Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Jozef Maruščák

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/335/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815212312
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815212312.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr.
Moniky Koščovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v
Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o. so sídlom v Trenčíne, 1. Mája 173/11, adresa pre doručovanie Piešťany, Teplická
7434/147, IČO: 47 234 679 proti žalovanému Róbertovi Kerekesovi, narodenému XX.XX.XXXX, bytom

M. K. W. XXX, o zaplatenie 3.557,66 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Rožňava zo dňa 06.06.2016 č. k. 5C/339/2015-70

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu v
r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.961,06 € s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne
od 4.12.2015 až do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 110,25 € na účet právneho zástupcu
žalobcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2.Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 3.557,66 € s príslušenstvom.

Žalobca svoj nárok vyvodil zo zmluvy o úvere č. B. zo dňa 8.11.2012, ktorú uzatvoril so žalovaným
prostredníctvom spoločnosti Roland Máté. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru na nákup
osobného motorového vozidla Škoda Octavia Combi Diesel 00-04 1.9 TDI Elegance v hodnote 4.900 €.

3.Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver 5.362,56 €, ktorý
sa žalovaný zaviazal splatiť v 48. mesačných splátkach po 163,17 €. Žalovaný sa dostal do omeškania

so splácaním úveru, preto dňa 22.1.2014 žalobca pristúpil k zosplatneniu úverovej zmluvy a vyzval
žalovaného na zaplatenie sumy 5.265,62 € do 6.2.2014. Osobné motorové vozidlo bolo žalovanému
odobraté a následne predané za sumu 1.600 €. Po odpredaji motorového vozidla bolo urobené
záverečné vyúčtovanie, kde boli žalovanému započítané aj náklady spojené s predajom vozidla vo výške
262 €.

4.Právne vec posúdil podľa § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1,2 a 4 Občianskeho zákonníka, Čl. 6 bod 1
Smernice Rady č. 93/13/EHS, § 9 ods. 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
(ďalej len zák. č. 129/2010 Z.z.), § 11 ods. 1 písm. a/ a § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z..

5.Dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi stranami sporu je v rozpore
so zákonom o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným

ustanovením, a to ust. § 9 ods. 2 písm. b/. V zmluve absentuje údaj o výške, počte a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivýmnesplateným zostatkom s rôznymi úrokovanými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia
(§ 9 ods. 2 písm. k). Z uvedeného dôvodu uzavrel, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Nakoľko žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 5.362,56 € a z tejto sumy žalovaný zaplatil sumu

3.401,50 €, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1.961,06 € a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol.

6.O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy
konania v rozsahu 45 % podľa úspechu v konaní.

7.Proti výroku rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výroku o trovách konania
podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/,h/ CSP. Navrhol, aby
odvolací súd zmenil predmetný rozsudok v zamietavej časti tak, že žalobe vyhovie v rozsahu podaného
odvolania a rozhodne o náhrade trov konania.

8.V prvom rade poukázal na to, že predmetom žaloby bol aj nárok žalobcu na úrok z omeškania vo výške
531,73 € zo sumy 3.557,66 € odo dňa 23.1.2014 do 3.12.2015, pričom súd sa vo svojom rozsudku s
touto časťou nároku žalobcu nevysporiadal.

9.Čo sa týka časti rozsudku, ktorým súd žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol, žalobca považoval

záversúduprvejinštancie,ato,žezmluvaneobsahujevýškusplátokistiny,úrokovapoplatkovarovnako
toto neuvedenie výšky považoval za neprijateľnú podmienku, za neuralgické body rozsudku, absolútne
sasniminestotožňujeapokladáichajzanesprávneprávneposúdenieveci.Konštatoval,žesúdvykonal
dokazovanie aj splátkovým kalendárom a žalobca uniesol bremeno tvrdenia a dôkazu predložením a
označením listiny - splátkový kalendár k úverovej zmluve č. B., ktorý je súčasťou zmluvy, je podpísaný

účastníkmi sporu dňa 8.11.2012 a obsahuje členenie splátok na istinu, úroky a poplatok. Súd prvej
inštancie sa v odôvodnení rozsudku s obsahom tejto listiny nevysporiadal, hoci tento dôkaz vykonal. Z
uvedeného dôvodu mal za to, že poskytnutý úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov.

10.Ďalej sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca ukryl dohodu o zmluvnej pokute do

všeobecných obchodných podmienok bez toho, aby v samotnej zmluve na možnosť požadovať zmluvnú
pokutu spotrebiteľa čo len upozornil. Žalobca si v predmetnej žalobe neuplatňoval nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty, a preto záver súdu o nemožnosti požadovať zmluvnú pokutu sa javí ako bezpredmetný.

11.Rovnakosúdnerozhodolonákladochúčelnevynaloženýchvsúvislostisvýkonomzabezpečovacieho

prevodu práva v sume 262 €, resp. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia, ak dospel
k záveru, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby okrem nezaplatenej istiny zaplatil žalovaný aj
ďalšie náležitosti.

12.Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

13.Odvolanie žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 3.11.2016. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu
nevyjadril.

14.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od

01.07.2016, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

15.Výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.961,06 €
s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne od 04.12.2015 až do zaplatenia, nebol odvolaním žalobcu
ani žalovaného napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 CSP), preto v odvolacom konaní
nebol preskúmavaný.

16.Rozsudok súdu v zamietavej časti je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, pretože z
odôvodnenia nie je zrejmá úvaha, na základe ktorej súd dospel k záveru o absencii náležitostí zmluvy
o úvere zo dňa 08.11.2012 v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z..17.Odôvodnenie v tejto časti je stručné, bez uvedenia záverov vyplývajúcich zo zisteného skutkového
stavu a závery súdu sú tak nepreskúmateľné.

18.Týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, čím je naplnený dôvod pre zrušenie rozsudku v
zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

19.Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal

ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

20.Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovaným ustanovením § 220 ods. 2 CSP,
pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a

presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami
strany sporu. V odôvodnení sa súd, rozhodujúci o uplatnenom nároku, musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto

obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku.
Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj
pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.

21.Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje

alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vyporiada so všetkými
otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom.

22.Rozsudok súdu v zamietavej časti nemá vyššie uvedené náležitosti, preto nemohol byť predmetom
odvolacieho prieskumu.

23. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že strany sporu uzatvorili dňa 08.11.2012 úverovú zmluvu, na
základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 4.900 € za účelom financovania motorového
vozidla. Žalovaný v hotovosti uhradil sumu 980 €, a zároveň sa zaviazal uhradiť náklady spojené s
poskytnutím úveru 1.442,56 €. Celková výška úveru tak predstavovala sumu 5.362,56 € (4.900 € plus

1.442,56 € mínus 980 €).

24.Tento úver sa žalovaný zaviazal uhradiť formou 48 splátok po 163,17 €, t. j. spolu 7.832,16 €, pričom
celková výška úveru 5.362,56 € bola navýšená o celkové náklady spotrebiteľa vo výške 2.469,60 €.
Prvá splátka bola splatná počnúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcom po dátume

poskytnutia úveru, t. j. 06.12.2012.

25.Prehľad splátok a členenie každej jednotlivej splátky na istinu a úrok (bez poplatku, havarijného
poistenia, doplnkového poistenia, poistenia za škodu a poistenia výdajov) bol uvedený v splátkovom
kalendári zmluvy, ktorý zmluvné strany podpísali dňa 08.11.2012 a je súčasťou súdneho spisu.

26.Uvedené skutočnosti vyplynuli z úverovej zmluvy zo dňa 08.11.2012 a splátkového kalendára zo dňa
08.11.2012.

27.Žalovaný podľa vyjadrenia žalobcu uvedeného v žalobe do zosplatnenia úveru uhradil 10 splátok,

teda sumu 1.631,70 €.

28.Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len
zák. č. 129/2010 Z.z.), t. j. v čase uzavretia úverovej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okremvšeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia.

29.V zmysle ust. § 11 ods. 1 cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

30.Vyššie citované zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/, je úplnou transpozíciou Článku 10 ods.
2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere
(ďalej len Smernica), čo vyplýva z tabuľky zhody k Smernici.

31.Podľa Článku 10 ods. 2 písm. h) Smernice, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku,
počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.

32.Doterajšia súdna prax v SR vykladala ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. (vnútroštátne
právo SR) tak, že zmluva musí obsahovať uvedenie splátky úveru s členením na splátky istiny, splátky
úrokov a splátky poplatkov, inak sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.

33.Rovnako ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 bolo v súdnej

praxi aplikované tak, že úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov v prípade, ak zmluva nemala
písomnú formu alebo síce písomnú formu mala, ale neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/
až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1. Tento výklad bol následne prevzatý do zákona (§ 11) novelou vykonanou
zák. č. 352/2012 Z.z., účinnou od 01.01.2013, čo iba potvrdzuje správnosť výkladu (v zhode s vôľou
zákonodarcu) ust. § 11 aj pred 01.01.2013.

34. Z tohto výkladu zrejme vychádzal aj prvoinštančný súd, keď žalobu v prevyšujúcej časti zamietol pre
chýbajúce náležitosti § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. a považoval poskytnutý úver za bezúročný
a bez poplatkov.

35.Pre nedostatok dôvodov (ktoré konkrétne náležitosti chýbajú v zmluve resp. splátkovom kalendári a
z akých skutkových zistení súd dospel k tomuto záveru, z akých vykonaných dôkazov) však odvolací
súd môže iba vyššie uvedené predpokladať, pričom úlohou odvolacieho súdu nie je nahrádzať činnosť
prvoinštančného súdu a suplovať jeho chýbajúce závery.

36.Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 389 ods.1 písm.
b/ CSP a vracia mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

37.Úlohou súdu v ďalšom konaní po zrušení veci bude na základe doposiaľ vykonaného dokazovania a
dokazovania doplneného po vrátení veci posúdiť (ne)dôvodnosť žalobou uplatnených nárokov, pričom v

prvom rade súd vyrieši otázku, či úverová zmluva (ne)obsahuje náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm.
k/ zák. č. 129/2010 Z.z. a nadväzne na to, či úver je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

38.V prípade záveru, že úverová zmluva má náležitosti podľa § 9 ods. 1 písm. k/, bude sa súd zaoberať
aj skúmaním ostatných zákonných náležitostí zmluvy z hľadiska, či v dôsledku ich absencie resp.

nesprávneho vyjadrenia, nejde o úver bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 2 písm. b/ zák. č. 129/2010
Z.z.). Ako totiž vyplýva zo zmluvy, žalovaný sa pri poskytnutom úvere v čistej výške 3.920 € (4.900
€ mínus 980 €) zaviazal zaplatiť náklady spojené s poskytnutím úveru vo výške 1.442,56 € a zároveň
aj celkové náklady spotrebiteľa 2.469,60 €. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom tak predstavujú sumu 3.912,16 € (pri úvere 3.920 €) a tomu by mala zodpovedať ročná

percentuálna miera nákladov. Úlohou súdu bude preto posúdiť, čo je potrebné subsumovať pod pojem
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.z.) a
či tieto sú následne vyjadrené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 2 písm. i/ zák. č. 129/2010 Z.z..39.V prípade, že okresný súd dospeje k záveru, že zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti,
alebo obsahuje náležitosti, ktoré sú uvedené nesprávne v neprospech spotrebiteľa,
a v dôsledku toho je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, bude

povinnosťou súdu zistiť, na akú sumu žalobcovi skutočne vznikol nárok (po zohľadnení už súdom
priznanej sumy). Žalobca v danom prípade tak má nárok iba na vrátenie rozdielu medzi skutočne
poskytnutou výškou úveru a žalovaným už zaplatenou sumou.

40.Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie sa javí potreba ustáliť, v akej výške vlastne žalovaný

plnil žalobcovi. Podľa tvrdenia žalobcu, žalovaný uhradil 10 splátok po 163,17 €, čo predstavuje sumu
1.631,17 €. Ďalšia suma, ktorú žalovaný uhradil formou výťažku z predaja bola suma 1.600 €, teda spolu
suma 3.230,70 €. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záveru (a rovnako aj
žalobca), že žalovaný žalobcovi uhradil spolu s výnosom z predaja motorového vozidla sumu 3.401,50
€. Tento záver okresný súd náležite neodôvodnil.

41.V prípade, že okresný súd dospeje k záveru, že zmluva obsahuje zákonom predpísané náležitosti,
alebo obsahuje náležitosti, ktoré nie sú uvedené nesprávne v neprospech spotrebiteľa, bude
povinnosťou okresného súdu zaoberať sa jednotlivými nárokmi žalobcu uplatnenými v spore.

42.Z doteraz vykonaného dokazovania nevyplýva, čo predstavuje žalobcom uplatnená suma 3.557,66 €

(v pôvodnej výške). Aj napriek tomu, že žalobca špecifikoval jednotlivé čiastky tejto sumy, nešpecifikoval,
čomu zodpovedajú jednotlivé sumy. Zo sumy 4.205,56 € nevyplýva, ktorým splátkam zodpovedá
nesplatená istina, a ktoré splátky predstavujú sumu 652,68 € dlžné splátky. Zo žaloby rovnako nevyplýva
žiadna špecifikácia sumy 37,42 € ako úrokové vyrovnanie odo dňa úhrady poslednej splátky do
zosplatnenia (z akej sumy, kedy bola uhradená posledná splátka a ani výška úroku).

43.Žalobca doposiaľ nepreukázal, že mu vznikli náklady spojené s predajom vozidla vo výške 262 € a
tieto ani nešpecifikoval. Súčasťou súdneho spisu je iba faktúra č. 20024/2014 na sumu 80 € splatná
27.02.2014, ktorou bola vyúčtovaná provízia za predaj vozidla Škoda Octávia 1.9 TDI na základe
rámcovej zmluvy o spolupráci zo dňa 10.09.2013. Iné dôkazy preukazujúce uplatnený nárok žalobcu

v spise absentujú.

44.Úlohou súdu bude aj vyzvať žalobcu, aby preukázal, v akej výške bol získaný výnos z predaja vozidla.
Žalobca v žalobe síce uvádza sumu 1.600 €, túto však žiadnym spôsobom nepreukázal.

45.Rovnako zmätočne sa javí odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadne dohody o zmluvnej
pokute (strana 4 rozhodnutia). Predmetom sporu nebol nárok žalobcu titulom zmluvnej pokuty, nakoľko
žalobca v žalobe výslovne uviedol, že poplatky za upomienky, zmluvné pokuty a poplatok externej
agentúry vo výške 369,96 € si žalobca neuplatňuje.

46.Ako to vyplýva zo žaloby, predmetom sporu je aj nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania
vo výške 531,73 € zo sumy 3.557,66 € odo dňa 23.01.2014 do 03.12.2015. Aj v tejto časti je rozsudok
súdu nepreskúmateľný, keďže súd sa s touto časťou žaloby v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym
spôsobom nevysporiadal a nie je zrejmé, ako o tomto nároku rozhodol, resp. prečo v tej časti žalobu
zamietol.

47.Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok, okrem výroku, ktorým súd žalobe
vyhovel, v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

48.V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd o náhrade trov celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

49.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.