Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Sp/22/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200994
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014200994.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, proti odporcovi Okresnému
úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, so sídlom vo Vranove nad Topľou, Kalinčiakova 878, za
účasti M. Y., bytom U. Matiašovce č. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu
zo dňa XX. mája 2014 č. V 428/2014-Vs, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 30. mája 2014 č. V 428/2014-Vs.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca rozhodol o návrhu na vklad záložného práva do katastra

nehnuteľností týkajúceho sa nehnuteľností, a to pozemku, zastavanej plochy, parcely reg. C-KN, parc.
č. XXX a stavby, rodinného domu so súp. č. XXX, postaveného na parcele č. XXX, všetko zapísané
na LV č. XX, k.ú. Ondavské Matiašovce, obec Ondavské Matiašovce, okres Vranov nad Topľou, vo
výlučnom vlastníctve záložcu v podiele 1/1 a to tak, že podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o
katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) návrh
na vklad záložného práva zamietol.

Za účelom presného zistenia všetkých rozhodných skutočností, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie
správneho orgánu správny orgán skúmal okolnosti uzavretia Dohody o splnomocnení, ktorým dlžník
splnomocnil Združenie na uzavretie Zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola podkladom pre
konanie o vklade záložného práva. Dlžník, M. Y. sa k veci nijakým spôsobom nevyjadril. Správny orgán
preto skúmal podmienky na povolenie vkladu na základe predložených listín, tieto posudzoval jednotlivo
a v ich vzájomných súvislostiach, pričom vychádzal tiež z prv prijatých záverov a výsledkov výsluchov
v obdobných, ním prejednávaných veciach, v ktorých účastníci konania popisovali okolnosti súvisiace

s uzatváraním zmlúv o úvere a Dohody o splnomocnení. Tak bolo konštatované, že v týchto prípadoch
sa spravidla uzatvára úverová zmluva s jednou osobou, zástupcom veriteľa, poskytovateľa úveru, tu
navrhovateľa.SúčasťoudokumentácievovzťahukúverujetiežDohodaosplnomocnení,naktorúdlžníci
nie sú osobitne nijako upozorňovaní, jej obsah a predovšetkým jej dôsledky nie sú dlžníkom pri podpise
bližšie ozrejmované. Dlžníci nikdy neprišli do kontaktu so zástupcom Združenia.

Rozhodnutie odporca odôvodnil tým, že preskúmaním podaného návrhu na vklad a jeho príloh, s

odkazom na ustanovenia § 31 ods. 1, § 39, § 53 ods. 1, 2, 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ), § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona, § 17 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (Správny poriadok) dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení bola uzavretá v
rozpore s § 53 OZ, t.j. bola posúdená ako nekalá zmluvná podmienka, a je teda neplatná. Predloženienávrhu Dohody o splnomocnení vo forme formulárovej, vopred pripravenej listinnej predlohy svedčí
tomu, že nešlo o konsenzuálnu dohodu zmluvných strán, ale Dohoda bola ako celok predložená
navrhovateľom, poskytovateľom úveru. Je zrejmé, že primárnym cieľom záložcu bolo uzavretie úverovej

zmluvy. Podpísanie predloženej Dohody za týchto okolností spochybňuje záver, že išlo o slobodný
prejav vôle dlžníka uzavrieť Dohodu o splnomocnení v takomto znení so všetkými jej dôsledkami.
Vopred určený splnomocnenec zo strany veriteľa, ktorý mal obstarávať záležitosti záložného dlžníka,
splnomocniteľa, vylučoval možnosť dlžníka ovplyvniť Dohodu v tomto rozsahu. Dohoda uzavretá v
rozpore s § 39 OZ, ktorá zároveň nerešpektuje ustanovenie § 17 Správneho poriadku, je neplatná.

Vznikol tak stav, že splnomocnenec nezískal neplatne udeleným plnomocenstvom oprávnenie na
uzavretie záložnej zmluvy. Záložná zmluva uzavretá v rozpore so zákonom je preto neplatná, čím
nespĺňa podmienky podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona na povolenie vkladu do katastra
nehnuteľností.

Proti rozhodnutiu, ktorým odporca zamietol návrh na vklad záložnej zmluvy, podal navrhovateľ včas

opravný prostriedok, v ktorom žiadal, aby odporca autoremedúrou napadnuté rozhodnutie zrušil a
vklad záložného práva k nehnuteľnostiam povolil tak, ako sú tieto v zmluve špecifikované v prospech
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, sídlo: Pribinova 25, Bratislava, ako záložného
veriteľa podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 62/2014 - RAČ zo dňa 07.03.2014. V prípade,
že správny orgán nerozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a vklad záložného práva nepovolí,

navrhovateľ žiadal, aby príslušný súd na základe podaného odvolania napadnuté rozhodnutie zrušil a
vec vrátil na nové konanie o povolení vkladu záložného práva.

Na podporu vznesených námietok navrhovateľ citoval ustanovenia § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, §
32 ods. 2 OZ, § 32 ods. 1, 2, § 46 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku, § 4 ods. 2, § 22 ods.

5, § 4 ods. 2, § 30 ods. 5 písm. d/, § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Navrhovateľ uviedol, že dohoda
o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ a spĺňa požadované
náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť.
Podľa jeho názoru plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho
zástupcom, ktorý je úplne nezávislý od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.

Plnomocenstvo bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v
čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky
právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Tak vzniklo splnomocnencovi
právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo

zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Dlžník, záložca, sa pre udelenie plnomocenstva ProHelp -
združeniu občianskoprávnej pomoci rozhodol sám, zástupca ho primerane poučil o následkoch tohto
kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a v danom rozsahu obhajovať jeho
záujmy. Splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva
aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov

splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch
v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení
tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo
zmluvy o úvere, vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Na
tomto právnom úkone sa veriteľ nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, aby bol súčasťou veriteľovej

zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom
od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé,
že bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že
zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu
potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi

zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto
dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj
posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy.

Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v

rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strán dohody
o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného
plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že záložný veriteľ takto určil
zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správnehospisu a odporca nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac,
pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie § 22 ods.
2 OZ dostatočná, keďže medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý

bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal, že v prípade zástupcu ide o osobu,
ktorá je v styku so záložným veriteľom.

Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak,
ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti

vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody
vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná, a ak bol prejav
urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri utváraní vôle
možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej praxe možno
konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou
vyhrážkouaprevyvolanieneplatnostiprávnehoúkonumusíbyťprotiprávne,vzbudzovaťdôvodnúobavu

z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresné. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa,
ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne
schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý
najmä, ak nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.
Možno teda konštatovať, že dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu,

a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu.

Uviedol, že dlžník si dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a nesplatil svoj dlh tak, ako bolo
medzi zmluvnými stranami dohodnuté a veriteľ tak len využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť
svoj dlh zriadením záložného práva. Navrhovateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu zabezpečenia

svojejpohľadávkyzáložnýmprávomlenvprípadoch,kedyjezáložcadlhodobovomeškanísosplácaním
svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od navrhovateľa poskytnutie
peňažných prostriedkov, pričom tieto nemienil navrhovateľovi riadne vrátiť. Súčasne poukázal na to, že
počas výkonu podnikateľskej činnosti navrhovateľa ani v jednom prípade, kedy bolo zriadené záložné
právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k realizácii

záložného práva predajom nehnuteľnosti.

Navrhovateľ sa nestotožnil ani s právnym názorom správneho orgánu, ktorý poukázal na absolútnu
neplatnosť Dohody o splnomocnení podľa § 53 ods. 1 OZ posúdenej ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Uviedol, že Dohodu o splnomocnení, ktorá upravuje bezplatné zastupovanie splnomocniteľa

splnomocnencom, nemožno posudzovať podľa ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách, keďže tá
nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, na aké sa príslušné ustanovenia OZ upravujúce
problematiku ochrany práv spotrebiteľa vzťahujú.

Krajský súd v Prešove podľa § 250l zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej

len „O.s.p“) preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, podaný opravný prostriedok navrhovateľa,
oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, pričom dospel k záveru, že opravný prostriedok
navrhovateľa nie je dôvodný.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 18.03.2014 návrh na vklad Zmluvy

o zriadení záložného práva č. 62/2014 - RAČ na príslušný správny orgán, Okresný úrad Vranov nad
Topľou, katastrálny odbor. K návrhu pripojil Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 07.03.2014
uzavretú medzi záložným veriteľom, spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom, M. Y., ktorú za
záložcuuzavrelnazákladeDohodyosplnomocneníO.M.vmeneProHelp-Združeniaobčianskoprávnej
pomoci (ďalej len „Združenie“) ako jeho predseda.

Súčasťou administratívneho spisu je Dohoda o splnomocnení, podpísaná záložcom, splnomocniteľom
dňa 23.01.2012 vo Vranove nad Topľou. Zo strany splnomocnenca je dohoda podpísaná dňa 24.01.2012
v Bratislave. V dohode je o.i. uvedené, že tá sa uzatvára za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočňovaní právnych úkonov

uvedených v tejto dohode, vykonávaných v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o. č. 802101195, po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode
uvedených. Osoba splnomocnenca je uvedená v predtlači vopred pripravenej a vyplnenej dohody.
Osobné údaje splnomocniteľa, dlžníka a identifikácia nehnuteľností sú dopísané do tlačiva rukou.Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom
práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam a poznámkou o právach k

nehnuteľnostiam. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv
k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné a predbežné účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedených v § 1 ods. 1 sa zapisujú do
katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 práva k nehnuteľnostiam uvedených
v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ods. 3 právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o
jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1 zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti
zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou,
či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s
nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči

dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti,
ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí,
inak návrh zamietne.

Z uvedených zákonných citácií je zrejmé, že príslušný správny orgán je pri posudzovaní návrhu na vklad
oprávnený a povinný skúmať aj náležitosti právneho úkonu, ktorým dlžník, M. Y., splnomocnil Združenie
na uzavretie Zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola podkladom pre konanie o vklade záložného
práva.

Za týmto účelom, postupom v súlade s § 31a písm. c/ Katastrálneho zákona, odporca rozhodnutím
zo dňa 07.04.2014 prerušil vkladové konanie, pričom za účelom zabezpečenia presného a úplného
stavu veci bol záložca vyzvaný na podanie vysvetlenia vo vzťahu k okolnostiam uzavretia Dohody o
splnomocnení a na predloženie zmluvy o úvere a Dohody o splnomocnení.

Navrhovateľ vo vyjadrení k prerušeniu konania zo dňa 25.04.2014 uviedol, že podľa jeho názoru je
dohoda o splnomocnení uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o zastúpení a
spĺňa zákonné náležitosti platného právneho úkonu. Zdôraznil, že záložca sa v zmysle riadne uzavretej
Dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho zo zmluvy o úvere

a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej
zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo
spoluvlastníctve záložcu a na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy.
Poukázal na to, že splnomocnenec splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval, poučil záložcu o
právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere a z dohody o splnomocnení, ako

aj na skutočnosť, že plnomocenstvo bolo udelené za účelom hájenia záujmov splnomocniteľa, na jeho
žiadosť a zastupovanie je bezplatné. Zároveň priložil úradne overenú kópiu zmluvy o úvere. Žiadal, aby
odporca povolil vklad záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam.

Záložný dlžník, M. Y., sa k veci sa bližšie nevyjadril.

Odporca tak v konaní o povolení vkladu skúmal podmienky na jeho povolenie na základe predložených
listín, tieto skúmal jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach, pričom vychádzal z prv prijatých záverov
a výsledkov výsluchov v obdobných, ním prejednávaných veciach.

Podľa § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného
veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva
(záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.Podľa § 151b ods. 1 OZ, prvá veta, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou
dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu alebo zákonom.

Podľa § 151d ods. 2 OZ, prvá veta, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový
priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 151d ods. 3 OZ záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve
záložcu alebo na právo a inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

Podľa § 151e ods. 2 OZ záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká
zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah

splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 22 ods. 1 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia
vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 34 OZ je právny úkon prejavom vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Právny úkon sa musí urobiť
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 OZ).

Z obsahu spisu, z formy uzavretej dohody o splnomocnení je zrejmé a nesporné, že dlžník udelil
predmetné plnomocenstvo v priamom súvise s uzavretím zmluvy o úvere č. 802101195 zo dňa
23.01.2012 a poskytnutím finančných prostriedkov zo strany veriteľa, spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
pričom zmluva o úvere bola uzavretá v ten istý deň ako Dohoda o splnomocnení. Podpísanie dohody
zo strany Združenia ako splnomocnenca v iný deň a na inom mieste, svedčí o tom, že tento zástupca

nerokoval s dlžníkom, záložcom priamo pri uzatváraní dohody. Tieto okolnosti sú súdu známe aj z
jeho rozhodovacej činnosti a početných obdobných prejednávaných vecí. Navrhovateľ v súdnom konaní
nepredložil žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení a údajov uvedených v Dohode o splnomocnení,
ktorými by vyvrátil tieto závery.

Predloženie čiastočne vyplneného návrhu dohody dlžníkovi svedčí nepochybne o tom, že
splnomocnenca na zastupovanie nevyberal sám dlžník, ale poskytovateľ úveru. Týmto postupom bol
znemožnený slobodný výber spôsobu konania pri uzatváraní záložnej zmluvy zo strany Milana Y. a bol
takto porušený prejav slobodnej vôle dlžníka ako splnomocniteľa pri realizácii právneho úkonu. Súd
má za to, že splnomocniteľovi nebola daná reálna možnosť odmietnuť udelenie plnomocenstva, ak

mal záujem o poskytnutie peňažného úveru. Nepravdepodobné je aj to tvrdenie, aby si splnomocniteľ
sám, slobodne na základe vlastného uváženia vybral za splnomocnenca veriteľom určené Združenie so
sídlom v Bratislave na to, aby výlučne bránilo záujmy splnomocniteľa a poskytovalo dlžníkovi právne
poradenstvo či zastupovalo ho na rokovaniach so záložným veriteľom, spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o. Uvedenie splnomocnenca priamo v predtlači predloženej formulárovej Dohody o splnomocnení

spochybňuje skutočnosť, že išlo o slobodnú vôľu splnomocniteľa vo výbere osoby splnomocnenca, resp.
vôbec o vôľu uzavrieť slobodne a vážne samotnú dohodu s uvedomením si možných následkov tohto
právneho úkonu.

Súd odkazuje na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a na konštatovanie rozporu udeleného

plnomocenstva s ustanovením § 39 OZ, v zmysle ktorého je predloženie čiastočne vyplnenej Dohody o
splnomocnení posúdené ako konanie veriteľa v rozpore s dobrými mravmi. Navyše, za týchto okolností
je možné tento právny úkon posúdiť ako neplatný pre spochybnenie slobodného prejavu vôle, vážnosti
a určitosti udelenia plnomocenstva zo strany dlžníka.Zároveň súd poukazuje na rozpor predmetnej Dohody o splnomocnení tiež s ustanovením § 22 ods.
2 OZ, t.j. súd vyslovuje neplatnosť právneho úkonu pre zrejmý rozpor záujmov splnomocniteľa a

zástupcu.Akjevpredtlačitextuvopreduvedenáosobasplnomocnencaazároveňjevopreduvedenýtiež
veriteľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., pričom táto Dohoda o splnomocnení je v priamej súvislosti so
zmluvou o úvere predložená ako formulár dlžníkovi, splnomocniteľovi, ktorého identifikačné údaje sú až
následne vpísané rukou do tlačiva, súd má jednoznačne za preukázané, že ide o zrejmý konflikt záujmov
splnomocniteľa a splnomocnenca a že ide o vopred určeného splnomocnenca zo strany navrhovateľa,

poskytovateľa úveru a záložného veriteľa zároveň.

Udelené plnomocenstvo je preto absolútne neplatným právnym úkonom, na základe ktorého nemohlo
dôjsť k platnému uzavretiu Zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú v mene M. Y. uzavrelo
s navrhovateľom ProHelp - Združenie občianskoprávnej pomoci, zastúpené Petrom Mamojkom,
predsedom Združenia.

V súvislosti s námietkou navrhovateľa, podľa ktorej Dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi
splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení OZ o spotrebiteľských
zmluvách, súd uvádza, že aj podľa právnej teórie možno pojem spotrebiteľská zmluva vymedziť v
dvojakom zmysle, a to jednak v širšom zmysle, kedy ňou bude každá zmluva uzavieraná medzi

spotrebiteľom a dodávateľom a jednak v užšom zmysle, kedy pôjde o tie spotrebiteľské zmluvy, ktorým
treba venovať osobitnú pozornosť a ktorých podmienky na uzavieranie sú všeobecne zakotvené v § 52
a nasl. OZ. Ide o osobitný spôsob ochrany spotrebiteľa pri uzavieraní tých zmlúv, pri ktorých sa zmluvné
podmienky pripravujú vopred a pri ktorých, čo platí aj v danom prípade, spotrebiteľ nemá možnosť
ovplyvniť ich obsah. Z obsahu spisu ako aj z formy uzavretej zmluvy o úvere je zrejmé a nepochybné, že

dlžník udelil predmetné plnomocenstvo v priamom súvise so zmluvou o úvere a poskytnutými finančnými
prostriedkami zo strany veriteľa. Zo znenia a formulácie samotnej zmluvy však nemožno bezpochyby
určiť, akú vôľu mienil dlžník svojím podpisom vyjadriť. Udelené plnomocenstvo je koncipované obšírne
a neurčito, bez presnej identifikácie nehnuteľností, ku ktorým má splnomocnenec právo zriadiť záložné
právo v prípade nesplácania úveru. Jednoduchá rukou vpísaná špecifikácia všetkých nehnuteľností

vo vlastníctve splnomocniteľa do vopred predtlačenej formy v žiadnom prípade nespĺňa požiadavku
určitosti, keďže nie je možné jednoznačne určiť, ktoré z tam uvedených nehnuteľností majú reálne tvoriť
predmet zálohu.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. prvá veta, o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým

preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Prešove postupom podľa § 250q ods. 2 O.s.p.
rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak,
že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, záložca
a odporca aj pri úspechu v konaní zo zákona nemajú nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší

súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v troch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.