Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 2, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/195/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114222714
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114222714.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci navrhovateľa: D. F., nar.

XX.X.XXXX, O. Q., zastúpený advokátom: JUDr. Michal Antala, Hlavná 13, Trnava, proti odporcovi:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti Zmluvy o úvere
č. XXXXXXX zo dňa 2.12.2008 a Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 2.12.2008, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v časti určenia neplatnosti Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 2.12.2008 zastavuje.

Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy špecifikovaná Zmluvou o úvere č. XXXXXXX
uzavretá účastníkmi dňa 2.12.2008 je neplatná.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 3.9.2014 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti Zmluvy o úvere
č. XXXXXXX zo dňa 2.12.2008 a Dohody o zrážkach zo mzdy z toho istého dňa. Svoj návrh navrhovateľ
odôvodnil tým, že s odporcom uzavreli dňa 2.12.2008 Zmluvu o úvere, v zmysle ktorej si navrhovateľ
zapožičal finančnú čiastku 464,71 € a zaviazal sa ju zaplatiť spolu s poplatkom vo výške 371,77 €,
teda spolu 836,49 € v mesačných splátkach po 83,65 eur. Zároveň toho istého dňa odporcovi podpísal
Dohoduozrážkachzomzdy azinýchpríjmov(ďalejlen„Dohodaozrážkach“)ablankozmenku.Odporca

začal prostredníctvom exekútorského úradu C.. A. L. na základe poverenia vydaného Okresným súdom
Trnava sp.zn. 10Er/903/2010 zo dňa 17.12.2010 uvedenú pohľadávku spolu s poplatkom za upomienku
vymáhať, pričom exekučným titulom je rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Proti
upovedomeniu o začatí exekúcie podal navrhovateľ námietky, súd uznesením zo dňa 4.4.2012 tieto
zamietol, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Súdny exekútor podal proti uzneseniu o vyhlásení
exekúcie za neprípustnú a jej zastavení odvolanie, o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté. Navrhovateľ
na vyššie uvedenú pohľadávku do dnešného dňa odporcovi zaplatil 817,69 €. V exekúcii sa vymáha ten

istý dlh voči odporcovi vyplývajúci zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, ktorá je podkladom na vykonávanie
zrážok v zmysle Dohody o zrážkach zo dňa 2.12.2008, teda vymáha sa tá istá pohľadávka. Zmluvu o
úvere č. XXXXXXX ako i Dohodu o zrážkach považuje za neplatnú, nakoľko ho ukracuje na jeho právach
ako spotrebiteľa, je v rozpore s dobrými mravmi a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
Celá Zmluva o úvere vrátane všeobecných podmienok je neprehľadná, nezrozumiteľná a nevýhodná.
Všetky jej náležitosti vypisoval pracovník odporcu, navrhovateľ ju len podpísal. Úrok vo výške 0,25 %
denne, ako i ďalší úrok vo výške 6% ročne a poplatok vo výške 371,77 €, všetko za poskytnutie úveru

464,71 € je podľa jeho názoru pre spotrebiteľa maximálne neprijateľný. Ďalšou podmienkou poskytnutia
úveru bolo jeho zabezpečenie Dohodou o zrážkach a blankozmenka. Odporca túto dohodu spolu s
prípisom zaslal dňa 24.7.2014 zamestnávateľovi navrhovateľa s tým, aby mu vykonával zrážky zo mzdyv zmysle uvedenej dohody. Podľa názoru navrhovateľa medzi ním a odporcom ide o spotrebiteľský vzťah
a tak Zmluva o úvere ako aj Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov sú neplatné.

Zároveň sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým súd uloží odporcovi povinnosť zdržať sa
výkonu práva na zrážkach zo mzdy navrhovateľa vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy a iných
príjmoch uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 2.12.2008 a to až právoplatného skončenia
veci samej. Zamestnávateľovi navrhovateľa žiadal zakázať vykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľa
v prospech odporcu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmoch uzatvorenej medzi

navrhovateľom a odporcom dňa 2.12.2008.

Súd vydal predbežné opatrenie uznesením č.k. 27C/195/2014 19 zo dňa 29.9.2014, ktorým návrhu
vyhovel a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok 33,- €. Po odvolaní odporcu Krajský súd
v Trnave uznesením č.k. 11Co/197/20155 zo dňa 7.4.2015 uznesenie potvrdil s výnimkou odseku III.,
ktorý zrušil v časti uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť súdny poplatok za návrh.

Pred prvým pojednávaním navrhovateľ vzal svoj návrh späť v časti určenia neplatnosti Zmluvy o úvere,
súd v tejto časti konanie zastavil v zmysle § 96 ods. 1 z.č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O.s.p.)

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa 9.10.2014, v ktorom vzniesol námietku
premlčania uplatneného práva na určenie neplatnosti Dohody o zrážkach a pripojil rozsudok Okresného
súdu Poprad č.k. 11C/79/2013-136 zo dňa 1.4.2014, ktorým súd zamietol z dôvodu premlčania žalobu
o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy.

Účastníci boli písomne poučení, že všetky dôkazy a skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení musia
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, pretože
na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliadne (§120 ods. 4 O.s.p). Súd
pojednával v neprítomnosti odporcu, ktorý sa písomne ospravedlnil a súhlasil, aby sa konalo v jeho
neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s návrhom a obsahom listinných
dôkazov predložených s návrhom, pripojeným spisom tunajšieho súdu 10Er/903/2010, spisom
rozhodcovského súdu Slovenskej rozhodcovskej a.s. Bratislava č.k. SR 15410/09, ostatnými listinnými
dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

Zo Zmluvy o úvere zo dňa 2.12.2008 súd zistil, že účastníci konania uzavreli zmluvu č. XXXXXXX, podľa
ktorej odporcovi mal byť poskytnutý úver vo výške 464,71 €, ktorý sa zaviazal zaplatiť v splácať v 10.
mesačných splátkach vo výške 83,65 €, spolu 836,59 €, počnúc dňom 13.12.2008. Zmluva neobsahuje
údaj o konečnej splatnosti úveru, výšku úrokov, RPMN ani rozpis splátok. V zmysle uzatvorenej zmluvy

bol úver splatný splatnosťou poslednej splátky dňa 13.9.2009.

Z dohody o zrážkach zo mzdy z toho istého dňa uzavretej medzi účastníkmi konania bolo zistené, že
účastníci uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporca úver 464,71 € a
navrhovateľ sa zaviazal zaplatiť túto sumu zvýšenú o poplatok 371,77 €, celkovo 836,59 €. Pre prípad

neuhradenia 4 po sebe idúcich splátok sa účastníci dohodli na strate výhody splátok, čím sa stane celý
dlh splatný naraz. Pre prípad omeškania sa odporca zaviazal zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania o
výške 0,25% z dlžnej sumy denne. V čl. I. písm. b) sa celková výška pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi sa
pri podpise Dohody o zrážkach zo mzdy nevyplňovala. V čl. II. dlžník súhlasil s tým, aby sa pohľadávka
veriteľa zabezpečila vykonaním pravidelných zrážok zo mzdy vo výške 314,51 € až do celkovej výšky

pohľadávky uvedenej v čl. I. písm. b).

Odporca dňa 16.7.2014 zaslal zamestnávateľovi navrhovateľa žiadosť o výkon zrážok zo mzdy
navrhovateľa z titulu uzatvorenej Dohody o zrážkach až do úplného splatenia dlhu vo výške 4.987,13 €
s tým, že výšku úrokov z omeškania, ktoré medzičasom vzniknú oznámia po splatnosti istiny.

Z pripojeného spisu Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava
č.k. SR 15410/09 súd zistil, že z titulu úveru podpísal navrhovateľ aj zmenku na sumu 848,44 € dňa
2.8.2010. Súd z titulu vyššie špecifikovanej úverovej zmluvy zaviazal dlžníka (navrhovateľa v tomtokonaní) na zaplatenie sumy 848,44 € spolu so zmenkovým úrokom (!) vo výške 0,25% denne zo sumy
848,44 € od 18.3.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 848,44 € od
22.7.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 225,68 €, všetko do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Úver sa stal splatným dňa 18.3.2009.

Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu č.k. 10Er/903/2010 súd zistil, že exekúcia na
základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku č.k. 15410/09 zo dňa 2.8.2010 uznesením
10Er/903/2010-19 zo dňa 4.4.2012 bola vyhlásená za neprípustnú. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil

tým, že rozhodcovská doložka na základe ktorej rozhodoval rozhodcovský súd nebola individuálne
vyjednaná. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie povinný, konanie nie je právoplatne skončené.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 2.11.2015 uviedol, že Dohoda o zrážkach závažným
spôsobom zasahuje do majetku navrhovateľa ako dlžníka - spotrebiteľa a to z dôvodu, že zásah do
majetku nepodlieha žiadnemu posudzovaniu súdom, či iným nezáväzným tribunálom. V tejto súvislosti

poukázal na pripomienky Európskej komisie vo veci C-30/12, ktorá vec riešila obdobnú situáciu. Komisia
konštatovala, že v prípade uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov môže reálne nastať
(ak už nenastala) situácia, v ktorej si veriteľ môže vymôcť celú pohľadávku voči dlžníkovi pomocou
zrážok z dlžníkovej mzdy, pričom takto vymožené prostriedky môžu značne prekračovať sumu, ktorú
by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť pri náležitom súdnom preskúmaní nekalostí ustanovení zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, pričom spotrebiteľ musí vynaložiť značné úsilie pre to, aby získal takto zaplatené
prostriedky späť a môže byť od takéhoto postupu odradený neprimeranými nákladmi a ťažkosťami.
Dohoda o zrážkach zo mzdy môže vyvolať určitú nerovnováhu v postavení spotrebiteľa a veriteľa (a v
danom prípade aj vyvoláva), keďže inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie
svojej pohľadávky aj v časti, v ktorej je založená na nekalých podmienkach. Je dokonca možno vidieť

určitú paralelu medzi zrážkami zo mzdy, ktoré zvýhodňujú veriteľa a medzi stanovením povinného
riešenia sporov na Rozhodcovskom súde so sídlom v mieste podnikania veriteľa. Východiskom
spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení
s profesionálnym objednávateľom a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii
s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť

právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému dojednaniu
pochádza z pravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednanie pripravený,
pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Predmetnou dohodou
odporca nútil navrhovateľa prostredníctvom pripraveného predtlačeného tlačiva aj iný úkon než iba ten,

ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu. Keďže navrhovateľovi bolo na podpis predložených
viacero dokumentov, ktoré ako laik nebol schopný vyhodnotiť, ako pre neho nepriaznivé. Navrhovateľ
žiadnym spôsobom nebol osobitne oboznámený o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho
následkoch. Navrhovateľ je absolútne neznalý zákona a bez podrobnejšieho, jednoduchého a pre neho
zrozumiteľného výkladu obsahu dohody nebol schopný posúdiť následky tejto svojej nedostatočnej

vedomosti a informovanosti. Z tohto dôvodu sa dá usudzovať nedostatok vôle konajúcej osoby -
spotrebiteľa vstúpiť do Dohody o zrážkach zo mzdy odporcom. V tejto súvislosti odkázal na uznesenie
NS SR sp.zn. 6MCdo/9/2012, kde bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „neznalosť zákona
neospravedlňuje“ v spotrebiteľských právnych vzťahoch možno uplatňovať v neprospech spotrebiteľa
výnimočne a iba vtedy ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu

totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorý je princíp ochrany
spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite života a teda zdravému
rozumu odporuje požiadavka podrobnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto
neinformovanosť spotrebiteľa resp. jeho nedostatočná informovanosť mu nemôže byť na ujmu. Ďalej
poukázal na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle navrhovateľa s dohodou, ktorá vo

svojom texte odkazuje na ustanovenie § 551 OZ, bez uvedenia čísla zákona, čo pre laika nemusí byť
dostatočné. S poukazom na uvedené napádanú dohodu považuje navrhovateľ za neplatnú s poukazom
na ustanovenie § 37 ods. 1 OZ. Naviac uvedený postup odporcu sa dá kvalifikovať ako nekalá praktika,
ktorá v zmysle ust.§ 52 a nasledujúcich OZ nemôže požívať právnu ochranu. Dohoda o zrážkach
zo mzdy zabezpečuje celú pohľadávku vzniknutú zo zmluvy o úvere a teda aj tú jej časť, ktorá je

neprimeraná (napr. úroky z omeškania sú stanovené vo výške 0,25% denne, t.j. takmer vo výške 100%
ročne). Motívom uzavretia takejto dohody, je teda zrejme snaha odporcu vyhnúť sa súdnemu prieskumu
a nepriznania takto určeného plnenia. K vznesenej námietky premlčania uviedol, že zmluvu považuje
za absolútne neplatnú a ako taká nepodlieha premlčaniu.Navrhovateľ uviedol, že zmluvu o úvere uzatvoril z toho dôvodu, že bol vo finančnej tiesni a potreboval
peniaze. Úver nebol určený a ani použitý na výkon zamestnania. O prácu pár dní po uzatvorení zmluvy

prišiel. Celú zmluvu o úvere aj listiny, ktoré s ňou boli vyhotovené vypracovala pracovníčka, ktorá je
uvedená na zmluve. On osobne nič nevypĺňal, len podpisoval predložené listiny. Domnieval sa, že
podpisuje len zmluvu o úvere. Pri podpise zmlúv mu nebolo vysvetlené čo podpisuje. Až neskôr zistil,
že okrem zmluvy o úvere podpísal aj Dohodu o zrážkach a zmenku a to od Rozhodcovského súdu. Na
zrážkach zo mzdy a aj dobrovoľne pred predložením dohody o zrážkach plnil z titulu Zmluvy o úvere

navrhovateľovi sumu viac ako 800,- €.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol aj v neprítomnosti
odporcu, ktorý bol na súdne pojednávanie riadne predvolaný, ospravedlnil sa. Súhlasil s rozhodnutím
v neprítomnosti, nemal návrhy na doplnenie dokazovania. Súd rozhodol prihliadajúc na obsah spisu
a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vydať súdne rozhodnutie a

nebol zistený vážny dôvod odročenia pojednávania.

Podľa§551ods.1z.č.40/1964Zb.Občianskehozákonníka,uspokojeniepohľadávkymožnozabezpečiť
písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,
než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, v návrhu na začatie konanie možno uplatniť, aby

sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.Navrhovateľ preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Na základe dohody o
zrážkach zo mzdy si odporca ako veriteľ uplatnil svoje právo a požiadal zamestnávateľa navrhovateľa
o realizáciu zrážok zo mzdy, pričom zrážky boli vykonávané. Bez určenia neplatnosti dohody by právne

postavenie navrhovateľa ako dlžníka bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené právo navrhovateľa na
disponovanie so svojou mzdou.

Dohoda o zrážkach zo mzdy je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a môže by uzavretá
skôr, ako došlo k vzniku omeškania, teda možno touto dohodou zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá sa

stane zročnou v budúcnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy však musí spĺňať všeobecné náležitosti
právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., t. j. musí byť urobený tento úkon slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne a to pod následkom neplatnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí pritom obsahovať
označenie veriteľa a dlžníka, platiteľa mzdy, označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide, ako aj výšku
dohodnutých zrážok.

Súd po preskúmaní Zmluvy o úvere ako aj uzavretej Dohode o zrážkach dospel k názoru, že navrhovateľ
má postavenie spotrebiteľa nakoľko Zmluva o úvere ako aj Dohoda o zrážkach mali formulárový
charakter a obsah takýchto zmlúv nemohol takmer žiadnym spôsobom ovplyvniť. Navrhovateľ uzatvoril
zmluvu o úvere, nakoľko potreboval peniaze, ktoré neboli určené na výkon povolania. Mal pri uzatváraní
oboch zmlúv postavenie slabšej strany s tým, že tieto zmluvy vypĺňal zamestnanec odporcu.

Súd sa zaoberal i Úverovou zmluvou, nakoľko bola titulom na uzatvorenie Dohody o zrážkach zo mzdy
a dospel k záveru, že neobsahuje nevyhnutné náležitosti v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1 a to
konečnú splatnosť úveru, výšku úrokov, RPMN ani rozpis splátok, čo v zmysle § 4 ods. 3 zák. č.
258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníplatnomkudňuuzatvoreniaZmluvyoúverespôsobuje,

že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda odporca sa mohol domáhať len
zaplatenia poskytnutej istiny 464,71 € spolu so zákonným úrokom z omeškania.

Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje odporcovi obísť právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa,
ktorá vyplýva jednak z unijného práva ako aj právneho poriadku SR, nakoľko na základe takéhoto

zabezpečovacieho inštitútu by sa vykonávali zrážky zo mzdy navrhovateľa bez toho, aby boli nároky
odporcu uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom, pričom ten si mohol uplatňovať akýkoľvek
nárok bez ohľadu na to, či takýto nárok bol odôvodnený alebo nie. Z celého konania odporcu tak
vyplýva, že účelom takéhoto zabezpečenia jeho pohľadávky bolo, aby vylúčil zo súdneho prieskumu
uplatňovanú pohľadávku voči navrhovateľovi. Najskôr sa svojich práv domáhal na rozhodcovskom súde

na základe individuálne nevyjednanej rozhodcovskej doložky, návrh podal dňa 6.8.2009, rozhodcovský
súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 848,44 € a úroky zmenkové (!) vo výške 0,25% denne, t.j.
91,25% ročne a úroky z omeškania vo výške 6% ročne z dlžnej sumy. Následne, keď súd v exekučnom
konaní vyhlásil exekúciu na základe tohto exekučného titulu za neprípustnú, dňa 4.4.2012 požiadal
odporca zamestnávateľa navrhovateľa o výkon zrážok zo mzdy dňa 16.7.2014 vo výške 4.987,13 €,

pričom táto suma sa mala v budúcnosti zvýšiť o úroky z omeškania.

Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že bola formulovaná jednostranne v neprospech
navrhovateľa ako spotrebiteľa. Podľa článku I. takejto dohody odporcovi vznikne pohľadávka voči
navrhovateľovi vo výške poskytnutého úveru 464,71 € zvýšeného o poplatok na celkovú sumu 836,59

€ s tým, že takáto pohľadávka bude zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy vrátane úrokov z
omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy, t.j. 91,25% ročne. Takto špecifikovaná pohľadávka s
príslušenstvom je v rozpore s právnymi predpismi a teda absolútne neplatná v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka, nakoľko odporca má právo len na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia z titulu úveru (§
4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy

o úvere) a na úroky z omeškania maximálne do výšky určenej v § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
Navrhovateľ svojim postupom, keď sa domáha na základe tejto dohody zaplatenia sumy, ktorá ku dňu
jej predloženia zamestnávateľovi viac ako desaťnásobne prekračuje vyplatenú sumu z titulu úveru (a
v budúcnosti by sa zvýšila o úroky z omeškania) obchádza zákon a zároveň je jeho konanie aj v
rozpore s dobrými mravmi. Naviac sa odporca predložením Dohody o zrážkach domáhal zaplatenia

premlčanejpohľadávky(splatnábola18.3.2009adohodupredložilzamestnávateľovi16.7.2014),pričom
navrhovateľ sa proti takémuto postupu odporcu nemohol brániť vznesením námietky premlčania. Z
týchto dôvodov je neplatná celá Dohoda o zrážkach.Súd sa stotožnil aj s tvrdením navrhovateľa, že pri podpise viacerých dokumentov pri uzatváraní
Zmluvy o úvere vypísaných zamestnancom odporcu, kedy zároveň podpísal aj Dohodu o zrážkach a
blankozmenku, nemal v úmysle zabezpečiť pohľadávku veriteľa vo výške 464,71 € týmito inštitútmi.

Nebolo preukázané, že bol oboznámený s dôsledkami takto uzatvorených dokumentov.

K uplatnenej námietke premlčania vznesenej odporcom súd uvádza, že právo domáhať sa neplatnosti
právneho úkonu, ktorý je absolútne neplatný sa nepremlčuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrhu v časti o určenie
neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy vyhovel.

Súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, ktorá nebola sporná a to, že navrhovateľ z titulu
úveru zaplatil odporcovi 817,69 €, t.j., viac ako mu odporca z titulu úveru vyplatil.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 2 veta
prvá O.s.p. a podľa pomeru úspechu v konaní nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania,
nakoľko každý z účastníkom mal 50%-ný úspech v konaní. Navrhovateľ bol úspešný v časti, kde súd

návrhu vyhovel a odporca v časti, kde súd konanie zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom,
ktorý tým zavinil zastavenie konania.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní

uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.