Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 20, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/284/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203579
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7813203579.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudcovJUDr.

Ľuboša Kunay a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom v Prahe,
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpeného Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej W. E., nar. XX.X.XXXX,
bytom v Y. č. XXX, v konaní o zaplatenie 387 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava č.k. 5C/150/2013-54 zo dňa 27.10.2014

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 387
€ od 3.10.2010 do zaplatenia, z r u š u j e rozsudok č.k. 5C/150/2013-54 zo dňa 27.10.2014 vo výroku

o zamietnutí žaloby v tejto časti a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti p o t v r d z u j e rozsudok.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 387 € spolu so 6% ročným úrokom odo
dňa 24.9.2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,29 €, do troch

dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu na uplatnenie pohľadávky v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotousporu(ďalejlenNariadenie),ktorýmsažalobcadomáhalzaplatenia zmenkovejsumyvovýške
387 € s prísl. a náhrady trov konania.

3. Zo zmenky predloženej žalobcom zistil, že táto bola vystavená žalovanou dňa 26.4.2010 v Tornali na
zmenkovú sumu 387 €. V ďalšej časti zmenky sa nachádza text nasledovného znenia: „zaplatím za túto
zmenku pri predložení na rad Pohotovosť s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., Oddiel: Sro, Vložka číslo: 23636/B, sumu
tristoosemdesiatsedem Eur (zmenková suma slovom) a zmenkový úrok 0,25 % denne od 3. októbra
2010 (dátum začiatku úročenia - mesiac uviesť slovom), splatné: Pohotovosť s. r. o., Pribinova 25,

811 09 Bratislava, bez protestu, na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Ďalšiu časť
textu tvorili osobné údaje žalovanej, vyplnené ručne, jej podpis a označenie čísla zmluvy, ku ktorej sa
zmenka vzťahovala: XXXXXXXXX. Na druhej strane zmenky sa nachádzal text „Namiesto nás na radCD Consulting s. r. o., K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705
a súčasne tam bol odtlačok pečiatky spoločnosti Pohotovosť s. r. o., a podpis.

4. Po posúdení formálnych náležitostí zmenky v zmysle ust. § 75 zák. č. 191/1950 Sb. súd uplatnený
nárok posúdil aj v súvislosti s právnou úpravou viažucou sa na ochranu spotrebiteľa, teda na § 4 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol účinný v čase
vystavenia zmenky, vo vyššie citovanom ustanovení § 4 ods. 6, vymedzuje určité pravidlo pre vyplnenie
zabezpečovacích zmeniek, ktoré súvisia so spotrebiteľským úverom. Z uvedeného ustanovenia vyplýva

okrem iného aj to, že veriteľ zodpovedá za škodu, ktorá vznikne spotrebiteľovi porušením v odseku
6. Pokiaľ teda pôvodný veriteľ zmenky (spoločnosť Pohotovosť s.r.o.) porušil povinnosti pri vyplňovaní
zmenky vyplývajúcu s ust. 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch a následne postúpil takú zmenku
indosamentom na ďalšieho nadobúdateľa, zodpovedá za škodu, ktorá týmto spôsobom vznikla. Z
toho vyplýva aj právo spotrebiteľa žalovaného, uplatniť si voči pôvodnému veriteľovi náhradu škody.
Mal za to, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke,

neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Rovnako neupravuje koniec lehoty na úročenie,
preto ak nie je v úrokovej doložke koniec úročenia stanovený, zmenková suma sa úročí až do splatnosti
zmenky, keďže od splatnosti až do zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu postihový 6 % úrok. V
prípade, ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, platnosť právnych úkonov,
t.j. jednotlivých zápisov na zmenke sa spravuje všeobecnými ustanoveniami Zákona č. 40/1964 Zb. -

Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na
zmenke je potrebné vychádzať z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, skúmať, či pre neprimeranú
výšku úroku nie je právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi neplatný. Zmenkový úrok, rovnako ako
úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška
musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov však nie

je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje. Pri tomto
závere súd vychádzal zo skutočnosti, že v čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby uplatňované
bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti nižšie ako 14 % ročne (údaj zistený
z internetovej stránky NBS), ktorú sadzbu, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, resp. 91,25 %
ročne, viacnásobne prevyšuje. Súd úrokovú doložku na zmenke považoval za neplatnú pre rozpor s

dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, preto žalobu v tejto časti zamietol.
Súd žalovanú zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy, zmenovej odmeny a 6 % ročného úroku zo
zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky, t. j. v danom prípade odo dňa nasledujúceho po doručení
návrhu žalovanej z dôvodu, že žalobca nepredložil dôkaz, kedy pred podaním návrhu predložil zmenku
žalovanej k zaplateniu, teda kedy sa stala zmenka zročnou. Súd vychádzal z toho, že za predloženie

zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde, preto žalobcovi 6 % ročný úrok
z omeškania priznal od 24.09.2013, teda dňom nasledujúcim po doručení návrhu žalovanému a v
prevyšujúcej časti žalobný návrh na zaplatenie 6% úrokov zo zmenkovej sumy zamietol.

5. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný,

čo do priznanej zmenkovej istiny vo výške 387 €, čiastočne ohľadom 6 % úroku a zmenkovej odmeny,
bol však neúspešný v časti nepriznaného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy, čo
niekoľkonásobne prevyšuje žalovanú istinu a čiastočne aj ohľadom uplatneného 6% ročného úroku zo
zmenkovej sumy, preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu
trov konania nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti zamietavému výroku a
voči výroku o nepriznaní náhrady trov konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov
podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/, 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
a z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., teda z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Namietal, že súd vykonal dokazovanie listinami, pričom účastníci takéto dokazovanie
nenavrhli. Súd mal vychádzať len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonať len dôkazy navrhnuté
účastníkmi. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, voči forme a obsahu

ktorej zo strany žalovanej neboli vznesené žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá
by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Neboli splnené
podmienky pre vykonanie iných dôkazov než navrhnutých účastníkmi konania v zmysle ust. § 120
ods. 1 O.s.p. V prejednávanej veci súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jejpríslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku bolo výlučne predloženie
originálu zmenky. Žalovaná mohla vzniesť námietky voči zmenke na základe článku 5 ods. 3 a ods.
6 Nariadenia, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté vzhľadom na

uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia. Súd sám nemôže vznášať voči zmenke námietky
za žalovanú. Súd z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie, preukazujúce charakter žalovanej ako
spotrebiteľa, pričom žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedomáhala, uplatnenú pohľadávku
nerozporovala a svojím konaním ju prakticky uznala. Súd teda dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a

práva Európskej únie. Poukázal ďalej na to, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a
nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je pritom platná, je samostatným
abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami
než sú na zmenke uvedené. Súd prvého stupňa sa pritom aplikáciou zákona 191/1950 Sb. nezaoberal,
hoci predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový vzťah. Súd ignoroval ust. § 17 cit.
zák., v zmysle ktorého odporca vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky

voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak
nemôže urobiť sám odporca, tým menej tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj odporca vznesie námietky,
je na ňom, aby ich oprávnenosť preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na odporcovi a nie je
možné ho preniesť na navrhovateľa. Následkom toho bolo nesprávne rozhodnutie vo veci, súd porušil
poučovaciu povinnosť súdu prekročením ust. § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní

jednotlivých dôkazných prostriedkov a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné
prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.
Nesúhlasil so záverom súdu, že dohoda o vypĺňacom práve blanko zmenky by mala predstavovať
neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných (správne spotrebiteľských - poznámka
odvolacieho súdu) úverov. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby

na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška
zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zákon zároveň nelimitoval použitie
iba istého druhu zmeniek, a teda prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj
blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Z uvedeného je zrejmé, že
dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou

ani v prostredí spotrebiteľských úverov, keďže právna úprava explicitne pripúšťala používanie blanko
zmeniek. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu, že zmenkový úrok sa prieči dobrým mravom ako aj s ich užším
vymedzením - so zásadami poctivého obchodného styku. Poukázal na to, že zmenku vystavila žalovaná,
túto dobrovoľne podpísala a išlo o prejav jej slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na
zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaná teda mala vedomosť o tom, že sadzba

zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne
súhlasila. V tomto smere poukázal na rozsudok NS ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25Cdo/1839/2000.

7. Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

8. Žalobca v odvolacom konaní zobral čiastočne späť návrh na začatie konania v časti o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne a navrhol konanie v tejto časti zastaviť.

9 Žalovaná voči späťvzatiu nemala námietky.

10. Krajský súd v Košiciach v zmysle ust. § 370 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) rozhodol
o pripustení čiastočného späťvzatia o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy
387 € od 3.10.2010 do zaplatenia, zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v tejto časti a konanie
v tejto časti zastavil.

11. Predmetom odvolacieho konania tak zostal zamietavý výrok rozsudku v prevyšujúcej časti, t.j. výrok
o zamietnutí zmenkového úroku 0,25% denne zo sumy 387 € od 3.10.2010 do zaplatenia, výrok o
zamietnutí 6% ročného úroku zo sumy 387 € od 17.12.2010 do 23.9.2013 (ďalej len zamietavý výrok)
a súvisiaci výrok o trovách konania.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v
rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods.2 pís. a/,b,/f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. §
365 ods. 1 pís. b/, d/, h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

13. Žalobca v odvolaní napáda zamietavý výrok, preto predmetom odvolacieho prieskumu bol iba tento
zamietavý výrok a súvisiaci výrok o trovách konania strán.

14. V ostatnej časti, t.j. pokiaľ bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške
387 € spolu so 6% ročným úrokom od dňa 24.9.2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3

% zmenkovej sumy, teda 1,29 € rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho
prieskumu.

15. Rozsudok je v napadnutom výroku o zamietnutí zmenkového úroku 0,25% denne zo zmenkovej
sumy, ako aj vo výroku o zamietnutí 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy do 23.9.2013 vecne správny,
preto ho odvolací súd zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20.4.2017 o 13.30 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 12.4.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
3 CSP.

17. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods.
1 písm. f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom,konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci arozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP ide o odvolacie dôvody podľa ust. §
365 ods. 1 pís. b/, d/, h/, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

19. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti dojednania zmenkového
úroku z dôvodov, ako ich veľmi výstižne uviedol súd prvej inštancie a na ktoré odvolací súd v
podrobnostiach odkazuje.

21. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu o nepreukázaní doby, kedy bola zmenka

predložená na platenie (kedy sa stala zročnou), z ktorého dôvodu za predloženie zmenky žalovanej na
platenie možno považovať až jej uplatnenie na súde.

22. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd uvádza nasledovné :

Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium
Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení :

I. Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez

ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že :
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného

dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez
ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností
prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak
výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

23. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 8/2015 pod číslom 93.

24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd môže aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky
vystaviteľom zmenky preskúmať a posúdiť nárok na uplatnený zmenkový úrok, či tento nie je uplatnený

v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na jeho výšku, teda platnosť dohody o zmenkovom úroku súd
skúma ex offo. Súd má teda právo a povinnosť vyhodnotiť, či dohodnutý úrok je primeraný a ak túto
podmienku nespĺňa, návrh v časti úroku zamietnuť.

25. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza

alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Obč. zák.).

26. Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z
povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že
túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

27. Zmenkový úrok rovnako ako úroky dohodnuté pri poskytovaní pôžičky alebo úveru predstavuje
odmenu za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu

28. Zmenkový zákon ako osobitný predpis a ani Občiansky zákonník ako všeobecný predpis nestanovia,

do akej výšky je možné dojednať zmenkový úrok, ktorý je teda predmetom voľného zmluvného
dojednania medzi účastníkmi zmenkového vzťahu, čo však neznamená, že by sa na túto dohodu
nevzťahovalo ust. § 3 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky
vrátane zmenkového úroku dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za

odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom
spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také
konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza
dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné
prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom

je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012 sp.zn. 5 Cdo 26/2011).

29. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že

dohodnutá výška zmenkového úroku 91,25% ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxe
peňažných ústavov v čase vystavenia zmenky (t.j. v apríli 2010), kedy úrokové sadzby boli nižšie ako
14% ročne pri spotrebiteľských úveroch a ostatných úveroch pre domácnosti poskytované bankami, z
ktorého dôvodu je dohoda o zmenkovom úroku v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná v zmysle
ust. § 39 Obč. zák. ako celok.

30. Dohoda o zmenkovom úroku tvorí nedeliteľný celok a podľa obsahu ju nemožno deliť tak, ako to
má na mysli ust. § 41 Obč. zák., a teda určiť za neplatnú len tú časť dohody, ktorú vzhľadom na výškudohodnutých úrokov považuje súd za neprimeranú a v prevyšujúcej časti priznať zmenkový úrok. Z
neplatnej dohody nie je možné priznať žiadne plnenie.

31. Z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné žalobcovi priznať zmenkový úrok v dohodnutej výške
0,25% denne, teda 91,25% ročne zo zmenkovej sumy, ale ani v inej výške (0,06% denne ak by žalovaný
súhlasil so späťvzatím žaloby v tejto časti) tak, ako o tom vecne správne rozhodol súd prvej inštancie.

32. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé

spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

33. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP. Žalobca
bol v konaní úspešný, čo do priznania zmenkovej sumy 387 € so 6% ročným úrokom od 24.9.2013
do zaplatenia a zmenkovej odmeny 1,29 €, neúspešný však bol v časti zmenkového úroku 0,25%

ročne, pričom táto suma niekoľkokrát prevyšuje zmenkovú sumu, neúspešný bol aj v časti nepriznania
zákonného úroku 6% ročne zo zmenkovej sumy od 3.10.2010 do 23.9.2013, preto odvolací súd v zmysle
ust. § 255 ods. 2 CSP rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania právo.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).