Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/772/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109231274
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4109231274.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobkyne: N. L., nar.
XX. XX. XXXX, bytom E., D.. B. XXXX/XX, zast. Mgr. Ivanom Košťálom, advokátom v Nitre, Štúrova 11,
proti žalovanej: R. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., D.. B. XXXX/XX, zast. BIZOŇ & PARTNERS, s. r.
o., Bratislava, Hviezdoslavovo nám. 25, IČO: 36 833 533, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 5. júna 2014 č. k. 7C/239/2009-530,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že žalobkyňa N. L., rod. E., nar. XX. XX. XXXX,
r. č. XXXXXX/XXXX, miesto trvalého pobytu D. B. XXXX/XX, XXX XX E., je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností, zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom v Nitre pre katastrálne
územie E., obec E., okres Nitra, zapísaných na LV č. XXXX ako byt č. XX na 6. podlaží, vchod o.
č. 85 bytového domu súpisné č. XXXX vo E. na D. B., postaveného na pozemkoch evidovaných v
registri „C" katastrálnej mapy ako parcela č. 413/2 a parcela č. 413/3 a spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 47/2257. O trovách konania rozhodol
tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5.037,42 eura a
náhradu iných trov konania v sume 33 eur na účet jej právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 80 písm. c) OSP, § 553 ods. 1, 2, § 37 ods. 1 a § 39
Občianskeho zákonníka a v prvom rade skúmal, či je splnená podmienka prípustnosti určovacej žaloby,
ktorou je naliehavý právny záujem na strane žalobkyne. V konaní nebolo sporné, že nehnuteľnosti
sú v súčasnosti zapísané v katastri nehnuteľností v prospech žalovanej, preto existencia naliehavého
právneho záujmu na strane žalobkyne je v tomto konaní splnená, lebo len rozsudok vyhovujúci žalobe
je listinou, na základe ktorej by došlo k zápisu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v
prospech žalobkyne. Rovnako je splnená aktívna legitimácia žalobkyne, keď v konaní bolo preukázané,
že žalobkyňa bola vlastníčkou sporných nehnuteľností, ktoré nadobudla na základe zmluvy o prevode
vlastníctva družstevného bytu, uzatvorenej dňa 03. 05. 2007 s Okresným stavebným bytovým družstvom
Nitra. Na základe skutkových zistení a ich právneho vyhodnotenia, ako i po posúdení predbežných
otázok, súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne na určenie vlastníctva k sporným
nehnuteľnostiam je dôvodná.

Vykonaným dokazovaním zmluvou o úvere č. 0214/2007 mal súd preukázané, že spoločnosť BENEFIT
INVEST, s. r. o. ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník, uzatvorili dňa 26. 06. 2007 zmluvu o

úvere č. 0214/2007, na základe ktorej vznikol veriteľovi záväzok poskytnúť žalobkyni úver vo výške
300.000,- Sk a žalobkyni záväzok poskytnutý úver spolu s navŕšením spolu vo výške 372.000,-
Sk vrátiť veriteľovi do 6 mesiacov, t.j. do 26. 12. 2007 podľa priloženého splátkového kalendára,
ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy. Rovnako mal súd preukázané prevzatie úveru v
hotovosti žalobkyňou. Vykonaným dokazovaním zmluvou č. 0214/2007 o zabezpečení záväzkov dlžníka
prevodom vlastníckeho práva mal súd preukázané, že spoločnosť BENEFIT INVEST, s. r. o. ako
veriteľ a žalobkyňa ako dlžník, uzatvorili dňa 26. 06. 2007 zmluvu o zabezpečovacom prevode práva
k bytu vo vlastníctve žalobkyne, pričom sa dohodli na zabezpečení záväzku - dlhu vo výške 372.000,-
Sk, ktorý vznikol podľa zmluvy o úvere zo dňa 26. 06. 2007 a to prevodom vlastníckeho práva k
bytu, ktorý bol v tom čase vo vlastníctve žalobkyne. Na základe tejto zmluvy sa žalobkyňa zaviazala
previesť uvedenú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva veriteľa. Zároveň sa zmluvné strany dohodli,
že hodnota predmetu prevodu za účelom zabezpečenia záväzkov dlžníka predstavuje sumu 372.000,-
Sk. V čl. VII. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak dlžník poruší povinnosti vyplývajúce
z úverovej zmluvy, najmä ak nastanú skutočnosti, v dôsledku čoho sa podľa čl. VII. stane úver
predčasne splatný a dlžník na písomnú výzvu veriteľa zročný úver nesplatí, t.j. neuspokojí pohľadávku
veriteľa a neuhradí v lehote splatnosti túto hodnotu úveru s príslušenstvom, veriteľ sa definitívne
stáva vlastníkom PZÚ. Veriteľ oznámi túto skutočnosť príslušnej správe katastra formou písomného
prehlásenia, na základe ktorého správa katastra privedie vymazanie podmienečného vlastníctva a
zapíše ho ako definitívne. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že definitívnym prevodom PZÚ na veriteľa
zaniká nárok dlžníka na vrátenie uhradenej časti zabezpečovanej pohľadávky a zároveň prehlásili, že
tento záväzok nie je v rozpore s dobrými mravmi, je platný a právne relevantný. Prehlásením (č. l.
169) mal súd preukázané, že spoločnosť BENEFIT INVEST, s. r. o. dňa 03. 11. 2008 prehlásila, že
nastali skutočnosti, ktoré ju oprávňujú na prechod podmienečného vlastníctva z uzatvorenej zmluvy
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku - predmetnému bytu, do
jej trvalého vlastníctva. Kúpnou zmluvou (č. l. 164) mal súd preukázané, že žalobkyňa, zastúpená
na základe zákonného splnomocnenia podľa § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka spoločnosťou
BENEFIT INVEST, s. r. o., zastúpená Peter Vasko, konateľ ako predávajúca a spoločnosť BENEFIT
GROUP, s. r. o., zastúpená Martin Kolař - predseda predstavenstva ako kupujúci uzatvorili dňa 02. 07.
2008 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod sporného bytu na kupujúceho, pričom išlo o výkon
záložného práva vyplývajúceho zo zmluvy o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho
práva (č. l. 180). Kúpnou zmluvou (č. l. 172) mal súd preukázané, že spoločnosť BENEFIT
GROUP, s. r. o., zastúpená Martin Kolař - predseda predstavenstva ako predávajúci a žalovaná ako
kupujúca, uzatvorili dňa 26. 11. 2009 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod sporného bytu
na žalovanú. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi spoločnosťou
BENEFIT INVEST, s. r. o. a žalobkyňou došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podľa
ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pohľadávka veriteľa z tejto zmluvy
bola zabezpečená zmluvou o zabezpečovacom prevode práva uzavretou podľa § 553 Občianskeho
zákonníka. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu súd ako predbežnú otázku riešil otázku
platnosti zmluvy č. 0214/2007 o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva uzavretej
medzi spoločnosťou BENEFIT INVEST, s. r. o. ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom dňa 26.
06. 2007 (č. l. 180). Súd preskúmal obsah zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a dospel k
záveru, že predmetná zmluva neobsahuje dojednanie o tom, ako sa zmluvné strany vyporiadajú v
prípade, že žalobkyňa pohľadávku zabezpečenú predmetnou zmluvou riadne a včas neuhradí. Naopak,
uvedená zmluva obsahuje dojednanie v čl. VIII., podľa ktorého v prípade, že žalobkyňa poruší povinnosti
vyplývajúce z úverovej zmluvy a úver sa stane predčasne splatný a žalobkyňa na písomnú výzvu
veriteľa zročný úver nesplatí v novej lehote splatnosti, veriteľ sa definitívne stane vlastníkom predmetu
zabezpečenia úveru, oznámi túto skutočnosť príslušnej správe katastra formou písomného prehlásenia,
na základe ktorého správa katastra prevedie vymazanie podmienečného vlastníctva a zapíše ho ako
definitívne. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva, ktorá neobsahuje dojednanie o tom, ako sa
zmluvné strany vyporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas
neuhradí, je absolútne neplatná. To isté platí, ak zmluva obsahuje iba dojednania, podľa ktorých sa
veriteľ pri omeškaní dlžníka s úhradou zabezpečenej pohľadávky bez ďalšieho stane trvalým vlastníkom
prevedeného majetku pri súčasnom zániku zabezpečenej pohľadávky. Zmluva s takýmto obsahom
neplní základnú funkciu zabezpečovacieho prevodu práva, ktorou je funkcia zabezpečenia pohľadávky
veriteľa, namiesto toho plní funkciu uhradzovaciu. Zmluva, ktorej skutočným zmyslom je uspokojenie
pohľadávky záložného veriteľa tým, že založená vec prechádza do jeho vlastníctva, je v rozpore s účelom
záložného práva v upravenom zákonom (§ 553 Občianskeho zákonníka v spojení s § 151a až 151j
Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy). Takáto zmluva je neplatná, lebo

obchádza zákon (§ 39 Občianskeho zákonníka). Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení záväzného
pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe neodporujú výslovnému zákazu zákona,
ale svojimi dôsledkami odporujú zákonu (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2006 sp. zn.
Cdo/2/2006). Na základe vyššie uvedených výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že zmluva č.
0214/2007 o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva uzavretá medzi spoločnosťou
BENEFIT INVEST, s. r. o. ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom dňa 26. 06. 2007 je neplatná, lebo
obsahuje dojednanie, podľa ktorého v prípade, že žalobkyňa poruší povinnosti vyplývajúce z úverovej
zmluvy a úver sa stane predčasne splatný a žalobkyňa na písomnú výzvu veriteľa zročný úver nesplatí
v novej lehote splatnosti, veriteľ sa definitívne stane vlastníkom predmetu zabezpečenia úveru len na
základe jednostranného právneho úkonu - oznámenia tejto skutočnosti príslušnej správe katastra formou
písomného prehlásenia, na základe ktorého správa katastra prevedie vymazanie podmienečného
vlastníctva a zapíše ho ako definitívne, pritom neobsahuje dojednanie o tom, ako sa zmluvné strany
vyporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku riadne a včas neuhradí. Rovnako neplatná
je aj kúpna zmluva zo dňa 02. 07. 2008 (č. l. 164), ktorá bola uzatvorená za účelom zastretia prevodu
sporného bytu na veriteľa jednostranným úkonom - oznámením správe katastra a vytvorenia dojmu
slobodného a vážneho prejavu vôle žalobkyne a dojmu zmluvnej voľnosti na strane žalobkyne. Obidva
vyššie uvedené právne úkony sú absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko prvý z
nich (zmluva o zabezpečovacom prevode) obchádza zákon, konkrétne zmysel a účel právneho inštitútu
zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva upraveného v ustanovení § 553 Občianskeho zákonníka
(v znení účinnom do 31. 12. 2007) a druhý (kúpna zmluva) nemá náležitosti právneho úkonu stanovené v
ustanovení § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada
z úradnej povinnosti (ex offo). Nakoľko súd vyhodnotil zmluvu č. 0214/2007 o zabezpečení záväzkov
dlžníka prevodom vlastníckeho práva a kúpnu zmluvu zo dňa 02. 07. 2008, ako absolútne neplatné
právne úkony, nenastala tak právna skutočnosť, na základe ktorej spoločnosť BENEFIT INVEST, s. r.
o. nadobudla vlastníctvo sporných nehnuteľností. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu
nemôže dôjsť k platnému nadobudnutiu vlastníckeho práva a následne k platnému prevodu
vlastníckeho práva na tretiu osobu, s poukazom na zásadu, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť
viac práv, ako má sám. Preto v prípade ďalších prevodov na spoločnosť BENEFIT GROUP, s. r. o. a
žalovanú, nadobúdateľom nesvedčí vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené od vlastníckeho práva
spoločnosť BENEFIT INVEST, s. r. o. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že návrh je
dôvodný, preto mu v celom rozsahu vyhovel a určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom v Nitre pre katastrálne územie E.,
obec E., okres Nitra, zapísaných na LV č. XXXX ako byt č. XX na 6. podlaží, vchod o. č. XX, bytového
domu s. č. XXXX vo E. na D. B., postaveného na pozemkoch evidovaných v registri „C" katastrálnej
mapy ako parcela č. 413/2 a parcela č. 413/3 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu vo výške 47/2257. Obranu žalovanej spočívajúcu v tvrdení, že zmluva
o zabezpečovacom prevode práva neodporuje zákonu, bola uzavretá slobodne, je dostatočne určitá
a zrozumiteľná, súd nepovažoval za dôvodnú. Rovnako súd neprihliadal ani na tvrdenie, že by bolo v
rozpore s právnou istotou, keby sa v tejto veci neprihliadalo aj na dobromyseľného nadobúdateľa -
žalovanú, nakoľko aj podľa právneho názoru odvolacieho nie je možné uprednostniť požiadavku právnej
istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného
previesť viac práv, ako má sám. O trovách konania pred súdom prvého stupňa a trovách odvolacieho
konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) z dôvodu, že
žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto jej súd priznal celú náhradu trov konania, ktoré pozostávali
z trov právneho zastúpenia v sume 5.037,42 eura a z iných trov konania v sume 33 eur (zaplatený
súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonom stanovenej lehote žalovaná odvolanie, odôvodniac
ho tým, že súd 1. stupňa právny vzťah žalobkyne s veriteľom posudzoval podľa právnej úpravy,
ktorá bola účinná až od 01. 01. 2008, pričom jedným zo základných znakov právneho štátu patrí aj
zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov, teda je vylúčené, aby súdy rozhodovali retroaktívne.
Prvostupňový súd interpretoval právnu úpravu účinnú do 31. 12. 2007 totožne s právnou úpravou
účinnou od 01. 01. 2008, napriek tomu, že došlo k jej rozsiahlej zmene. Nie je mu tiež zrejmé, z akého
dôvodu prvostupňový súd, ako aj odvolací súd, posudzovali zmluvu o zabezpečovacom prevode práva
podľa ustanovení záložného práva, nakoľko aplikácia niektorých ustanovení Občianskeho zákonníka o
záložnom práve na zabezpečovací prevod práva je v § 553e Občianskeho zákonníka upravená až s
účinnosťou od 01. 01. 2008. Podľa jej názoru je zmluva o zabezpečovacom prevode práva dostatočne
určitá a zrozumiteľná, pričom žalobkyňa uzatvorila túto zmluvu slobodne a vážne a túto skutočnosť

nikdy nepoprela. Zmluva obsahuje náležitosti, ktoré konštantná judikatúra súdov považuje za podstatné.
Keďže k výkonu zabezpečovacieho práva veriteľom došlo až za účinnosti novelizovanej právnej úpravy,
vzhľadom na zmeny právnej úpravy veriteľ obozretne pristúpil k výkonu zabezpečovacieho prevodu
práva aj v súlade s touto novou právnou úpravou. Predmetné nehnuteľnosti si neponechal v
trvalom vlastníctve, ale pristúpil k priamemu predaju ako splnomocnenec žalobkyne, ktorá k takémuto
prevodu udelila dňa 22. 05. 2008 písomný súhlas a taktiež vrátil žalobkyni rozdiel medzi dlžnou
sumou a kúpnou cenou, tzv. hyperochu. Z uvedených dôvodov má za to, že súd 1. stupňa vec
nesprávne právne posúdil, aplikujúc neúčinné ustanovenie právneho predpisu. Uviedla, že podľa právnej
úpravy do 31. 12. 2007 úprava, podľa ktorej, ak nedôjde k riadnemu splateniu pohľadávky, veriteľ
sa stáva trvalým vlastníkom, predstavuje dojednanie o tom, ako sa zmluvné strany vysporiadajú v
prípade, ak dlžník zaistenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí. Ak by aj ustanovenie zmluvy
o zabezpečovacom prevode práva ustanovujúce nadobudnutie trvalého vlastníckeho práva veriteľa
v prípade neplnenia pohľadávky žalobkyňou, ako aj ustanovenie o tom, že definitívnym prevodom
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na veriteľa zaniká žalobkyni právo na
vrátenie uhradenej časti zabezpečenej pohľadávky, prípadne sumy prevyšujúcej výšku pohľadávky, boli
neplatné, nemá táto skutočnosť vplyv na neplatnosť celej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva,
nakoľko v danom prípade potrebné postupovať podľa § 41 Občianskeho zákonníka. Z okolností, za
ktorých došlo k uzatvoreniu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ako aj z povahy tohto právneho
úkonu vyplýva, že nejde o podstatné náležitosti právneho úkonu, ktorých neplatnosť by spôsobovala
neplatnosť celej zmluvy, preto by neplatnosť týchto ustanovení nemala mať za následok neplatnosť
celej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Dňa 22. 05. 2008 žalobkyňa prevzala od veriteľa sumu
9.511,49 eura, ktorá predstavuje rozdiel medzi kúpnou cenou za predmetné nehnuteľnosti a výškou
záväzku voči veriteľovi, zahŕňajúc aj nedoplatok na nájomnom. Žalobkyňa na základe úverového vzťahu
so spoločnosťou Benefit Invest, s. r. o. prevzala spolu finančné prostriedky vo výške 19.469,66 eura.
Takto by žalobkyňa nadobudla majetok spolu v hodnote 44.369,67 eura bez vynaloženia akýchkoľvek
nákladov na splatenie úveru, čo stavia konanie žalobkyne do úplne odlišného svetla. Takéto konanie
žalobkyne možno nazvať šikanóznym, majúcim za následok obohatenie sa na úkor žalovanej. Žalobkyňa
už od počiatku postupovala účelovo. V danom prípade ide o zneužitie vlastníckeho práva žalobkyne,
ktorému konajúci súd v medziach svojej kompetencie nesmie nepriznať ochranu, pričom je povinný
rozhodnúť tak, aby bola zaručená spravodlivosť. Postupom súdu tak došlo k odňatiu možnosti žalovanej
konať pred súdom. Súd v rozhodnutí neodôvodnil, prečo nie je možné uprednostniť požiadavku právnej
istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného
previesť viac práv, ako má sám. Žalovaná pritom preukázala, že konala v dobrej viere, nemala záujem
vstupovať do neistých obchodných vzťahov, preverila si vlastníctvo na príslušnom liste vlastníctva a
nehnuteľnosti kupovala za účelom bývania. O predchádzajúcich právnych úkonoch nemala vedomosť,
pričom obchod bol sprostredkovaný realitnou kanceláriou. Vyhovením žaloby by došlo k odmietnutiu
ochrany dobromyseľného nadobúdateľa, ktoré je vzhľadom na okolnosti daného prípadu spravodlivé a
tým by došlo k výraznej nespravodlivosti a poskytnutiu ochrany šikanóznemu zneužívaniu práva.
K rozhodnutiu v časti náhrady trov konania uviedla, že súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 143
OSP, pretože žalovaná nedala príčinu na podanie návrhu. U žalovanej sú tiež dané dôvody hodného
osobitného zreteľa podľa § 150 OSP, pretože žalovaná je oslobodená od súdnych poplatkov. Súd nemal
aplikovať ustanovenie § 10 ods. 1, ale § 11, lebo nehnuteľnosť je určená na bývanie. Z uvedených
dôvodov mal správne priznať trovy konania v sume 827,89 eura. Z uvedených dôvodov navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh zamietol a žalobkyňu zaviazal
zaplatiť žalovanej trov prvostupňového konania v sume 938,51 eura, ako aj trovy odvolacieho konania
v sume 83,89 eura.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok
procesným postupom podľa § 212 ods. 1 OSP na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods.
2 OSP a po výzve účastníkov podľa § 213 ods. 2 OSP, aby sa vyjadrili k použitiu ustanovení právneho
predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité (čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl. 11 ods. 1
a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd), dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné,
preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil.

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - bytu č. XX
nachádzajúceho sa na 6. podlaží bytového domu s. č. XXXX vo E., D.. B., o. č. XX, postaveného na
parc. č. 413/2 a parc. č. 413/3 spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných
zariadenia domu vo veľkosti 47/2257.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) návrh žalobkyne vyhovel a určil, že
žalobkyňa N. L., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, miesto trvalého pobytu D. B. XXXX/
XX, XXX XX E., je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom
Okresným úradom v Nitre pre katastrálne územie E., obec E., okres Nitra, zapísaných na LV
č. XXXX ako byt č. XX na 6. podlaží, vchod o. č. XX, bytového domu súpisné č. XXXX vo E. na D. B.,
postaveného na pozemkoch evidovaných v registri „C" katastrálnej mapy ako parcela č. 413/2 a parcela
č. 413/3 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške
47/2257. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 5.037,42 eura a náhradu iných trov konania v sume 33 eur na účet jej právneho
zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná odvolanie.
Pre posúdenie veci bolo rozhodujúce posúdenie platnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a
následne uzatvorených kúpnych zmlúv, ako aj posúdenie otázky ochrany práv nadobudnutých v dobrej
viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám.

Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom
ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd č. 23/1991 Zb. každý má právo vlastniť majetok.
Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd č. 23/1991 Zb. každý sa môže domáhať
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených
prípadoch na inom orgáne.

Čo sa týka posúdenia platnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a následne uzatvorených
kúpnych zmlúv, odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozsudku v tejto časti plne stotožňuje
a na dôvody rozhodnutia uvádzané súdom prvého stupňa v plnom rozsahu odkazuje. Keďže pre
posúdenie veci okrem platnosti uvedených zmlúv bolo rozhodujúce aj posúdenie otázky ochrany práv
nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako
má sám, odvolací súd sa zaoberal posúdením tejto otázky, pričom pri posudzovaní tejto otázky dospel
k inému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa.

Všeobecne možno uviesť, že princíp dobrej viery (chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov)
je možné chápať ako jeden z kľúčových prejavov princípu právnej istoty, ktorý je odvoditeľný z
normatívneho princípu právneho štátu (článok 1 ods. 1 Ústavy). Dôveru je treba pokladať za elementárnu
kategóriu sociálneho života. Jednak vyjadruje vnútorný postoj odrážajúci eticky odôvodnené predstavy
a očakávanie jednotlivých členov spoločnosti a z druhej strany je výrazom princípu právnej istoty. Keďže
princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa pôsobí proti princípu ochrany vlastníckeho práva
pôvodného vlastníka, je nutné nájsť praktickú zhodu medzi oboma protikladne pôsobiacimi princípmi
tak, aby zostalo zachované maximum z oboch, ak to nie je možné, tak, aby bol výsledok zlučiteľný
s všeobecnou predstavou spravodlivosti. Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu
je nájsť riešenie, ktoré by zaisťovalo maximálnu realizáciu základných práv účastníkov sporu, ak to
nie je možné, rozhodnúť v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, respektíve podľa všeobecného
prirodzeno-právneho princípu.

Pokiaľ ide o danú vec, dochádza tu k stretu práva dobromyseľného nadobúdateľa na ochranu majetku
a vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Aj keď snahou súdov by malo byť zachovanie maxima z
oboch dotknutých práv, je zrejmé, že často nebude možné chrániť dve práva súčasne, pretože sa
vzájomne vylučujú. Buď teda bude poskytnutá ochrana dobromyseľnému nadobúdateľovi a uznaný
zánik vlastníckeho práva pôvodného vlastníka alebo bude uznané vlastnícke právo pôvodného vlastníka
a právo dobromyseľného nadobúdateľa na ochranu majetku bude musieť ustúpiť. V takomto prípade
stret dotknutých práv je potrebné riešiť v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti. V rámci riešenia
stretu základných práv dobromyseľného nadobúdateľa a pôvodného vlastníka je však potrebné tiež
zohľadniť ďalšie okolnosti a špecifiká prejednávaného prípadu, a to všeobecné aj individuálne. Až po
zvážení všetkých relevantných skutočností bude v konkrétnom prípade možné rozhodnúť, v prospech
ktorého z konkurujúcich práv svedčí všeobecná idea spravodlivosti a ktorému je namieste dať pri

kolízii prednosť. V rámci týchto skutočností treba vziať do úvahy napríklad dĺžku doby, ktorá ubehla od
nesprávneho zápisu do katastra nehnuteľností, teda než sa pôvodný vlastník začal domáhať svojho
práva, okolností, za ktorých k takémuto absolútne neplatnému právnemu úkonu a
následnému zápisu do katastra nehnuteľností došlo, či bol pritom spáchaný trestný čin, či dobromyseľný
nadobúdateľ na danú vec vynaložil investície, prípadne iné pre vec rozhodujúce skutočnosti. Takýto
náhľad na posudzovanie tejto otázky vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 68/2007
a sp. zn. 2Cdo 311/2008.

Vychádzajúc z uvedených princípov odvolací súd, porovnávajúc právo dobromyseľného nadobúdateľa
na ochranu majetku - teda právo žalovanej vo vzťahu k vlastníckemu právu pôvodného vlastníka
- teda žalobkyne a dospel k záveru, že vychádzajúc z okolností daného prípadu je potrebné poskytnúť
ochranu žalovanej ako dobromyseľnej nadobúdateľke. K takémuto záveru dospel po zhodnotení konania
žalobkyne v danej veci, keď od počiatku konala veľmi nezodpovedne. Z výsluchu samotnej žalobkyne
v trestnom konaní vyplýva, že pani V., ktorá jej bola známa ako veštica, poznala cez audiotextové
číslo, kam volala za účelom vyrozprávania sa o svojich problémoch. Po tom, ako jej táto pani ponúkla
možnosť zarobiť si peniaze pri obchode s výrobou ovocných štiav, žalobkyňa robila všetky kroky podľa
pokynov pani V., pričom z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by k takýmto krokom bola
donútená. Žalobkyňa najskôr nadobudla predmetný byt na základe o prevode vlastníckeho práva k
družstevnému bytu a stala sa jeho vlastníčkou. Následne dňa 26. 06. 2007 uzavrela so spoločnosťou
Benefit Invest, s. r. o. zmluvou o úvere a tiež zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k predmetnému
bytu, pričom ani peniaze z úverovej zmluvy nevyužila pre svoju potrebu, ale ich odovzdala pani V.,
teda podľa pokynov tretej osoby uzatvárala dobrovoľne zmluvy bez posúdenia ich dopadu na jej vlastnú
situáciu, pričom až po tom, ako prišla o vlastníctvo k predmetnému bytu, začala robiť právne kroky k
ochrane jej vlastníctva. Na druhej strane, u žalovanej bolo preukázané, že konala v dobrej viere, právny
úkon urobila s dôverou v určitý, druhou stranou prezentovaný skutkový stav, naviac potvrdený údajmi
z verejnej, štátom vedenej evidencie (katastra), nemala záujem vstupovať do neistých obchodných
vzťahov, vlastníctvo k predmetnému bytu si overila z listu vlastníctva, predmetný byt
kupovala cez realitnú kanceláriu pre vlastné potreby a byt je doposiaľ v jej vlastníctve. Vychádzajúc z
takto zisteného skutkového stavu odvolací súd, porovnávajúc právo dobromyseľného nadobúdateľa na
ochranu majetku a vlastnícke právo pôvodného vlastníka, dospel k záveru, že vychádzajúc z okolností
daného prípadu a postoja oboch účastníkov pri uzatváraní zmlúv a nakladaní so svojim
vlastníctvom, je potrebné poskytnúť ochranu dobromyseľnej nadobúdateľke, teda žalovanej, ktorá pri
nadobudnutí vlastníctva k predmetnému bytu postupovala štandardne, vychádzajúc z viery v zápis v
katastri nehnuteľností, o predchádzajúcich právnych úkonoch nemala vedomosť, pričom žalobkyňa od
počiatku konala vyslovene ľahkovážne a nezodpovedne. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil a návrh žalobkyne zamietol. K námietke právneho
zástupcu žalobkyne na odvolacom pojednávaní k zloženiu senátu odvolací súd dodáva, že aj keď
členkou odvolacieho senátu je Mgr. Szombathová-Poláková, ktorá rozhodovala prvýkrát vo veci na súde
prvého stupňa, po zrušení jej rozhodnutia odvolacím súdom vo veci rozhodovala už JUDr. Soňa Vacková,
ktorá aj vydala napadnutý rozsudok, preto bolo namietanie zloženia odvolacieho senátu nedôvodné.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 150 ods. 1 OSP a žalovanej,
ktorá bola v konaní úspešná, náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa,
ktoré videl v okolnostiach danej veci, ktoré boli uvedené vyššie.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.