Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/280/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613208173
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:8613208173.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci navrhovateľa Q.

F., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. Z. XXX, zastúpeného JUDr. Michalom Harvišom, advokátom so sídlom
Stropkovská 633/3, Svidník, proti odporcom v 1. rade Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, v 2. rade Slovenskej
republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie
13, Bratislava, IČO: 00 166 073, v 3. rade Slovenskej republike, za ktorú koná Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, v konaní o náhradu škody vo výške 1 509,55 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcom v 1. až 3. rade sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Svidník dňa 23. 12. 2013 sa navrhovateľ
voči odporkyni Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, domáhal
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci vo výške 1 509,55 eur s
príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Liptovský
Mikuláš, ČVS:ORP-27/DI-LM-2008 zo dňa 17. 06. 2008 bolo voči navrhovateľovi vznesené obvinenie

pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal obžalobu na Okresný súd Liptovský Mikuláš,
ktorý rozsudkom zo dňa 14. 05. 2010, sp. zn. 1T/97/2009, právoplatným 14. 05. 2010, v spojení s
opravným uznesením zo dňa 09. 07. 2010, sp. zn. 1T/97/2009, právoplatným 03. 08. 2010, oslobodil
navrhovateľa spod obžaloby, pretože prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby. Na svoju
obhajobu si navrhovateľ v prípravnom konaní zvolil obhajcu JUDr. Michala Harviša, ktorému zaplatil
trovy obhajoby vo výške 1 509,55 eur. Listom zo dňa 04. 07. 2011 vyzval odporkyňu na predbežné

prerokovanie nároku a na náhradu škody, pričom tento návrh jej bol doručený 25. 08. 2011. Odporkyňa
listom zo dňa 24. 02. 2012, č. k. SLV- PS-137/2012 oznámila, že nároku navrhovateľa na náhradu škody
spôsobenejprivýkoneverejnejmociniejemožnévyhovieť.Nazákladevyššieuvedenéhosinavrhovateľ
svoj nárok uplatnil na súde.

2. Okresný súd Svidník najprv vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 31. 12. 2013, č. k.
3Ro/96/2013-16, proti ktorému však odporkyňa podala včas odpor.

3. Uznesením Okresného súdu Svidník zo dňa 13. 06. 2014, č. k. 6C/18/2014-34 súd pripustil, aby
do konania na strane odporkyne vstúpilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky.4. Obidva tieto subjekty, ktoré sú oprávnené konať v mene Slovenskej republiky, pri svojom prvom úkone
namietali miestnu príslušnosť Okresného súdu Svidník, na základe čoho súd postúpil dňa 10. 12. 2014

vec tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému.

5. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zotrval na písomne podanom návrhu na začatie
konania a uviedol, že pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu, tak je nesporné, že pasívne legitimovaný v
predmetnej veci je štát a ak navrhovateľ označil tri jeho organizačné zložky, nešlo o vadu konania. Podľa

jeho názoru je súd z úradnej povinnosti povinný zistiť, ktorá organizačná zložka má zastupovať štát v
takýchtokonaniach.Prípadnázmenavštátnychorgánochoprávnenýchkonaťzaštátvpriebehukonania
pritom nie je zmenou účastníctva, nakoľko pasívne legitimovaným subjektom zostáva stále Slovenská
republika. Právny zástupca navrhovateľa na druhom pojednávaní uviedol, že pasívne legitimovaným
je bezpochyby Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. S námietkou premlčania, ktorú vzniesli
odporcovia, nesúhlasil z dôvodu, že rozsudok, ktorým bol navrhovateľ oslobodený spod obžaloby, bol

síce vyhlásený dňa 14. 05. 2010, avšak vo veci bolo vydané opravné uznesenie, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 03. 08. 2010, od ktorého dátumu sa odvíja subjektívna premlčacia doba. V nadväznosti
na uvedené pri započítaní šesťmesačnej zákonnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, tak
lehota uplatnenia si náhrady škody uplynula dňa 03. 02. 2014, pričom návrh na začatie konania bol
súdu doručený 23. 12. 2013, to znamená včas. Každé opravné uznesenie treba chápať v spojení s

rozsudkom, a preto premlčacia doba začala plynúť až od právoplatnosti opravného uznesenia. Právny
zástupca navrhovateľa zdôraznil, že pre právne posúdenie veci nie je rozhodujúce to, že nikdy nebolo
zrušené uznesenie o vznesení obvinenia, ale podstatný je výsledok trestného konania, ktoré sa skončilo
oslobodzujúcim rozsudkom. Zároveň poukázal na stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky v predmetnom konaní, z ktorého má vyplývať, že každý rozsudok, bez ohľadu na to v akom

konaní bol vydaný, je potrebné chápať v kontexte s prípadnými opravnými uzneseniami.

6. Odporkyňa v 1. rade s návrhom nesúhlasila. Pokiaľ má súd konať so Slovenskou republikou, táto musí
byť zastúpená jedným orgánom a nie tromi. Pasívna vecná legitimácia odporkyne v 1. rade nie je daná s
poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 513/2003 Z. z., z ktorého jednoznačne vyplýva,

že ministerstvo vnútra nie je za situácie, keď prokurátor rozhodol o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu
o vznesení obvinenia, oprávneným orgánom, ktorý by mal konať za Slovenskú republiku. Pokiaľ ide o
otázku premlčania uviedla, že opravným uznesením bolo len v spisovej značke konania opravené číslo
7 na číslo 9, čiže táto oprava nemá žiadny vplyv na merito veci. Oslobodzujúci rozsudok bol vyhlásený
dňa 14. 05. 2010, ktorým dňom sa navrhovateľ dozvedel o škode a začala zároveň plynúť subjektívna

premlčacia doba. Táto uplynula dňa 14. 11. 2013, pričom návrh na začatie konania bol podaný dňa 23.
12. 2013, čiže oneskorene.

7. Odporkyňa v 2. rade namietala, že navrhovateľ v návrhu riadne neoznačil účastníka konania na strane
odporkyne, pričom ho označil spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením § 21 ods. 4 ako aj § 79 ods.

1 O. s. p. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky neprichádza v danej veci do úvahy ako orgán
konajúci v mene štátu, a to aj s poukazom na to, že žiadosť navrhovateľa predbežne neprerokovalo.
Podľa názoru odporkyne v 2. rade prináleží oprávnenie konať za štát v predmetnej veci odporkyni v 1.
rade a odporkyni v 3. rade, nie však ministerstvu spravodlivosti. Zároveň z dôvodu právnej opatrnosti
vzniesla námietku premlčania.

8. Odporkyňa v 3. rade navrhla taktiež návrh zamietnuť. Takisto vzniesla námietku premlčania, nakoľko
podľa jej právneho názoru uplatnený nárok bol premlčaný dňom 15. 11. 2013, pričom rozhodujúcim pre
určenie začiatku plynutia premlčacej doby je nadobudnutie právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku.
Pokiaľideoopravnéuznesenie,totožiadnymspôsobomnezasiahlodomeritaveci,alebolinímupravené

len pravopisné chyby, čo nemá žiadny vplyv na oslobodzujúci rozsudok. Od 14. 05. 2010, kedy bol
vyhlásený oslobodzujúci rozsudok a kedy aj nadobudol právoplatnosť, navrhovateľovi nič nebránilo,
aby si svoj nárok uplatnil na súde. Prípadné neskoršie vydanie opravného uznesenia nemá vplyv na
právoplatnosť rozhodnutia o tom, že navrhovateľ bol oslobodený spod obžaloby. Zároveň poukázala na
to, že navrhovateľ si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 514/2003 Z. z.,

nakoľko s generálnou prokuratúrou doposiaľ neprerokoval uplatnený návrh. Na základe uvedeného má
za to, že návrh je podaný voči odporkyni v 3. rade predčasne. Odporkyňa v 3. rade zároveň zdôraznila,
že nie je naplnená ani zákonná podmienka vyplývajúca z ustanovenia § 6 zákona č. 514/2003 Z. z., zktorého vyplýva, že nezákonným rozhodnutím je len to právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo neskoršie
zrušené práve pre jeho nezákonnosť.

9. Z pripojeného spisu 1T/97/2009 súd zistil, že uznesením povereného príslušníka Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Liptovský Mikuláš, Okresného dopravného inšpektorátu ČVS:ORP-27-
DI-LM-2008 zo dňa 17. 06. 2008 bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie navrhovateľovi
pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona za
to, že dňa 27. 11. 2007 v čase o 11.00 hod. ako vodič osobného motorového vozidla značky BMW

320d, evidenčné číslo: VT-219 AZ viedol vozidlo po ulici Demänovská cesta v Liptovskom Mikuláši,
kde nerešpektoval dopravnú značku zvislého dopravného značenia C2, STOP, daj prednosť v jazde a
bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši,
pričom bolo zistené, že jazdu vykonával napriek tomu, že vodičovi bol trestným rozkazom Okresného
súdu Vranov nad Topľou zo dňa 18. 06. 2007, sp. zn. 2T/48/2007 uložený trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá všetkých druhov po dobu osemnástich mesiacov.

10. Uznesením námestníčky okresného prokurátora v Liptovskom Mikuláši sp. zn. 1PV383/08 - 6 zo
dňa 11. 07. 2008 bola podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť obvineného Q. F.
proti uzneseniu povereného príslušníka o vznesení obvinenia zamietnutá ako nedôvodná. Dňa 17. 08.
2009 okresný prokurátor v Liptovskom Mikuláši podal na navrhovateľa obžalobu pre prečin marenia

výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Trestné konanie bolo
skončené rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 14. 05. 2010, sp. zn. 1T/97/2007,
ktorým bol navrhovateľ podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby okresného
prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. k. 1PV/383/08 - 30, lebo prokurátor na hlavnom
pojednávaníustúpilodobžalobypodľa§239ods.2Trestnéhoporiadku.Predmetnýrozsudoknadobudol

právoplatnosť 14. 05. 2010. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 09. 07. 2010, sp.
zn. 1T/97/2009 súd podľa § 174 ods. 1 Trestného poriadku opravil označenie roka v spisovej značke
prvej strany písomného vyhotovenia rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 14. 05. 2010,
sp. zn. 1T/97/2009 tak, že namiesto 1T/97/2007 správne má byť 1T/97/2009. Predmetné rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 08. 2010.

11. Podaním zo dňa 04. 07. 2011 si navrhovateľ na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky
uplatnilvrámcipredbežnéhoprerokovanianárokunáhraduškodyvcelkovejvýške1509,55eur.Uviedol,
že na svoju obhajobu vo vyššie označenom trestnom konaní si zvolil advokáta, ktorému dňa 18. 03.
2011 vyplatil túto sumu, ktorú bližšie špecifikoval ako odmenu vo výške 394,25 eur, režijný paušál vo

výške 47,22 eur a hotové výdavky a náhradu za stratu času 910,52 eur, spolu trovy vzniknuté v trestnom
konaní 1 351,99 eur. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s uplatnením
nároku na náhradu škody, a to odmenu vo výške 142,74 eur a režijný paušál vo výške 14,82 eur.

12. Odpoveďou zo dňa 24. 02. 2012 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktorému bola doručená

dňa 25. 08. 2011 žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ministerstvo
oznámilo navrhovateľovi, že jeho žiadosti nie je možné vyhovieť. Poukázalo na ustanovenie § 6 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého v prípade zodpovednosti orgánov verejnej moci za škodu
spôsobenúnezákonnýmrozhodnutímmusíísťoprávoplatnérozhodnutie,ktorýmbolaspôsobenáškoda
a bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Nakoľko táto zákonná podmienka

splnená nebola, ministerstvo nevyhovelo nároku navrhovateľa na náhradu uplatnenej škody.

13. Z predloženej fotokópie príjmového pokladničného dokladu zo dňa 18. 03. 2011 vyplýva, že
navrhovateľ uhradil právnemu zástupcovi sumu 1 509,55 eur za právne služby v konaní sp. zn.
1T/97/2009.

14. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z., tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

16. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

17. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z., platného do 31. 12. 2012, vo veci náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán

Policajného zboru, 3).
18. Podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

19. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

20. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

21. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať
rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená
škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

22. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

23. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v priebehu konania označil tri orgány, ktoré sú podľa jeho názoru

oprávnené konať v mene štátu vo veci nároku na náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci,
súd sa najprv musel vysporiadať s touto otázkou. Navrhovateľ jednoznačne neoznačil príslušný orgán,
a to ani na základe opakovaných výziev súdu a za príslušný orgán označil Generálnu prokuratúru
Slovenskej republiky až na poslednom pojednávaní. Zákon č. 514/2003 Z. z. v ustanovení § 4 ods. 1
písm. b) v znení platnom do 31. 12. 2012 jednoznačne stanovoval, že vo veci náhrady škody, ktorá bola

spôsobená orgánom verejnej moci, koná v mene štátu v trestnom konaní, ak škodu spôsobil vyšetrovateľ
alebo poverený orgán Policajného zboru, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Za tejto právnej
úpravy Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorému bol doručený návrh navrhovateľa na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, správne podľa § 4 ods. 3 spomínaného zákona
odstúpilo žiadosť príslušnému orgánu, ktorým bolo v čase uplatnenia nároku na náhradu škody

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Zákonom č. 412/2012 Z. z. bol s účinnosťou od 01. 01. 2013
novelizovaný zákon č. 514/2003 Z. z., čím sa zároveň zmenil orgán štátu oprávnený konať za štát v
súdnych konaniach o náhradu škody spôsobenú uznesením o vznesení obvinenia ako nezákonným
rozhodnutím v prípade, že prokurátor podanú sťažnosť zamietol a podal obžalobu príslušnému súdu.
Predmetná novela zákona neobsahovala žiadne prechodné ustanovenia, preto minimálne ustanovenia

procesného charakteru, ktorými sú aj ustanovenia určujúce štátny orgán oprávnený konať za štát v
súdnom konaní o náhradu škody z nezákonného rozhodnutia, je potrebné aplikovať aj na konania
začaté pred jeho účinnosťou. Preto pokiaľ nová právna úprava s účinnosťou od 01.
01. 2013 zmenila orgán štátu oprávnený konať za štátu v prejednávanej veci, je potrebné na tútoprávnu úpravu prihliadnuť a konať ďalej s novým orgánom s tým, že všetky účinky úkonov vykonaných
podľa starej právnej úpravy a za jej účinnosti zostávajú zachované. Medzi tieto úkony patrí aj otázka
splnenia podmienky predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, a preto nemôže byť na ujmu

navrhovateľa, že jeho nárok predbežne preskúmavalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a nie
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Na základe vyššie uvedeného, za situácie, keď prokurátor
zamietol sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu o vznesení obvinenia, je orgánom oprávneným konať
za štát v predmetnej veci Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Pokiaľ navrhovateľ označil za
odporcov aj Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

súd návrh voči týmto subjektom zamietol.

24. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vzniesla námietku premlčania, keď mala za to, že
lehota na uplatnenie nároku si na náhradu škody navrhovateľovi uplynula dňa 15. 11. 2013. Medzi
účastníkmi konania bola spornou otázka, či možno opravné uznesenie, ktorým bola opravená chyba
v písaní v označení spisovej značky konania na prvej strane oslobodzujúceho rozsudku, považovať

za okolnosť určujúcu začiatok plynutia premlčacej doby alebo nie. V zmysle ustanovenia § 19 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z. z., začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je daný okamihom, keď
sa poškodený dozvie o škode a teda nie dátumom, kedy rozhodnutie nadobudne právoplatnosť.
Od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, sa dokonca neodvíja ani objektívna
premlčacia doba, nakoľko táto začína plynúť odo dňa doručenia, resp. oznámenia predmetného

rozhodnutia. Rozsudok, ktorým bol navrhovateľ oslobodený spod obžaloby, bol vyhlásený 14. 05. 2010
za prítomnosti navrhovateľa, pričom v tento deň rozsudok nadobudol aj právoplatnosť. Navrhovateľ sa
teda dňa 14. 05. 2010 dozvedel o škode, ktorá mu bola spôsobená uznesením o vznesení obvinenia,
ktoré rozsudkom trestného súdu stratilo svoje opodstatnenie. Aj napriek tomu, že nedošlo k neskoršiemu
zrušeniu tohto uznesenia pre jeho nezákonnosť, treba vychádzať z toho, že navrhovateľ čin nespáchal a

trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté, pričom rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti začatia
trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Za tejto situácie tak navrhovateľovi uplynula
trojročná premlčacia doba, ktorá sa zákonne predlžuje o šesť mesiacov na predbežné prerokovanie
nároku, dňa 14. 11. 2013. Navrhovateľ však podal návrh na Okresný súd Svidník dňa 23. 12. 2013,
a preto súd konštatuje, že si svoj nárok neuplatnil včas. Na základe uvedeného súd návrh na začatie

konania zamietol v plnom rozsahu.

25. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
odporcom, ktorí mali v konaní plný úspech, z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal náhradu
trov konania. S poukazom na povahu veci a predmet konania má súd za to, že by bolo nespravodlivé

od navrhovateľa vzhľadom na výsledok trestného konania, od ktorého sa odvíja ním uplatnený nárok v
tomto konaní, požadovať náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v štyroch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.