Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 16, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/644/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314215891
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1314215891.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov

senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanému: Y. K., nar. X.X.XXXX, bytom J. XX, G.Á., o zaplatenie
342,47 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa
9.7.2015, č.k. 17C/154/2014-51, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť mu 342,47 eur s spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne od 8.2.2011 do zaplatenia. Zároveň žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 497, § 502 ods. 1 a § 506 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodnýzákonník,§3ods.1zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaozmeneadoplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a § 5b zákona č.

250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Z.z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a vecne tým, že v dôsledku premlčania práva žalobcu
nebolo možné priznať mu uplatnený nárok. Poukázal na to, že nárok žalobcu bol splatný viac ako tri
roky pred začatím konania a keďže ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd povinný prihliadnuť na
premlčanie ex offo aj bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
len „O.s.p.“) prihliadajúc na to, že plne úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.

3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca odôvodňujúc ho nesprávnym právnym
posúdením veci a nedostatočným zistením skutkového stavu a žiadajúc napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť tak, že odvolací súd vyhovie žalobe v plnom rozsahu, resp. zruší rozsudok a vec vráti
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie; zároveň si uplatnil trovy prvoinštančného a odvolacieho konania.
Podľa názoru žalobcu aplikáciou § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa dochádza k značnému narušeniu
princípov právneho štátu, k porušeniu zákazu diskriminácie, k porušeniu ochrany pred svojvoľným

zásahomštátnejmoci,knarušeniuprávanamajetokaochranuvlastníckehopráva,kporušeniuprávana
prístup k nezávislému a nestrannému súdu a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania.
Ďalej uviedol, že aplikáciou § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa na prebiehajúce súdne konania bez
ohľadunato,zaakéhoprávnehostavudošloknadobudnutiupohľadávokveriteľomazaakéhoprávnehostavu došlo k podaniu žaloby, došlo k zotretiu princípu právnej istoty ako jedného zo znakov právneho
štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a závažnému
zásahu do majetkových práv veriteľa. Na záver uviedol, že priamym aplikovaním § 5b zákona o

ochrane spotrebiteľa súd porušil zásadu ustanovenú v čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorej výklad a
uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí
byť v súlade s Ústavou SR. S poukazom na to, že v danom konaní si uplatnil svoj nárok žalobným
návrhom dňa 18.3.2014, pričom predmetné ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa nadobudlo
účinnosť až dňa 1.5.2014, žalobca vyslovil s rozhodnutím súdu a jeho právnym posúdením veci

nesúhlas. V odvolaní podporne poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Košice II zo dňa 17.7.2015,
sp.zn. 36C/117/2014, rozhodnutie NS SR zo dňa 24.3.2015, sp.zn. 7Mcdo/9/2014, rozhodnutie NS SR
zo dňa 28.4.2011, sp.zn. 2MCdo/3/2011, rozhodnutie NS SR zo dňa 27.3.2013, sp.zn. 6MCdo/4/2012,
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.11.2013, sp.zn. 15Co/132/2013, rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.10.2013, sp.zn. 15Co28/2013, rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave zo dňa 20.2.2014, sp.zn. 9Co/138/2013 a rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa

12.9.2013, sp.zn. 9Co/157/2013.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378

ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie
riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich

skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku na
zaplateniepohľadávkyzozmluvyopôžičke,výsledkyvykonanéhodokazovaniasprávnezhodnotil(§191
ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom
rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v
postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387
ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým
zamietol žalobu v celom rozsahu a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené

otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam.

7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia
342,47 eur s spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 8.2.2011 do zaplatenia a trov konania
na tom základe, že jeho právny predchodca (Consumer Finance Holding, a.s.) ako veriteľ uzatvoril dňa
16.4.2010 so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bol záväzok dlžníka
poskytnúť finančné prostriedky vo výške 1 020 eur a povinnosť dlžníka splácať pôžičku v pravidelných

mesačných splátkach vo výške 18,17 eur. Žalovaný z uvedenej pôžičky uhradil sumu 415,79 eur, zvyšnú
sumu (uplatňovanú žalobou) neuhradil ani na výzvu žalobcu. V priebehu konania došlo k postúpeniu
pohľadávky z predmetnej zmluvy na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.

8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v

konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z.,
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňomnadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

10. Súd prvej inštancie správne vyvodil, že vzhľadom na zákonnú definíciu stanovenú v § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka ide v danom prípade o nárok, ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda
na právny vzťah žalobcu a žalovaného (ktorý vznikol postúpením pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy
o pôžičke) je potrebné aplikovať ustanovenia právnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa,

okrem iného i ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. ukladá
orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (v tomto prípade súdu) prihliadnuť na
nemožnosť uplatnenia práva, vrátane jeho premlčania, a to i bez návrhu. Uvedené ustanovenie zákona o
ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014. Prvoinštančný
súd sa uvedeným ustanovením riadil, keď takto uloženú zákonnú procesnú povinnosť si splnil, prihliadol
na premlčanie uplatneného nároku a žalobu z tohto dôvodu zamietol.

11. K odvolacej námietke žalobcu ohľadom použitia predmetného ustanovenia § 5b na právne vzťahy
založené pred účinnosťou novely, teda aj na právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným, ktorý vznikol uzatvorením zmluvy o pôžičke dňa 16.4.2010, odvolací súd dáva žalobcovi do
pozornosti, že v danom prípade ide o procesné ustanovenie, pričom v prípade absencie prechodného

ustanovenia (čo je aj tento prípad) súd postupuje podľa právnych predpisov (procesných) účinných v
čase jeho rozhodovania. Odvolací súd zároveň poukazuje na stanovisko občianskoprávneho kolégia
Krajského súdu v Bratislave, prijatého na svojom rokovaní dňa 5.2.2015, v zmysle ktorého ustanovenie
§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinné od 1.5.2014 je možné aplikovať aj
na konania začaté pred jeho účinnosťou, t.j. aj na konania začaté pred 1.5.2014. V odôvodnení

stanoviska je uvedené, že napriek tomu, že samotné premlčanie má hmotnoprávny charakter, procesná
povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia, ktoré ustanovenie normuje
predovšetkým a najmä procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Na
jeho základe sa súdu ako orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ukladá povinnosť
v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, teda ide o

konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia.
Keďžeideoprocesnéustanovenie,vprípadeabsencieprechodnéhoustanoveniaplatí,žesúdpostupuje
podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci
je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie
začalo skôr, t.j. pre účinnosťou zákona.

12. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie svoje závery založil na správnom
právnom posúdení veci a argumentácii žalobcu, že súd prvej inštancie svojím rozhodnutím zasiahol do
jeho práva súdnu ochranu, resp. že došlo k porušeniu jeho ústavných práv vymenovaných v odvolaní,
nemožno priznať úspech.

13. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane správneho výroku
o trovách konania pred súdom prvej inštancie ) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny
potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a ich plnú náhradu priznal úspešnému žalovanému voči žalobcovi,
s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods.
2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny
úradník.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákonpripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).