Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/674/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214206163
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214206163.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu:
BL Telecom collection, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, zast. SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: H. W., nar. XX.
XX. XXXX, bytom W., L. X/X, za účasti Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park Angelinum

2, Košice, IČO: 42 326 923, zast. Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom, so sídlom Košice, Park
Angelinum 2, o zaplatenie 322,35 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Komárno zo dňa 5. mája 2016 č. k. 13C/229/2014-177 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného p o t v r d z u j e .

Združeniu na ochranu spotrebiteľov OBRANA vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 220,72 eura s 9,5 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 220,72 eura od 18. 08. 2011 do zaplatenia zastavil. Žalovanému
náhradu trov k zastavenej časti konania nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu

účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov k zastavenej časti konania vo výške 74,27 eura do 3
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 101,63 eura spolu s 9,25 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 35,64 eura od 18. 04. 2011 do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 24,33 eura od 18. 05. 2011 do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
20,83 eura od 18. 06. 2011 do zaplatenia a s 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 20,83 eur

od 18. 07. 2011 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 59,14 eura, ako aj náhradu
iných trov konania vo výške 16,50 eura, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, na účet
právneho zástupcu žalobcu. Rozhodnutie v zastavujúcej časti a v trovách konania v zastavujúcej časti
odôvodnil tým, že žalobca v podaní doručenom súdu dňa 22. 04. 2016 súdu oznámil, že žalobu v časti o
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 220,72 eura s príslušenstvom berie späť, preto súd podľa § 96 ods.

1 OSP konanie v časti o zaplatenie sumy 220,72 eura s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 18. 08.
2011 do zaplatenia zastavil. Súd o náhrade trov k zastavenej časti konania rozhodol podľa § 146 ods.
2 OSP veta prvá. Žalobca, bez zavinenia žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného,
zobral žalobu v časti späť, a tak žalobca procesne zavinil, že konanie muselo byť v časti zastavené
(pre správanie žalobcu). Žalovaný si náhradu trov konania v súlade s § 151 ods. 1 OSP neuplatnil. Túto
si uplatnil vedľajší účastník na strane žalovaného, a tak mu súd ako procesne úspešnému účastníkovi

konania v zastavenej časti priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. vo
výške 74,27 eura za 2 úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia z 22. 04. 2014 a doručenie oznámeniao vstupe do konania zo 07. 08. 2014) po 19,92 eura za úkon a za vyjadrenie k odvolaniu žalobcu z 24.
10. 2014 vo výške 9,96 eura (§ 13a ods. 2 písm. b/ citovanej vyhlášky), režijný paušál 2 x 8,04 eura za
úkony z roku 2014 a režijný paušál vo výške 8,39 eura za úkon z roku 2015. Náhrada trov konania je

podľa § 149 ods. 1 OSP splatná na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.

2. Proti tomuto rozsudku vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka podal v zákonnej lehote odvolanie
žalobca, odôvodniac ho nesprávnym právnym posúdením veci. Poukázal na neúčelnosť uplatnených
a priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Poukázal na

uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica za zo dňa 25. 04. 2012 na sp. zn. 17Co 91/2012 a
uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. 06. 2013 spisovej značky 5Co 375/2013. Uviedol,
že vedľajší účastník je v tomto prípade združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov. Toto
združenie má zákonom priznané zvýhodnené postavenie voči ostatným občianskym združeniam a to
tým, že v konaní nemusí preukazovať právny záujem na výsledku sporu. Uvedené procesné právo
zákon viaže iba na občianske združenie, ktorého hlavnou činnosťou je ochrana práv spotrebiteľa.

Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého
bolo založené. Zámerom zákonodarcu pre zvýhodnenie takejto skupiny občianskych združení pred
ostatnými bolo umožnenie, aby mohli vzhľadom na ich odbornú pripravenosť bez potreby právneho
zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy v konaní. Združenie by malo
disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom

sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Žalobca nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho
účastníka na právnu pomoc, avšak spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako
subjektu odborne spôsobilého, znalého danej problematiky a z toho dôvodu aj zákonom privilegovaného
subjektu. Tým, že vedľajší účastník žiadal priznať trovy právneho zastúpenia, priznáva, že žalovanému
neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, čo je základným poslaním. Z uvedeného

vznikajú pochybnosti o účelnosti a dôvodoch vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ktorý už pri
vstupe do konania bol zastúpený advokátom, hoci ešte nevedel, o akú právnu veci ide. Sám vedľajší
účastník neposkytoval ochranu práv žalovanému ako spotrebiteľovi, na základe čoho mal pri vstupe
do konania zákonom priznané favorizované postavenie medzi ostatnými združeniami. Poukázal na
to, že združenia hromadne vstupujú do konaní, pričom vstupujú do sporov automaticky zastúpené

právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Je potom otázne, či
je účelom vstupu do konania ochrana spotrebiteľa alebo zisk, ktorý vznikne z priznaných trov konania.
Poznamenal, že vedľajší účastník je odborne spôsobilý subjekt, pričom vo svojej argumentácii poukázal
iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z
úradnej povinnosti, nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka na strane

žalovaného. Vedľajší účastník teda do konania nepriniesol žiaden prínos, vo svojom vyjadrení žiadal
návrh zamietnuť z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok a premlčania nároku, bez vzťahu ku
konkrétnemu prípadu. Nepoukázal na inú skutočnosť, na ktorú súdy nemajú povinnosť prihliadať z
úradnej povinnosti. Poukázal tiež na to, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do
konania je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať a účel

procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže byť naplnený,
najmä ak hlavný účastník konania s takýmto vstupom súhlasí. Poukázal na to, že na vyriešenie otázky
procesného postavenia subjektov, ktorý sa zúčastnil konania, nie je možné uplatniť domnienku v zmysle
§ 101 ods. 3 OSP. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi konania na strane žalovaného trovy konania

neprizná a zaviaže vedľajšieho účastníka nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.

3. Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA k odvolaniu žalobcu uviedlo, že vedľajší účastník na
strane žalovaného je právnickou osobou zriadenou za účelom kolektívnej ochrany spotrebiteľov, na
podávanie žalôb podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa, na zastupovanie spotrebiteľov v občianskom

súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Z elektronického
podania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného vyplýva, že po oznámení vstupu do konania a
oboznámení sa s predmetom konania oznámil, že vstupuje do konania len v časti žalobcom uplatnenej
zmluvnej pokuty vo výške 220,72 eura, ktorú z dôvodov, ktoré uviedol v predmetnom podaní, považuje
za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy a žiadal žalobu v tejto časti zamietnuť a z tejto sumy

si uplatnil trovy právneho zastúpenia. Zároveň uviedol, že moderácia neprijateľnej zmluvnej podmienky
je neplatná, nakoľko absolútne neplatný právny úkon nie je možné moderovať, a keďže na žalobcu ako
postupníka bola postupcom pohľadávky postúpená pohľadávka iba titulom zmluvnej pokuty, žalobca tak
nie je vo veci aktívne procesne legitimovaný uplatniť nárok na náhradu škody, ktorý na neho postúpenýnebol a poukázal na faktúru, ktorou bola zmluvná pokuta vyfakturovaná jeho právnym predchodcom.
Podaním zo dňa 24. 04. 2006 zobral žalobca žalobu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške
220,72 eura späť. V prejednávanej veci jednoznačne nejde o prípad, kde by bola žaloba v časti o

zaplatenie zmluvnej pokuty 220,72 eura podaná dôvodne a k späťvzatiu žaloby v tejto časti došlo
pre správanie žalovaného. Súd konanie čiastočne zastavil na základe dispozičného úkonu žalobcu,
pred prvým pojednávaním, teda odvolanie sa žalobcu na ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. v
znení účinnom od 01. 05. 2014, je v danom prípade absolútne irelevantné, nakoľko súd, vzhľadom
na čiastočné späťvzatie žaloby v časti zmluvnej pokuty, vôbec nepristúpil k preskúmaniu nárokov

žalobcu vo vzťahu k ustanoveniu § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., resp. skúmaniu neprijateľných podmienok
spotrebiteľskej zmluvy, a tak súd v časti o trovách konania správne aplikoval ustanovenie § 146
ods. 2 OSP. Poukázal tiež na aktuálnu judikatúru súdov Slovenskej republiky, ktorými bola zmluvná
pokuta zo zmlúv právneho predchodcu žalobcu určená ako neprijateľná podmienka spotrebiteľskej
zmluvy, pričom žalobca svojím postupom koná v rozpore s ustanovením § 53a Občianskeho zákonníka,
keďže na základe uvedeného sa má používania predmetnej zmluvnej podmienky zdržať. Čo sa

týka právnej hodnoty vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, poukázal na skutočnosť,
že má vedomosť o viacerých sporoch, kde súdy neprihliadli na neprijateľné zmluvné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách ex offo. Poukázal tiež na prax žalobcu, ktorý dlhodobo a opakovane uplatňuje
voči spotrebiteľom nároky z neprijateľných podmienok zo spotrebiteľských zmlúv, resp. premlčané
pohľadávky, ktoré boli na neho postúpené spoločnosťou Slovak Telecom Collection s. r. o. Je teda

logické, že voči takýmto nárokom žalobcu budú opakovane vstupovať na ochranu spotrebiteľov do
konania. Uviedol, že konateľom spoločnosti BL Telecom collection s. r. o. je JUDr. Peter Štrpka,
advokátska kancelária SOUKENÍL - ŠTRPKA, s. r. o. so zhodným sídlom žalobcu podáva formulárové
hromadné žaloby na vymáhanie nárokov žalobcu z neprijateľných zmluvných podmienok postúpených
na žalobcu spoločnosťou Slovak Telecom, s. r. o. V tomto smere by bolo namieste aplikovať voči

žalobcovi ustanovenie § 150 OSP, nakoľko v konaniach, v ktorých vystupuje ako žalobca, podáva
formulárové žaloby a vyjadrenia. Poukázal na rozhodnutia odvolacích súdov a uviedol, že vedľajší
účastníkdokonaniavstúpilvroku2014,pričomzprávnejargumentáciežalobcuvyplýva,žeargumentuje
v spojitosti s ustanovením § 93 ods. 3 OSP účinného od 01. 01. 2015. Z uvedených dôvodov považuje
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na

strane žalovaného za rozhodnutie, ktoré vychádza zo správneho skutkového právneho posúdenia
veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa trov konania vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného potvrdil a zároveň zaviazal žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi
trovy odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti bez
prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Z obsahu podanej žaloby žalobcu a z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa ňou domáhal, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 322,35 eura s úrokmi z omeškania spolu s 9,25 %
ročne zo sumy 35,64 eura od 18. 04. 2011 do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
24,33 eura od 18. 05. 2011 do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 20,83 eura od
18. 06. 2011 do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 20,83 eura od 18. 07. 2011 do

zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 220,72 eura od 18. 08. 2011 do zaplatenia a
trov konania. Dňa 11. 08. 2014 oznámilo Združenie na ochranu spotrebiteľa OBRANA vstup do konania
na strane žalovaného a v podaní zo dňa 24. 10. 2014 uviedlo, že vstupujú do konania, len čo sa týka
uplatňovanej zmluvnej pokuty vo výške 220 eur. V časti uplatnenej zmluvnej pokuty navrhol vedľajší
účastník žalobu zamietnuť z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorú nie je možné modifikovať.

Žalobca vzniesol voči vstupu vedľajšieho účastníka do konania námietku, o ktorej rozhodol súd prvej
inštancie uznesením zo dňa 25. mája 2015 č. k. 13C/229/2014-137 tak, že pripustil do konania na strane
žalovaného vstup vedľajšieho účastníka: Združenia na ochranu spotrebiteľa OBRANA. Proti tomuto
uzneseniu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 29. februára
2016 č. k. 9Co/105/2016 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Podaním zo dňa

20. 04. 2016 vzal žalobca žalobu v časti zaplatenia sumy 220,72 eura späť a v tejto časti žiadal konanie
zastaviť. Následne súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom.6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Počnúc dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.

Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení
§ 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. S poukazom na novú právnu úpravu zavedenú CSP je potrebné zdôrazniť, že subjekt, s ktorým súd
do 30. 06. 2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania, po 01. 07. 2016 viac v konaní ako vedľajší
účastník konania vystupovať nemôže a jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka konania k 30. 06.
2016 zaniká. Tento subjekt môže po 01. 07. 2016 vystupovať v konaní buď ako osobitný subjekt v zmysle
§ 95 CSP (do konania môže byť pribratý iba na základe rozhodnutia súdu, ak s tým strana súhlasí),

alebo ako všeobecný zástupca podľa § 89 CSP. Inštitút vedľajšieho účastníka (podľa § 93 OSP) bol
v novej právnej úprave nahradený inštitútom intervenienta (podľa § 81 a nasl. CSP). S poukazom na
uvedené už nie je možné ďalej konať so Združením na ochranu spotrebiteľa OBRANA ako s vedľajším
účastníkom konania, čím však nie sú dotknuté jeho práva z úkonov vykonaných za účinnosti OSP ako
vedľajším účastníkom.

10. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

12. Podľa § 137 OSP (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) trovy konania sú najmä
hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a
ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a

jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní
podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za
zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

13. Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa

jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

14. Podľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

15. Odvolací súd konštatuje, že pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí
zásada, podľa ktorej môže byť strane konania priznaná náhrada len preukázaných, odôvodnených a
účelne vynaložených výdavkov, ktoré jej vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením
práva (teda nie všetky náklady majúce povahu trov konania). Pojem „účelnosť“ treba chápať ako

určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či
nadmernými. Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne
rozlišovať, či právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc
alebo či sa jedná skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej
veci, opakované zastúpenie v tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer totožných veciach, alebo

zrejmá snaha zvýšiť náklady konania protistrane (viď nález Ústavného súdu Českej republiky z 25. 3.
2014 sp. zn. I. ÚS 3819/13 dostupný na www.concourt.cz).16. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných
zásad efektivity a spravodlivosti civilného sporového konania ako celku a z ústavnoprávneho
princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s

rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva.

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 19. marca 2014 sp. zn. 6 MCdo 5/2013 vyslovil záver,
že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer
totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu

a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na
riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde.

18. Z obsahu spisu v predmetnej veci je zrejmé, že Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA
(ďalej len „združenie“), zastúpené advokátom síce hromadne vstúpil do predmetnej veci (po vstupe do
konania žiadal o doručenie žaloby), avšak po doručení žaloby spolu s prílohami podal vo veci samej

vyjadrenie, v rámci ktorého namietal konkrétne okolnosti, týkajúce sa daného prípadu, poukázal, že
dojednanie zmluvnej podmienky nebolo individuálne, poukázal na neprijateľnosť podmienky a tiež na to,
že neprijateľnú zmluvnú podmienku nie je možné modifikovať. Zaoberajúc sa účelnosťou jeho vstupu
do konania v tomto podaní uviedol, že do konania vstupuje, len čo sa týka uplatňovanej zmluvnej pokuty
vo výške 220 eur (teda len v časti, v ktorej vzal žalobca neskôr žalobu späť). Následne došlo k

späťvzatiu žaloby žalobcom v časti zaplatenia sumy 220,72 eura a zastaveniu konania v tejto časti.
Keďže Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA v predmetnej právnej veci nepodalo formulárové
vyjadrenie, odvolací súd mal za to, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v predmetnej
veci je možné považovať za trovy účelne vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde,
keď k späťvzatiu žaloby žalobcom došlo po vyjadrení Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA a

bez uvedenia dôvodu. Aj keď účelnosť vynaložených trov konania je treba posudzovať zvlášť v každom
prípade, Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA v danej veci riadne hájilo práva strany, na ktorej
vystupovalo a samotná okolnosť, či sa dá v konaní zastúpiť právnym zástupcom, je na ňom, pričom
medzi trovy konania podľa § 137 OSP patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená
zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Ani samotná skutočnosť, že úkony, ktoré uskutočnil

právny zástupca Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, mohlo uskutočniť aj samotné združenie,
nie je dôvodom, pre ktorý by bolo vylúčené, aby združenie bolo v konkrétnom konaní zastúpené právnym
zástupcom. Trovy konania si Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA vyúčtovalo len zo sumy 220
eur, do ktorej podľa jeho vyjadrenia vstúpilo, a nie z celej žalovanej sumy. Z uvedených dôvodov odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov vedľajšieho účastníka na strane

žalovaného podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a keďže
Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA malo v odvolacom konaní úspech, priznal mu nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).