Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 21, 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/22/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815200297
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8815200297.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: Prvá

stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, p r o t i žalovaným: 1. A.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XXA, XXX XX N. H. R., 2. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/
XXA, XXX XX N. H. R., o zaplatenie 3.674,43 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. rade a v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 990,19
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 940,68 eur od 01.01.2015 do zaplatenia
a to všetko v mesačných splátkach po 50 eur mesačne, ktoré splátky sú splatné vždy do 25-teho dňa
toho ktorého mesiaca na adrese žalobcu pod následkami straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou

tohto rozsudku až do zaplatenia.

Súd žalobu žalobcu, čo do zvyšku z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť
sumu vo výške 3.674,43 eur spolu s 7,49% ročným úrokom za úver zo sumy 2.658,47 eur od 01.01.2015
do zaplatenia a 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.865,48 eur od 01.01.2015 do zaplatenia,

ako aj náhrady trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 2038425 8 04 bola so
žalovanými uzatvorená zmluva o úvere č. 2038425 5 05 zo dňa 29.06.2006, v súlade s ktorou
poskytol žalobca žalovaným mimoriadny medziúver vo výške 3.319,39 eur. Žalovaní sa zaviazali do
pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 7,49 % p.a. pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 20,75 eur a do nasporenia 40% cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia

pravidelné mesačné vklady vo výške 16,60 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom
sporení sa žalovaní zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7% p.a. pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 29,04 eur. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver
prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 20.01.2011 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy a
vyzval žalovaných, aby v 7 dňovej lehote vrátili zostatok úveru. Žalovaní peňažné prostriedky nevrátili.
Dlžná suma ku dňu odstúpenia od zmluvy vo výške 2.942,31 eur pozostáva z istiny 2.706,20 eur, z
nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov ku dňu odstúpenia od zmluvy v celkovej

výške 236,11 eur. Podľa čl. VII. bod 5. Úverovej zmluvy, odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok
dlžníka a ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane príslušenstva. Podľa čl. VII. bod 6. úverovej zmluvy,
odstúpenímodzmluvynezanikáaniprávoveriteľapožadovaťzmluvnedohodnutéúrokyaždozaplatenia
celej pohľadávky. Na základe uvedeného, žalobca ďalej úročí istinu dohodnutým úrokom za úver vovýške 7,49% p.a. Podľa úverovej zmluvy a všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení,
účinnosťou odstúpenia sa rozumie deň, kedy bolo odstúpenie od zmluvy doručené všetkým žalovaným.
Účinnosť odstúpenia nastala dňa 17.02.2011. Dlžná suma ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy

predstavuje sumu 2.909,66 eur, pričom pozostáva z istiny 2.658,47 eur, z nezaplatených úrokov za úver
a z nezaplatených poplatkov vo výške 251,19 eur. V súlade s čl. VII. bod 8. úverovej zmluvy, odo dňa
nasledujúceho po účinnosti odstúpenia od zmluvy, žalobca úročí celý zostatok dlhu úrokom z omeškania
vo výške 5 % p.a.

Žalovaní žiadali zaplatiť dlh voči žalobcovi v splátkach.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - Zmluvou o úvere,
Odstúpením od zmluvy, Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, písomným
vyjadrením žalobcu, výpoveďou žalovaných a zistil nasledovný skutkový stav.

Matka žalovaného v 1.rade uviedla, že jej syn je spolu s manželkou v USA. O tom, že je pojednávanie
majú vedomosť, avšak nakoľko žijú v USA, nemohli sa pojednávania zúčastniť. Žiadali zaplatiť dlh v
splátkach.

V písomnom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 23.12.2015 žalobca uviedol, že na základe zmluvy

o mimoriadnom medziúvere č. 20138425 5 05 a stavebnom úvere č. 2038425 8 04 zo dňa 29.06.2006
(ďalej len „zmluva o úvere“) poskytol žalobca žalovaným úver vo výške 3.319,39 eur. Dňa 11.07.2006
bola žalovaným vyplatená suma vo výške 2.655,51 eur a dňa 01.02.2007 suma vo výške 531,10 eur.
Žalobca vyplatil žalovaným celkovú sumu vo výške 3.186,61 eur, a to v súlade s čl. II. zmluvy o úvere,
podľa ktorého poplatok za mimoriadny medziúver a za biankozmenku sa zaúčtuje pri prvej výplate

mimoriadneho medziúveru, takže celková výška vyplateného medziúveru bude znížená o výšku týchto
poplatkov. Pre štádium medziúveru bola dohodnutá splátka úroku medziúveru vo výške 20,75 eur, ktorá
bola v zmysle čl. II. zmluvy o úvere zaúčtovaná na dohodnuté 7,49% ročné úroky medziúver. Jednotlivé
vklady boli započítané na najstaršie splatné úroky. Žalované sa takisto zaviazali vkladať na účet zmluvy
o stavebnom sporené vklady vo výške 16,60 eur. V prípade, že by boli splnené podmienky zákona

o stavebnom sporení a zmluvy o úvere, nastala by zmena medziúveru na stavenná úver, pre ktorý
bola dohodnutá mesačná splátka istiny a úrokov. Z dôvodu porušenia zmluvných podmienok nedošlo
k zmene medziúveru na stavebná úver. V súlade s § 506 Obchodného zákonníka, žalobca listom zo
dňa 20.01.2011 odstúpil od zmluvy o úvere. Odstúpením od zmluvy žalobca zúčtoval zostatok na účte
medziúveru vo výške 3.319,39 eur (poskytnuté úverové prostriedky) s prostriedkami na prislúchajúcom

účtestavebnéhosporeniavovýške+613,19eur,čopredstavujepozapočítanísumu2.706,20eur/istina/.
Dlžná suma ku dňu odstúpenia od zmluvy, t.j. 20.01.2011, predstavuje spolu s nezaplatenými úrokmi za
úver a poplatkami sumu vo výške 2.942,31 eur (istina vo výške 2.706,20 eur + nezaplatené úroky za
úver vo výške 55,10 eur + nezaplatené poplatky vo výške 181,01 eur). Účinnosť odstúpenia od zmluvy
nastala dňa 17.02.2011. Dlžná suma k účinnosti odstúpenia od zmluvy je vo výške 2.909,66 (istina vo

výške 2.658,47 eur + nezaplatené úroky za úver vo výške 70,18 eur + nezaplatené poplatky vo výške
181,01 eur). V súlade so zmluvou o úvere, žalobca požaduje odo dňa odstúpenia od zmluvy naďalej
zo sumy istiny úrok za úver 7,49% ročne odo dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia od zmluvy
(18.02.2011), žalobca požaduje úrok z omeškania vo výške 5% ročne. Žalovaní odo dňa podania návrhu
na vydanie platobného rozkazu neuskutočnili žiaden vklad na príslušné konto medziúveru. Žalovaná

suma vo výške 3.674,43 eur pozostáva zo sumy istiny vo výške 2.658,47 eur; z nezaplatených poplatkov
vo výške 181,01 eur ; z nezaplatených úrokov za úver ku dňu účinnosti odstúpenia vo výške 26,- eur; z
nezaplatených úrokov za úver a úrokov z omeškania k 31.12.2014 808,95 eur. Poplatky a úroky za úver
k účinnosti odstúpenia od zmluvy boli pokryté uskutočnenými vkladmi.

Podľa článku I. Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (ďalej len „zmluva“) uzatvorenej
medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi zo dňa 15.06.2006, žalobca poskytol
žalovaným medziúver vo výške 3.319,39 eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom
sporení, ako aj „Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení“ (ďalej len „VP“) sa
mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver vo výške 1.991,64 eur. Presná výška stavebného úveru

sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom
sporení.V zmysle článku II. zmluvy - doba splatnosti, úročenie, vyplatenie a splácanie mimoriadne medziúveru
- výška úrokovej sadzby je 7,49% ročne. Dlžník sa zaväzuje splatiť úver pravidelnými mesačnými
splátkami jednou sumou vo výške 37,17 eur. Do pridelenia cieľovej sumy pravidelnými mesačnými

splátkami vo výške 16,60 eur a do nasporenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia
pravidelné mesačné vklady vo výške 20,75 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení
sažalovanízaviazalisplácaťstavebnýúvervrátaneúrokovvovýške4,70%p.a.pravidelnýmimesačnými
splátkami vo výške 29,04 eur.

Podľa čl. III. zmluvy Zabezpečenie bod 1. písomným prehlásením preberá ručiteľ v prípade, že úver
zabezpečený aj záväzkom ručiteľa, voči veriteľovi povinnosť vyplývajúcu z ručenia.

Podľa čl. V. zmluvy Práva a povinnosti zmluvných strán zmluvné strany sa zaviazali plniť všetky záväzky
vyplývajúce z tejto zmluvy a zo Všeobecných podmienok. Dlžník sa najmä zaviazal všetky splátky
mimoriadneho medziúveru, resp. stavebného úveru uhradiť včas a riadne. Veriteľ sa zaviazal pri splnení

zákonných predpokladov a Všeobecných podmienok poskytnúť dlžníkovi stavebný úver.

V zmysle čl. VI. zmluvy Omeškanie splácania, ak je dlžník v omeškaní so splátkou, má veriteľ právo
účtovať si 3% p.a. pri stavebnom úvere a 5% p.a. úrok pri mimoriadnom medziúvere z omeškania
nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zmeškaných splátok. V prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma

splátkamialebojednousplátkoupodobudlhšiuako3mesiacejeveriteľoprávnenýpožadovaťzaplatenie
celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.
Podľabodu2.písm.i)čl.VII.zmluvy,veriteľmáprávoodzmluvyodstúpiťapožadovaťokamžitésplatenie
mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru aj v prípade ak dlžník nesplnil alebo porušil povinnosti
vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami.

V zmysle bodu 4 písm. a) čl. VII. zmluvy, pre mimoriadny úver platí navyše, že veriteľ môže od zmluvy
o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere odstúpiť a požadovať bezodkladné vrátenie mimoriadneho
medziúveru a stavebného úveru v prípadoch uvedených v bode XIX. Všeobecných podmienok, ako aj
v prípade, že dlžník je v omeškaní s dvomi pravidelnými mesačnými vkladmi na zmluvu o stavebnom

sporení po dobu dlhšiu ako dva mesiace.

Podľa bodu 5. čl. VII. zmluvy, odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť
pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva.

Podľabodu7.čl.VII.zmluvy,odstúpenímodzmluvyzmluvazanikáatodňomdoručeniatohtooznámenia
druhej zmluvnej strane. Všetky oznámenia veriteľa sa považujú za doručené aj dňom uplynutia úložnej
doby zásielky na pošte, po oznámení na adrese uvedenej v tejto zmluve alebo pri zmene adresy na
dodatočne klientmi písomne oznámenú adresu pre doručovanie. V prípade vrátenia zásielky bez jej
uloženia na pošte z dôvodu, že sa dlžník na adrese nezdržiava, je odsťahovaný, alebo neznámy, sa

zásielka považuje za doručenú v deň, keď sa táto vrátila veriteľovi.

V zmysle bodu 8. čl. VII. zmluvy po odstúpení od zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri stavebnom úvere
3% p.a. úrok z omeškania a pri medziúvere 5% p. a. úrok nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého
zostatku dlhu.

Právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom,
Občianskym zákonníkom a zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších noviel a
Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení.

V zmysle bodu 4. článku VIII zmluvy, dlžník, resp. dlžníci vyhlasujú, že pri práve na peňažné plnenie z
tejto zmluvy, práve na vrátenie celého zostatku úveru a práve na vrátenie bezdôvodného obohatenia po
odstúpení od tejto zmluvy, v zmysle § 401 Obchodného zákonníka predlžujú zákonnú premlčaciu dobu
na 10 rokov od doby, keď začne prvý raz plynúť. Ak je záväzok zabezpečený ručiteľom, ručiteľ berie na
vedomie, že sa voči nemu právo veriteľa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.

Podľa článku VIII. zmluvy - Záverečné ustanovenia - bod 1., právny vzťah medzi zmluvnými stranami
sa riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom č. 513/91 Zb., Občianskym zákonník č.509/91 Zb. a zákonom č. 310/92 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších noviel a Všeobecnými
podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení.

V zmysle Úvodných ustanovení Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby,
Slovenská sporiteľňa vydáva v súlade s právnymi normami platnými na území Slovenskej republiky, tieto
Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby (ďalej VPSS), ktorými upravuje vzťahy
medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom v súlade so zákonom č.483/2001 Z.z. o bankách
v platnom znení (ďalej len Zákon o bankách) a zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v platnom

znení (ďalej Zákon).
V zmysle čl. I bod 2. a 3. časť A) Všeobecných podmienok, zmluva musí byť uzatvorená písomnou
formou na určitú cieľovú sumu a konkrétnu tarifu sporenia. Predmetom zmluvy je záväzok stavebného
sporiteľa na základe pravidelného sporenia nasporiť zmluvne dohodnutú sumu a jeho nárok na
poskytnutiestavebnousporiteľňounevypovedateľnéhostavebnéhoúveruvsúladesoZákonomaVPSS.

Podľa čl. XVII. body 1. a 2. Všeobecných podmienok, úver zo stavebného sporenia poskytuje stavebná
sporiteľňa s ročnou úrokovou sadzbou. Úročenie istiny stavebného úveru začína dňom čerpania
stavebného úveru alebo jeho časti.

V sume splátky úveru uvedenej v úverovej zmluve sú zahrnuté aj úroky zo stavebného úveru ( čl. XVIII.

bod 3. Všeobecných podmienok).

V zmysle čl. XIX Všeobecných podmienok pre stavebné sporenia pre fyzické osoby, Porušenie
zmluvných podmienok a okamžitá splatnosť bod 2 písm. a) ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej
povinnosti alebo zmluvnej dohody zo strany stavebného sporiteľa a/ alebo ak je stavebný sporiteľ v

omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako tri mesiace v zmysle § 506
Obchodného zákonníka je stavebná sporiteľňa oprávnená postupovať v zmysle bodu 3 tohto článku.

Ak nastanú skutočnosti uvedené v bode 2 tohto článku, je stavebná sporiteľňa oprávnená najmä,
jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky stavebnej

sporiteľne zo zmluvy o úvere pred termínom konečnej splatnosti úveru a stavebný sporiteľ je povinný
splatiť pohľadávku stavebnej sporiteľňa v lehote, ktorú ona určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti
úveru, vypovedať zmluvu alebo od nej odstúpiť. Stavebná sporiteľňa má v týchto prípadoch právo
účtovať si aj úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zostatku dlhu a zameškaných splátok,
dohodnutý v úverovej zmluve. ( čl. XIX. bod 3 písm. b), c) Všeobecných podmienok ).

Žalobca odstúpením od zmluvy zo dňa 20.01.2011 žalovaným oznámil, že z dôvodu neuhradenia
zročných splátok, ani v poskytnutej dodatočnej lehote, žalovaní ostávajú v omeškaní na účte stavebného
sporenia po dobu dlhšiu ako dva mesiace a na účte medziúveru s viac ako dvoma splátkami, žalobca
v súlade s čl. VI. a VII. úverovej zmluvy odstupuje od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2038425

5 05 a stavebnom úvere č. 2038425 8 04 zo dňa 29.06.2006 a zároveň požaduje okamžité vrátenie
poskytnutých úverových prostriedkov. Súčasne oznámil, že v prípade ak do 7 dní od doručenia tohto
listu žalovaná neuhradí dlžnú sumu, žalobca pristúpi k vymáhaniu niektorým zo spôsobov ustanoveným
platnými právnymi predpismi. Žalovaná v 2.rade si Oznámenie o odstúpenie od zmluvy prevzala
29.01.2011 a žalovaný v 1. rade si neprevzal písomnosť v odbernej lehote.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.
Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády

SR č. 87/1995 Z. z..
Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný v 1. a
2. rade ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez
možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných zmlúv a výslovne ustanovuje, že
takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a

ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá
sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,

môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd
uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah
zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné

predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých
je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaný v 1. rade ako dlžník a žalovaná
2. rade ako spoludlžník uzavreli dňa 15.06.2006 zmluvu o úvere č. 2038425 5 05. V zmysle zmluvy

žalobca ako veriteľ poskytol dlžníkovi medziúver na základe uzatvorenej zmluvy o stavebnom sporení.
Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru vo výške 3.319,39 eur, ktorý sa po pridelení cieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok mal zmeniť
na stavebný úver pod číslom 2038425 8 04 vo výške cca 1.991,64 eur.

Žalobca si svoj záväzok riadne splnil a poskytol žalovaným dohodnutý medziúver. Žalovaní však svoj
záväzok riadne a včas neplnili, a s jeho plnením sa dostali do omeškania.

Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžník podstatne porušil zmluvu, žalobca
listom zo dňa 20.01.2011 od zmluvy odstúpil a zároveň žiadal o okamžité vrátenie poskytnutých

úverových prostriedkov.

Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým
zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z
porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom

vrátiť už vykonané plnenia ( §457 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho
postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu

popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa
zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú
nevýhodnejšie dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.

Žalovaní ako spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci

štandardnejtypovejzmluvyichnezaväzujú pokiaľsúvosvojichdôsledkochnevýhodnejšieoprotiprávnej
úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne občianske právo).
Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany prištandardných typových zmluvách (Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk, 2009,
str. 178).

Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o neklaých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ďalej len smernica). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Je však potrebné uviesť, že ak sa neberie do úvahy výber
sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil

v ustanovení § 54 Občianskeho zákonníka.

Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník,
prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v
oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 01.01.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi

podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšiu (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo20/09).

Neboldôvodpovažovaťobchodnoprávnuúpravuzavýhodnejšiuanizpohľadumožnostisplácaniaúveru

pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení predpokladala zároveň zosplatnenie
úveru.

Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá teda
právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v rozsudku

Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp.zn. 6Co/2/2013, prípadne na ďalšie rozhodnutia, v
ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom právnom vzťahu
právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku napr. sp.zn. 6Co 81/2012, 6Co 113/2010, 6Co
218/2012, 6Co 224/2012. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný ( napr. vec I.
ÚS 402/2013), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická

právna úprava odstúpenia a premlčania).

Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie
zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s
účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).

Ustanovenie čl. VII zmluvných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj
napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre žalovaných nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení
s § 53 ods. 1, ods. 5 a § 457 Občianskeho zákonníka.

Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka.
Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. O tom,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj
definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu ak ju

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa

oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na
druhej strane nebráni regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka aktorébrániakémukoľvek zhoršeniupostaveniaspotrebiteľaoprotitomutozákonu(rozumejObčianskeho
zákonníku, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

V zmysle čl. XIX zmluvy bod 3., odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok stavebného sporiteľa
zaplatiť pohľadávku stavebnej sporiteľne vrátane jej príslušenstva, ani iné zmluvy vyplývajúce zo zmluvy
oúvere,uzatvorenémedzistavebnousporiteľňou,stavebnýmsporiteľom,resp.treťouosobou.Stavebná
sporiteľňa má v týchto prípadoch právo účtovať si aj úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu
zo zostatku dlhu a zameškaných splátok, dohodnutý v úverovej zmluve.

Ako vyplýva zo znenia zmluvnej podmienky o odstúpení, táto zmluvná podmienka nie je vyvážená,
naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Naviac
je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje
postavenie žalovaných spotrebiteľov. Slovami zákona (§54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ide o
„odchýlenie sa v neprospech spotrebiteľa“, ktoré je jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva

všetky jeho práva. Veriteľ pritom nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil, aj keď
mal na výber iné inštitúty súkromného práva.

Dohoda o odstúpení zaväzuje žalovaných platiť úroky aj za obdobie, ktoré má ešte len nastať v
budúcnosti. Teda odstúpením od zmluvy má veriteľ zachované všetky svoje práva, kým spotrebiteľ

žiadne.

Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len povinnosť jednorazového
plnenia vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným
spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou. Poplatky si žalobca započítal z plnení

už na začiatku právneho vzťahu. Formulárové znenie zachovania úrokov a dokonca ich navyšovanie
po odstúpení od zmluvy odporuje aj kogentnému ustanoveniu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania.

Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva

by sa tak od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak by bola zmluva
zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo
plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne

stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia z
predmetného záväzkového vzťahu so žalovaným.

V danej veci mal súd za preukázané, že žalovaným bol poskytnutý úver v sume 3.186,61 eur, pričom
títo do odstúpenia od zmluvy uhradili sumu 2.196,42 eur. Vyššie uvedené sumy sú zrejmé z písomného

vyjadrenia žalobcu a výpisu z účtu. Keďže pri zrušení zmluvy si účastníci majú vrátiť len navzájom
poskytnuté plnenie, žalovaní majú žalobcovi vrátiť rozdiel týchto súm, t.j. sumu 990,19 eur (3.186,61
- 2.196,42 = 990,19 eur), preto súd zaviazal žalovaných na úhradu tejto sumy a v prevyšujúcej časti,
teda v časti o zaplatenie sumy prevyšujúcej 990,19 eur, ako aj žalobcom uplatneného úroku za úver od
18.02.2011 do 31.12.2014 vo výške 630,78 eur, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý im žalobca v
odstúpení od zmluvy poskytol, dostali do omeškania. V súlade s príslušným ustanovením Občianskeho
zákonníka v spojení s nariadení vlády mal žalobca nárok požadovať úrok z omeškania vo výške 8,25%
ročne, žalobca si však uplatnil úrok z omeškania vo výške 5% a preto mu súd priznal predmetný úrok

len v takej výške ako požadoval a to dňom nasledujúcom po dni, kedy sa zásielka vrátila žalobcovi ale
len zo sumy priznanej súdom a čo do zvyšku žalobu v tejto časti zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Z uplatnenej sumy 3.674,43 eur bolo žalobcovi priznaných 990,19 eur (priznaná sumu vyčíslená ku
dňu vyhlásenia rozsudku). Žalobca mal v konaní úspech 27% a neúspech 63%, čo predstavuje úspechžalovaných. Po odpočítaní úspechu žalovaných mu vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere
36%. Nakoľko si žalovaní náhradu trov konania neuplatnili, súd im náhradu trov konania nepriznal.

Berúc do úvahy osobné, sociálne a majetkové pomery žalovaných povolil súd v súlade s ust. § 160 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia, zaplatiť žalovaným sumu, na zaplatenie ktorých boli
zaviazaní, v mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.