoznať jeho protiprávnosť a nevedel svoje konanie v dôsledku duševnej poruchy
ovládať. V tejto súvislosti súd opätovne dáva do pozornosti sankčnú povahu zákonného ustanovenia
§ 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zákon umožňuje toto ust. aplikovať v prípade,

že žalovaný sa správa násilné, alebo existuje takáto hrozba násilím až do takej miery, že spolužitie
sa stáva dôsledkom toho neznesiteľným. V danom prípade však súd poukazuje na skutočnosť, že aj
keby v tomto prípade mal súd za preukázané, že žalovaný sa správal počas spolužitia voči žalobkyni a
maloletým deťom násilným spôsobom, ktorý bol predmetom vyšetrovania vedeného OR PZ Dolný Kubín
pod ČVS: B.-XXX/OVK-DK-XXXX, za toto konanie voči žalovanému nebola vyvodená trestnoprávna

zodpovednosť. V danom prípade pre posúdenie dôvodnosti podaného žalobného návrhu bolo pre
súd rozhodujúcim, že žalobkyňa poukazuje na násilné správanie sa žalovaného práve v období, kedy
žalovaný trpel duševnou poruchou, pričom preukázateľne v tomto období nebol za svoje konanie
trestne zodpovedný a táto duševná porucha sa u neho rozvinula dôsledkom ťažkého kraniocerebrálneho
poranenia mozgu roku 2008 a podľa názoru súdu na tento súdený prípad tak nemožno aplikovať ust.§
146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré má sankčnú povahu. Pre doplnenie súd okrajovo uvádza,

že si vie predstaviť, že by toto ustanovenie sankčnej povahy aplikoval v prípade, ak by si žalovaný
privodil takýto stav svojim zavinením napr. nadmerným požívaním návykových látok a pod., čo sa v
tomto prípade nestalo. V tomto smere je tiež podstatným, že žalovaný potom, ako žalobkyňa opustila
spoločnú domácnosť ( v spoločnej domácnosti už nežijú viac ako 4 roky), absolvoval a aj absolvuje
psychiatrickú liečbu, pričom liečebný režim dodržiava, pri poslednej kontrole bol jeho psychický stav bez

výraznejších zmien, psychotická symptomatika nebola prítomná.

Ďalším podstatným dôvodom pre ktorý súd žalobu zamietol bola aj skutočnosť, že medzi účastníkmi
konania prebieha konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu, teda
či tento byt pripadne do výlučného vlastníctva žalobkyne alebo žalovaného (resp. výnimočne do ich

podielového spoluvlastníctva). Jednou zo zložiek vlastníckeho práva je totiž aj právo vec užívať a teda
vyriešením otázky, kto bude výlučným vlastníkom bytu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, sa vyrieši aj otázka užívacieho práva k tomuto bytu. V sumáre týchto okolností súd nevidel
dôvod rozhodnúť o vylúčení žalovaného z užívacieho práva k bytu, keď táto otázka sa vyrieši v inom
konaní, ktoré v súčasnosti prebieha.

Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol, ako nedôvodnú.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 OSP.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného

súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.