Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 18, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/282/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206886
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213206886.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov

JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom
Politickýchvězňů1272/21,NovéMěsto,11000Praha1,Českárepublika,IČO:26429705,zast.Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, Slovenská republika, proti
žalovanému: J. G., bytom T. K. Y. XXXX/X, Y., o zaplatenie 1692,53 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 11. decembra 2015, č. k. 13C/345/2013-118,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd nepripúšťa čiastočné späťvzatie žaloby.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

III. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu
vo výške 1692,53 eur spolu s 0,25 % úrokom denne zo sumy 1702,53 eur od 4.3.2010 do 27.7.2010,
s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1702,53 eur od 28.7.2010 do 18.10.2011, s úrokom vo výške
6 % ročne zo sumy 1692,53 eur od 19.10.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 5,68 eur,

to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu (návrh) v časti o zaplatenie 0,25 % úroku
denne zo sumy 1702,53 eur od 28.7.2010 do 18.10.2011 a v časti o zaplatenie 0,25 % úroku denne zo
sumy 1692,53 eur od 19.10.2011 do zaplatenia zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca doručil dňa 28.3.2013 vyplnené tlačivo
žaloby na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Uvedenou

žalobou si uplatnil voči žalovanému pohľadávku na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 1692,53 eur s
0,25% zmenkovým úrokom denne zo sumy 1702,53 eur od 4.3.2010 do 18.10.2011, zo sumy 1692,53
eur od 19.10.2011 do zaplatenia, s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1702,53 eur od 28.7.2010
do 18.10.2011, zo sumy 1692,53 eur od 19.10.2011 do zaplatenia ako aj nárok na zmenkovú odmenu
vo výške 5,68 eur. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo
zmenky, ktorú žalovaný vystavil dňa 31.3.2009 na zmenkovú sumu 1702,53 eur, pričom sa zaviazal
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa nielen zmenkovú sumu, ale aj

zmenkový úrok 0,25 % denne od 4.3.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenková listina je opatrená aj doložkou „ bez
protestu“ , preto indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Indosant predložil
zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil na zmenkovú sumu 10 eur.3. V zmysle článku 2 ods. 1 a článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007, vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu, keď navrhovateľ

je zahraničnou právnickou osobou, daná vec patrí do pôsobnosti citovaného nariadenia, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Podľa čl. 19 citovaného nariadenia,
pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Odporca po doručení návrhu a tlačiva
„C“ na odpoveď (dňa 27.12.2013) podľa článku 5 ods. 2 a 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

(ES) č. 861/2007 neodpovedal v určenej lehote, hoci bol v tlačive „C“ na odpoveď poučený, že ak do
30 dní od doručenia tlačiva na uplatnenie pohľadávky spoločne s tlačivom na odpoveď neodpovie, súd
vydá rozsudok. S poukazom na čl. 5 bod 1 Nariadenia č. 861/2007, keď žiadny z účastníkov konania
nepožiadal o nariadenie ústneho pojednávania a konajúci súd nariadenie pojednávania nepovažoval
za potrebné aj s poukazom na skutočnosť, že konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je konaním
písomným, tunajší súd za účelom vydania rozsudku v zmysle čl. 7 ods. 3 citovaného nariadenia, v

súlade s § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil dňa 2.12.2015 na úradnej tabuli súdu miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku.

4. Z vykonaného dokazovania zistil, že zmenkou vystavenou v Komárne dňa 31.3.2009 na zmenkovú
sumu 1702,53 eur sa žalovaný ako vystaviteľ zaviazal za túto zmenku pri predložení na rad:

POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatiť sumu 1702,53 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 4.3.2010. V
uvedenej listine je uvedený aj text Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o. ......"bez protestu", „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Vystaviteľ je na zmenke identifikovaný krstným menom a
priezviskom, pričom v zmenke je uvedená aj adresa trvalého bydliska vystaviteľa a jeho rodné číslo. Na
zmenke je podpis vystaviteľa.

5. Súd prvej inštancie právne posúdil aj podľa článku I. § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 191/1950 Zb., článku
I. § 11 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 33 ods. 1, § 34 ods. 1, § 48 ods. 1, § 75, § 77 ods. 1 druhej
časti zákona, § 78 ods. 1 druhej časti zákona č. 191/1950 Zb.

6. Z obsahu listiny predloženej žalobcom a označenej zmenka zistil, že sa jedná o vlastnú zmenku,
pretože obsahuje všetky náležitosti požadované čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. na to, aby táto
listina bola platná ako zmenka vlastná. Označenie zmenka je zahrnuté do vlastného textu listiny a je
vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť
určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený údaj zročnosti, údaj miesta, kde sa má platiť, meno toho, na

rad koho sa má platiť, listina taktiež obsahuje dátum a miesto vystavenia zmenky a napokon podpis
vystaviteľa. Všetky ostatné údaje a doložky na zmenke uvedené nie sú nevyhnutnými náležitosťami
vlastnej zmenky a nemajú vplyv na jej platnosť. Zmenka bola prevedená indosamentom (rubopisom) z
pôvodného majiteľa - indosanta - zo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. na navrhovateľa. Indosament
spĺňa náležitosti vyžadované čl. I §§ 12 a 13 zákona č. 191/1950 Zb.. Je bezpodmienečný, nie je

teda viazaný na žiadnu podmienku, je napísaný na zmenku, v tomto prípade konkrétne na jej rub a je
indosantom podpísaný. Indosament nie je len čiastočný, neprevádza sa ním len časť práv zo zmenky,
alebo len časť zmenkovej sumy. Preto týmto zmenkovým vyhlásením nastali účinky, ktoré čl. I § 14
citovaného zákona s takýmto prejavom vôle spája, t.j. došlo k prevodu všetkých práv zo zmenky na
nového majiteľa - indosatára - navrhovateľa. V zmenke je pripojená doložka „bez protestu“, ktorá v

zmysle čl. I § 46 citovaného zákona zbavuje majiteľa zmenky povinnosti, aby na zachovanie svojich
postihových práv dal urobiť protest pre neplatenie, teda dal zistiť verejnou listinou odopretie platenia.
Nezbavuje ho síce povinnosti zmenku na platenie včas predložiť a dať potrebné správy, avšak povinnosť
preukázať, že lehoty na tieto zmenkové úkony neboli dodržané má ten, kto sa proti majiteľovi toho
dovoláva, teda napr. vystaviteľ, indosant. Na ňom leží dôkazné bremeno. Teda v prípade doložky „bez

protestu“ sa predloženie zmenky na platenie, odopretie zaplatenia vystaviteľom a dodržanie lehôt na
podanie potrebných správ, napr. o odopretí platenia predpokladá, dokiaľ nie je na námietku preukázaný
opak. Z obsahu spisu, vzhľadom na pasivitu odporcu, súd nepredloženie zmenky na platenie včas nemá
za preukázané. S poukazom na čl. I § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. v danej veci ide o zmenku
vystavenú na videnie, teda o tzv. vistazmenku. Táto skutočnosť vyplýva z textu zmenkového vyhlásenia

odporcu, ktorý sa zaviazal zmenkovú sumu zaplatiť pri predložení. Takáto zmenka je podľa ustanovenia
čl. I § 34 ods. 1 citovaného zákona zročná pri predložení, pričom zároveň platí zákonná lehota, že
zmenka musí byť na platenie predložená do jedného roku od dáta vystavenia, pokiaľ nie je vystaviteľom
určená dlhšia lehota tak, ako to v danej veci urobil odporca (doložka „na platenie predložiť v lehote 4rokov od vystavenia“). Vzhľadom na uvedené má súd za to, že zmenka bola predložená na platenie vo
vystaviteľom určenej lehote štyroch rokoch odo dňa jej vystavenia (viď doložka na zmenke „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“), čo je pri vistazmenke prípustné v zmysle čl. I § 34 ods. 1

citovaného zákona, teda včas.

7. Vistazmenka je v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 191/1950 Zb. zmenkou, ktorá je splatná
dňom jej predloženia. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania požaduje 6 % úrok odo dňa 28.7.2010, z
čoho možno jednoznačne, s poukazom na čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb., vyvodiť ako deň splatnosti

zmenky deň 28.7.2010, t.j. že v tento deň bola zmenka predložená odporcovi na platenie. Vzhľadom na
to, že zmenka obsahuje doložku bez protestu, nie je navrhovateľ povinný túto skutočnosť overiť vo forme
verejnej listiny, teda protestom. Možno tak konštatovať, že zmenka sa stala splatnou jej predložením
dňa 28.7.2010, ktorým dňom vznikla žalovanému povinnosť plniť zmenkové nároky. Pokiaľ žalovaný
nepreukázal, že realizoval úhradu zmenkovej sumy vyššou sumou, ako tvrdí žalobca (10 eur), je povinný
zaplatiť majiteľovi zmenky - žalobcovi zostávajúcu časť zmenkovej sumy vo výške 1692,53 eur, keď

žalobca ako majiteľ zmenky má nárok na zaplatenie zmenkovej sumy voči vystaviteľovi bez ďalších
podmienok.

8. Za dôvodný súd prvej inštancie považoval aj nárok žalobcu v časti o zaplatenie zákonného
zmenkovéhoúroku6%ročnezozmenkovejsumy1702,53eurod28.7.2010do18.10.2011,súrokomvo

výške 6 % ročne zo sumy 1692,53 eur od 19.10.2011 do zaplatenia. Tento úrok patrí žalobcovi v zmysle
ustanovenia čl. I. § 48 zákona č. 191/1950 Zb. od splatnosti zmenky až do dňa zaplatenia zmenkovej
sumy. Žalobe vyhovel aj v časti zmenkovej odmeny vo výške 1/3 zmenkovej sumy, čo v danom prípade
zodpovedá sume 5,68 eur.

9. Žalobca ďalej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne
zo zmenkovej sumy vo výške 1702,53 eur od 4.3.2010 do 18.10.2011, 0,25 % úroku denne zo sumy
1692,53 eur od 19.10.2011 do zaplatenia. Pri zmenke splatnej na videnie podľa čl. I. § 5 ods. 1
zákona č. 191/1950 Zb. môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Podľa čl. I.§ 5 ods.
2 citovaného zákona sa vyžaduje, aby úroková miera bola uvedená priamo na zmenke. V danej veci

je táto zákonom určená povinnosť dodržaná, keďže priamo v zmenke je uvedené úroková miera
0,25 % denne. Podľa čl. I.§ 5 ods. 3 citovaného zákona sa úrok počíta odo dňa vystavenia zmenky
okrem prípadu, kedy je na zmenke určený iný deň. Na predmetnej zmenke je v danom prípade
určené, že tento úrok patrí od 4.3.2010, preto možno konštatovať, že žalobca dôvodne požaduje v
danej veci zaplatenie zmenkového úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 1702,53 eur od 4.3.2010.

V zásade, zmenky po splatnosti úročiteľné nie sú, keď zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Zb.
úročenie zmenkovej sumy po splatnosti zmenky nepripúšťa (s výnimkou zákonného 6 % úroku podľa
§ 48). Vo vzťahu k úročeniu zmenkovej sumy tak zákon č. 191/1950 Zb. v čl. I § 5 ods. 1 zdanlivo
preferuje vistazmenku a lehotnú vistazmenku pred datozmenkou (splatnosť po uplynutí určitej doby po
vystavení) a fixnou zmenkou (splatnosť v konkrétny uvedený deň). V skutočnosti však môže byť úrok zo

zmenkovej sumy zahrnutý aj v datozmenke a fixnej zmenke. Pretože je však známy deň ich splatnosti,
je známe aj obdobie úročenia, a tak možno úrok vyčísliť a zahrnúť do zmenkovej sumy. V záujme
jednoznačnosti a prehľadnosti zmenkových vzťahov preto zákon pod sankciou neplatnosti úrokovej
doložky núti vystaviteľa datozmenky a fixnej zmenky prípadný úrok vyčísliť a zahrnúť do zmenkovej
sumy. Je potom zrejmé, že zákaz úrokovej doložky v datozmenke a fixnej zmenke umožňuje úročiť

zmenkovú sumu iba do splatnosti zmenky. Záver, podľa ktorého by bolo možné zmenkovú sumu pri
vistazmenke a lehotnej vistazmenke úročiť aj po splatnosti zmenky by potom vyústil do situácie, kedy
by možnosť, či nemožnosť uplatnenia toho istého nároku zmenkou záležala iba od spôsobu určenia jej
splatnosti. Súd má však za to, že pokiaľ je konkrétny nárok pri zmenke prípustný, musí byť prípustný pri
každej zmenke, bez ohľadu na spôsob určenia jej splatnosti. A naopak, pokiaľ nejaký nárok zmenkou

uplatniť nemožno, platí to bez ohľadu na spôsob určenia jej splatnosti. Zo zákazu úročenia zmenkovej
sumy po splatnosti datozmenky a fixnej zmenky potom vyplýva, že tento zákaz sa vzťahuje aj na oba
druhy vistazmenky. Zákaz úročenia zmenkovej sumy po splatnosti je zastávaný aj v odbornej literatúre
(Kotásek, J., Pokorná, J. Raban, P. a kol. Kurs obchodního práva. Právo cenných papírů. 3. vydání.
Praha : C.H. Beck, 2003, 354 s. ; ASPI ID: LIT597SK. Rouček, František. Výklad pojmů. Náležitosti

směnky: 4. Vymíněné úroky). Keďže po splatnosti zmenky je pôvodný zmenkový záväzok nahradený
záväzkom postihovým, vyplývajúcim z čl. I.§ 48 zákona č. 191/1950 Zb., potom od zročnosti zmenky
je možné požadovať od vystaviteľa zmenky len zákonný úrok vo výške 6 %. Súčasné uplatnenie
dohodnutého a zákonného úroku popri sebe bezdôvodne zvýhodňuje úročenie jedného typu zmenieka tým ho nedôvodne preferuje oproti ostatným zmenkám, čo nemá oporu v zákone a je v rozpore s
účelom sledovaným v čl. I.§ 5 zákona č. 191/1950 Zb. (obdobne Zákon směnečný a šekový, komentář
- Josef Kotásek, vydavateľstvo Wolters Kluwer, str.74-75, Karol Kizlink, Ján Spišiak, Zmenkové právo,

Komentár, Heureka 2005, Radim Chalupa: Zákon směnečný a šekový: Komentář, I. díl (směnky), vyd.
Praha : Linde 2006, str. 63, rozhodnutie Vrchního soudu v Olomouci , sp. zn. 4Cmo/214/2002 zo
dňa 16.10.2003). Všetky nároky po splatnosti zmenky, ktoré má majiteľ zmenky pri postihu vymedzuje
ustanovenie čl. I. § 48 zákona č. 191/1950 Zb. ako maximum práv a ich rozširovanie je neprípustné.
Ide o postihové právo, ktoré je potrebné odlíšiť od úročenia zmenkovej sumy, ktoré zákon výnimočne

pripúšťa len v prípade vistazmeniek, vzhľadom na neistý okamih splatnosti zmenky, kedy dohodnutý
úrok nemožno vopred zahrnúť do zmenkovej sumy. Keďže zmenkový úrok po splatnosti zmenky zákon
nepripúšťa, žalobcovi patrí iba zmenkový úrok 0,25% úrok denne zo sumy 1702,53 eur od 4.3.2010 do
27.7.2010 vrátane, teda do dňa splatnosti zmenky, keď žalobca si uplatnil nárok na zákonný 6% úrok,
na ktorý má nárok odo dňa splatnosti zmenky, od 28.7.2010. Súd prvej inštancie preto návrh žalobcu v
prevyšujúcej časti 0,25% úroku denne zamietol.

10. Súd prvej inštancie poznamenal, že v tomto konaní nemal žiadnym z účastníkov tvrdené a
preukázané, že by zmenka vznikla ako zabezpečovací záväzok v súvislosti s poskytnutím úveru
spotrebiteľovi, alebo že by išlo o splnenie dlhu z úveru zmenkou. Túto skutočnosť v konaní nikto
nenamietal a nepreukázal. Aj keby to tak bolo, ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch nedopĺňa zákon zmenkový a šekový, nehovorí nič o tom, že nedodržanie
uvedeného ustanovenia spôsobuje neplatnosť zmenky, ale že jeho porušenie zakladá nárok spotrebiteľa
na náhradu škody voči veriteľovi. Zmenka ako abstraktný cenný papier je nezávislá od kauzy, z
ktorej vzišla, a preto ani prípadné porušenie ustanovenia § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských
úveroch nespôsobuje jej neplatnosť. Priznanie nárokov vyplývajúcich zo zmenky jej majiteľovi však

nevylučuje zo strany spotrebiteľa uplatnenie zodpovednosti veriteľa (majiteľa zmenky) za škodu
vzniknutú spotrebiteľovi.

11. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Vychádzal zo zisteného pomeru
úspechu účastníkov v konaní, t.j. sumy žalobcom uplatnenej pohľadávky vyčíslenej ku dňu vyhlásenia

rozsudku, ktorá pozostáva zo žalobcom požadovaného úroku 0,25 % denne zo sumy 1702,53 eur od
4.3.2010 do 18.10.2011, zo sumy 1692,53 eur od 19.10.2011 do dňa vyhlásenia rozsudku 11.12.2015, to
všetko v úhrnnej výške 8938,70 eur, 6%-ného úroku, ktorý k okamihu vyhlásenia rozsudku predstavuje
sumu 546,88 eur, istiny 1692,53 eur a zmenkovej odmeny 5,68 eur, spolu v sume 11183,79 eur a
navrhovateľovi priznanej istiny 1692,53 eur, úroku 0,25 % denne zo sumy 1702,53 eur do 27.7.2010,

čo zodpovedá sume 621,42 eur, zmenkovej odmeny 5,68 eur a 6 % úroku ku dňu vyhlásenia rozsudku
vo výške 546,88 eur, teda spolu 2866,51 eur, úspech žalobcu v konaní predstavuje 25,63 % a úspech
žalovaného 74,37 %. Žalovanému tak vznikol nárok na náhradu 48,74 % jeho trov konania. Žalovaný si
však nárok na priznanie náhrady trov konania neuplatnil postupom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. a súd ani
nezistil, že by mu nejaké trovy konania vznikli, preto o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému

náhradu trov konania nepriznal.

12. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku o zamietnutí zmenkového úroku v sadzbe
0,25 % denne zo zmenkovej sumy, ktorý priznal len vo výške prijateľnej vzhľadom na čas vystavenia
zmenky,atooddátumuzačiatkuúročenia6%ročnéhoúroku, podalžalobcavzákonnejlehoteodvolanie

z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 OSP- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25% denne

nie je primeranou odplatou za poskytovanie peňažných prostriedkov, nakoľko vysoko prevyšuje dlžnú
istinu, preto žalobcovi priznal zmenkový úrok vo výške prijateľnej vzhľadom na čas vystavenia zmenky.
Konštatoval, že zmenku vystavil žalovaný, išlo o prejav jeho slobodnej vôle a dobrovoľne ju podpísal.
Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase vystavenia zmenky, teda
žalovaný mal vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25% denne a s takouto

sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasil.

14. Nespornosť záväzku žalovaného za zmenku zaplatiť sa nesporne vzťahuje na celý záväzok
obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok žalovaného zaplatiť aj zmenkový úrokje platný a má byť priznaný v súdnom konaní, o to viac, ak žalovaný žiadne námietky voči uplatnenej
zmenke neformuloval.

15.Odvolateľ poukázalnaviacerorozsudkovsúdovprvejinštancie(rozsudokOkresného súduLučenec
zo dňa 13.2.2014, sp. zn. 13C 88/2013, rozsudok Okresného súdu Revúca zo dňa 6.3.2014, sp. zn.
3C 8153/2013 a rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 11.2.2014, sp. zn. 8C 198/2013), v ktorých
okresné súdy priznali nárok žalobcovi v plnom rozsahu. Poukázal tiež na rozsudok Krajského súdu
v Nitre zo dňa 3.2.2010, sp. zn. 5Co/16/2010, v ktorom tento súd, okrem iného, uviedol, že zmluvná

pokuta 0,25% z istiny za každý deň omeškania vo výške 533 eur predstavuje 1,33 eur denne, čo nie
je neprimerané účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania sledovaný, teda včasné
plnenie si povinnosti vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.

16. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v
celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania.

17. Žalobca doručil čiastočné späťvzatie návrhu podľa § 96 ods.1 OSP v rozsahu zmenkového úroku
vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, čím si uplatňuje
v tomto konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne. Teda žalobca viac neuplatňuje zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne, ale žiada súd priznať zmenkový úrok len v časti 0,06% denne.

18.Vzhľadom na skutočnosť, že zmenka je platná, uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný, žiadal,
aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Uviedol, že zosúladil svoj postup s názorom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktorý vyjadril v zjednocujúcom stanovisku zo dňa 20.10.2015 č. 93, a keďže tak
došlokodstráneniutýmtosúdomoznačenýchhmotnoprávnychprekážokainévnázoresúdnedefinoval,

žalobca očakáva, že napriek značnému zdržaniu oproti lehote definovanej pre vydanie rozhodnutia v čl.
7 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 961/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, súd vydá rozsudok v skrátenom konaní bez ďalšieho zdržania.
Zbytočné plynutie času generuje na strane žalobcu majetkovú škodu vyvoditeľnú voči zodpovedným
subjektom.

19. Žalovaný sa na výzvu Krajského súdu v Nitre písomne nevyjadril k čiastočnému späťvzatiu žaloby.

20. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 OSP) oprávnenou osobou - účastníkom

konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario a § 219 ods. 3
za použitia § 378 ods.1 CSP) a v zmysle § 370 ods. 1 a 2 CSP nepripustil čiastočné späťvzatie návrhu.
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v ostatnej zamietajúcej časti výroku a výroku o náhrade trov

konania ako vecne správny podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil.

21. Súd prvej inštancie vyniesol napadnutý rozsudok v tejto veci za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“, ktorý bol účinný do 30.06.2016, keďže bol zrušený v
ustanovení § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Civilný sporový

poriadok nadobudol účinnosť 1.júla 2016 (§ 474 CSP).

22. Podľa § 208 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) ak je návrh na začatie konania
vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací
súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak

späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

23. Podľa § 378 ods.1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.25. Podľa § 470 ods.2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

26. Podľa 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Podľa odseku
2 tohto ustanovenia súd späťvzatie nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak
späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Podľa
odseku 3 tohto ustanovenia ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich

častí primerane.

27. Odvolací súd späťvzatie žaloby pripustí, ak došlo k účinnému úkonu o späťvzatí
a kumulatívne aj k procesne účinnému udeleniu súhlasu s čiastočným späťvzatím žaloby, odvolací
súd pripustí čiastočne späťvzatie žaloby, rozhodnutie súdu prvej inštancie čiastočne zruší a konanie
zastaví iba v časti zrušeného rozhodnutia a zvyšná časť rozhodnutia po uplynutí lehoty na odvolanie

nadobúda právoplatnosť.

28. Pretože v tejto predmetnej veci sa žalovaný na výzvu odvolacieho súdu k čiastočnému späťvzatiu
žaloby nevyjadril, na pripustenie čiastočného späťvzatia žaloby neboli splnené obe podmienky, preto
odvolací súd podľa § 370 ods. 2 druhá veta CSP čiastočné späťvzatie žaloby nepripustil.

29. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa § 387 ods.2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

30. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods.2 CSP vychádza
zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol,
ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením,

v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP) , ale
obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň
môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

31. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, jeho rozhodnutie je vo

výroku vecne správne. Na margo vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd iba
dodáva, že odvolateľ podal odvolanie paušálne ako v iných ním začatých veciach na súdoch, dôvodiac
tým, že dohodnutý úrok vo výške 0,25% denne nie je primeranou odplatou a v rozpore s rozhodnutím
súdu prvej inštancie a jeho odôvodnením uviedol, že súd priznal žalobcovi zmenkový úrok vo výške
prijateľnej vzhľadom na čas vystavenia zmenky. V úvode odvolania však odvolateľ uviedol, že podáva

odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

32. Podľa § 205 ods.1 OSP, účinného v čase podania odvolania, v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( § 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah,

v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 205 ods. 3 OSP).

33. Obdobné náležitosti odvolania obsahuje aj ustanovenie § 363 CSP ,podľa ktorého v odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na
ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Z citovaného
zákonného ustanovenia vyplýva, že uplynutím lehoty na podanie odvolania stráca odvolateľ možnosť
meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie.

34. Žalobca v odvolaní žiadnym argumentom nereagoval na dôvody čiastočného zamietnutia žaloby a v
odvolaní ich ani ničím nespochybnil a do uplynutia lehoty na podanie odvolania nedoplnil žiadne dôvody,preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o zamietnutí
zmenkového úroku ako vo výroku vecne správny potvrdil.

35. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému (§ 396 ods. 1 , § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP)
nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké
trovy odvolacieho konania vznikli.

36. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0 (§ 393

ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).