Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/188/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312219909
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1312219909.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci navrhovateľa: Ing. J. E., C. X, C.,
proti odporcovi: Ing. B. E., F.. XX. Q. XX/D, K., zastúpenému advokátkou JUDr. Michaelou Volekovou,
Trnavská 27, Bratislava, o náhradu škody 6.000.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 45C/2/2013-112, zo dňa 7.11.2013, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd zmenu návrhu na začatie konania spočívajúcu v jeho rozšírení o zaplatenie 19.200.000
eur n e p r i p ú š ť a .

II. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

III. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
odporcovi náhradu trov konania 44.753,46 eura do rúk jeho právnej zástupkyne do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Vodôvodneníuviedol,ženavrhovateľsasvojimnávrhomdomáhalododporcu náhradyškody6.000.000

eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.1.2008 do zaplatenia. Podľa návrhu mu škoda vznikla tým,
že odporca ako predbežný správca porušil povinnosti vyplývajúce zo zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.
č. 7/2005 Z.z.“), keď nezistil majetok dlžníka, neinformoval a ani nezvolával jeho veriteľov, čím dosiahol
výmaz spoločnosti EURO SAVE-FINANCE, s.r.o., Tomášikova 30, Bratislava (ďalej len „EURO SAVE-
FINANCE“), z obchodného registra.

Uplatnený nárok súd prvého stupňa právne posúdil podľa § 12 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zák. č. 8/2005
Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 8/2005 Z.z.“), § 21 ods.
1, § 74 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 a ods. 5 zák. č. 7/2005 Z.z. a § 420 ods. 1, § 441, § 442 ods. 1,
§ 100 ods. 1, § 101 a § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k.
6K/5/2009-59, zo dňa 23.3.2009, právoplatným 27.3.2009, sa začalo na návrh dlžníka konkurzné

konanie voči dlžníkovi EURO SAVE-FINANCE. Po začatí konkurzného konania z predloženého
zoznamu majetku konkurzný súd zisťoval hodnotu majetku dlžníka, a pretože mal pochybnosti o tom,
či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu, ustanovil uznesením sp.
zn. 6K/5/2009, zo dňa 30.3.2009, dlžníkovi predbežného správcu. Odporca ako predbežný správcaspoločnosti vyzval listom z 8.4.2009 dlžníka EURO SAVE-FINANCE k predloženiu účtovníctva a
deklarácii všetkého majetku dlžníka za obdobie posledných troch rokov pred začatím konkurzného
konania, v ktorom špecifikoval doklady potrebné pre rozhodnutie súdu. Výzva bola doručená dlžníkovi

dňa 16.4.2009. Tento list odporca zaslal aj navrhovateľovi, v tom čase konateľovi spoločnosti (výzva
mu bola doručená dňa 9.4.2009). Dňa 16.4.2009 doručila právna zástupkyňa navrhovateľa Mgr. B.
O. odpoveď predbežnému správcovi, v ktorej navrhovateľ uviedol, že zo strany Ing. Sojku mu neboli
odovzdané žiadne účtovné a ani iné doklady o činnosti a hospodárení spoločnosti, a preto mu nemôže
predmetné doklady predložiť. Predbežný správca zaslal rovnakú výzvu na predloženiu kompletnej

účtovnej dokumentácie dlžníka a dokladov týkajúcich sa majetku dlžníka za určené obdobie aj Ing. A.,
avšak ani tento predbežnému správcovi nepredložil žiadané doklady. Podľa súdu prvého stupňa to boli
predovšetkým dlžník a navrhovateľ ako jeho štatutárny orgán, ktorý neposkytli súčinnosť správcovi pri
zisťovaní majetku spoločnosti, ktorá im vyplývala z § 74 ods. 2 a § 75 ods. 4, ods. 5 zák. č. 7/2005
Z.z., neoznámili mu rozhodujúce skutočnosti o majetku spoločnosti, ktoré im boli známe a na
ktoré sa navrhovateľ odvoláva v návrhu, napr. nepredložil doklad o existencii ním tvrdenej databázy

spoločnosti, audit spoločnosti vypracovaný Ing. M. K. zo dňa 15.8.2007, a iné listinné dôkazy. Predbežný
správca na základe predloženého zoznamu majetku, účtovných podkladov dlžníka a ďalších zistených
skutočností identifikoval zostatky na jeho účtoch v bankách vo výške 102,82 eura, zostatok v pokladni
1.139,48 eura a pohľadávky vo výške 603,53 eura, na základe čoho skonštatoval, že majetok dlžníka
predstavoval 1.845,83 eura, nemal teda hodnotu ani 6.638,78 eura podľa § 9 vyhl. č. 665/2005 Z.z.,

ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Súd prvého stupňa k veci ďalej uviedol, že počas konkurzného konania dohľad nad činnosťou
predbežného správcu vykonával konkurzný súd, požadoval od správcu správy o majetku dlžníka a

vykonaných úkonoch podľa § 41 zák. č. 7/2005 Z.z. a po zistení, že majetok dlžníka nepostačuje ani na
úhradunákladovkonkurzu,vzmysle§20ods.1tohtozákonarozhodolozastaveníkonkurznéhokonania
pre nedostatok majetku dlžníka uznesením sp. zn. 6K/5/2009, zo dňa 30.4.2009. Toto uznesenie bolo
doručené aj navrhovateľovi, ktorý nepodal odvolanie proti uzneseniu o zastavení konkurzného konania
a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.5.2009.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že v konaní nebolo
preukázané splnenie základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú odporcom
ako predbežným správcom konkurznej podstaty, predovšetkým porušenie povinností predbežného
správcu a vznik škody ako majetkovej ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Ďalej nebola

preukázaná ani príčinná súvislosť medzi týmto porušením a vznikom škody a zavinenie. V prípade, ak
by bol zistený majetok spoločnosti, súd by vyhlásil konkurz a došlo by k zániku a výmazu spoločnosti
a z výťažku by mohli byť uspokojení veritelia spoločnosti a nie spoločník spoločnosti. Navrhovateľ vo
vzťahu k celému uplatnenému nároku nepreukázal priamu a bezprostrednú príčinnú súvislosť. Navyše
mal za to, že navrhovateľ nebránil svoj právny záujem riadne, keď nepodal ani odvolanie proti uzneseniu

o zastavení konkurzného konania a nepodal predbežnému správcovi žiadne informácie ani doklady
prezentujúce činnosť spoločnosti. Keďže nebola splnená ani jedna z uvedených podmienok vzniku
zodpovednosti za škodu, základ nároku na náhradu škody nebol daný.

Navrhovateľ si ďalej uplatnil náhradu škody nemajetkového charakteru, satisfakciu za ublíženie na

zdraví, sťaženie spoločenského uplatnenia a spôsobenie následnej škody z titulu pochybenia štátnych
orgánov vedomým protizákonným konaním ako druhoradá insolventnosť, exekúcie, zastavenie životne
dôležitých médií (internet, plyn, elektrika, voda), ktorú nepreukázal, preto súd prvého stupňa v tejto časti
návrh ako nedôvodný zamietol.

Ak mala navrhovateľovi ako spoločníkovi vzniknúť škoda konaním Ing. A., konateľa spoločnosti EURO
SAVE-FINANCE tým, že dva dni pred podaným návrhom na konkurz predal majetok spoločnosti, ktorý
použil pri zakladaní novej spoločnosti EUROLIVE plus, s.r.o., ako aj know-how, databázu klientov a
pod., tento nárok nesúvisí s predmetom tohto konania, nakoľko ide o zodpovednosť konateľa, ktorý
bol povinný zabezpečiť aj riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, informovať spoločníkov

o záležitostiach spoločnosti, a ak ako konateľ porušil svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, je
povinný nahradiť škodu, ktorú spoločnosti spôsobil podľa § 135 a § 135a Obchodného zákonníka.Pri rozhodovaní súd prvého stupňa prihliadol aj na námietku premlčania vznesenú odporcom, ktorú
považovalzaprávneopodstatnenúapremlčanéprávoveriteľovipreto nepriznal(§100ods.1Obč.zák.).

Uplatnený nárok posúdil podľa § 12 ods. 1 zák. č. 8/2005 Z.z., v zmysle ktorého správca zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka. Ten v § 106 ods. 1, pri právach na náhradu škody, stanovuje subjektívna premlčaciu dobu
dvojročnú, ktorá plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá a
objektívnu trojročnú premlčaciu dobu, ktorá plynie odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla

(§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu škody vo vzťahu k
odporcovi ako predbežnému správcovi z toho dôvodu, že došlo k výmazu spoločnosti EURO SAVE-
FINANCEvdôsledkukonkurzu.Navrhovateľsatedamoholdozvedieťoškodez rozhodnutiaOkresného
súdu Bratislava I sp. zn. 6K/5/2009, zo dňa 30.4.2009, o zastavení konkurzného konania voči dlžníkovi
EURO SAVE-FINANCE, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23.5.2009 a ktoré mu bolo doručené alebo sa
mohol dozvedieť o škode výmazom spoločnosti z obchodného registra dňa 17.6.2009.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade všeobecná trojročná objektívna premlčacia
doba začala plynúť najneskôr 17.6.2009, kedy bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra.
Navrhovateľ podal návrh na súd dňa 13.12.2012, teda v čase, kedy už uplatňované právo bolo
premlčané. Keďže odporca vzniesol námietku premlčania, súd prvého stupňa návrh zamietol, pretože

nárok navrhovateľa domáhať sa tohto práva na súde zanikol.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi
priznal náhradu za právne zastúpenie podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov tak, že za základnú sadzbu tarifnej

odmeny za jeden úkon právnej služby podľa jej § 10 ods. 1 určil sumu 12.425,01 eura a za 3 úkony
(prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom podľa § 13a ods. 1 písm. a), účasť na
pojednávaniach dňa 24.9.2013 a 7.11.2013 podľa jej § 13a ods. 1 písm. d)), spolu s režijným paušálom
3 x 7,81 eura podľa § 16 ods. 3 vyhl., zvýšenej o 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 vyhl., čo predstavuje
sumu 44.753,46 eura.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a odporcovi uložiť
povinnosť zaplatiť mu náhradu škody 25.200.000 eur s príslušenstvom, resp. zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie. Mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a že konanie malo vady, ktoré mohli

maťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,keďneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súdu prvého stupňa vytkol, že odmietol vypočuť kľúčových
svedkov, zabudol na vypočutie odporcu, nerešpektoval predložené písomné dôkazy, nechcel vidieť
dokumenty „vyrobené na objednávku konkurznému súdu správcom“ a expresne rozhodol.

OpätovnepoukázalnanezákonnýpostupOkresnéhosúduBratislavaIakoregistrovéhosúdu,ktorýprijal
9.3.2009 návrh na vyhlásenie konkurzu spoločnosti EURO SAVE-FINANCE od neoprávnenej osoby a
ustanovil odporcu za predbežného správcu, ktorý bol schopný dodať také materiály, aby bola spoločnosť
vymazaná z obchodného registra. Mal za to, že odporca pri svojej práci porušil rad zákonov a súd jeho

konanie neusmerňoval. Po zistení, že navrhovateľ je konateľom, bol odporca povinný na to upozorniť
súd. Ako správca mal konať v intenciách zákona, oznámiť to súdu a požiadať o súčinnosť orgány
činné v trestnom konaní. Odporca podľa neho svojím vedomým konaním prispel k likvidácii spoločnosti
nezákonným spôsobom. Uviedol, že uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6K/5/2009, zo
dňa 30.4.2009 bolo vydané na základe falošného prehlásenia odporcu, na podklade čoho došlo

k neoprávnenému výmazu spoločnosti EURO SAVE-FINANCE z obchodného registra. Mimoriadne
zaujímavé podľa neho je konštatovanie súdu prvého stupňa, že správca z opatrnosti zaslal výzvu na
predloženie dokladov aj na adresu navrhovateľa, t.j. zistil, že osoba, ktorá podala podnet na konkurz,
nie je konateľom, teda oprávnenou osobou. Mal za to, že súd zaslal na adresu dlžníka rozhodnutie,
napriek tomu, že medzi tým aj konkurzný súd aj správca zistili, že osoba, ktorá podala podnet na

konkurz a konateľ spoločnosti, sú dve rôzne osoby. „Opatrný“ súd sa uspokojil s prevzatím rozhodnutia
neoprávnenou osobou; tento rozsudok nebol dodnes doručený právnemu zástupcovi konateľa. Podľa
neho rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a tým všetky následné úkony boli vedome protizákonné.
Vyprosoval si, aby ho súd prvého stupňa poučoval o tom, kedy sa dozvedel o škode. Mal za to, žekonkurz nemal byť a odporca ako správca nemal podvádzať. Uviedol, že v prejednávanej veci ide o to,
že rozhodnutie bolo doručené neoprávnenej osobe, čo je pochybením súdu a odporcu ako správcu. Pre
podozrenie z korupcie a klientelizmu, ako i pre arogantný prístup a pre podozrenie zo zaujatosti, žiadal

vylúčiť z prejednávania veci JUDr. Danielu Linetovú.

Navrhovateľ v odvolaní navrhol zmenu návrhu jeho rozšírením o zaplatenie 19.200.000 eur (miesto
pôvodne uplatnených 6.000.000 eur žiadal 25.200.000 eur); zmenu návrhu neodôvodnil. Nakoľko
výsledky doterajšieho konania nemôžu byť podkladom pre konanie o zmenenom a neodôvodnenom

návrhu, odvolací súd v zmysle § 95 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. požadovanú zmenu
návrhu nepripustil (výrok I.).

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.2.2016 (§ 211 ods.
2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal náhrady škody spôsobenej nekonaním odporcu
ako predbežného správcu v konkurznom konaní, čo viedlo k zastaveniu konkurzného konania proti
spoločnosti EURO SAVE-FINANCE a následnému výmazu tejto spoločnosti z obchodného registra.
Súd prvého stupňa zamietol návrh jednak preto, že neboli preukázané základné predpoklady vzniku

zodpovednosti za škodu spôsobenú odporcom ako predbežným správcom v konkurznom konaní ako aj
preto, že uplatnený nárok považoval na základe námietky odporcu za premlčaný.

S prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania mal súd prvého stupňa posudzovať prednostne
opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania ešte pred prípadným zisťovaním predpokladov vzniku

zodpovednostizaškodu(porovnajR29/1983);odvolacísúdsapripreskúmavanínapadnutéhorozsudku
týmto riadil a prioritne sa zaoberal tým, či bol záver súdu prvého stupňa o premlčaní uplatneného nároku
správny.

Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných

dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo
neprimeranej dobe nútené splniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba
a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe
oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tým dosiahnuť stav, v rámci ktorého sa už oprávnená osoba
nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Následkom účinne vznesenej námietky premlčania

v občianskom súdnom konaní je, že premlčané právo nemožno oprávnenému priznať (§ 100 ods. 1
tretia veta Obč. zák.).

Občiansky zákonník v § 106 ustanovuje premlčaciu dobu subjektívnu (§ 106 ods. 1 Obč. zák.) a dlhšiu
objektívnu (§ 106 ods. 2 Obč. zák.). Ich začiatok je upravený odlišne, pričom ak sa skončí plynutie jednej

z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému prípadne ešte plynie druhá premlčacia
doba. Občiansky zákonník viaže premlčanie práva na náhradu škody uplynutím subjektívnej dvojročnej
premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného o škode ako majetkovej ujme určitého druhu
a rozsahu vyčísliteľnej v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody
uplatniť aj na súde a o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Subjektívna premlčacia doba plynie v

rámci lehoty objektívnej, to znamená, že právo na náhradu škody sa s ohľadom na požiadavku právnej
istoty premlčí najneskôr za tri roky, ak ide o škodu spôsobenú neúmyselne alebo za desať rokov, ak
ide o škodu spôsobenú úmyselne, a to odo dňa, kedy došlo k vzniku škody, t.j. od škodovej udalosti.
Táto škodová udalosť zahŕňa nielen porušenie právnej povinnosti, teda protiprávny úkon či právne
kvalifikovanú udalosť, ktoré viedli ku vzniku škody, ale aj vznik škody samej.

Pokiaľ navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody uplatnil z dôvodu, že odporca ako predbežný správca
nekonaním svojej povinnosti spôsobil výmaz spoločnosti EURO SAVE - FINANCE z obchodného
registra, čím mu spôsobil škodu 6.000.000 eur, tak súd prvého stupňa vzhľadom na námietku premlčania
vznesenú odporcom pri skúmaní začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby správne uzavrel, že

dňom, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, bol deň 17.6.2009 ako deň výmazu spoločnosti
z obchodného registra. Objektívna premlčacia doba tak uplynula dňa 17.6.2012, t.j. pred začatím
predmetného konania na základe návrhu, doručeného súdu prvého stupňa dňa 13.12.2012. Po zistení,
že vznesená námietka premlčania je dôvodná, súd prvého stupňa správne zamietol návrh a nebolo užpotrebné, aby sa zaoberal ďalšími predpokladmi vzniku zodpovednosti odporcu za škodu. Odvolacie
námietky navrhovateľa týkajúce sa činnosti odporcu ako predbežného správcu či nezaoberania sa a
nerešpektovania predložených dôkazov zo strany súdu prvého stupňa preto nemajú vplyv na premlčanie

uplatneného práva na náhradu škody.

K žiadosti navrhovateľa o vylúčenie sudkyne súdu prvého stupňa JUDr. Daniely Linetovej z
prejednávania jeho vecí pre podozrenie z korupcie a klientelizmu a pre jej arogantný prístup odvolací
súd uvádza, že navrhovateľ nepreukázal žiadne skutočnosti, na základe ktorých by odvolací súd mohol

dôjsť k záveru, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle §
219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil (výrok II.).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §

142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešnému odporcovi trovy nevznikli a preto mu odvolací súd
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok III.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.