Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 26, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15Cpr/3/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713216371
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ilgová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5713216371.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Ilgovou v právnej veci navrhovateľa: Sociálna
poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Žilina, so sídlom A. Bernoláka 53, 010 01 Žilina 1, proti
odporcovi v rade 1/: NARKS, s.r.o., so sídlom Mudroňova 41, 036 01 Martin, IČO: 44 937 105, odporcovi
v rade 2/: TANNACO, a.s., so sídlom Choťánky 38, 290 01 Nymburk, Česká republika, IČO: 616 77 272,
právne zastúpený JUDr. Mariánom Jurkovcom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, M. R. Štefánika
1822, odporcovi v rade 3/: S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.. J.. L. XXXX/XX, XXX XX W. A., právne
zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava,
v konaní o určenie zodpovednosti zamestnávateľa za zistenú chorobu z povolania, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcom v rade 1/ a 2/ určenia zodpovednosti za
chorobu z povolania voči odporcovi v rade 3/ na tom skutkovom základe, že predmetnú procesnú
možnosť podania takéhoto návrhu navrhovateľ vo svojej aplikačnej praxi úrazového poistenia doposiaľ
využil len jedenkrát. Predmetom podaného návrhu sú sporné otázky právneho základu, akým je
určenie zodpovednosti za chorobu z povolania v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce
s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1 O.s.p.. Po tom, čo dňa 12.05.2011 bola doručená žiadosť
podpísaná odporcom v rade 3/ o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vrátane
príloh k uvedenej žiadosti (hlásenie choroby z povolania, vystavenej dňa 05.05.2011, hlásenie určené
všeobecnému lekárovi zamestnanca a ďalšie listinné dôkazy), uviedol, že od 01.01.2004 je navrhovateľ
vykonávateľom sociálneho poistenia a v rámci neho aj úrazového poistenia podľa § 120 ods. 1, cez
§ 2 písm. c) ZSP. Poukázal na to, že sa vedie správne konanie a ich prvostupňové aj druhostupňové
rozhodnutia boli zrušené s tým, že zo uvedených zrušených rozhodnutí nevyplynulo, ako by mali
procesne postupovať. Odporca v rade 3/ sa voči nim domáha plnenia ako zamestnanec z titulu
náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia, ku ktorému plneniu z ich strany nedošlo, pretože Sociálna
poisťovňa nedospela k záveru v súvislosti s uplatnenými nárokmi vo vzťahu k odporcovi v rade 3/.
Navrhovateľ uviedol, že je pravdou, že pokiaľ ide o právny vzťah pre plnenie vo vzťahu k zamestnancovi,
sú v takomto vzťahu len s jeho zamestnávateľom. Je na súde, ako vyhodnotí aktívnu legitimáciu na
podanie predmetnej žaloby na určenie v zmysle písomne podaného petitu návrhu.

Odporca v rade 1/ sa k návrhu písomne nevyjadril a pojednávania sa nezúčastnil bez toho, aby
súdu oznámil dôvod svojej neúčasti, pričom termín pojednávania sa súdu nepodarilo mu doručiť ani
prostredníctvom polície, ktorá súdu oznámila, že na uvedenej adrese firmy sa žiadny z jej konateľov
nezdržiava.

Právny zástupca odporcu 2/ poukázal na to, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na podanie
predmetnej žaloby s poukazom na vyslovený právny názor v rozhodnutí NS SR a pokiaľ ide o
postup navrhovateľa v rámci správneho konania, ktorý rozhodoval o skutočnostiach v súvislosti so
zodpovednosťou za zistenú chorobu z povolania, navrhovateľ nerešpektoval právny názor, ktorý v tomto
rozhodnutí je jednoznačne uvádzaný, a preto navrhoval predmetný návrh zamietnuť.

Právny zástupca odporcu v rade 3/ vzniesol námietku vecnej príslušnosti navrhovateľa z dôvodu, že do
pôsobnosti pobočky nepatrí rozhodovať v konaní o úrazovej rente, na účely ktorého navrhovateľ uvedený
návrh podáva. Na iniciovanie návrhu na takéto konanie navrhovateľ má nedostatok aktívnej legitimácie,
pretože sa jedná výlučne o spor z pracovno-právneho vzťahu, ktorého účastníkmi sú odporca v rade 1/ a
odporca v rade 3/. Uvedeným návrhom zo strany navrhovateľa došlo tak k faktickej nerovnosti účastníkov
konania, čo je v rozpore s § 173 ods. 3 Zákona č. 461/2003 Z. z.. Poukázal na to, že odporca v rade 3/
sa u navrhovateľa domáha priznania úrazovej renty svojou žiadosťou zo dňa 12.05.2011. Navrhovateľ
svojím postupom odňal odporcovi v rade 3/ jeho legitímne právo na odškodnenie za poškodenie zdravia.
Navrhuje predmetný návrh zamietnuť a v konaní o priznaní úrazovej renty, ktorá sa vedie u navrhovateľa,
prikázať navrhovateľovi, aby ďalej vo veci konal.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom návrhu, s listinnými
dôkazmi, ktoré navrhovateľ pripojil k návrhu, vyjadrením odporcov v rade 2/ a 3/ prostredníctvom
právnych zástupcov a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Pokiaľ ide o odporcu v rade 1/, súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti potom, čo boli splnené
zákonné podmienky uvedené v § 101 ods. 2 O.s.p. cez ustanovenie § 48 ods. 2 O.s.p. v tom smere, že
ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v Obchodnom registri
alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po
troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený
konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie (OO PZ Martin-Východ nedoručenú zásielku súdu vrátilo
05.02.2014).
Navrhovateľ Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina, podala voči odporcom návrh na určenie zodpovednosti
zamestnávateľa za zistenú chorobu z povolania voči odporcovi v rade 3/ z dôvodov, ktoré v tomto návrhu
uviedla. V závere svojho písomného návrhu okrem iného uvádza, že navrhovateľ od samého počiatku, v
ktorom si odporca v rade 3/ uplatňuje nároky z titulu choroby z povolania, bol ním nabádaný, že nesúlad
medzi odporcom v rade 1/ a 2/, pokiaľ ide o zodpovednostný subjekt, je potrebné riešiť súdnou cestou,
a aby v tom podnikol potrebné kroky. Ďalej poznamenáva, že konanie vo veci nárokov odporcu v rade 3/
o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia u navrhovateľa je prerušené z procesného
dôvodu podľa § 193 ods. 3 ZSP. Po podaní tohto návrhu bude procesný dôvod prerušenia navrhovateľom
prekvalifikovaný na dôvod podľa § 193 ods. 1 ZSP pre riešenie predbežnej otázky na súde.

Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú
spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občiansko-právnych, pracovných, rodinných, obchodných a
hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa § 198 ods.1 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení noviel týkajúce sa predbežných
otázok, ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je
organizačná zložka sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná; inak si organizačná zložka
sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie
konania.

Z uvedeného vyplýva, že Sociálna poisťovňa má možnosť urobiť si vlastný úsudok v rámci riešenia
predbežnej otázky úsudok o tom, či úraz, ktorý utrpel poškodený zamestnanec, je pracovným úrazom
alebo či ide o chorobu z povolania, ktorý z viacerých zamestnávateľov zodpovedá za pracovný úraz alebo
chorobu z povolania, a či sa zamestnávateľ zbavil celkom alebo čiastočne zodpovednosti za pracovný
úraz alebo chorobu z povolania.

Za tzv. predbežnú otázku treba považovať takú, ktorej posúdenie podmieňuje rozhodnutie vo veci samej.
Povinnosťou správneho orgánu je zistiť, či už o tejto otázke právoplatne rozhodol príslušný orgán. Ak

bolo takéto rozhodnutie vydané (rozhodnutie súdu alebo iného správneho orgánu), správny orgán musí
vychádzať z tohto rozhodnutia.

Zákon č. 311/2011 Z. z. (ďalej len Zákonník práce), ktorý nadobudol účinnosť od 01.04.2004, ktorý
v podstate prevzal konštrukciu náhrady škody pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania,
podstatným spôsobom zasiahol do konštrukcie náhrady škody uvedeným zákonom č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení. I napriek tomuto zásahu (zrušenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu
pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania) bola v Zákonníku práce ponechaná aj naďalej
úprava posudzovania zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z
povolania, ako aj dôvody zbavenia sa zodpovednosti (liberácia) v sporných veciach, kedy rozhodujú
súdy.

O úrazovej rente, vyplácaní renty, pozostalostnej rente a pod. patrí do pôsobnosti Ústredia sociálnej
poisťovne (§ 179 ods.1 Zákona o sociálnom poistení). Pri úrazovej rente, pri ktorej vznikol nárok po
01.01.2004 pri riešení otázky vzniku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, rozhoduje súd. Ak
súd vydal takéto rozhodnutie, je ním Sociálna poisťovňa pri riešení predbežnej otázky viazaná (§ 198
ods.1 Zákona o sociálnom poistení). Ak o predbežnej otázke nebolo právoplatne rozhodnuté, potom
príslušná zložka Sociálnej poisťovne má možnosť urobiť si vlastný úsudok o predbežnej otázke, alebo
dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania o predbežnej otázke.

Keďže riešenie predbežnej otázky, či ide o pracovný úraz alebo chorobu z povolania, ktorý z viacerých
zamestnávateľov zodpovedá za pracovný úraz alebo chorobu z povolania, či sa zamestnávateľ úplne
alebo sčasti zbavil zodpovednosti, je náročné na skutkové dokazovanie, a preto patrí do právomoci súdu
(§7 ods. 1 O.s.p.). Na strane navrhovateľa v takýchto sporoch vystupuje zamestnanec, ktorý sa voči
zamestnávateľovi domáha svojho práva a nárokov a Sociálna poisťovňa vystupuje spravidla v sporných
prípadoch ako vedľajší účastník na strane odporcu. V prípade, že navrhovateľ, t. j. zamestnanec, bude
úspešný pred súdom, Sociálna poisťovňa uspokojí jeho nároky, ktoré vyplývajú pre zamestnanca.

Uvedený návrh, ktorý podala Sociálna poisťovňa, súd nemohol chápať ako podnet pre začatie konania,
pretože v pozícii navrhovateľa jej toto právo neprináleží. Aktívne legitimovaným účastníkom tohto
konania tak, ako to vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, je zamestnanec a odporcami v rade 1/ a
2/ sú bývalí zamestnávatelia. Navrhovateľ môže byť v danom spore len ako vedľajší účastník na strane
odporcov v rade 1/ a 2/. Preto súd návrh navrhovateľa pre nedostatok vecnej legitimácie zamietol.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením v súlade s ust. § 151 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.