Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Sp/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200054
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200054.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému
úradu Sabinov, katastrálny odbor, Ul. 17. novembra 2, P. O. BOX 1, Sabinov, za účasti J. X., bytom Na
R. XX/XX, R. Q. T., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu č. k.: V- 1318/2013/JU
zo dňa 6. novembra 2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 06. novembra 2013 č. k.: V- 1318/2013/JU.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca rozhodol o návrhu na vklad záložného práva podanom dňa

08.10.2013 a zaevidovanom pod č. k.: V- 1318/2013/JU, ktorého prílohou bola zmluva o zriadení
záložného práva č. 359/2013-RAČ uzavretá medzi účastníkmi konania tak, že návrh na vklad podľa
§ 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v platnom znení zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že plnomocenstvo udelené ProHelp- združeniu občianskoprávnej pomoci
v zastúpení R. J., predsedu združenia, ktorým záložca J. X. splnomocnila združenie na všetky právne

úkony vo vzťahu medzi ním a treťou osobou, a síce spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., je absolútne
neplatné. Na základe uvedeného je možné predpokladať, že združenie je vopred určené spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o., a preto možno dôvodne pochybovať o tom, či bude dôkladne obhajovať záujmy
splnomocniteľa. Plnomocenstvo je podľa názoru odporcu absolútne neplatné pre rozpor záujmov dlžníka
a zástupcu v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Postupom zo strany
navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. To, že splnomocnenca vyberá na

štandardnom zmluvnom formulári veriteľ, je jasným signálom o naplnení konfliktu podľa § 22 ods. 2
OZ, keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude
za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti. To, že POHOTOVOSŤ, s.r.o. vyberá aktuálne
nie „svojho“ advokáta, ale konkrétne „svoje“ občianske združenie je v kontexte predmetu a obsahu
splnomocnenia prejavom jasného konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo podľa odporcu opäť
iba potvrdzuje porušenie § 22 ods. 2 OZ. Splnomocnenie osoby, ktorú spotrebiteľovi (dlžníkovi) vyberie
veriteľ je v rozpore s § 22 ods. 2 OZ, čo potvrdzujú viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napr.

rozhodnutie vo veci sp. zn. 10Sžr/19/2010. V rovine ochrany spotrebiteľa aj keď je dohoda o plnej
moci zaradená na samostatnej listine, ide o štandardnú (typovú) zmluvnú podmienku, ktorej znenie
nemohol spotrebiteľ ovplyvniť. Odporca vyhodnotil takúto dohodu o splnomocnení ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 1 OZ), ktorá je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ), a to z dôvodu, žespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Z obsahu dohody
o splnomocnení vyplýva, že bola predložená ako formulárová typová zmluva, ktorej obsah záložca
nemal možnosť ovplyvniť. Slobodná voľba zástupcu, ktorý by konal v mene dlžníka bola obmedzená.

Skutočnosť, že splnomocnenca uvedeného na tomto formulári vybral záložný veriteľ je v rozpore s § 22
ods. 2 OZ, a preto je podľa § 39 OZ dohoda absolútne neplatná. Zo spornej dohody o splnomocnení
nie je možné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odstrániť rozpor, či záložca mal možnosť výberu
advokáta alebo inej právnickej osoby poskytujúcej právnu pomoc a či jeho vôľa uzavrieť takúto dohodu
bola slobodná a vážna.

Odporca ďalej citoval ustanovenie § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona a ustanovenia Občianskeho
zákonníka § 22 ods. 2, § 37 ods. 1 a § 39.

Navrhovateľ podal včas opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie z dôvodu, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými

ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa,
vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení
sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto
udelil ProHelp- združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na
uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy

vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením
predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s
nehnuteľnosťou v mene záložcu- splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú
priamo záložcovi.

Domnieva sa, že napadnuté rozhodnutie odporcu vychádza len z ničím nepodložených predpokladov.
Správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní rozhodnutia zo spoľahlivo
zisteného stavu veci.
K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uvádza, že splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o

splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o
právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí
len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Na predmetnom právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z
jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Poukazuje tiež na to,

že zo spisu správneho orgánu nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval
alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok
zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Dohoda o splnomocnení ako
právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť
právnehoúkonuzákon.Jetedazrejmé,žepredloženéplnomocenstvojesamostatnýmprávnymúkonom

uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej
dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo
ovplyvňoval jeho obsah.

Navrhovateľa poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore s ustanoveniami

Občianskeho zákonníka § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 37 ods. 1, zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní § 3 ods. 5, § 32 ods. 2, § 46, § 47 ods. 3, zákona č. 162/1995 Zb. (Katastrálny
zákon) § 22 ods. 5, § 31 ods. 1, ktoré citoval.

Na základe uvedeného má navrhovateľ za to, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne

sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne
nesprávne zistil skutkový stav a dohodu o splnomocnení nesprávne právne posúdil a rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť zotrvávajúc na svojom právnom

názore.

Krajský súd podľa § 250l a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie, pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, ktorísvoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a zároveň súhlasili s tým, aby súd pojednával v ich
neprítomnosti a vypočul účastníčku správneho konania J. X. na pojednávaní dňa 18.02.2014. Ďalej sa
oboznámil s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa

nie je dôvodný.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ dňa 08.10.2013 podal návrh na vklad zmluvy
o zriadení záložného práva č. 359/2013-RAČ do katastra nehnuteľností. K návrhu súčasne pripojil
uvedenú zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 23.09.2013 uzatvorenú podľa § 151a a nasl. OZ,

ktorú za záložcu uzavrelo na základe dohody o splnomocnení ProHelp- združenie občianskoprávnej
pomoci v zastúpení R. J., predsedu združenia. Z predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva
vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k bezpodielovému a podielovému
spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. zmluvy, v prospech záložného veriteľa,
a to na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú
na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. zo dňa 04.05.2012 uzatvorenej medzi záložným veriteľom

na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 350,00 Eur,
spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných
podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Prílohou návrhu je aj dohoda o splnomocnení, ktorou „...splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp
plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto
dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu
aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky
konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Združenie ProHelp

poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok so
Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku
Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene
splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom

vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva
ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp
sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere, vrátane skutočností, že záložné právo vzniká
vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s

ohľadom na platný právny poriadok SR. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na
všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto
dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho
záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky
pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti

s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol
pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho
zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Následne
sú bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa.

Účastníčka správneho konania J. X. na pojednávaní dňa 18.02.2014 uviedla, že nikto s ňou udelenie
plnomocenstva osobne neprerokoval. Žiadneho pána J. nepozná. V žiadnom prípade by nesúhlasila s
tým, že pre 350 Eur, ktoré súrne potreboval jej syn, by prišla o dom a celý majetok. Nikomu nič nedávala,
uviedli ju do omylu, pretože medzi zmluvami o úvere jej dali podpísať aj zmluvu o splnomocnení.
V žiadnom prípade nesúhlasí, aby na rodinný dom, intravilán a pozemky v extraviláne obce X. bolo

zriaďované záložné právo, ktoré za ňu podpísal pán J., ktorý s ňou o ničom nerokoval, nikdy v živote
ho nevidela a plnomocenstvo mu neudelila, pretože nemala vedomosť o tom, že nejakú dohodu o
splnomocnení podpisuje. Navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 552 OZ pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka

zálohom vecí alebo práva je upravené v časti o vecných právach.

Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(ďalej len „katastrálny zákon“) v znení neskorších predpisov v § 4 ods. 1, 2, 3 upravuje, že právak nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom
práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom
práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú

právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia - práva k
nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento
zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - právne účinky vkladu vznikajú na základe
právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (podľa § 1 ods. 1 druhá veta - súčasťou
katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to vlastníckom práve, záložnom práve...).

Ustanovenie § 30 ods. 3 a 4 Katastrálneho zákona upravuje náležitosti návrhov na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä
oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy

vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s
nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pri rozhodovaní o povolení vkladu
prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu.

Z uvedeného ustanovenia katastrálneho zákona, aj podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že odporca
bol oprávnený a povinný skúmať aj náležitosti dohody o splnomocnení, ktorou dlžník splnomocnil
Združenie ProHelp na uzavretie záložnej zmluvy.

Podľa § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného

veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva
(záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1, 2 OZ záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o
vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. V zmluve o zriadení

záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a záloh.

Podľa § 151d ods. 1 veta prvá OZ zálohom môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový
priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3, záložné právo možno zriadiť
na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo a inú majetkovú hodnotu, ktoré

patria záložcovi.

Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri
nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 22 ods. 1 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia
vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa ods. 2, zastupovať iného nemôže ten, kto
sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami
zastúpeného.

Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť

rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi
jejednostrannýmprávnymúkonomapodľa§34OZprávnyúkonjeprejavvôlesmerujúcinajmäkvzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 OZ).V citovanom ustanovení sú obsiahnuté niektoré náležitosti právneho úkonu, ktoré determinujú platnosť
prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku (zrušeniu) práv alebo povinností, ktoré právne

predpisy s takým prejavom spájajú. Platný právny úkon takto predpokladá, že k prejavu vôle došlo
okrem iného aj slobodne a vážne. Ak má byť dohoda o splnomocnení právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá
ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6

M Cdo 9/2012). Takáto slobodná vôľa splnomocniteľa však bola v danom prípade obmedzená, ak
v predtlači dohody o splnomocnení je ako splnomocnenec uvedené konkrétne Združenie ProHelp.
Zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. V prejednávanej veci
nebola hodnoverne preukázaná vôľa dlžníka splnomocniť na uzavretie zmluvy o zriadení záložného
práva vopred predformulované Združenie ProHelp. Navyše z obsahu spisu ako aj z formy uzavretej
zmluvy o úvere je zrejmé a nepochybné, že dlžník udelil predmetné plnomocenstvo v priamom

súvise so zmluvou o úvere a poskytnutými finančnými prostriedkami zo strany veriteľa, čo na
pojednávaní potvrdila aj účastníčka správneho konania J. X. keď uviedla, že spolu so zmluvou o
úvere podpisovala viacero papierov a o tom, že podpisuje dohodu o splnomocnení vôbec nevedela.
Splnomocnenca na zastupovanie tak nevyberal sám budúci dlžník, ale poskytovateľ úveru. Týmto
postupom bol znemožnený slobodný výber spôsobu konania pri uzatváraní záložnej zmluvy zo strany

J. X., čím bol porušený prejav slobodnej vôle dlžníka ako splnomocniteľa pri uzatváraní právneho
úkonu. Splnomocniteľovi nebola daná reálna možnosť odmietnuť udelenie plnomocenstva, ak mal
záujem o poskytnutie peňažného úveru. Uvedenie splnomocnenca v predtlači formulárovej dohody
o plnomocenstve jednoznačne potvrdzuje skutočnosť, že v danom prípade nešlo o slobodnú vôľu
splnomocniteľavovýbereosobysplnomocnenca,resp.vôbecovôľuuzavrieťslobodneavážnesamotnú

zmluvu s vedomím si možných dôsledkov tohto právneho úkonu.

Skutočnosť, že ide o vopred určeného splnomocnenca zo strany navrhovateľa, poskytovateľa úveru a
záložného veriteľa, bezpochyby odôvodňuje záver v tom smere, že takto udelené plnomocenstvo je v

rozpore s § 22 ods. 2 OZ, keďže vzniká dôvodná pochybnosť v tom smere, že záujmy splnomocnenca
sú v danom prípade v rozpore so záujmami splnomocniteľa.

Ak teda odporca v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že dohoda o plnej moci v uvedenom prípade

predstavuje formulárovú typovú zmluvu, pri ktorej dlžník nemôže ovplyvniť výber splnomocnenca,
súd sa s týmto záverom v plnom rozsahu stotožňuje. Z rovnakých dôvodov sa súd stotožňuje aj s
tvrdeným rozporom v záujmoch splnomocniteľa a splnomocnenca v zmysle § 22 ods. 2 OZ. Udelené
plnomocenstvo je preto absolútne neplatným právnym úkonom, na základe ktorého nemohlo dôjsť k
platnému uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú v mene J. X. uzavrelo s navrhovateľom

ním vybrané Združenie ProHelp.

Vzhľadom na uvedené krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne
potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p.
a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľ v konaní nemal úspech, odporca a J. X.
aj pri úspechu v konaní zo zákona nemajú nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v troch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.