Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 30, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/197/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213203960
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4213203960.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: T. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX, zast.
Občianskym združením „Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov", so sídlom Košice, Škultétyho
3, IČO: 42 249 708, proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice, Garbiarska 2,
IČO: 31 690 904, zast. MST PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Laurinská 3, IČO: 36 861 545, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa Občianske združenie "Právne služby spotrebiteľom

a vlastníkom bytov", so sídlom Košice, Škultétyho 3, IČO: 42 249 708, zast. JUDr. Darinou Solárovou,
advokátkou v Košiciach, Škultétyho 3, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní odporcu proti
uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 19. 01. 2015 č. k. 8C/65/2013-226, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa odkladu vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/2841/2012 zo dňa 19. 01. 2012 z r u
š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/2841/2012 zo dňa 19. 01. 2012 až do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8C/65/2013 a návrh odporcu na prerušenie
konania zamietol.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa v konaní domáha voči odporcovi zrušenia

rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach zo dňa 19. 01. 2012 sp. zn. 2C/2841/2012 z
dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. j/ zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.
12. 2014, pričom podaním doručeným súdu dňa 20. 05. 2013 vedľajší účastník na strane navrhovateľa
požiadal o odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. Opierajúc sa o ust. § 40
ods. 3 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom mal za preukázané, že na základe právoplatného
a vykonateľného rozsudku rozhodcovského súdu je odporca oprávnený podať návrh na vykonanie

exekúcie a postihnúť tak majetok navrhovateľa. Výkon rozhodcovského rozsudku by tak vyvolal škodu
na strane navrhovateľa, a to aj s prihliadnutím na nemožnosť navrátenia do pôvodného stavu podľa
Exekučného poriadku (§61 EP). Prezentoval názor, že vyhovením návrhu na odklad vykonateľnosti
rozhodnutia súd neprejudikuje konečný výsledok konania a že s ohľadom na skutočnosti uvedené v
návrhu je potrebné rozhodcovský rozsudok ako aj samotné rozhodcovské konanie preskúmať. Mal
za to, že okamžitým výkonom rozhodcovského rozsudku by navrhovateľovi hrozila závažná ujma.

Súčasne nevzhliadol žiadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali obavám, že by sa predbežný odklad
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku dotkol oprávnených práv a záujmov odporcu takým závažným
spôsobom, ktorý by takéto rozhodnutie súdu vylučoval. Preto návrhu vyhovel a odložil vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Rozhodnutie o zamietnutí návrhu odporcu na prerušenie konania oprel o ust. § 109 ods. 2 písm. c/
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Uviedol, že odporca navrhol predmetné konanie

prerušiť do právoplatného skončenia konania vedeného pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. II. ÚS
382/2013, Rvp 5052/2012, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre toto súdne konanie. Pozistení, že v označenom konaní vedenom na Ústavnom súde SR bolo nálezom č. k. II. ÚS 382/2013-82
zo dňa 30. 09. 2014 rozhodnuté tak, že základné práva odporcu porušené neboli a sťažnostiam odporcu
nebolo vyhovené, návrh odporcu na prerušenie konania zamietol, keďže neprebieha žiadne konanie, v

ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v predmetnej veci.

Proti tomuto uzneseniu v časti, ktorou bol povolený odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku
podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, domáhajúc sa ním jeho zrušenia v napadnutej časti a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Preskúmavané rozhodnutie prvostupňového súdu

označil za nezákonné, nepreskúmateľné a vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového
stavu. Dôvodil, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je predmetom konania, má charakter právoplatného
rozhodnutia súdu, a preto povolenie odkladu jeho vykonateľnosti by sa malo opierať naozaj o
výnimočné a existujúce skutkové okolnosti, ktoré musia byť i v odôvodnení rozhodnutia presne uvedené.
Tým, že súd v prípade povolenia odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku prelamuje účinky
právoplatného rozhodcovského rozsudku ešte pred rozhodnutím vo veci samej, mal by tak učiniť

v celkom výnimočných a odôvodnených prípadoch a po dôkladnom preskúmaní všetkých okolností.
Konštatoval, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní prihliadal iba na tvrdenia navrhovateľa, nezaoberal
sa skutočnosťou, či výsledky konania osvedčujú predpoklad úspešnosti návrhu a ani existenciou hrozby
nenapraviteľnej alebo ťažko napraviteľnej ujmy, prípadne či by výkonom rozhodnutia mohol byť zmarený
význam a účinok preskúmania napadnutého rozhodnutia. Svoje tvrdenia argumentačne podporil i

poukazom na označené uznesenia Krajského súdu v Nitre. Opierajúc sa i o ust. § 157 ods. 2 uzavrel,
že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je arbitrárne, nepreskúmateľné a nezákonné, keďže nie je
dostatočne skutkovo aj právne odôvodnené pre rozpor s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Navrhovateľ ani vedľajší účastník na jeho strane sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie odporcu
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že jeho odvolanie
je dôvodné.

Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zrušenia
rozhodcovskéhorozsudkuArbitrážnehosúduKošice,sosídlomKošice,Alžbetina41zodňa19.01.2012
sp. zn. 2C/2841/2012, ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 179,57
eura a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur na účet odporcu do 5 dní od jeho doručenia alebo
v tej istej lehote podať odpor na súde, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal. Dôvody pre zrušenie tohto

rozhodcovskéhorozsudkuopreloust.§40ods.1písm.j/zák.č.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní
(ďalej len "ZRK") a tieto vzhliadol v neplatnosti nároku na sumu 179,57 eura ako osobitnej pohľadávky,
ktorá zodpovedá nákladom poisťovne vynaloženým na uzavretie poistenia, ktorá bola podkladom pre
vydanie rozhodcovského rozsudku, a ktorú podmienku považoval za neprijateľnú. Dňa 20. 05. 2013
doručil súdu prvého stupňa vedľajší účastník na strane navrhovateľa podanie, v ktorom žiadal o odklad

vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/2841/2012 zo dňa 19.
01. 2012 až do právoplatného skončenia vo veci samej.

Podľa § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31. 12. 2014 (ďalej len
"ZRK") doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov

rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Podľa § 40 ods. 1 ZRK účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom
súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len v prípadoch taxatívne uvedených v
tomto ustanovení pod písm. a/ až j/.

Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský
rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť (§ 40 ods. 2 ZRK).

Ako vyplýva z ostatne citovaného ustanovenia, zákon vyslovene neuvádza podmienky, ktoré musia
byť splnené, aby bolo možné odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Rozhodnutie o odklade
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku tak závisí od úvahy súdu. To však neznamená, že takéto
rozhodnutie nemusí mať zákonný podklad (čl. 2 ods. 2 ústavy) a môže byť prejavom svojvôle (čl. 1 ods.1 ústavy), pretože aj na vydanie rozhodnutia o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sú
kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods.
1 dohovoru.

Základným účelom odkladu vykonateľnosti súdneho rozhodnutia a teda analogicky aj rozhodcovského
rozsudku je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné
práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje (čl. 12 ods. 2 ústavy). Odklad vykonateľnosti má
takto mimoriadny charakter, pretože súd v takomto prípade prelamuje právne účinky právoplatného a

vykonateľného rozhodnutia.

Za situácie, že podľa § 51 ods. 3 ZRK, ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie
sa primerane vzťahovali ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, s odkazom na
Občiansky súdny poriadok je potrebné pri rozhodovaní o odklade rozhodcovského rozsudku primerane
aplikovať ustanovenia tohto právneho predpisu vzťahujúce sa na odklad vykonateľnosti súdnych

rozhodnutí. Odklad vykonateľnosti súdneho rozhodnutia je upravený v Občianskom súdnom poriadku
pri obnove konania (§ 233 OSP), dovolaní (§ 243 OSP), mimoriadnom dovolaní (§ 243ha OSP) a pri
správnom súdnictve (§ 250c, § 250n OSP). Dôvody odkladu vykonateľnosti v jednotlivých prípadoch sú
rôzne, pričom zmyslu a účelu odloženia vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku najbližšie zodpovedá
úprava odloženia vykonateľnosti rozhodnutia v dovolacom konaní podľa § 243 OSP. Aj keď odloženie

vykonateľnosti v rámci dovolania predstavuje vážne narušenie vlastností právoplatného rozhodnutia
súdu, ktorými sú nezmeniteľnosť, záväznosť a nimi založené právne istoty, zároveň platí, že ide o
rozhodnutie dočasné a predbežné a odloženie vykonateľnosti bude dôvodné v tých prípadoch, keď
priebeh dovolacieho konania vedie k záveru, že v ňom dovolateľ bude mať úspech a odložením
vykonateľnosti sa predíde následnej reparácii už vykonanej exekúcii (m.m.R90/2000). Dôvody odkladu

vykonateľnosti podľa § 243 OSP, ktoré taktiež nie sú zákonom bližšie vymedzené podľa ustálenej
súdnej praxi a právnej teórie môžu materiálne spočívať iba na 2 predpokladoch a to na úvahe súdu
o možnom úspechu dovolania a v zabránení (neuskutočnení) výkonu exekúcie počas dovolacieho
konania. Tieto hľadiská boli preto akceptovateľné i pri rozhodovaní o návrhu vedľajšieho účastníka na
odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku v danej veci.

Na námietku odvolateľa, ktorý okrem nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj neúplne zisteného
skutkového stavu vytýkal i odňatie mu možnosti konať pred súdom, ako i vzhľadom na zákonnú
povinnosť odvolacieho súdu skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 221 OSP, zaoberal sa odvolací súd

prioritne otázkou, či konanie v danej veci netrpí niektorou z vád vymenovaných v § 221 ods. 1 písm. a-g/
OSP (či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť
účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku
veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie
konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred

súdom konať alebo o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným).

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP odvolací súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 221 ods. 1 písm. f/ OSP je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR
a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozhodnutia súdu vo

vnútroštátnych podmienkach SR ustanovuje § 157 ods. 2 a § 169 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2
OSP, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, jasne, stručne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil. Dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé. Výkladom citovaného
ustanovenia OSP pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen
úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho
nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne záveryzoskutkovýchzisteníprižiadnejmožnejinterpretáciinevyplývajú,anapokontiežlenvšeobecnésúhrnné
zisteniabezšpecifikáciejednotlivýchdôkazov,zktorýchmalibyťtietozisteniavyvodené.Povinnosťsúdu
riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie

spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením
uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi
konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom)
odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia
riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia

súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj
dôvodnosť podaného odvolania. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimiskutočnosťamiajehomyšlienkovýpostupmusíbyťvodôvodneníjednoznačnevysvetlený
nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právnezávery,ktoréprijal.Nietvňommiestapredohadyadomnienky.Účelomodôvodneniarozhodnutia
je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly

správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné.

V preskúmavanej veci je potrebné prisvedčiť námietkam odvolateľa, že napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa vyššie uvedené požiadavky kladené na odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa. Prvostupňový
súd totiž odôvodnenie svojho rozhodnutia, okrem citácie ust. § 40 ods. 3 ZRK a poskytnutia teoreticko-

právneho výkladu inštitútu vykonateľnosti rozhodnutia, oprel len o konštatáciu, že okamžitým výkonom
rozhodcovského rozsudku by navrhovateľovi hrozila závažná ujma a že rozhodcovský rozsudok, ako aj
samotné rozhodcovské konanie je potrebné preskúmať. Takéto odôvodnenie však neposkytuje žiadnu
argumentáciu preukazujúcu, že súd prvého stupňa sa vecou zaoberal a posudzoval dôvodnosť návrhu
vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku

z hľadiska odvolacím súdom vyššie podaného rozboru. Nie je z neho zrejmé, či prvostupňový súd
vôbec pristúpil k predbežnému posúdeniu dôvodnosti návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku
a či na základe takéhoto posúdenia mal aspoň osvedčené, že tento návrh môže byť dôvodný s
dôsledkom zrušenia rozhodcovského rozsudku. Tiež z neho nevyplýva, z čoho súd prvého stupňa
vyvodil reálnu existenciu nebezpečenstva vzniku ujmy navrhovateľovi (napr. z dôvodu výšky priznaného

plnenia, charakteru účastníkov konania) vo vzťahu k sporom dotknutému rozhodcovskému rozsudku,
zvlášť pokiaľ samotný navrhovateľ nielenže návrh na odkladu vykonateľnosti nepodal, ale návrh
vedľajšieho účastníka žiadne dôvody na odklad vykonateľnosti neobsahuje a už vôbec existenciu
nebezpečenstva vzniku ujmy netvrdí. Prvostupňovým súdom koncipované odôvodnenie jeho uznesenia
bez vyhodnotenia týchto okolností tak jasne a zrozumiteľne nedáva odpovede na otázky, ktoré majú

podstatný význam pre posúdenie dôvodnosti požiadavky na odklad vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku, v dôsledku čoho nezodpovedá zákonným požiadavkám, ako i základnému právu účastníka
konania na spravodlivý proces. Preto plne obstojí námietka odporcu, že je nepreskúmateľné, čím došlo
k porušeniu jeho práv a odňatia mu možnosti konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ OSP.
I napriek tomuto zisteniu, ktoré samo o sebe musí viesť k zrušeniu rozhodnutia v napadnutej časti

odvolací súd považuje za potrebné dodať, že súd prvého stupňa prioritne sa musí procesne vysporiadať
so samotným návrhom na odklad vykonateľnosti (čl. 116 spisu) z hľadiska jeho náležitostí a či tento je
podaný oprávnenou osobou, keďže ho podal vedľajší účastník na strane navrhovateľa.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti

podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP), v ktorom súd
prvého stupňa opätovne rozhodne o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, pričom
svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodní, vyporiadajúc sa v ňom i s námietkami odvolateľa
vznesenými v odvolacom konaní.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.