Rozhodnutie Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Martin

Judgement was issued by JUDr. Mária Gazdačková

Judgement form – Rozhodnutie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/344/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714214133
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5714214133.7

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Mário Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Prvá stavebná
sporiteľňa a.s. so sídlom v Bratislave, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004 proti žalovanej H. F., X.. XX. XX.
XXXX, L. H., C. R. XX právne zastúpenej JUDr. Danielom Vankom, advokátom so sídlom v Martine,
Andreja Kmeťa 13/413 v konaní o zaplatenie 1 797,05 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je žalobcovi povinný zaplatiť 1 797,05 € spolu so 7,7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy

1 658,25 € od 01. 10. 2014 do zaplatenia všetko do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaná je povinná žalobcovi nahradiť trovy konania v celom rozsahu.

III. Žalovaná je tieto povinnosti povinná splniť spolu s U. G., X.. XX. XX. XXXX, L. H., V. X/X, o ktorej
povinnosti rozhodol Okresný súd Martin v platobnom rozkaze sp. zn. 1Ro/2292/2014 zo dňa 196. 07.

2015 s tým, že plnením jednej dlžníčky zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhej dlžníčky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde 22. 10. 2010 sa žalobca proti žalovanej označenej ako žalovaná
v rade 2/ a žalovanej v rade 1/ U. G.K., X.. XX. XX. XXXX, L. Ž. Č.. XXX domáhal zaplatenia sumy 1
797,05 € spolu s 7,7 % úrokom z omeškania zo sumy 1 658,25 € od 01. 10. 2014 do zaplatenia ako
aj náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2077831901 s
dlžníkom H. G., X.. XX. XX. XXXX a so žalovanými v rade 1/ a 2/ bola uzatvorená zmluva o mimoriadnom
medziúvere č. 2077831602 a stavebnom úvere č. 2077831901 zo dňa 03. 11. 2003, v súlade s ktorou
poskytol žalobca dlžníkovi a žalovanej v rade 1/ jeho manželke mimoriadny medziúver vo výške 9 294,30
€. Žalovaná v rade 1/ U. G. sa s manželom zaviazali splácať ho do pridelenia cieľovej sumy, a to splácať

úroky mimoriadneho medziúveru 7,99 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 61,91 € a
do nasporenia polovice cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady
vo výške 46,47 €. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník aj žalovaná v rade 1/
zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami
vo výške 46,47 €. Žalovaná v rade 2/ H. F. prevzala ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku,
ak ju neuspokoja pôvodne žalovaná v rade 1/ a jej manžel. Manžel žalovanej v rade 1/ zomrel 07. 06.

2005 a dedičské konanie po ňom bolo zastavené pre nemajetnosť. Dlžníci porušili zmluvne dohodnuté
zmluvné podmienky a stavený úver prestali riadne a včas splácať. Listom z 20. 04. 2012 preto žalobca
odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval žalovanú v rade 1/, aby v 7-dňovej lehote vrátila zostatok úveru.
Žalovaná v rade 1/ však finančné prostriedky nevrátila. O odstúpení od zmluvy bola informovaná aj
žalovaná v rade 2/ H. F., ktorá bola ručiteľkou. Účinnosť odstúpenia nastala 01. 05. 2012 a dlžná suma
ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy predstavovala sumu 4 036,79 €. V súlade s článkom VII. Bod 8.

Úverovej zmluvy, odo dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia od zmluvy mal žalobca právo úročiť
celý zostatok dlhu úrokom z omeškania vo výške 7,7 % ročne. K 30. 09. 2014 bola výška žalobcovejpohľadávky 1 797,05 €, pričom pozostávala z istiny 1 658,25 € a zo 7,7 % úroku z omeškania ročne od
02. 05. 2012 do 30. 09. 2014 vo výške 138,80 €.

3. Svoje tvrdenia žalobca preukazoval zmluvou o mimoriadnom medziúvere čísla uvedeného v žalobe,
všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení, oznámením o odstúpení od zmluvy spolu
s doručenkou, výpisom z obchodného registra a neskôr ďalšou korešpondenciou, ktorú viedol pôvodne
so žalovanou v rade 1/ a aj prehľadom o splácaní úveru.

4. Súd vo veci rozhodol najskôr vydaním platobného rozkazu sp. zn. 1Ro/2292/2014, ktorým žalovanú v
rade 1/ U. G. a žalovanú v rade 2/ H. F. zaviazal k zaplateniu istiny 1 797,05 € spolu s jej príslušenstvom.

5. Proti platobnému rozkazu podala odpor len H. F., teda žalovaná v rade 2/. Vo vzťahu k žalovanej v
rade 1/, ktorá odpor nepodala platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 20. 08. 2015.

6. Žalovaná H. F. potvrdila, že sa stala ručiteľkou predmetného úveru opísaného v žalobe, pričom v
tom čase bola zamestnaná, avšak peniaze, ktoré dostali dlžníci manželia G., z ktorých H. G. bol v
čase konania už nebohý, boli použité na záväzky, ktoré mal syn dlžníkov, ktorý sa zaviazal svojim
rodičom, že im poskytne finančné prostriedky na splátky. U. G. po úmrtí manžela v roku 2005 si však voči
žalobcovi neplnila riadne a včas svoje povinnosti, v dôsledku čoho veriteľ neustále vyzýval aj žalovanú

ako ručiteľku na zaplatenie dlžných splátok. V roku 2010 bola žalovaná ubezpečená U. G. a jej synom,
že sa už viackrát nedostane do situácie ako ručiteľka, že by za nich musela plniť ich dlhy. Naviac bola
ubezpečená, že ona ako ručiteľka bude nahradená iným ručiteľom a to jej synom, a o tejto skutočnosti sa
mala dohodnúť žalovaná U. G., jej syn H. G. so žalobcom. V roku 2014 žalovanej došiel list veriteľa, že
na jej žiadosť jej bol poskytnutý súhlas so splatením záväzku formou pravidelných mesačných splátok,

pričom žalovaná tvrdila, že takúto dohodu so žalobcom nikdy neuzavrela. So žalovanou v rade 1/ sa
po doručení platobného rozkazu skontaktoval jej právny zástupca, avšak U. G. mu odmietla otvoriť a
komunikovala s ním iba telefonicky, tvrdila, že nemá z čoho predmetný dlh zaplatiť, pretože má veľa
exekúcií a jej syn odmieta danú vec riešiť. Poprela, že by uzavrela so žalobcom dohodu o splatení dlhu
po odstúpení od zmluvy. K svojmu odporu žalovaná pripojila výzvu - list žalobcu zo dňa 13. 08. 2014,

ktorá svojim obsahom korešpondovala údajom žalovanej v podanom odpore.

7.Kodporužalovanejsavyjadrilžalobcahneďniekoľkýmipodaniami.Listomzodňa11.09.2015žalobca
oznámil, že počas trvania úverového vzťahu žalobca nepristúpil k zmene ručiteľa v predmetnej úverovej
zmluve. Po odstúpení od zmluvy o úvere, žalovanej v rade 1/ U. G. poskytol splátkový kalendár pod

hrozbou straty výhody splátok, pričom žalovaná v rade 1/ splátky plnila len do augusta 2013 a výzva z
13. 08. 2014, ktorú predložila žalovaná spolu s odporom bola výzvou na úhradu na splácanie dlhu pred
podaním žaloby na súd. Vyššie uvedené skutočnosti nemajú vplyv na ručiteľský záväzok žalovanej v
rade 2/. Žalobca sa totiž ešte pred podaním žaloby snažil využiť všetky možnosti mimosúdneho riešenia
žalovanej pohľadávky. K tomuto vyjadreniu žalobca pripojil list zo 17. 07. 2013, ktorým reagoval na

žiadosť U. G. o poskytnutie splátkového kalendára a, ktorým navrhol U. G. splácať dlžnú sumu formou
pravidelných splátok v júli vo výške 350 € a od augusta 2013 až do júna 2014 v mesačných splátkach
po 175 €, pričom splátky mali byť zročné vždy do 20-teho dňa v mesiaci.

8. Na prvom pojednávaní vo veci samej strana žalovaná na svojej obrane zotrvala, žiadala však, aby súd

žiadal predloženie splátkových kalendárov, resp. dohôd o splácaní dlhu po odstúpení od zmluvy, ktoré
sporiteľňa uzatvárala s U. G., pretože podľa názoru žalovanej strany sporiteľňa postupovala liknavo,
nepristúpila hneď k vymáhaniu dlhu, a to celé roky, v dôsledku čoho žalovaná sa dostala do situácie, že
už je na dôchodku, nemá príjem z pracovného pomeru a ani žiaden majetok a je už len na ručiteľke, aby
dlh za dlžníčku zaplatila. Právny zástupca žalovanej poukázal na ustanovenie § 549 Obč. zák. a žiadal

súd, aby zvážil jeho použitie, nakoľko ručiteľka, teda žalovaná odmieta plniť veriteľovi, keďže podľa jej
názoru veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník.

9. Žalovaná sa vo svojej výpovedi pridržala už skutočností tvrdených v odpore voči platobnému rozkazu
a poprela, že by sa so žalobcom dohodla na splácaní dlhu.

10. Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, výsluchom U. G. v procesnej pozícii
svedkyne a prečítal listiny stranami pripojené do súdneho spisu, predovšetkým zmluvu o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere, odstúpenie od zmluvy adresované U. G. C. H. F., všeobecné podmienkypre stavebné sporenie pre fyzické osoby a ďalšiu korešpondenciu medzi žalobcom a U. G. a žalovanou
H. F..

XX. Takto vykonaným dokazovaním mal súd, pokiaľ ide o uzavretie zmluvy o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere preukázané skutočnosti tvrdené žalobcom, a totiž, že manželom H. C. U. G. bol
poskytnutý mimoriadny medziúver a stavebný úver za podmienok tam uvedených. Žalovaná H. F. bola
ručiteľkou predmetného úveru a písomným vyhlásením v článku III. zmluvy prevzala ako ručiteľka v
prípade, že je úver zabezpečený záväzkom ručiteľa voči veriteľovi povinnosť vyplývajúcu z ručenia a

prehlásila,ženasebaberievočiveriteľovipovinnosťuspokojiťpohľadávkuakjuneuspokojídlžník.Medzi
stranami bolo nesporné, že žalovaná bola ručiteľkou v predmetnej úverovej zmluve a úver poskytnutý
manželom G. bol zabezpečený jej ručením.

12. V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci tvrdenia žalovanej v odpore, že by od uzavretia
spomínanej zmluvy o stavebnom úvere a mimoriadnom medziúvere došlo k zmene na strane ručiteľa a,

že by ručiteľský záväzok žalovanej bol nahradený obdobným záväzkom inej osoby.

13. Žalobca potom do spisu pripojil výpis z účtu predmetného stavebného úveru, z ktorého je zrejmé,
že stavebný úver poskytnutý na základe tejto zmluvy dňa 31. 07. 2008 vo výške 4 459,04 € bol od roku
2008 splácaný nepravidelne a najmä s omeškaním, o čom svedčí opakované zasielanie upomienok zo

strany žalobcu dlžníkom. Nepravidelne boli robené vklady na úhradu splátok úveru aj v roku 2011, keď
nedošlo k pravidelnému vkladu v mesiaci marec 2011, následne v mesiaci október a november 2011, a
k poslednému vkladu pred odstúpením žalobcu od úverovej zmluvy došlo 15. 12. 2011. V dôsledku tejto
skutočnosti žalobca využil ustanovenie článku VII.

14.VzmyslečlánkuVI.bod3.Úverovejzmluvy,vprípadeomeškaniadlžníkasviacakodvomasplátkami
alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého
zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.

15. Podľa článku VII. bod 1. Úverovej zmluvy, veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité

splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo
skutočností uvedených v článku XIX. Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby,
ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy.

16. Takouto skutočnosťou v zmysle článku XIX. bod 2. písm. a/ všeobecných podmienok pre stavebné

sporenie pre fyzické osoby bola aj tá skutočnosť, že stavebný sporiteľ je v omeškaní s viac než dvoma
splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako 3 mesiace.

17. Sporiteľňa, čiže žalobca v dôsledku omeškania žalovanej v rade 1/ so splácaním splátok zročných
v roku 2011, odstúpila od zmluvy listom zo dňa 20. 04. 2012, ktorý bol žalovanej v rade 1/ U. G., čiže

dlžníčke doručený 25. 04. 2012 podľa podpísanej doručenky a žalovanej H. F. 25. 04. 2012 podľa
podpísanej doručenky. Ako potom vyplynulo z prehľadu o splácaní dlhu, aj po 20. 04. 2012, kedy dlžná
suma predstavovala na úrokoch, doplatkoch a istine 4 031,08 €, vykonávala žalovaná v rade 1/ U. G.
ďalšie vklady a to tak v máji 2012 vo výške 200 €, v júni 2012 v sume 174 €, v júli 2012 v sume 175 €,
v auguste 2012 v sume 200 €, v októbri 2012 v sume 2-krát po 175 €, v decembri 2012 v sume 350 €,

januári, februári, máji po 175 €, v auguste 2-krát po 175 €, septembri 2013 v sume 175 €, pričom tento
vklad zo dňa 18. 09. 2013 bol posledným vkladom na úhradu dlhu. V období po odstúpení od zmluvy
bol už dlh úročený úrokom z omeškania 7,7 % ročne, ktorého výška bola v súlade s ust. § 3 Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. a aj v súlade s dohodou zmluvných strán v článku VI. zmluvy
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere.

18. Z výpisu z účtu odstúpeného stavebného úveru je potom zrejmé, akým spôsobom boli vypočítané
tieto úroky z omeškania tak, že ku 30. 09. 2014 skutočne dlžná suma na istine predstavovala 1 658,25
€ a na nezaplatených úrokoch z omeškania 138,80 €., čiže celkový nárok predstavoval 1 797,05 €.

19. Bolo zrejmé, že aj v období roku 2012 ale aj následne v roku 2013, a 2014 sa žalobca snažil s U. G.
dohodnúť na splácaní úveru. Listom zo dňa 06. 06. 2012 žalobca navrhol U. G. splácať vtedy dlžnú sumu
3 886,10 € 24.mesačnými splátkami po 175 € od 20. 06. 2012. Listom z 15. 01. 2013 pre nedodržanie
splátkového kalendáru navrhol žalobca žalovanej U. G. splácať sumu vtedy dlžnú vo výške 2 782,20 €17.splátkami po 175 € od 25. 01. 2013. Následne listom zo dňa 17. 07. 2013 navrhol U. G. splácať vtedy
dlžnú sumu 2 171,23 € splátkami po 175 € od augusta 2013 do júna 2014 a jednou splátkou za mesiac
júl 2013 vo výške 350 €. Listami z 13. 08. 2014 potom vyzval žalobca tak U. G. ako aj žalovanú H. F. na

zaplatenie sumy 1 786,55 € v opačnom prípade pristúpi k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou.

20. Keďže žalovaná strana sa bránila tvrdením, že žalobca môže uspokojiť svoju pohľadávku výlučne jej
vymáhaním voči ručiteľke žalovanej H. F., pretože nepristúpil k vymáhaniu dlhu v čase, keď ešte U. G.
mala nejaký majetok a bola zamestnaná, súd sa zaoberal aj majetkovými pomermi pôvodnej žalovanej

v rade 1/ U. G.. Tu súd zistil, že žalovaná U. G. bola od 14. 05. 2001 starobnou dôchodkyňou a titulom
starobného dôchodku v roku 2016 poberala 331,90 € mesačne a od 07. 06. 2005 mala nárok aj na
vdovský dôchodok, ktorý v súčasnosti poberá v sume 115,40 € mesačne. Ako vyplynulo z prehľadu
sociálnej poisťovne, tieto dôchodky v minulých rokoch 2015 až 2006 boli podstatne nižšie (č. l. 110 až
117 spisu).

XX. U. G. vo svojej výpovedi ako svedkyňa uviedla, že finančné prostriedky, ktoré získala s nebohým
manželom z predmetného medziúveru a následne stavebného úveru použili v prospech ich syna H. G.
mladšieho. Po smrti manžela sa ocitla vo finančných ťažkostiach a prestala postupne úver splácať. S
manželom kedysi vlastnila rodinný dom v Ž. Č.. XXX, o ktorý ale prišla v rámci dobrovoľnej dražby, keďže
nedokázala splácať dlh voči Tatra banke a na tomto rodinnom dome viazlo záložné právo v prospech

Tatra banky, šlo o úver, ktorý si zobrala dcéra U. G. spolu so zaťom, avšak ona ručila ich rodinným
domom. V súčasnosti nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, nemá úspory a sú voči nej vedené
rôzne exekúcie. Jej rodinný dom bol v dobrovoľnej dražbe pre neplnenie záväzkov z úverovej zmluvy s
Tatra bankou predaný za 34 700 € % a ďalej tvrdila, že z výťažku dražby dostala necelých 1 900 €. Zať
jej dal potom ešte sumu viac ako 2 000 €, avšak tieto peniaze nepoužila na splácanie dlhu voči stavebnej

sporiteľni, pretože si myslí, že tento dlh by mal splácať jej syn a navyše tieto peniaze spotrebovala na
zariadenie a prvotné náklady v súvislosti s presťahovaním sa do nového prenajatého bytu, ktorý užíva
dodnes po tom, čo jej rodinný dom bol predaný.

22. Na návrh žalovanej strany súd zistil aj skutočnosti o dobrovoľnej dražbe, ktorú uskutočňovala

dražobná spoločnosť Imagination spol. s r.o. so sídlom v Partizánskom, o ktorej bola spísaná notárska
zápisnica N 73/2012, Nz 6901/2012, NCR1s 7074/2012 dňa 27. 02. 2012 notárom Mgr. Martinom
VýskokomsosídlovPartizánskom,Februárová153/3.Ztejtozápisnicesúdzistil,žerodinnýdompatriaci
U. G. v podiele už len 1-iny, ktorý bol zapísaný na LV č. XX pre k. ú. Ž. a ním zastavaný pozemok KN-
C par. č. XX/XX a KN-C par. č. XX/XX boli na dobrovoľnej dražbe predané za 37 400 € vydražiteľovi A..

E. B.. Následne dražobník oznámil, čo dokladoval aj s výpisom z účtu, že navrhovateľovi dražby Tatra
banke a.s. vo výške 32 288,26 € bol zaslaný Tatra banke a.s. a sumu 5 111,74 € si ponechala dražobná
spoločnosť na úhradu nákladov vrátane odmeny (listinné dôkazy pripojené na č. l. 170 až 172 spisu).

23. Z vykonaného dokazovania bolo preto pre súd zrejmé, že U. G., ktorá bola pôvodnou dlžníčkou spolu

so svojim nebohým manželom vo vzťahu k žalobcovi zo zmluvy o mimoriadnom úvere a stavebnom
úvere, ktorú žalobca pripojil do súdneho spisu, už vo februári, a to konkrétne dňa 27. 02. 2012, udelením
príklepu A.. B. prestala byť spoluvlastníčkou rodinného domu a priľahlých, resp. nim zastavaných
pozemkov, k čomu došlo takmer 2 mesiace skôr ako žalobca odstúpil od úverovej zmluvy.

24. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, mimo vyjadrenia U. G., ktoré ale vzhľadom na
produkované dôkazy od dražobnej spoločnosti bolo sporné, že by U. G. bola obdržala z výťažku z
predaja rodinného domu na dražbe nejakú sumu a to takú, z ktorej by mohla byť uspokojená pohľadávka
žalobcu. Žalobca odstúpil od zmluvy listom z 20. 04. 2012, je však zrejmé, že sa snažil s U. G., pôvodnou
dlžníčkou, dohodnúť na splácaní dlhu, čo bola snaha, ktorá bola viac-menej na prospech žalovanej H.

F. ručiteľke, pretože od 20. 04. 2012 do 30. 09. 2014 sa dlh, ktorý mali manželia G. vo vzťahu k Prvej
stavebnej sporiteľni znížil zo sumy 4 031,08 € na sumu 1 797,05 €, čiže o sumu viac ako 2 000 €. Je však
zrejmé, že už v apríli 2012, keď žalobca odstúpil od zmluvy, tak U. G. bola starobnou dôchodkyňou, jej
príjem bol minimálny z dôchodku a nevlastnila už žiadny nehnuteľný majetok, resp. hodnotnejší hnuteľný
majetok.

25.Súdpretonevidelvpostupežalobcupoapríli2012,keďžalobcaodstúpilodúverovejzmluvysúvislosť
s nemajetnosťou pôvodnej dlžníčky U. G., ktorá nastala ešte pred týmto konaním žalobcu a čiže, žebyžalobca svojim liknavým prístupom po odstúpení od zmluvy vo vzťahu k pôvodnej dlžníčke spôsobil, že
dlžníčka pohľadávku veriteľa nemôže uspokojiť.

26. Nároky žalobcu súd posudzoval podľa ust. § 546 a nasl. Obč. zák. (zák. č. 40/1964 Zb.).

27. Podľa § 546 Obč. zák., dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká
písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí,
ak ju neuspokojí dlžník.

28. Podľa § 548 ods. 1 Obč. zák., ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ
písomne vyzval.

29. Podľa § 548 ods. 2 Obč. zák., ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal
proti veriteľovi dlžník.

30. Podľa § 549 Obč. zák., ručiteľ môže plnenie odoprieť, pokiaľ veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže
uspokojiť dlžník.

31. Aj keď žalovaná strana sa bránila práve tým, že podľa jej názoru nastala situácia predpokladaná v

ust. § 549 Obč. zák., súd bol odlišného názoru.

32. Predovšetkým vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaná U. G. bola už v roku 2001
starobnou dôchodkyňou. Neskôr po smrti manžela v roku 2005 začala poberať aj vdovský dôchodok.
V tomto období ale aj v nasledujúcich rokoch až do odstúpenia žalobcu od úverovej zmluvy U. G. dlh,

aj keď nepravidelne, splácala. Výraznejšie problémy so splácaním dlhu však nastali v druhej polovici
roku 2011, keď sa dostala do omeškania s úhradou niekoľkých splátok, ktoré sú uvádzané vyššie a
to nakoniec viedlo veriteľa, aby v apríli 2012 odstúpil od úverovej zmluvy. V tom čase už ale U. G.
nevlastnila nehnuteľný majetok a mala veľmi nízky príjem. Preto ak žalobca nasledujúce dva roky s
pokúšal s dlžníčkou U. G. dohodnúť na splácaní dlhu ponúkaním ďalších splátkových kalendárov, na

ktoré poukazovala žalovaná strana, bolo výsledkom takéhoto postupu žalobcu len to, že dlh dlžníkov
sa aj takýmto nepravidelným splácaním v priebehu dvoch rokov znížil o viac než polovicu. Keby však aj
hneď po odstúpení od zmluvy a zosplatnení zostatku dlhu bol žalobca pristúpil v apríli 2012 k vymáhaniu
pohľadávky súdnou cestou proti dlžníčke s najväčšou pravdepodobnosťou dokonca hraničiacou s
istotou, by bol pri uspokojení svojej pohľadávky vo vzťahu k dlžníčke U. G. neúspešný, keďže v tomto

období už nevlastnila žiadny významný majetok a mala len minimálny príjem, ktorý podľa presvedčenia
súdu nepostačoval ani na jej osobnú spotrebu. Keďže U. G. na výzvu veriteľa zo dňa 13. 08. 2014 dlh
žalobcovi nezaplatila v zmysle § 548 ods. 1 Obč. zák., je povinnosťou žalovanej H. F., ako ručiteľky,
tento dlh splniť.

33. Nárok žalobcu vo vzťahu k žalovanej preto nachádza oporu práve v ustanovení § 548 ods. 1 Obč.
zák..Súdpretožalovanúzaviazal,abyžalobcovizaplatilauplatnenúpohľadávkuspoluspríslušenstvom,
ktorým je zmluvne dohodnutý úrok z omeškania, a to dohodnutý v limitoch, ktoré stanovovalo ust. §
3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Nárok žalobcu na úroky z omeškania inak nachádza právnu oporu v ust. § 517

ods. 2 Obč. zák..

34. Keďže o povinnosti U. G. ako dlžníčky bolo právoplatne rozhodnuté vyššie spomínaným platobným
rozkazom súd vo výrokovej časti rozsudku vyjadril, že žalovaná ako ručiteľka je povinná žalobcovi dlh
zaplatiť spolu s dlžníčkou s tým, že plnením jednej z dlžníčok zaniká v rozsahu tohto plnenia dlh druhej

dlžníčky.

35. V zmysle § 550 Obč. zák., ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za
plnenie poskytnuté veriteľovi.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C. s. p. a keďže žalobca bol v konaní
proti žalovanej plne úspešný, má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.