Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 16, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/602/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214210387
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214210387.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD a

členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ W. E., nar. XX.XX.XXXX,
2/ Z. E., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. Y., D. XXX/XX, pôvodne za účasti Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov, občianske združenie, zast. advokátom JUDr. Bohdanom Jakubisom, so sídlom
Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 342,09 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 23.03.2016, č. k. 8C/340/2014-89, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy 342,09 Eur s príslušenstvom titulom neuhradeného zostatku úveru, ktorý poskytol jeho právny
predchodca žalovaným dňa 16.03.2006 zmluvou o splátkovom úvere vo výške 50.000,-Sk, splatným v
60 splátkach. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 3 ods. 1, 2, 4, ods. 1, 5
zák. č. 98/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, zákonom č.

150/2004 Z. z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník, článkom 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13
EHSz15.04.1993,§52ods.1,2§52ods.1,2,§100ods.1,§101Občianskehozákonníka.Konštatoval,
že právny vzťah účastníkov konania je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, keďže
právny predchodca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaní v postavení spotrebiteľov.
Ustanovenie § 52 a nasl. Obč. zákonníka účinné v čase uzavretia zmluvy je potrebné vykladať v
súlade s obsahom a účelom európskej ochrany spotrebiteľov obsiahnutými v príslušných smerniciach.
Spotrebiteľské vzťahy sú vždy vzťahmi občianskoprávnymi, bez ohľadu na skutočnosť, či základný

zmluvný vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom je uzavretý podľa Obchodného zákonníka. Dôvodil
poukazom na rozhodovaciu činnosti Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu, rozhodnutie NS SR
sp. zn. 13Mcdo/12/2014, na § 52 ods. 2 tretiu vetu Občianskeho zákonníka, podľa ktorej na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Obe ustanovenia nadobudli účinnosť
01.05.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, preto od ich
účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. V zmysle § 5b zákona o ochrane

spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. účinného od 01. 06. 2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvymusí prihliadaťnapremlčaniealebozákonnúprekážkualebozákonnýdôvod,ktorýbrániuplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával. Konštatoval, že z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, žepočet dní omeškania bol 1.255, čo je viac ako 3 roky, teda už v čase postúpenia pohľadávky, dňa 28.
06. 2011 bola pohľadávka žalobcu premlčaná. Súd poznamenal, že dátum konečnej splatnosti úveru bol
20. 02. 2011 a že žaloba bola podaná 30. 05. 014, teda viac ako 3 roky po splatnosti úveru. S poukazom

na novelu zákona o ochrane spotrebiteľa, účinnú od 01.06.2014 súd žalobu zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tým, že žalovaným trovy konania nevznikli, preto im náhradu nepriznal.

2. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť a žalobe
vyhovieť, eventuálne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal, že

nie je zrejmé, ako súd skutkovo a právne vyhodnotil, že pohľadávka bola v čase postúpenia premlčaná,
keď vychádzal z počtu dní omeškania. K zmluve o postúpení pohľadávky pripojená príloha vyjadruje
počet dní, ktoré uplynuli od splatnosti splátky. Zdôraznil, že počet dní omeškania nemožno spájať s
vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru jeho právnym predchodcom, ani s iným právnym úkonom, na
základe ktorého by došlo k splatnosti všetkých splátok úveru do budúcna. Splatnosť nebola v danom
prípade vyhlásená, toto právo ani on, ani jeho právny predchodca nevyužili, preto súd vec nesprávne

právne posúdil a pohľadávka nie je premlčaná. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná 20. 02. 2011 a
v konaní si uplatnil len nepremlčané splátky úveru splatné od 20. 06. 2010 do konečnej splatnosti úveru
20. 02. 2011. Nesúhlasil s aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní dôvodiac, že
na daný prípad bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu, Krajského súdu v Trnave a uviedol, že ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového

záväzku stane splatným celý záväzok, plynie premlčacia doba od splatnosti nesplneného záväzku. Teda
ak bola vyhlásená mimoriadna splatnosť pre nesplnenie čiastkového záväzku, čo v tomto prípade nebolo
preukázané, premlčacia doba plynie od tohto vyhlásenia, inak pre každé čiastkové plnenie samostatne.
Vzhľadom k uvedenému a konečnú splatnosť úveru a deň podania návrhu zastáva názor, že k uplynutiu
lehoty by došlo až 21. 02. 2015. Poukázal tiež na uznanie pohľadávky žalovaným v 1. rade na

pojednávaní, preto súd mal v súlade s § 153a ods. 1 OSP vo vzťahu k nemu rozhodnúť rozsudkom
pre uznanie.

3. Žalovaní k odvolaniu písomné vyjadrenie nepodali.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, §
362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal odvolanie bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo

doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s verejným vyhlásením rozhodnutia (§
219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver, preto napadnutý rozsudok podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Predmetom konania bola žaloba podaná na súde prvej inštancie 30. 06. 2014, ktorou sa žalobca
domáhal zaplatenia sumy 342,09 Eur, pozostávajúcej z 9 splátok úveru, ktorý poskytol žalovaným jeho
právny predchodca zmluvou o splátkovom úvere. Zo zmluvy vyplýva, že žalovaným bol poskytnutý úver
50.000,-Sk s premenlivou úrokovou sadzbou 10,5 %, výškou splátky 38,-Eur (1.145,-Sk), so splatnosťou
prvej splátky 20. 04. 2006, konečnou splatnosťou 20. 02. 2011. Splátky boli splatné v 60-tich splátkach

mesačne vždy k 20-temu dňu v kalendárnom mesiaci. RPMN bola dohodnutá sumou 6,87 Eur. Súd
prvej inštancie žalobu zamietol po prijatí záveru, že nárok je premlčaný v 3 ročnej premlčacej lehote,
keď právny vzťah účastníkov konania posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

6. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal

dostatočné dokazovanie a vec správne právne posúdil. Právny vzťah medzi účastníkmi konania
založený predmetnou zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ako správne postupoval aj súd
prvej inštancie bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je takzvaný absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm.
d/ Obchodného zákonníka). Vchádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej

špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou,
ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné právny vzťah medzi účastníkmi konania posudzovať podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Vdanej veci niet sporu o tom, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú uzatvoril právny predchodca
žalobcu so žalovanými dňa 18. 03. 2006 a z ktorej si žalobca ako postupník vyvodzuje svoj nárok,
preto bolo dôvodné naň aplikovať právne normy spotrebiteľského práva. Odvolací súd sa stotožnil s

právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý v právnom posúdení veci aplikoval ustanovenie § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. účinného od 01. 06. 2014 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého orgán rozhodujúci o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo inú zákonnú prekážku alebo

iný zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj
keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Naviac, podľa § 52 ods.
2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. S poukazom na citované ustanovenie § 5b zákona č.

250/2007 Z. z. a po ich zohľadnení vrátane zohľadnenia právnych predpisov, ktorých sú súčasťou a
ktoré nemajú prechodné ustanovenia správne súd prvej inštancie ustálil, že od ich účinnosti sa vzťahujú
aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, pričom je potrebné posudzovať plynutie premlčacej
doby podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka.

7. Je nesporné, že v zmysle Občianskeho zákonníka a § 101 v danej veci platí všeobecná trojročná
premlčacia doba, na ktorú súd prvej inštancie správne prihliadol podľa ustanovenia § 5b citovaného
zákona. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať teda uplatniť po prvý
raz. Týmto dňom je deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde, t. j.
keď je actionata. Actionata nastala vo väčšine prípadov splatnosťou dlhu, t. j. dňom, keď mal dlžník

splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. V danej veci žalobca uplatňuje splátky úveru za obdobie od 20.
06. 2010 do 20. 02. 2011. V zmysle zmluvy o splátkovom úvere splátky úveru boli splatné mesačne k
20.-temu dňu v kalendárnom mesiaci, preto pokiaľ žalobca podal návrh na súde 30. 06. 2016, uplatnil
ho po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby jednotlivých splátok, z ktorých posledná, splatná
20.02.2011 uplynula 20.02.2014, teda pred podaním žaloby.

8.
9. Námietku žalobcu uvádzanú v odvolaní o povinnosti súdu prvej inštancie rozhodnúť rozsudkom vo
vzťahu k žalovanému v 1. rade rozsudkom na základe uznania odvolací súd nepovažuje za dôvodnú,
keďže v danej veci sa v konaní uplatňuje právo voči obom žalovaným ako solidárnym dlžníkom, nejde

o plnenie delené, a preto uznanie iba jedným zo spoludlžníkov, žalovaným v 1. rade nemôže vyvolať
právne účinky aj vo vzťahu k žalovanej v 2. rade.

10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP, v odvolacom konaní úspešným žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko
im v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).